Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/58/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: Moris Slovakia s.r.o., sídlo: Alejová č. 4, Košice, IČO: 36 214 574, zastúpený advokátom: JUDr. Milan Szőllőssy, sídlo: Mlynská č. 28, Košice, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s., sídlo: Lamačská cesta č. 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zast. JUDr. Slavomír Dubjel, sídlo: Žriedlová č. 3, Košice, v konaní o zaplatenie 5.154,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 8.9.2017, č.k. 36Cb/69/2016-119 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol s tým, že žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovaného v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 29.3.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 5.154,65 eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil skutočnosťou, že ide o poistné plnenie (náhrada škody na poistenom motorovom vozidle), ktoré mal žalovaný uhradiť spoločnosti AZANETT DESIGN, s.r.o. podľa Poistnej zmluvy zo dňa 9.12.2013 z dôvodu vzniku škodovej udalosti pri dopravnej nehode dňa 2.2.2014. Žalobca uviedol, že predmetný nárok získal na základe postúpenia pohľadávky od spoločnosti AZANETT DESIGN s.r.o. podľa Zmluvy o postúpení zo dňa 16.3.2015. Žalobca uviedol, že predmetné pohľadávky predstavuje nárok na nevyplatené poistné plnenie, ktoré mu žalovaný nemal právo krátiť, pretože porušenie povinností vodiča nemalo žiadny vplyv na vznik poistnej udalosti, respektíve na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci príslušenstva si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania a tiež si uplatnil právo na nahradenie trov konania.

3. Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v plnom rozsahu. Svoje stanovisko odôvodnil tvrdením, že na zníženie poistného plnenia o 70% mal s ohľadom na okolnosti vzniku škody nárok jednak zo zákona a tiež aj na základe obsahu všeobecných poistných podmienok (ďalej VPP). Konkrétne žalovaný poukázal na obsah čl. XI ods. 14 VPP (možnosť znížiť poistné plnenie v prípade porušenia povinností uvedených v čl. XIV VPP), čl. XI. ods. 15 VPP (možnosť znížiť poistné plnenie v prípade nezotrvania na mieste nehody) a čl. XIV ods. 1 písm. g), podľa ktorého mal poistený povinnosť bezodkladne nahlásiť orgánom činným v trestnom konaní túto škodovú udalosť. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetné vozidlo riadené vodičom V. N. spôsobilo dňa 2.2.2014 zrážku s chodcom, pričom pri tejto zrážke došlo okrem iného aj k poškodeniu vozidla. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že chodec šiel riadne po prechode pre chodcov a pri zrážke utrpel smrteľné zranenia, pričom vodič poisteného vozidla po zrážke neposkytol chodcovi žiadnu pomoc, nezotrval na mieste nehody, odišiel na neznáme miesto a nenahlásil dopravnú nehodu orgánom činným v trestnom konaní. Neskôr žalovaný tiež namietal platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

16.3.2015, pretože podľa neho osoba zastupujúca spoločnosť AZANETT DESIGN, s.r.o. nemala na tento úkon náležité splnomocnenie.

4. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.“

5. Podľa § 799 Občianskeho zákonníka: „(1) Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. (2) Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. (3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.“

6. Podľa § 809 Občianskeho zákonníka: „(1) Poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. (2) Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.“

7. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.“

8. Bez ohľadu na zákonnú (§ 799 a § 809 Občianskeho zákonníka) a aj zmluvnú (čl. XI. VPP) možnosť žalovaného znížiť poistné plnenie považuje súd nárok na doplatenie poistného plnenia za nárok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a teda v tomto konaní nie je možné takýto nárok žalobcovi priznať.

9. Rozpor s dobrými mravmi je zrejmý zo skutočnosti, že uplatnený nárok je pôvodne nárokom spoločnosti, ktorej predmetná škoda v plnom rozsahu vznikla prostredníctvom protiprávneho konania jej vlastného štatutárneho orgánu - konateľa V. N., ktorý bol v tejto súvislosti uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia. Z obsahu odseku 5 tohto odôvodnenia je zrejmé, že konateľ poisteného je dlhodobo nedisciplinovaným a nezodpovedným vodičom. Ak by v tomto konkrétnom prípade súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi ním uplatnenú pohľadávku, tak by z úradnej moci v zásade (neberúc do úvahy neskoršie postúpenie pohľadávky na žalobcu) došlo k rozhodnutiu, na základe ktorého by škodcovi bolo priznané právo na nahradenie škody, ktorú vlastne spôsobil sám.

10. Neberúc do úvahy rozpor s dobrými mravmi (ods. 14 odôvodnenia) je žalobný nárok neoprávnený aj z iných dôvodov. Konkrétne súd dospel k záveru, že žalobca má priamo zo zákona právo znížiť poistné plnenie a to na základe vyššie citovaných § 799 a § 809 Občianskeho zákonníka. V prvom rade je potrebné poukázať na znenie § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala. Z uvedeného vyplýva tzv. prevenčná povinnosť, t.j. povinnosť správať sa tak, aby nedošlo ku škode. V tomto prípade je nepochybné, že poistený (prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu, ktorý týmto svojim konaním dokonca spáchal prečin usmrtenia) porušil svoju prevenčnú povinnosť, čím došlo ku vzniku samotnej škody.

11. Okrem zákonných dôvodov na zníženie poistného plnenia mal žalovaný takéto právo aj na základe zmluvných podmienok vo VPP poistnej zmluvy a to konkrétne z dôvodu naplnenia skutočností daných bodoch 14 a 15 čl. XI. VPP, pretože vodič poisteného: 1. nezotrval na mieste nehody (bod 15) a tiež bezodkladne neoznámil orgánom činným v trestnom konaní škodovú udalosť, pri ktorej bol prevýšený limit na hlásenie škodovej udalosti, pri ktorej je podozrenie z trestnej činnosti, respektíve táto povinnosť mu vyplýva zo zákona (bod 14).

12. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka: „(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“

13. Podľa § 31 Občianskeho zákonníka: „Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.“

14. Podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.“

15. Žalovaný v rámci svojej obrany namietal neplatnosť uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej mala byť pohľadávka uplatnená v tomto konaní postúpená žalobcovi. K tejto obrane súd považuje za potrebné dodať, že z obsahu splnomocnenia, ktoré bolo súdu predložené je zrejmé, že splnomocnenec Ž. N. podpísaním zmluvy o postúpení skutočne prekročila svoje poverenie. S ohľadom na skutočnosť, že splnomocniteľ neskôr nesúhlas s týmto prekročením splnomocnenia neoznámil žalobcovi, je podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka potrebné uzavrieť, že došlo ku schváleniu tohto úkonu postupníkom. Z uvedeného je teda zrejmé, že z tohto konkrétneho dôvodu sporná zmluva o postúpení pohľadávok nie je neplatná. V súvislosti s touto skutočnosťou však súd poznamenáva, že splnomocnenec Ž. N. sa stala konateľkou spoločnosti AZANETT DESIGN s.r.o. deň po podpísaní zmluvy o postúpení pohľadávok, t.j. splnomocniteľ mal vedomosť o tomto úkone už deň po jeho uskutočnení.

16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

17. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalovaný bol úspešný v plnom rozsahu,rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal právo na nahradenie trov konania v plnom rozsahu.

18. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

19. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

20. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca.

21. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že podanou žalobou si uplatnil nárok na zaplatenie poistného plnenia, nie nárok na náhradu škody.

22. Pokiaľ sa žalobca podanou žalobou domáha zaplatenia poistného plnenia, domáha sa plnenia právnej povinnosti vyplývajúcej poisťovateľovi z uzavretej poistnej zmluvy a domáha sa len splnenia peňažnej povinnosti za protihodnotu vlastnej peňažnej povinnosti platiť poisťovateľovi poistné, ktorá bola z jeho strany naplnená.

23. Na tomto uplatnení práva vyplývajúceho z riadneho dvojstranného právneho úkonu nie je nič, čo by mohlo byť v rozpore s dobrými mravmi. Práve naopak, nárok žalobcu vyplýva z požiadavky na spravodlivé usporiadanie právnych vzťahov založených platnou poistnou zmluvou. Nie je možné pri posudzovaní vzájomných povinností zmluvných strán vyplývajúcich im z poistnej zmluvy z hľadiska korelatívu dobrých mravov prihliadať na iné právne vzťahy vzniknuté pri poistnej udalosti zo spôsobenej škody iným subjektom. Bolo by to v rozpore so základnou právnou zásadou, že zmluvy sa majú dodržiavať (pacta sunt servanda), podľa ktorej platná zmluva je rovnako a bezpodmienečne záväzná pre obe strany a túto záväznosť stratí len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona.

24. V rámci poistno-právneho vzťahu totiž poisťovateľ poskytuje dojednané poistné plnenie (nie náhradu škody) ako protiplnenie za to, že poistený sa mu zaviazal platiť poistné. Ak sa poistený, ako v danom prípade žalobca, domáha pri vzniku poistnej udalosti poistného plnenia ako protihodnoty za to, že poisťovateľovi platil poistné, nie je to možné hodnotiť za rozporné s dobrými mravmi, pretože na takéto hodnotenie nie je v zmluvnom poistno-právnom vzťahu daný žiaden podklad.

25. Okresný súd sa však nemal zaoberať možnými dôvodmi, z ktorých mohla žalovaná za daných skutkových okolností uplatniť právo na zníženie poistného plnenia, ale mal skúmať, z akých konkrétnych dôvodov žalovaná poistné plnenie znížila a či tieto dôvody, ktoré žalovaná pri znížení poistného plnenia uplatnila, sú v súlade s kogentnou zákonnou úpravou Občianskeho zákonníka. Žalobca totiž tvrdil, že žalovaná pri znížení poistného plnenia uplatnila nezákonné dôvody a práve táto skutočnosť mala byť predmetom preskúmania okresným súdom. Súd nemal hodnotiť, z akých dôvodov žalovaná mohla poistné plnenie znížiť, ale z akých dôvodov toto plnenie skutočne aj znížila.

26. Nakoľko k zníženiu poistného plnenia možno pristúpiť len zo zákonom kogentne stanovených dôvodov, zníženie poistné plnenia musí mať právny dôvod. Poisťovateľ pri znížení poistného plnenia stanoví dôvod tohto postupu a následne už nie je možné tento dôvod či dôvody meniť alebo rozširovať. Zníženie poistného plnenia je totiž riadny právny úkon poisťovateľa, ktorý má konkrétny právny dôvod (kauzu). Ak raz poisťovateľ vykoná tento jednostranný úkon so stanovením jeho konkrétneho právneho dôvodu, stanoví kauzu tohto právneho úkonu, ktorú následne nemožno dodatočne meniť či dopĺňať. Bolo by to navyše v rozpore s princípom právnej istoty účastníkov občianskoprávnych vzťahov, ak by bolo možné právne dôvody už vykonaných právnych úkonov ľubovoľne meniť.

27. Žalovaná uplatnila právo znížiť poistné plnenie v zmysle § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka pred poskytnutím poistného plnenia len z dôvodov uvedených v Oznámení o ukončení likvidácie poistnej udalosti číslo 2090130604 zo dňa 18.5.2015. V uvedenom oznámení žalovaná veľmi jasne a jednoznačne definovala právne dôvody, pre ktoré uplatnila právo v zmysle § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

28. Súd nemohol prihliadať na ďalšie dôvody pre zníženie poistného plnenia, ktoré žalovaná uplatnila až v priebehu súdneho konania, teda nie pri samotnom znížení poistného plnenia, nakoľko z týchto dôvodov žalovaná právo na zníženie poistného plnenia v zmysle § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka neuplatnila.

29. K samotnej správnosti dôvodov, pre ktoré žalovaná znížila poistné plnenie a ktoré uviedla vo svojom písomnom oznámení zo dňa 18.5.2015 upriamuje pozornosť najmä na ustanovenia § 799 a § 809 Občianskeho zákonníka. Tieto zakotvujú a pripúšťajú oprávnenie poisťovateľa znížiť poistné plnenie okrem iného len za predpokladu kumulatívneho splnenia dvoch zákonných podmienok. Porušenie povinnosti poisteného musí byť vedomé a musí byť v príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti, resp. s väčším rozsahom jej následkov. Výkladom a contrario možno následne dospieť k logickému záveru, že ak chýba čo len jeden z vyššie uvedených zákonných predpokladov, poisťovateľ oprávnenie na zníženie poistného plnenia nemá. Ustanovenia § 799 a § 809 sú pritom kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, od ktorých sa nie je možné odchýliť ani v poistnej zmluve.

30. V danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady na zníženie poistného plnenia z dôvodov, pre ktoré žalovaná toto oprávnenie uplatnila.

31. V súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/152/2009 zo dňa 27.1.2011, ktorý sa v odôvodnení zaoberá výkladom a aplikáciou ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí poukazuje práve na to, že dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností, nastávajú len vtedy, ak sú splnené obe zákonom predpokladané podmienky, a to ak poistený porušil tieto povinnosti vedome a tieto povinnosti majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zlúčenie rozsahu jej následkov.

32. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný.

33. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že právo na zníženie poistného plnenia uplatnil v súlade s príslušnými ustanoveniami a Všeobecnými poistnými podmienkami (VPP).

34. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a žalovanému priznať právo na náhradu trov konania.

35. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal podané odvolanie podľa ustanovenia § 379 C.s.p. a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

36. V predmetnom spore sa žalobca domáha zaplatenia sumy 5.154,65 eur s prísl. za opravu motorového vozidla z titulu poistného plnenia vozidla AUDI A7 Sporback 3,0 TFSI S-Line, VIN: Q. rok výroby 2011. Poistné plnenie malo byť vo výške 7.363,78 eur a mala ho v prospech žalobcu poskytnúť žalovaná. Predmetom pre plnenie mala byť poistná zmluva č. poistky 240 40 483 30 zo dňa 9.12.2013 (ďalej len poistná zmluva).

37. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou dňa 16.3.2015 v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpila spoločnosť AZANETT DESIGN, s.r.o. ako postupca na žalobcu ako postupníka pohľadávku zodpovedajúcu nároku na poistné plnenie z poistnej zmluvy voči žalovanej vo výške 7.407,69 eur. Postúpenie pohľadávky oznámil žalobca žalovanej oznámením zo dňa 19.3.2015.

38. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v odvolacom konaní posúdiť je to, či žalovaná postupovala správne, ak poistné plnenie znížila o 70%. Držiteľ vozidla: AZANETT DESIGN, s.r.o., so sídlom: Námestie osloboditeľov 20, 040 01 Košice, Slovenská republika, IČO: 46 697 527 svoj nárok za poistné plnenie odvodzoval z obsahu zmluvy uzavretej medzi držiteľom vozidla a poisťovateľom: Generali Slovensko poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/2, 841 04 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 709 332 zo dňa 9.12.2013 č. 240 40 4048 330, ktorý postúpil žalobcovi.

39. Medzi stranami sporu nebola sporná výška nákladov vynaložených na opravu vozidla.

40. Odvolací súd konštatuje, že napriek tomu, že nárok na plnenie vyplýva z poistnej zmluvy, táto poistná zmluva sa v spise nenachádza. V spise sú založené: Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP HAV 08) a Osobitné poistné podmienky OPP ASKS 08 pre asistenčné služby KASKO STANDARD.

41. Vzhľadom na absenciu poistnej zmluvy nie je možné zistiť, či zmluvné podmienky založené v spise sú súčasťou poistnej zmluvy. Pokiaľ rozhodnutie súdu prvej inštancie záviselo od obsahu poistnej zmluvy, súd prvej inštancie bol povinný sa s obsahom uvedenej poistnej zmluvy oboznámiť a až po dôkladnom vyhodnotení obsahu poistnej zmluvy vo veci rozhodnúť.

42. Za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je veľakrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré mravy sú totiž meradlom hodnotenia konkrétnej situácie odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Úvaha súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní. Dobré mravy z hľadiska ust. § 3 ods. 1 majú prevažne funkciu interpretačnú. Ustanovenie § 3 ods. 1 sa však nepoužije, ak priama aplikácia príslušného ustanovenia zákona vedie k tomu istému výsledku (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/137/2003, 62/2004 ZSP).

43. Z dôvodu absencie poistnej zmluvy nemôže byť odvolaním napadnutý rozsudok základom pre rozhodnutie odvolacieho súdu.

44. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

45. Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

46. Z horeuvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 389 ods. 1písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

47. Ak súd prvej inštancie po doplnení dokazovania v naznačenom smere dospeje k záveru, a to aj s prihliadnutím na obsah odvolania žalobcu, že boli splnené zákonné podmienky pre zníženie poistného plnenia vo veci znovu rozhodne a rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodní.

48. O nárokoch na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie v ďalšom konaní a novom rozhodnutí.

49. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).