Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-8P/181/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Ladislavom Blaškom v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa T. O., nar. XX.XX.XXXX bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica, dieťa rodičov, matky: W.S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., D. XX, občianka SR, zastúpená JUDr. Jánom Pekarom, advokátom so sídlom Skalica, Potočná 191/39 a otca: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, občan SR, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého T., takto

rozhodol:

I. Súd z v y š u j e výživné otca na maloletého T. zo sumy 80,- eur na sumu 130,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 19.10.2017.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19.10.2017 do 30.04.2018 vo výške 320,97 eur sa otcovi povoľuje splácať v 10-tich pravidelných mesačných splátkach po 32,10 eur spolu s bežným výživným k rukám matky počínajúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. XP/X/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX v časti bežného výživného na maloletého T..

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletého návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.10.2017 žiadala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného na mal. T. zo sumy 80 eur na sumu 150,- eur mesačne s účinnosťou od 19.10.2017. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného v roku 2011 podstatne vzrástli náklady na maloletého, od septembra 2017 nastúpil na strednú školu. Ďalej uviedla, že otec sa o syna nezaujíma, okrem platenia bežného výživného na maloletého neprispieva, nekupuje mu darčeky na meniny, narodeniny alebo na Vianoce. Súčasne uviedla, že jej manžel je na plnom invalidnom dôchodku, preto nemôže prispievať na domácnosť vo výške ako doposiaľ.

2. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí. Uviedol, že jeho manželka je momentálne nezamestnaná nie z vlastnej viny, ale zo špatne stanovenej diagnózy jej syna, preto žijú iba z jeho výplaty. Ďalej uviedol, že jeho manželka poberá výživné 150,- eur na svoje deti T. a T. a 50,- eur prispieva dcére na vysokú školu. Prispieva manželke na zdravotné poistenie, 100,- eur platí za plyn, 30,- eur za materskú školu synovi A., 40,- eur cestovné do práce, 100,- eur úver, 80,- eur výživné na T., a zo 150-200,- eur žije celá jeho rodina. Súčasne uviedol, že syn A. v septembri 2018 nastupuje do prvého ročníka ZŠ.

3. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol, aby súd vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného a otcovi zvýšil výživné na maloletého zo sumy 80,- eur mesačne na sumu vo výške 130,- eur mesačne.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, prečítaním listinných dôkazov rozsudku Okresného súdu Skalica sp. zn. XP/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rodnými listami mal. detí U. A., Y. A. Y. A. O., lustráciami Sociálnej poisťovne na matku a otca, potvrdením o príjme matky, potvrdením o príjme otca, potvrdenie zo Sociálnej poisťovne a správou z ÚPSVaR Senica a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

5. Rozsudkom č.k. XP/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX Okresný súd Skalica zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému T. O., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 1800,- Sk mesačne na sumu 80,- eur mesačne počnúc dňom 10.02.2011. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 10.02.2011 do 30.6.2011 v sume 83,68 eur otca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 8,- eur spolu s bežným výživným. Týmto rozsudkom bol zmenený rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v časti určenia výšky výživného na maloletého T..

6. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že matka je od 10.09.2017 doposiaľ zamestnaná v spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., Kamenné nám. A, Bratislava, pričom nepoberá dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti. Otec je od 01.01.1990 doposiaľ zamestnaný v spoločnosti GRAFOBAL, a.s., Mazúrova 2, Skalica, nepoberá dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti.

7. Z potvrdenia o príjme matky od zamestnávateľa spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., Kamenné nám. 1/A, Bratislava, mal súd preukázané, že priemerná čistá mesačná mzda matky za obdobie október 2016 až september 2017 činila sumu 580,14 eur.

8. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 14.09.2017 mal súd preukázané, že manžel matky je invalidný dôchodca s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a bol mu predmetným rozhodnutím priznaný od 20.02.2017 invalidný dôchodok vo výške 296,40 eur mesačne.

9. Z potvrdenia o príjme otca od zamestnávateľa spoločnosti GRAFOBAL, a.s., Mazúrova 2, Skalica,, mal súd preukázané, že priemerná čistá mesačná mzda otca za obdobie január 2017 až december 2017 činila sumu 895,66 eur.

10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 26.02.2018 mal súd preukázané, že matka nie je evidovaná na úrade ako uchádzačka o zamestnanie je poberateľkou prídavkov na tri deti (Y. A., U. A., T. O.) v sume 71,04 eur. Otec nie je a nebol evidovaný na úrade práce, nie je poberateľom prídavku na dieťa, dávky v hmotnej núdzi ani rodičovského príspevku.

11. Z výsluchu matky mal súd za preukázané, že na podanom návrhu trvá. Návrh odôvodnila tým, že sa zmenili pomery najmä na strane maloletého, nakoľko je už študentom strednej školy. Rovnako poukázala na to, že otec maloletého okrem platenia bežného výživného iným spôsobom na maloletého neprispieva. Nekupuje mu darčeky k sviatkom, ani na Vianoce. K osobným a majetkovým pomerom uviedla, že býva v nájomnom byte spolu s manželom a tromi deťmi. Okrem mal. T. má ešte dvoch synov - U. Y. Y.. Maloleté deti U. Y. Y. chodia na základnú školu. Mal. T. je študentom strednej odbornej školy strojníckej Skalica. Matka pracuje v spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., jej priemerný mesačný zárobok je 580,- eur netto. Iný príjem okrem tohto nemá. Jej manžel nie je zamestnaný, pretože je invalidný dôchodca. Poberá invalidný dôchodok vo výške 296,40 eur mesačne. Manžel iný príjem nemá. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Je vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. Škoda Superb, rok výroby 2004. Mesačné náklady na domácnosť predstavujú nájom - 251,30 eur, elektrina - 28,50 eur, telefóny - 62,- eur televízor s internetom - 20,- eur, pôžička - 200,- eur. Výdavky na mal. T. sú poistka

- 20,- eur mesačne, strava v škole - 15,- eur, desiata - 3,- eura denne, vreckové - 10,- eur na týždeň, vitamíny - 5,- eur, hygienické potreby - 6,- eur oblečenie - 30,- eur. Mal. T. chodí do posilňovne platí mu permanentku 20,- eur mesačne. Ďalej platí poistné mal. U. - 16,- eur mesačne a mal. Y.A.i - 14,- eur mesačne, 20,- eur stravné na každého, 10,- eur - školský klub (družina) na každého, U. chodí na ryby

a Y.A. by chcel začať hrať futbal. Zdravotný stav mal. T. je dobrý, má iba bežné ochorenia. Rovnako Y.A. Y. U. sú zdraví, mávajú iba bežné ochorenia.

12. Z výsluchu otca mal súd preukázané, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí je schopný platiť výživné maximálne vo výške 110,- eur. K osobným a majetkovým pomerom otec uviedol, že býva spolu s manželkou u jej rodičov v rodinnom dome. V ich spoločnej domácnosti bývajú ich maloletý syn A. a ešte dve maloleté deti jeho manželky. Dcéra manželky je už plnoletá, chodí na vysokú školu, pričom jej manželka platí výživné 50,- eur mesačne. Okrem mal. T. mám ešte vyživovaciu povinnosť na mal. A.. Maloletý A. chodí do škôlky, ale od septembra 2018 už nastupuje na základnú školu. Je zamestnaný v spoločnosti GRAFOBAL, a.s., Mazúrova 2, Skalica. Priemerný mesačný čistý príjem má 700,- až 750,- eur. Iný príjem nemá. Nevlastní žiadne nehnuteľné veci, v BSM spolu s manželkou majú osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra, rok výroby 2005. Jeho manželka začala nedávno pracovať v Rohatci v spoločnosti Candys, podľa zmluvy by mala zarobiť 16 alebo 17 tis. Kč. Mesačné výdavky na domácnosť predstavujú 80,- eur elektrika a plyn, 50,- eur výživné na plnoletú manželkinu dcéru, internet

- 20,- eur, mobil - 80,- eur, 20,- eur strava v škôlke pre mal. A., cestovné do práce mesačne 35,- až 40,- eur, 150,- eur pôžička. Manželkine deti mal. T. navštevuje ZŠ v Uníne, je zdravý, manželka poberá na T. výživné 100,- eur mesačne. T. je už plnoletý, musel ukončiť strednú školu z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, toho času je doma, jeho zdravotný stav je stabilizovaný. Na plnoletého T. platí jeho otec manželke výživné v sume 50,- eur. Zdravotný stav otca je dobrý. Výživné na mal. T. platí pravidelne vo výške 80,- € mesačne.

13. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej už len „Zákon o rodine"), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

14. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výživnom zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie lepšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach.

22. V danom konaní sa jedná o zmenu výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

23. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného na mal. T. bol podaný dôvodne, vzhľadom na existenciu zmeny pomerov na strane maloletého, nakoľko od poslednej úpravy výživného uplynula doba takmer 7 rokov a táto zmena je závažnejšieho a výrazného významu. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo na strane oprávneného, teda mal. T. a to v súvislosti s jeho nástupom na strednú školu. Mal. T. pri poslednej úprave výživného mal 9 rokov a navštevoval základnú školu, v súčasnosti je už študentom 1. ročníka na Strednej odbornej škole strojníckej v Skalici. V súvislosti s prechodom maloletého do vyšších ročníkov školského systému nepochybne vzrástli náklady na jeho výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby a celkový rozvoj maloletého. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými ročníkmi a stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

24. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane povinného, teda otca maloletého dieťaťa taktiež nastala zmena pomerov. Otec pri poslednej úprave výživného pracoval vo firme GRAFOBAL, a.s., kde dosahoval priemerný mesačný príjem 715,77 eur. V súčasnosti pracuje v tej istej spoločnosti, v ktorej za obdobie január 2017 a december 2017 dosahoval priemerný mesačný zárobok 895,66 eur. Teda došlo u otca k zvýšeniu zárobku. Pri poslednej úprave výživného otec mal dve vyživovacie povinnosti na mal. T. a toho času mal. F. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorému platil výživné vo výške 40,- eur mesačne, ktorý je v súčasnosti plnoletý. Otec má i naďalej dve vyživovacie povinnosti a to k mal. T. a k mal. A. O.Í., nar. XX.XX.XXXX. Mal. A. v súčasnosti navštevuje materskú školu. Rovnako sa zvýšili aj výdavky otca a to najmä za pôžičky a úvery k čomu súd konštatuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Podľa vyjadrenia otca jeho manželka je zamestnaná a podľa zmluvy by mala zarobiť cca 16-17 tisíc Kč.

25. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, pričom súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa prihliadol aj na tú skutočnosť, že u matky nastal od poslednej úpravy výživného nárast v jej príjmoch, keď pri poslednej úprave výživného bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 190,- eur mesačne a rodinné prídavky na tri maloleté deti vo výške 66,03 eur, pričom momentálne matka je zamestnaná v spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. a jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od októbra 2016 do septembra 2017 činil 580,- eur. Počet vyživovacích povinnosti u matky sa od poslednej úpravy výživného nezmenil táto má tri vyživovacie povinnosti na mal. T. O., mal. U. A., nar. XX.XX.XXXX a mal. Y. A., nar. XX.XX.XXXX. V čase poslednej úpravy výživného bola matka vydatá jej manžel pracoval ako murár s čistým mesačným zárobkom 331,- eur. V súčasnosti manžel

matky je na invalidnom dôchodku s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a bol mu priznaný invalidný dôchodok od 20. februára 2017 v sume 296,40 eur mesačne. Teda znížil sa príjem manžela matky a jeho schopnosť pracovať a dosahovať príjem.

26. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na mal. T. zo sumy 80,- eur na sumu 130,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd, t.j. od 19.10.2017. Súd za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, tak ako vyššie popísal, považoval nástup mal. T. na strednú školu a s tým súvisiace zvýšené výdavky na jeho výživu, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby, všestranný vývoj maloletého dieťaťa a tiež na nárast príjmu na strane otca o 179,89 eur mesačne. V danom prípade sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné otca na maloleté dieťa je možné zvýšiť o sumu 50,- eur mesačne. Súd tak vyhovel matke v upravenom rozsahu, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na zvýšenie nákladov na zabezpečenie životných potrieb maloletého T., príjem otca, ale aj na príjem matky, ktorý sa oproti ostatnému rozhodnutiu zvýšil, naviac manžel matky je invalidný dôchodca od 20.02.2017, jeho príjem sa teda trvalo znížil, ale naopak príjem manželky otca sa zvýšil, keď nastúpila do zamestnania a jej predpokladaný čistý príjem je cca 16-17 tisíc Kč. Pri výpočte výšky výživného na mal. T. súd postupoval v zmysle ustálenej praxe súdov, že výživné by malo tvoriť 30% z čistého mesačného zárobku, keď dieťa je študentom strednej alebo vysokej školy. Uvedená suma sa rozdelí medzi počet vyživovacích povinností, t.j. (895,66/100 x 30=268,99 eur / 2 = 134,34 eur). Teda výživné vo výške 130,- eur mesačne na mal. T. je primerané schopnostiam a možnostiam oboch rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého.

27. Vzhľadom na zvýšenie výživného od podania návrhu, t.j. od 19.10.2017, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 19.10.2017 do 30.04.2018 v sume 320,97 eur, ktorý súd výnimočne povolil zaplatiť otcovi v pravidelných mesačných splátkach po 32,10 eur spolu s bežným výživným k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za 13 dní mesiaca 10/2017 v sume 20,97 eur (50/31x13), za mesiac 11/2017 až 4/2018 (6x50=300,- eur). Povolenie splátok súd odôvodňuje tým, že nie je v schopnostiach otca zaplatiť zročné výživné jednou sumou vo výške 320,97 eur, ale v desiatich rovnakých mesačných splátkach po 32,10 eur spolu s bežným výživným.

28. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).