Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/75/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v právnej veci žalobcu v 1. rade: O. I., bytom T. Č.. XX, T. a žalobkyne v 2. rade: I. I., bytom T. Č.. XX, T., obaja právne zastúpení: Okenica Šula & Co. s. r. o., so sídlom Pražská 11, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 866 512, v mene spoločnosti koná JUDr. Dominik Okenica, konateľ a advokát, proti žalovanému v 1. rade: H. U., bytom Ž. XXXXXX/XA, T. - R., právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel BORIS, s.r.o., so sídlom Ružinovská č. 40, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 863 31 a žalovanej v 2. rade: L. I., bytom T. Č..XX, T., o zaplatenie 57.269,18 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

1/ Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 28 425,39 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom exekúcie. 2/ Súd žalobu v časti príslušenstva pohľadávky t.j. 9,5 % úrok ročne zo sumy 28 425,39 € od 17.3.2009 do zaplatenia zamieta. 3/ Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania, o ktorej výške súd 1. inštancie rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. 4/ Súd konanie voči žalovanej v 2. rade z procesného nedostatku - prekážky zastavuje. 5/ Súd o náhrade trov konania žalovanej v 2. rade rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou došlou na tunajší súd dňa 29.12.2009 sa žalobcovia pôvodne domáhali, aby súd zaviazal žalovaného H. U., zaplatiť im sumu 38.812,- € s príslušenstvom.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že ako manželia, uzatvorili dňa 6.3.2007 s Q. a.s. zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, zabezpečenou záložným právom k nehnuteľnosti a to trojizbový byt č. XX na 9. poschodí na T. K. Č.. XX R. T.. Výška úveru predstavovala sumu 1.300.000,- Sk (43.152,09 €). Žalobcovia spoločne celý úver použili ako pôžičku žalovanému na jeho súkromné účely a použitie, pričom sa dohodli, že žalovaný bude splácať pôžičku vo výške a spôsobom ako sú žalobcovia povinní splácať úver banke. Žalovaný si sám nemohol vziať úver, lebo nemal čo založiť banke a v registri dlžníkov bol vedený ako neplatič. Žalovaný žalobcom tvrdil, že peniaze potrebuje na vyriešenie svojich dlžôb z minulosti a všetko im vráti, pretože ho mala vyplatiť jeho sestra z rodičovského domu. Sestra ho aj vyplatila, ale on pôžičku nesplácal. Žalovaný prevzal dňa 16.3.2007 v hotovosti, po výbere v banke sumu 9.958,18 € (300.000,- Sk). Bankovým prevodom zo dňa 16.3.2007 prevzal sumu 29.542,58 € (890.000,- Sk). Podľa žalobcov im žalovaný celkovo dlhuje sumu 38.812,- €. 3. Žalovaný v odpore voči vydanému platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24.2.2010, č. k. 33Rob/1709/2009-21 poprel poskytnutie časti pôžičky v sume 300.000,- Sk (9.958,18 €), nakoľko podľa jeho názoru túto sumu nikdy neobdržal. Rovnako rozporoval časť pôžičky v sume 48.000,- Sk (1.593,31 €), ktorá ako uvádzali žalobcovia, mala byť použitá na úhradu prvých troch splátok

ich úveru. Žalovaný ďalej uviedol, že podmienky nimi dohodnutého a čerpaného úveru sa ho nijako netýkajú, nebol účastníkom zmluvného vzťahu s bankou a nemá ani vplyv na dohodnuté podmienky. Ďalej uviedol, že bol partnerom ich dcéry, ktorú navrhol, aby súd pripustil do konania ako žalovanú v 2. rade. 4. Uznesením zo dňa 15.7.2010 č. k. 16C/75/2010-119 súd pripustil zmenu žaloby s tým, že žalobcovia žiadali, aby žalovaný bol povinný zaplatiť im sumu 3.160,19 € a sumu 54.108,99 €, ktorá sa povoľuje žalovanému splácať mesačnými splátkami vždy do 8. dňa bežného mesiaca v sume 462,47 €, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia a to pod následkom straty výhody splátok pri zmeškaní čo i len jednej splátky ako aj trov konania a trov právneho zastúpenia. Súd zároveň zastavil konanie v časti úroku z omeškania vo výške 9 % z istiny do zaplatenia. 5. Na pojednávaní dňa 29.11.2010 súd pripustil zmenu petitu s tým, že žalobcovia žiadali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť im sumu 5.935,01 € splatnú k 30.11.2010 a ďalej sumu 51.334,17 € formou mesačných splátok po 462,47 € mesačne, ktorá suma predstavuje 111 splátok, ktoré sa doposiaľ v zmysle dohody účastníkov nestali splatnými. 6. Uznesením zo dňa 10.12.2010, č. k. 16C/75/2010-127 súd pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpil ďalší účastník, žalovaná v 2. rade. 7. Uznesením zo dňa 27.06.2012 súd zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 22.312,31 €, zároveň rozhodol o tom, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému v 1. rade náhradu trov konania. 8. Súd vykonal vo veci dokazovanie a rozhodol rozsudkom zo dňa 7.01.2013, č. k. 16C/75/2010-218 tak, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcom v 1. rade a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 29.542,59 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom exekúcie. Súd konanie voči žalovanej v 2. rade zastavuje. Súd nepripúšťa návrh na zmenu žalobného petitu jeho rozšírením v zmysle verbálneho návrhu, obsiahnutého písomne v zápisniciach zo dňa 7.11.2012 a zo dňa 7.1.2013. O náhrade trov konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

9. Z dôvodu podaného opravného prostriedku zo strany žalovaného v 1. rade voči rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 7.01.2013, č. k. 16C/75/2010-218, Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením zo dňa 30.06.2014, č. k. 4Co 365/2013-268 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie sa v konaní dopustil viacerých procesných pochybení, pričom o.i. poukázal aj na obsah zápisnice z pojednávania zo dňa 7.01.2013, z ktorej vyplýva, že súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené, žalobcovia a žalovaný v 1. rade sa vyjadrili vo svojich záverečných rečiach a súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok, v ktorom „nepripustil návrh na zmenu žalobného petitu jeho rozšírením v zmysle verbálneho návrhu obsiahnutého písomne v zápisniciach zo dňa 7.11.2012 a zo dňa 7.1.2013“, žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 29.542,59 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku pod následkom exekúcie a konanie voči žalovanej v 2. rade zastavil s tým, že o trovách konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie tak pochybil, keď o nepripustení zmeny petitu žaloby (navyše neurčitého znenia v jeho výroku) rozhodol priamo vo vyhlásenom rozsudku a nie uznesením pred skončením dokazovania vo veci samej, z ktorého dôvodu nebolo zrejmé o akom návrhu, o akej žalovanej sume rozhodoval, v akej časti nároku žalobcom v 1. a 2. rade vyhovel a v akej nie, a to vzhľadom na predchádzajúce zmeny petitu žaloby a zastavenia konania v časti istiny 22.312,31 €, čo nevyplýva ani z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý navyše vo výroku svojho rozsudku uviedol v súlade s vyhláseným rozsudkom, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 29.542,59 €, pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom sumu 34.956,87 €, teda ide o rozpor medzi výrokom rozsudku a odôvodnením, čo spôsobuje zmätočnosť rozhodnutia.

10. Súd opätovne vykonal dokazovanie obsahom spisu a doplnil dokazovanie v zmysle intenciách odvolacieho súdu a zistil nasledovný skutkový stav.

11. Žalobcovia ako manželia uzatvorili dňa 6.03.2007 zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, zabezpečenú záložným právom k nehnuteľnosti a to 3 - izbovému bytu č. XX na 9. poschodí na T. K. Č.. XX R. T.. Výška bezúčelového úveru bola 1.300.000,- Sk (43.152,09 €), úroková sadzba 8,39 % p. a., výška mesačnej splátky 13.715,- Sk (455,25 €).

12. Z predložených výpisov z účtu súd zistil, že žalovaný v 1. rade platil mesačne 13.800,- Sk (458,08 €) na účet žalobcu v 1. rade a to od júla 2007 do decembra 2008 spolu 8.245,37 eur (248.400 Sk). Následne platil splátky vo výške 462,47 eur, v apríli 2009 neuhradil splátku a v máji 2009 zaplatil sumu 600 eur, v júni 2009 sumu 300 eur, júli 2009 sumu 550 eur. Viac splátky neuhradil. Tieto skutočnosti neboli v konaní sporné. 13. Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že žalovanému v 1. rade na základe verbálnej dohody požičali s manželkou sumu 1.300.000,- Sk (43.152,09 €), za účelom čoho si vzali úver v Q., a.s., na ktorý založili vlastný byt. Dôvodom pôžičky bola skutočnosť, že žalovaný v 1. rade žil s ich dcérou v partnerskom vzťahu, z ktorého sa narodilo ich spoločné dieťa a požiadal ich, aby mu požičali túto peňažnú sumu. Sumu 300.000,- Sk (9.958,18 €) mu osobne odovzdal bez prítomnosti inej osoby a zvyšok bankovým prevodom na jeho účet. Obsahom ústnej dohody bolo, že žalovaný v 1. rade bude mesačne splácať pôžičku po 13.815,- Sk (458,57 €), pričom prvé 3 splátky si stiahla priamo banka a následne žalovaný v 1. rade riadne a pravidelne, od júna 2007, splácal dohodnutú sumu na účet žalobcu v 1. rade. Obsahom ústnej dohody bola aj skutočnosť, že ku dňu 16.03.2010 žalovaný v 1. rade vyplatí zvyšok úveru. Tvrdil, že ho vyplatí z peňazí, ktoré má dostať od sestry. Keď sa dcéra s ním rozišla, žalovaný v 1. rade prestal zasielať splátky. Mal uhradiť ešte 121 splátok, čo doposiaľ neurobil. 14. Žalobkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi k veci uviedla, že ich dcéra sa so žalovaným v 1. rade rozišla po troch mesiacoch od vybavenia úveru. Znenie ústnej dohody bolo tak, ako uviedol jej manžel. Prítomní boli obaja manželia, ich dcéra a odporca.

15. Žalovaný v 1. rade uviedol, že so žalobou nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Potvrdil, že žalobca v 1. rade mu na jeho účet zaslal sumu 890.000,- Sk (29.542,59 €), čo považoval ako pomoc od svojich budúcich svokrovcov. Dohodli sa, že do dvoch rokov túto sumu splatí, nedohodli sa ani na pravidelných mesačných splátkach. Potvrdil, že žalobcovi v 1. rade na jeho účet zaplatil sumu 11.075,37 €, vo viacerých splátkach. Čo sa týka ostatných peňazí má za to, že išlo o pomoc aj ich dcére, nielen jemu a preto by sa aj ona mala podieľať na vrátení týchto peňazí. Uviedol, že zo zvyšku peňazí kúpil vozidlo pre ich dcéru a peniaze minul na ich spolužitie. Uviedol, že nevie o tom, že by v hotovosti prevzal od žalobcu v 1. rade sumu 300.000,- Sk (9.958,18 €).

16. Žalovaná v 2. rade potvrdila pravdivosť vyjadrenia jej rodičov. Rodičia boli žalovanému v 1. rade ochotní pomôcť. Žalovaný v 1. rade v jej prítomnosti poprosil žalobcu v 1. rade, aby mu pomohol a keďže v tom čase spolu žili, otec mu požičal 890.000,- Sk (29.542,59 €) a okrem toho mu dal v hotovosti 300.000,- Sk (9.958,18 €), ktoré osobne videla, keď s nimi žalovaný v 1. rade prišiel domov. Jednalo sa o pôžičku pre žalovaného v 1.rade. Žalovaná v 2. rade nevidí dôvod, prečo by sa mala spolupodieľať na tejto pôžičke, keďže z týchto peňazí nemala nič. 17. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcov o. i. vyplynulo, že v súvislosti so statusom žalovanej v 2. rade v tomto konaní ide o taký procesný nedostatok konania, ktorý je možné zhojiť len zastavením konania voči nej zo strany súdu pre nedostatok podmienky konania a to jednak s poukazom na OSP, CSP, keďže konanie započalo ešte za účinnosti OSP a v tom čase bez akéhokoľvek návrhu žalobcov v tom čase navrhovateľov predchádzajúci zákonný sudca na podnet žalovaného v 1. rade (v tom čase žalovaného) v rozpore s právnymi predpismi pripustil vstup do konania odporkyne v 2. rade, t. č. žalovanej v 2. rade. Opätovne dal do pozornosti súdu, že sa jedná o pôžičky dané vkladom na účet žalovaného v 1. rade a priamo v hotovosti opätovne žalovanému v 1. rade. Žalobcovia nikdy so žalovanou v 2. rade neuzavreli žiadnu zmluvu o pôžičke, žiadnu pôžičku jej ani neposkytli. 18. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného v 1. rade vyplýva, že čo sa týka procesného pochybenia predchádzajúceho sudcu ohľadom pripustenia vstupu dcéry žalobcov ako žalovanej v 2. rade, to

ponecháva na úvahu súdu, samozrejme je v prospech jeho klienta, aby i naďalej zastávala status žalovanej v 2. rade v tomto konaní a to z dôvodu, že pôžička bola poskytnutá obom. 19. Predmetom sporu je plnenie z pôžičky. 20. Podľa ust. § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 21. Podľa § 658 odst. 1 citovaného zákona , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 22. Z ustanovení hmotného práva a vykonaného dokazovania je jednoznačné, že predmetom daného sporu je zmluva o pôžičke (mutuum) kde na strane jednej prenecháva subjekt - veriteľ druhému subjektu

- dlžníkovi veci určené podľa druhu, pričom druhá strana sa zaväzuje po čase veci rovnakého druhu vrátiť, jedná sa o veci v danom prípade finančné prostriedky na voľné nakladanie - spotrebovanie, ide o zmluvu reálnej povahy a teda na vznik záväzkového vzťahu nepostačuje len uzavretie zmluvy, ale sa vyžaduje aj reálne odovzdanie predmetu zmluvy.

23. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že sporové strany uzatvorili zmluvu o pôžičke. Zákon neustanovuje pre platnosť zmluvy o pôžičke jej písomnú formu. Preto aj zmluva o pôžičke uzatvorená ústnou formou je platná. Súd mal za nesporne preukázané, že žalobcovia požičali žalovanému v 1. rade peňažnú sumu 29.542,58 eur (890.000 Sk), ktorú mu zaslali na jeho účet. Ďalej mal súd za preukázaný aj dohodnutý spôsob splácania pôžičky. Výsluchom sporových strán, ako aj výpisom z účtu žalobcu v 1. rade, súd mal za preukázané, že žalobcovia a žalovaný v 1. rade sa dohodli, že žalovaný v 1. rade bude pôžičku splácať mesačnými splátkami vo výške 13.800,- Sk (458,08 €), spôsobom ako žalobcovia splácali úver v banke, vrátane dohodnutých úrokov. V konaní nebolo sporné, že od poskytnutia pôžičky, až do apríla 2009, žalovaný v 1. rade aj takýmto spôsobom poskytnutú pôžičku splácal. 24. Žalobcovia pôvodne žiadali, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť im sumu 57.269,18 €, záverom v dôsledku určitých splátok zotrvali žalobcovia len na istine vo výške 28 425,39 € a to vrátane príslušenstva pohľadávky 9,5 %-ný úrok ročne z tejto istiny od 17.03.2009 do zaplatenia, všetko len voči žalovanému v 1. rade. 25. Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal iba z preukázaného skutkového stavu, a to jednak zo skutočnosti, že žalobcovia žalovanému v 1. rade poskytli sumu 890.000,- Sk (29.542,59 €) prevodom na účet žalovaného v 1. rade s tým, že žalovaný v 1. rade túto sumu bude splácať v takých splátkach a s takým úrokom, ako bol poskytnutý úver. Zo zhodných tvrdení žalobcov a žalovanej v 2. rade, ako aj z výberu sumy 9.958,17 € (300.000,- Sk) z banky mal ďalej súd za preukázané, že žalobcovia poskytli sumu 9.958,17 € (300.000,- Sk) v hotovosti k rukám žalovaného v 1. rade. žalovaný v 1. rade vrátil žalobcom z celkovej peňažnej pôžičky iba sumu 11.075,37 €, pričom zostávajúcu časť pôžičky v sume 28.425,39 € im vrátená nebola. Vzhľadom na vykonaným dokazovaním preukázaný skutkový stav, súd rozhodol tak, že žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 28 425,39 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom exekúcie (1/ výroková veta rozsudku). 26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 27. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. 28. Podľa § 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá. 29. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 30. Podľa § 102 Občianskeho zákonníka, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo. 31. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

32. Čo sa týka nároku žalobcov na príslušenstvo pohľadávky, t.j. žalobcami požadovaného 9,5 % úroku ročne zo sumy 28 425,39 € od 17.03.2009 do zaplatenia, súd v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania na pojednávaní dňa 11. 01. 2017, nakoľko dal za pravdu protistrane , že príslušenstvo pohľadávky bolo uplatnené žalobcami 1/, 2/ dňa 02.02.2015, teda po uplynutí zákonnej 3-ročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť dňom 17.03.2009. 33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 tak, že žalobcom v 1. a 2. rade ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalovanému v 1. rade, ktorý bol v spore neúspešný náhradu trov konania. Súd v zmysle § 262 ods. 2 o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (3/ výroková veta rozsudku). 37. Súd konanie voči žalovanej v 2. rade z procesného nedostatku - prekážky zastavil, nakoľko konanie v spornej veci sa začalo ešte za účinnosti staršieho procesného kódexu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), pričom v tom čase bez akéhokoľvek návrhu žalobcov bol v rozpore s vtedy platnými právnymi predpismi na podnet žalovaného v 1. rade uznesením tunajšieho súdu zo dňa 10.12.2010, č. k. 16C/75/2010-127 pripustený vstup žalovanej v 2. rade do konania. Z dispozičnej zásady ovládajúcej začatie konania vyplýva, že pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného môže navrhnúť len žalobca, žalovaný túto možnosť nemá, preto súd vzhľadom na uvedený procesný nedostatok rozhodol tak ako je uvedené vo štvrtej výrokovej vete tohto rozsudku. 38. Súd o náhrade trov konania žalovanej v 2. rade rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákona č. 233/1995 Z. z.), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo Exekučný poriadok neustanovuje inak.