Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/71/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: TYBO, s.r.o., IČO: 36 320 633, so sídlom Pod Párovcami 25, Piešťany, zastúpený: Mgr. Peter Lindeman, advokát so sídlom Murgašova 86/1, Poprad, proti žalovanej: P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XXA, G., zastúpená: JUDr. Diana Beresecká, advokátka, Advokátska kancelária, Farská 33, Nitra, o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy a dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 11.09.2017 č.k. 18C/83/2017-22, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť, aby nenakladala s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v kat. úz. J., obec G., ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností vedeným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX ako pozemok parc. reg. „C“ č. 1775/2 o výmere 491 m2, druh pozemku záhrady, pozemok parc. reg. „C“ č. 1775/4 o výmere 308 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavba (rodinný dom) so súpisným č. 3330, postavená na parc. reg. „C“ č. 1775/4, najmä, aby tieto nehnuteľnosti nescudzila, nepredala, nedarovala, nezaťažila záložným právom, vecným bremenom, zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva, inou vecnou alebo záväzkovo právnou ťarchou, neuzavrela k nim nájomnú zmluvu, nevložila ich ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti a neurobila žiadny právny úkon smerujúci k obmedzeniu prevodu jej vlastníckeho práva, alebo smerujúci k ich zaťaženiu právami tretích osôb. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že o ňom rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou na súde domáhal určenia, že dlžníkove právne úkony - darovacia zmluva a dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá medzi dlžníkom a žalovanou sú voči žalobcovi právne neúčinné. Následne požiadal o vydanie nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalovaná je zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako výlučný vlastník týchto nehnuteľností, pričom má za preukázané jednoznačný úmysel žalovanej predmetné nehnuteľnosti predať, čo dokazuje skutočnosť, že na liste vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam bolo zapísané záložné právo v prospech U. AG a zároveň je na LV č. XXXX kat. úz. J. vyznačená plomba na základe V 7565/2017, z ktorej je zrejmé, že na Okresnom úrade v Nitre katastrálny odbor prebieha konanie o návrhu na povolenie vkladu. Po právnej stránke odôvodnil svoje uznesenie ust. § 325 ods. 1, 2 a § 326 ods. 1 ako i § 332 ods. 1 CSP. Mal za osvedčené skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Sama žalovaná svojim správaním spôsobila stav, ktorý dovoľuje žalobcovi využiť ochranu, ktorú zákon dovoľuje a upravuje, t.j. uložiť strane, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia spočíva najmä v tom, že by mohlo dôjsť k predaju, resp. prevodu vlastníckeho práva a tým

by došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP.

3. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná a domáhala sa jeho zmeny tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bude zamietnutý. Vo svojom odvolaní poukázala na ust. § 324 ods. 3 a § 343 ods. 1 a uviedla, že rozhodnutie napáda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca po podaní žaloby podal na Okresný úrad Nitra katastrálny odbor návrh na zápis poznámky o prebiehajúcom konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov a vzhľadom na zápis poznámky do katastra nehnuteľností je zrejmé, že žalobca mohol účel sledovaný návrhom na vydanie neodkladného opatrenia dosiahnuť i zabezpečovacím opatrením, ktorým by bolo na sporných nehnuteľnostiach zriadené záložné právo. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie mal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť z dôvodu, že sledovaný účel mohol žalobca dosiahnuť i zabezpečovacím opatrením.

4. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Nesúhlasil s názorom žalovanej, že dosiahnuť sledovaný účel je možné i zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie bolo nariadené v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. c) CSP, pričom zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť len záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnota dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa. Z uvedeného vyplýva, že bolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, nie zabezpečovacie opatrenie tak, ako sa mylne domnieva žalovaná, nakoľko nehnuteľnosti nie sú vo vlastníctve dlžníka - Ing. O. T., nakoľko tieto odporovateľnými úkonmi previedol na žalovanú. Uloženie povinnosti zdržať s konkrétneho konania, resp. nenakladať s určitými vecami alebo právami je možné spájať len s nariadením neodkladného opatrenia. Žalobca ako veriteľ eviduje vymáhateľnú peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi Ing. O. T., nie voči žalovanej. Nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie však vyplýva z tej skutočnosti, že žalovaná je v súčasnej dobe výlučným vlastníkom nehnuteľností. Využíva, resp. zneužíva svoje postavenie, že je zapísaná v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník a uskutočňuje kroky, aby predala predmetné nehnuteľnosti a týmto svojim konaním žalobcu ukrátila na možnosti uspokojiť si vymáhateľnú pohľadávku z predmetných nehnuteľností, ktoré získala vo svoj prospech odporovateľnými právnymi úkonmi. V prípade, že by žalovaná aj naďalej mohla nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, do pozície vlastníka nehnuteľností by sa tak dostala iná tretia osoba, čím by bola zmarená možnosť domáhať sa odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle podanej žaloby o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy a dohody o vyporiadaní BSM vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18C/83/2017, nakoľko takáto tretia osoba by nebola v predmetnom spore pasívne legitimovaná. Podanie odvolania žalovanou je podľa jeho názoru len konaním účelovým, ktorého cieľom je poškodiť žalobcu.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá opätovne uviedla, že žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

7. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení si súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

11. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie súd môže nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje pružne riešiť situáciu ak je potrebný urýchlený zásah súdu. Je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutia súdnej ochrany. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.

12. V preskúmavanej veci sa navrhovateľ v konaní vo veci samej domáha určenia, že darovacia zmluva zavkladovaná pod V 3715/16-450/16 a dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zavkladovaná pod V3714/16-449/16 sú voči nemu právne neúčinné. Po podaní návrhu sa domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorému návrhu súd prvej inštancie vyhovel.

13. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca osvedčil v danej veci všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a preto sa plne stotožnil s jeho rozhodnutím, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna. Keďže odvolací sú je v zmysle ust. § 380 ods. 1 viazaný odvolacími dôvodmi, preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle odvolacích dôvodov, keď žalovaná namieta, že namiesto neodkladného opatrenia malo byť nariadené zabezpečovacie opatrenie.

14. Podľa § 343 ods. 1 zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími opatreniami je vyjadrený v § 124 ods. 3 CSP. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Podľa § 324 ods. 3 „Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením“. Z uvedeného vyplýva, že regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Vzhľadom na predmetný vzťah bude v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ak ochrana, ktorá sa má ním sledovať sa poskytuje peňažnému nároku, potrebné zdôvodniť, prečo sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd túto skutočnosť skúma z úradnej povinnosti, pričom ak by mal za to, že vzťahy majú byť regulované zabezpečovacím opatrením, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže zamietnuť aj z daného dôvodu. Medzi základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia patrí za a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, za b) spôsobilý predmet záložného práva ktorým môžu byť veci, práva aj nemajetkové hodnoty, za c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a za d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Ako už bolo aj vyššie konštatované, zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Z formulácie predmetnej podmienky možno tiež a cotrario vyvodiť, že zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť za účelom zabezpečenia nepeňažného nároku. Zabezpečovacie opatrenie tiež nebude prichádzať do úvahy v prípadoch, kde predmetom konania bude napríklad určenie vlastníckeho práva, prípadne iný určovací nárok. V danom prípade sa žalobca domáha určenia odporovateľnosti právnych úkonov, teda nejde medzi ním a žalovanou o peňažný nárok a preto v danom prípade nebolo možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie tak, ako sa mylne domnieva žalovaná, avšak správne súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .