Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-1091-2013.pdf
PDF · 79.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5Er/1091/2013
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: XX.XX.XXXX,XXXX,, nar. B. bytom I. č.C., zast. Mgr. Pavel Šepták, advokát so sídlom Zlaté Moravce, Župná č. 46, proti povinnému: N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., T. XXX/XX, o vymoženie 750 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi trovy exekúcie v sume 37,97 €, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom z 09.12.2013 domáha vykonania exekúcie v neprospech povinného pre vymoženie sumy 750 € s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Partizánske č.k. 21Ro/275/2013-12 zo dňa 15.07.2013. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi.
2. Súdny exekútor dňa 22.11.2017 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný je nemajetný. Na výzvu súdu oprávnený oznámil, že so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného súhlasí.
3. Súd z predložených listín zistil, že súdny exekútor vykonal zisťovanie majetku nasledovne: na základe súčinnosti so Sociálnou poisťovňou bolo zistené, že povinný nie je zamestnaný; zo súčinnosti s katastrom nehnuteľností bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností; zo súčinnosti s bankami bolo zistené, že povinný nie je majiteľom bankového účtu vedeného na území SR; na základe súčinnosti s dopravným inšpektorátom bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla. Z Centrálneho registra exekúcií bolo zistené, že proti povinnému sa vedie 17 exekúcií.
4. Podľa § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom v čase vydania uznesenia (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20170401> sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že vzhľadom na rozsah vykonaných šetrení bola nemajetnosť povinného, t.j. to, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, dostatočne preukázaná. Súdny exekútor vykonal úkony za účelom zistenia majetku (hnuteľných, nehnuteľných vecí) avšak bezúspešne. Súd má za to, že súdny exekútor dostatočne zistil majetkové pomery povinného z ktorých jasne vyplýva, že povinný je nemajetný. Ďalším pokračovaním exekúcie by len narastali trovy exekúcie, ktoré by s veľkou pravdepodobnosťou aj tak v konečnom dôsledku musel uhradiť oprávnený. Oprávnený zároveň oznámil, že so zastavením exekúcie súhlasí. Keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by postačil aspoň na úhradu trov exekúcie, súd exekúciu v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami zastavil.
8. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20170201.html>). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1995/233/20170201.html>).
9. Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 203 ods. 2 prvej vety EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
11. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 14 ods. 1, ods. 2 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov 288/1995 Z.z., ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
13. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov 288/1995 Z.z., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a)získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b)doručenie príkazu na začatie exekúcie, c)doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d)doručenie exekučného príkazu, e)doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f)doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g)každé zisťovanie bydliska povinného, h)každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i)každé zisťovanie účtu povinného, j)každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
14. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov 288/1995 Z.z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
15. Trovami súdneho exekútora sú všetky trovy, ktoré vznikli od začiatku exekučného konania až do jeho skončenia. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 65,86 € a špecifikoval ich nasledovne:
Odmena súdneho exekútora podľa § 14, 15 vyhl. MS 288/1995 Z.z.:
Paušálna odmena za úkony:
Získanie poverenia na vykonanie exekúcie........................................................................3,32 € Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.......................................................................3,32 € Doručenie príkazu na začatie exekúcie (8x).....................................................................26,56 € Zisťovanie majetku povinného (4x).................................................................................13,28 € Spolu ................................................................................................................................46,48 €
Poštovné..............................................................................................................................8,40 € 20%DPH zo sumy 54,88 €................................................................................................10,98 €
Celkom..............................................................................................................................65,86 €
16. Súd po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie a predloženého exekučného spisu dospel k záveru, že súdny exekútor má právo na náhradu trov za vykonané úkony v sume 23,24 €. Za každý tento úkon má exekútor právo na náhradu v sume 3,32 €. Tieto úkony vykonal a bolo ich 7 (7 x 3,32 = 23,24), čo má súd za preukázané z predloženého exekučného spisu.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi v uplatnenom rozsahu odmenu za úkony doručenie príkazu na začatie exekúcie (v rozsahu siedmych), ale len v rozsahu jedného úkonu doručenia príkazu na začatie exekúcie. Rozhodol tak z dôvodu, že odmenu za doručenie je možné priznať len raz bez ohľadu na to, koľko jednotlivých rovnopisov písomností súdny exekútor doručuje. Ak súdny exekútor vyhotovil a doručil viaceré rovnopisy jednotlivých rozhodnutí (napr. exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a pod.), súd mu v každom prípade môže priznať odmenu len za jeden úkon exekučnej činnosti, a to v súlade s § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky (odmenu za úkony podľa písm. a) až f) je možné v súlade s gramatickým výkladom citovaného ustanovenia priznať vždy len raz, čo vyplýva z použitia singuláru podstatného mena „doručenie“, naproti tomu za úkony podľa písm. g) až j) aj viackrát, čo vyplýva z použitia zámena „každé“). Takýto výklad ustanovenia § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky je súdnou praxou všeobecne prijatý a potvrdený rozhodovacou praxou odvolacieho súdu. Vzhľadom na uvedené súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za úkony v sume 23,24 € (sedem doručení príkazu na začatie exekúcie).
17. Súd zároveň priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné. Z predloženého exekučného spisu súd zistil, že súdnemu exekútorovi vznikol nárok na:
Žiadosť o udelenie poverenia..............................................................................................1,68 € Žiadosť o súčinnosť............................................................................................................1,68 € Podnet na zastavenie exekúcie............................................................................................1,68 € Exekučný príkaz..................................................................................................................1,68 € Upovedomenie o začatí exekúcie........................................................................................1,68 €
Celkovo tak vznikli súdnemu exekútorovi hotové výdavky vo výške 8,40 € + 20%DPH = 10,08 €. Vykonanie zaslania vyššie uvedeného má súd za preukázané z doručeniek predložených v exekučnom spise.
18. Celkovo súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov vo výške 37,97 € (odmena 23,24 € + náhrada hotových výdavkov 8,40 € + DPH20% 6,33 €). Vzhľadom na to, že v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v prípade, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov konania znáša ich oprávnený, súd zaviazal oprávneného zaplatiť trovy súdneho exekútora.
19. O nároku na náhradu trov exekučného konania oprávneného a povinného rozhodol súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP a contrario s poukazom na § 9a ods. 1 EP v platnom znení, keď dospel k záveru, že vzhľadom na oprávnenosť exekúcie a následný dôvod jej zastavanie nikomu z týchto účastníkov konania nemohol pričítať skutočnosť, že exekúcia bola zastavená. Rozhodovať samostatne o výške náhrady trov exekučného konania po právoplatnosti tohto rozhodnutia už nie je potrebné s ohľadom na skutočnosť, že súd rozhodol, že žiaden z týchto účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
Poučenie:
Proti výrokom I. a III. tohto uznesenia je možné podať odvolanie.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.