Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-8Csp/138/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica sudkyňa JUDr. Anna Irikovská v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, 010 11 Žilina proti žalovanému: C. Z., S.. XX.X.XXXX, N. M. R. XXXX/XXX-XX, XXX XX Q. M., o zaplatenie 2 430,29 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2.231,79 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á nárok na náhradu konania voči žalovanej, ktorá je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 83,66 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.430,29 EUR spolu s úrokom vo výške 28 % p.a. zo sumy 2.430,29 EUR od 05.07.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 26.09.2011 v súlade s § 269, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ") a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky (ďalej len VOP) Zmluvu č. 5607060002 (ďalej len „Zmluva"), na základe ktorej žalobca pre žalovanú zriadil a viedol účet č. SK6856000000005607060002, tak ako preukazujú priložené výpisy z účtov. Podľa príslušných ustanovení Zmluvy sa táto spravuje aj znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé produkty a VOP, pričom žalovaná sa s ich znením pred podpisom zmluvy riadne oboznámila, čo potvrdila svojím podpisom. Podľa príslušných ustanovení Zmluvy je banka (žalobca) oprávnená za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníku poplatkov. V zmysle bodu 3.8 VOP, klient je povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovanou tým, že sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala, žalobca zatvoril účet žalovanej č. SK6856000000005607060002, o čom žalovanú informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť, len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 04.07.2017 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet č. SK5056000000005607061005 - táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatv. účtu“ alebo „Prevedenie dlhu klienta,“ pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovanej. V zmysle 3.12 VOP: „Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku

na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“ V súlade s citovaným znením VOP v spojení s Výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky 2430,29.EUR (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % p.a. (úroková sadzba platná od 1.7.2012) a to až do vyplatenia celej pohľadávky.

2. Žalobca k žalobe pripojil zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, Všeobecné obchodné podmienky, sadzobník poplatkov, výpisy z účtu, prehľad úrokových sadzieb produktov.

3. Súd mal nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy za preukázaný, preto mu vyhovel platobným rozkazom č.k. 8Csp/138/2017-100 zo dňa 31.08.2017, ktorý sa ale žalovanej nepodarilo doručiť, a preto ho súd zrušil uznesením č.k. 8Csp/138/2017-117 zo dňa 8.01.2017.

4. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila a počas celého konanie bola procesne pasívna.

5. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 18.04.2018, vykonal dokazovanie oboznámením žaloby a predložených listinných dôkazov, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Žalobca (vtedy podnikajúci ešte pod obchodným menom Dexia banka Slovensko a.s.) a žalovaná uzavreli zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, v zmysle ktorej žalobca

- banka v prospech žalovanej zriadil bežný účet, pričom zároveň vydal a umožnil žalovanej používať platobnú kartu Maestro Axion. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, avšak strany boli oprávnené zmluvu kedykoľvek vypovedať. Banka bola oprávnená účtovať si za poskytnuté služby poplatky podľa sadzobníka. Práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré neboli vyslovene upravené v zmluve, sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný produkt.

7. Podľa bodu 3.12 VOP: Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania musí majiteľ účtu platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“ Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Výšku sadzby ,úroku pri nepovolenom prečerpaní môže banka znížiť alebo zvýšiť. Nepovolené prečerpanie sa považuje za porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka. Banka zároveň môže z dôvodu nepovoleného prečerpania účtu zablokovať klientovi služby elektronického bankovníctva. Banka upozorní klienta na nesplnenie povinností formou krátkej textovej správy (SMS) alebo písomnou upomienkou, ktorú klientovi zašle bežnou listovou zásielkou alebo prostredníctvom elektronickej pošty (e-mailom), alebo ju klientovi uloží do priečinka Správy v internet bankingu klienta. V prípade, že je účet klienta v nepovolenom prečerpaní aj po upozornení banky, toto nepovolené prečerpanie sa považuje za ďalšie porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka.

8. Podľa sadzobníka poplatkov je zmluvná pokuta pri nepovolenom prečerpaní účtu 15 €; zmluvná pokuta pri nepovolenom prečerpaní účtu po upozornení 15 €; výzva na splatenie nepovoleného prečerpania na účte 30,- €; príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou bol 5,- €.

9. Podľa výpisu z účtu za rok 2013 mal účet žalovanej zostatok k 31.12.2012 46,67 €, v tomto roku boli vykonané kreditné operácie vo výške 11.455,77 € a debetné operácie 11.628,33 €.

10. Podľa výpisu z účtu za rok 2014 mal účet žalovanej zostatok k 31.12.2013 -125,89 €, v tomto roku boli vykonané kreditné operácie vo výške 10.642,87 € a debetné operácie 11.925,85 €.

11. Podľa výpisu z účtu za rok 2015 mal účet žalovanej zostatok k 31.12.2014 -1.408,87 €, v tomto roku boli vykonané kreditné operácie vo výške 470 € a debetné operácie 519,02 €. Medzi poplatkami,

ktoré boli v tomto roku účtované, je o.i. aj poplatok za debetnú upomienku 15,- €, poplatok za debetnú upomienku 2 vo výške 15,- €, poplatok za výzvu debet 30 €, poplatok za nezrealizovanú platbu 7,- € (7 x 1 €), príplatku za vedenie účtu v exekúcii 35,- € (7 x 5,- €).

12. Podľa výpisu z účtu za rok 2016 mal účet žalovanej zostatok k 31.12.2015 -1.457,89 € v tomto roku boli vykonané kreditné operácie vo výške 0,- € a debetné operácie vo výške -596,87 €. Medzi poplatkami, ktoré boli v tomto roku účtované, je o.i. aj príplatok za vedenie účtu v exekúcii 60 € (12 x 5 €).

13. Podľa výpisu z účtu za obdobie od 31.12.2016 do 4.07.2017 mal účet žalovanej zostatok k 30.12.2016 -2.054,76 €, v tomto roku boli vykonané kreditné operácie vo výške 2.430,29 € a debetné operácie 375,53 €. Medzi poplatkami, ktoré boli v tomto roku účtované, je o.i. aj príplatok za vedenie účtu v exekúcii 35 € (7 x 5 €), poplatok za zrušenie trvalého príkazu.

14. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

15. Podľa § 710 Obchodného zákonníka Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

18. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

20. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

21. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako banka zriadila bežný účet pre jeho majiteľa - žalovanú. Žalobca vykonával do určitej sumy príkazy na platby, aj keď žalovaná nemala na to potrebné peňažné prostriedky na účte, práva a povinnosti zmluvných strán sa v tejto súvislosti spravovali aj ustanoveniami zmluvy o úvere. Je všeobecne známe, že predmetom

podnikania žalobcu je vedenie účtov a poskytovanie úverov, teda má súd za preukázané, že zmluvu uzavrel v rámci predmetu svojho podnikania, na druhej strane z predloženej zmluvy nevyplýva, že by táto bola uzavretá v súvislosti s predmetom jej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Vzhľadom na uvedené má súd za preukázané, že zmluva o vedení účtu je spotrebiteľskou zmluvou.

22. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná mala zostatok na účte k 31.12.2012 vo výške 46,67 €, avšak následne vykonanými pohybmi na účte sa dostala do nepovoleného prečerpania. Ku koncu roka 2016 bol zostatok na účte -2.430,29 €. Žalovaná nespochybnila správnosť uvedených transakcií, ale po preskúmaní výpisov z účtu súd zistil, že nárok, ktorý si žalobca uplatnil, pozostáva o.i. z príplatku za vedenie účtu v exekúcii, celkom vo výške 130,- € (26 x 5,- €), tento príplatok si žalobca uplatňuje aj napriek tomu, že nepreukázal, že by žalovaná bola v exekúcii. Navyše žalobca v podanej žalobe nijako bližšie nezdôvodnil, prečo vlastne požaduje od klientov, ktorí sú v exekúcii, príplatok za vedenie účtu na rozdiel od klientov, ktorí nie sú v exekúcii. Hoci je možné pripustiť, že s vedením účtov, ktoré sú zablokované v súvislosti s vedením exekúcie, má banka vyššie výdavky, no podľa názoru súdu tieto výdavky nemôžu byť vo výške 5,- € mesačne. Príplatky za vedenie účtu v exekúcii sú teda neprimerane vysoké a neprimerane zaťažujú spotrebiteľov, ktorí sú v exekúcii bez toho, aby bol k tomu primeraný hospodársky dôvod. V danom prípade však žalobca ani nepreukázal, že by v prípade žalovanej sa jednalo o účet v exekúcii.

23. Žalobca si rovnako tak uplatnil aj poplatok za oznámenie o nevykonanej platbe 7 x 1,- €, hoci nepreukázal, že by bol oznámil žalovanej, že nevykoná nejakú transakciu. Rovnako tak nepreukázal, že by bol oznámil žalovanej, že ruší trvalý príkaz, za čo vyúčtoval žalovanej 1,50 €, a tiež, pokiaľ si žalobca uplatnil aj poplatok za upomienky 60,- € (popl. deb. upomienka 15,- €, popl. deb. upomienka 2 - 15,- € a popl.za výzvu debet 30,- €), ktoré poplatky síce boli dohodnuté, tak opätovne žalobca nepreukázal, že by bol tieto upomienky vystavil a odoslal, a preto ani tieto poplatky súd žalobcovi nepriznal. Okrem toho poplatky za vystavené upomienky sú následkom predchádzajúceho porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej, teda v zásade možno konštatovať, že majú charakter zmluvnej pokuty, čo podporne potvrdzuje aj fakt, že hoci vo výpise z účtu (strana 30 súdneho spisu) sú 2 z týchto upomienok aj označené ako upomienky, jedna ako výzva , resp. poplatok za výzvu -debet, ale v sadzobníku poplatkov (rub strany 24 súdneho spisu) sú dve z týchto položiek označené ako zmluvné pokuty (konkrétne zmluvná pokuta pri nepovolenom prečerpaní a zmluvná pokuta pri nepovolenom prečerpaní po upozornení) a jedna ako výzva na splatenie nepovoleného prečerpania účtu . Preto, pokiaľ 2 z položiek sám žalobca označuje ako zmluvnú pokutu, mal preukázať , že bola dodržaná písomná forma dojednania o zmluvnej pokute. Avšak v tomto prípade sa dojednania o poplatkoch za upomienky nachádzajú len v cenníku, ktorý nie je podpísaný ani jednou zmluvnou stranou, preto možno konštatovať, že písomná forma nie je zachovaná, a preto náhrada poplatkov za upomienky , ktoré žalobca v cenníku vedie ako zmluvnú pokutu v celkovej výške 30,- €, žalobcovi nepatrí jednak z dôvodu nepreukázania ich doručenia a vystavenia, ale aj z dôvodu neplatného dojednania takejto zmluvnej pokuty a v prípade poplatku za výzvu z dôvodu, že nepreukázania jej vystavenia a doručenia a žalovanej.

24. Po preskúmaní žalovanej sumy súd zistil, že celkovo nesprávne uplatnené položky boli vo výške 198,50 € (upomienky 60,- €, poplatok za oznámenie o nevykonanej platbe 7,- €, príplatok za vedenie účtu v exekúcii 130 €, poplatok za zrušenie 1,50 €), preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Vo zvyšnej časti - 2.231,79 €, bola žalovaná suma uplatnená správne, a preto túto sumu súd žalobcovi priznal ako dôvodne uplatnenú.

25. Žalobca spolu s istinou uplatnil aj úrok 28 % ročne od 5.7.2017, ale podľa názoru súdu tento úrok žalobcovi nepatrí, pretože uzavretím úverového účtu došlo k faktickému ukončeniu úverového vzťahu, a teda žalobcovi už úrok nepatrí. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 04.07.2017 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta (žalovanej) previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet, teda je reálne predpokladať, že v tento deň aj účet žalovanej uzatvoril. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v Rozsudku sp.zn. 6Co/190/2014: „Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je

obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. “

26. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Podľa§ 255 ods. 1, 2 C.s.p. (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Žalobca si uplatnil sumu 2.430,29, čo do sumy 198,50 € súd žalobu zamietol, čo do sumy 2.231,79 € súd žalobe vyhovel. Žalovaná mala teda úspech 8,17 % z predmetu konania, žalobca mal úspech čo do 91,83 % z predmetu konania. Čistý úspech žalobcu bol 83,66 % z predmetu konania. Žalobca má preto podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., vychádzajúc z ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p., nárok na to, aby mu žalovaná nahradila trovy konania v rozsahu 91,83 % a v tomto percentuálnom vyjadrení súd tieto trovy konania žalobcovi priznal.

29. O výške týchto trov konania bude rozhodnuté podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník tun. súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).