Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-118-2017.pdf
PDF · 83.67 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/118/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: L. proti žalovanej: I., o zaplatenie 47,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 18. októbra 2016, č.k. 3C/70/2016
- 56, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 47,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 38,30 eur, poplatku za upomienku vo výške 10 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 39, § 52 ods. 2, § 53 ods. 2, 3, 4 písm. k), 5, § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd vychádzal zo zistenia, že žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 28.06.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 250 eur, žalovaná sa zaviazala splatiť celkovo 492 eur v 12 splátkach po 41 eur, pričom splatila 287 eur. Žalobca pristúpil k zosplatneniu dlhu k 21.06.2014. Žalovaná ani potom dlh neuhradila a žalobca sa obrátil na súd. Ďalej súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Súd mal za to, že úrok je akákoľvek odplata za poskytnutie úveru, nielen tá, ktorá je ako úrok označená. Úrok je teda odplatou za poskytnutý úver. Výška úrokovej sadzby musí byť v zmluve uvedená percentom podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že istina je úročná úrokom p.a. vo výške 39,15 % ročne, to znamená sumou 97,88 eur. Žalobca si voči žalovanej uplatnil sumu 144,12 eur, ktorá má predstavovať administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Avšak aj tento poplatok je odplatou za poskytnutie úveru, pretože ide o odplatu, ktorú musí dlžník zaplatiť za poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi. Preto mal súd za to, že žalobca uviedol v zmluve nesprávnu výšku úrokovej sadzby. Keďže žalobca v zmluve uviedol nesprávnu výšku úrokovej sadzby, nesplnil tým podmienku podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z., a preto sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tým pádom žalobca nemá nárok na sumu 47,12 eur a kapitalizovaný úrok 38,30 eur. Žalobcovi nemožno priznať ani sumu 10 eur za upomienku, pretože ide o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta, uplatňovaná žalobcom vo výške 33 eur, nie je písomne dojednaná priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ako to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale len vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, a preto ani túto sumu súd žalobcovi nepriznal. Žalobca však ani nepreukázal, že by bola s týmito podmienkami žalovaná oboznámená. Súd nakoniec nepriznal žalobcovi ani sumu 144,12 eur (za administratívny poplatok), keďže podľa súdu je neprimerane vysoká (až 57,65 % z celkovej sumy poskytnutej žalovanej) a prieči sa dobrým mravom podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanej strane náhradu trov konania vo výške 100 %, keďže bola v spore úplne úspešná.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Uviedol, že so žalovanou uzatvorili dňa 28.06.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa žalovaná zaviazala uhradiť istinu vo výške 250 eur s nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom 242 eur. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o spotrebiteľskom úvere na prednej strane je uvedené, že „Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 492 eur, ak nie je dohodnuté inak do 28.06.2013 (správne do 20.06.2014) na účet veriteľa špecifikovaný vo VPPSÚ alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 28.06.2013 (správne 20.06.2014)“. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 28.06.2013 s predmetnou dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v nej boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12. pravidelných mesačných splátkach vo výške 41 eur, vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.07.2013. RPMN je stanovená v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 96,80 %. RPMN je v zmluve o úvere uvedená správne a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 242 eur, čo predstavuje RPMN vo výške 96,80 %. V zmluve o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver, platnej ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je vo výške 39,20 %. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.06.2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.05.2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Na peňažnom trhu boli v čase poskytnutia úveru stovky iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia pri poskytnutí úveru. Hlavným predmetom zmluvy o spotrebiteľskom je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi, pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Úrok patrí žalobcovi od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných prostriedkov, a to až do doby, kedy boli poskytnuté finančné prostriedky vrátené žalobcovi. Uplatnený nárok žalobcu v podobe úroku vo výške 39,15 % ročne, ktorý bol dohodnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere v bode 2, vzhľadom na povahu a podmienky úverového vzťahu, ako aj jeho zabezpečenie považuje žalobca za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov. Poplatok vo výške 242 eur predstavuje administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Slovenská právna úprava v oblasti úverov ,,účtovaniu" poplatku výslovne nebráni. Zákon o spotrebiteľských úveroch totiž výslovne spomína niektoré poplatky. V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa napr. uvádzajú o.i. aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Žalobca na posledných dvoch stranách odvolania poukazuje na nesprávnu aplikáciu ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového pri rozhodovaní súdu, ktorá časť odvolania však s predmetnou nesúvisí (zrejme bola k odvolaniu pripojená omylom).
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
7. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá, je zmätočné a nepreskúmateľné.
8. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje s právom účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa účastníkovi odníma možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku, pričom ide o jednu z foriem odňatia možnosti konať pred súdom.
9. Žalobca sa podanou žalobou od žalovanej domáhal zaplatenia sumy 47,12 eur, spolu s úrokom z omeškania výške 38,30 eur, poplatku za upomienky vo výške 10 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom však v odôvodnení rozsudku uviedol, že žaloba je čiastočne dôvodná. Ďalej uviedol, že úrok je akákoľvek odplata za poskytnutie úveru, nielen tá, ktorá je ako úrok označená; úrok je teda odplatou za poskytnutý úver. Žalobca si podľa súdu prvej inštancie voči žalovanému uplatnil sumu 144,12 eur, ktorá má predstavovať administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy a uviedol, že aj tento poplatok je odplatou za poskytnutie úveru, pretože ide o odplatu, ktorú musí dlžník zaplatiť za poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalobca uviedol v zmluve nesprávnu výšku úrokovej sadzby, a keďže podľa súdu prvej inštancie žalobca v zmluve uviedol nesprávnu výšku úrokovej sadzby, nesplnil tým podmienku v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z., preto sa podľa neho spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobca potom nemá nárok na sumu 47,12 eur a kapitalizovaný úrok 38,30 eur. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi ani sumu 10 eur za upomienku, keď ide o neprijateľnú podmienku, nepriznal ani zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, ktorá nebola písomne dojednaná v zmluve v zmysle ust. § 544 ods. 2 OZ a nakoniec nepriznal žalobcovi ani sumu 144,12 eur za administratívny poplatok, keďže podľa súdu je neprimerane vysoká (až 57,65 % z celkovej sumy poskytnutej žalovanej) a prieči sa dobrým mravom podľa § 39 OZ.
10. Predovšetkým odvolací súd uvádza, že nie zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca si žalobou voči žalovanej uplatnil sumu 144,12 eur, nakoľko sám uviedol v odôvodnení rozsudku, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia poplatku vo výške 47,12 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 38,30 eur, poplatku za upomienky vo výške 10 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur. Ďalej odvolací súd ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že úrok je akákoľvek odplata za poskytnutie úveru, nielen tá, ktorá je ako úrok označená, teda úrok je odplatou za poskytnutý úver, uvádza, že rozdiel medzi úrokovou sadzbou a ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN) je v tom, že RPMN udáva, aké sú aj ďalšie poplatky spojené s úverom. RPMN nie je zhodná s ročnou úrokovou sadzbou. Hodnota RPMN je obvykle vyššia ako je úrok a udáva, koľko prostriedkov navyše musí spotrebiteľ zaplatiť, keď si požičiava peniaze či už od bankovej alebo nebankovej spoločnosti. Ide o úrokovú mieru zahŕňajúcu aj úrok, ktorá je prepočítaná na jeden kalendárny rok a zohľadňuje nielen úroky, ktoré za pôžičku, či úver zaplatíme, ale aj všetky poplatky, ktoré si spoločnosť poskytujúca pôžičku účtuje. RPMN teda vyjadruje celkové ročné náklady na pôžičku. RPMN zahrňuje úroky, poplatky aj prípadné poistenie. RPMN má vyjadrovať číslo, ktoré má umožniť spotrebiteľovi lepšie vyhodnotiť výhodnosť alebo nevýhodnosť poskytovaného úveru. RPMN udáva percentuálny podiel z
dlžnej čiastky, ktorý musí spotrebiteľ zaplatiť za obdobie jedného roka v súvislosti so splátkami, správou a ďalšími výdajmi spojenými s čerpaním úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že žalobca uviedol v zmluve nesprávnu výšku úrokovej sadzby a nesplnil tým podmienku podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z.
11. Na základe týchto skutočností odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
12. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaným právnym názorom odvolacieho súdu, opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu s tým, že v odôvodnení rozhodnutia sa súd prvej inštancie vyporiada so všetkými právne a skutkovo relevantnými otázkami, súvisiacimi s predmetnou vecou a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodní, aby netrpelo vadou nepreskúmateľnosti.
13. V súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP, o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).