Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-156-2017.pdf
PDF · 117.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3Csp/156/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš v spore žalobkyne Ž. E., H.. XX. XX. XXXX, C. S.. X.. D. XXX/XX, N. E., zastúpenej JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie sumy 663,50 Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 663,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 25. 02. 2017 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov dlžníka) č. XXXXXXXXXX, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 18. 03. 2015 je n e p l a t n á.
III. Súd z r u š u j e Uznesenie č. k. 3Csp/156/2017-66 zo dňa 07. 09. 2017, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie spočívajúce v povinnosti žalovaného zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy.
IV. Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou doručenou súdu dňa 18. 05. 2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 663,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 20. 02. 2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podaním zo dňa 10. 08. 2017 požiadala o rozšírenie návrhu v znení, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov dlžníka) č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 18. 03. 2015 je neplatná. Žalobu odôvodnila tým, že 18.03.2015 uzatvorila (pod menom Parajová) so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Uzatvorená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, predmetom zmluvy bolo poskytnutie účelového spotrebiteľského úveru. V zmysle uvedenej zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur s uvedením úrokovej sadzby vo výške 17,77 %, RPMN 26,13 %, výškou splátky 53,08 Eur, počtom splátok 36 a celkovou čiastkou splatnou dlžníkom 2.060,88 Eur. Uvedená zmluva nie je v súlade s právnou úpravou spotrebiteľa so Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože neobsahuje predpísané náležitosti. V zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN. RPMN je uvedená nejasným a nezrozumiteľným spôsobom. Spôsob uvedenia RPMN nekorešponduje so zákonom požadovanou formou uvedenia RPMN v spotrebiteľskej zmluve. Podľa zákona musí byť RPMN uvedená v zmluve jednoznačne a zrozumiteľne. V zmluve je uvedená RPMN zmätočným spôsobom nakoľko je v bode V. uvedená iná RPMN ako v bode IV. Uvedené rozdielne výšky RPMN boli pre žalobcu ako spotrebiteľa nejasné a zmätočné, keďže neboli definitívne. Žalobca sa nemohol kvalifikovane rozhodnúť či do zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie. Schválna RPMN vo výške 26,13 % uvedená v predmetnej zmluve nezodpovedá skutočnej výške RPMN a je v neprospech žalobkyne. V zmluve je
síce uvedená výška úveru 1.500,- Eur, ale v skutočnosti mu bola poskytnutá len suma 1.350,- Eur, pretože 150,- Eur bolo odrátané ako poplatok. Pokiaľ by žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.500,- Eur s výškou mesačnej splátky 53,08 Eur a s uvedenou dobou splatnosti zahrnul by tam aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- Eur, výsledkom by bolo RPMN vo výške 27,003 %. Ak budeme vychádzať zo skutočne preukázateľne poskytnutého plnenia vo výške 1.350,- Eur pri tých istých parametroch a do celkových nákladov by sa zahrnul aj poplatok za poskytnutie úveru, výslednou RPMN je hodnota 38,77 %. Poukázala pri tom aj na Rozhodnutie Súdneho dvoru vo veci Radlinger proti Finway, a. s., neoprávnene zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru nutne vedie k podhodnoteniu RPMN ktorej výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Z prehľadu Národnej banky Slovenska vyplýva, že pre spotrebiteľské úvery so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov je priemerná hodnota RPMN 13,95 %. Nariadením vlády č. 87/1995 bola stanovená maximálna výška odplaty ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov. Keďže skutočná výška RPMN je 38,77 % prevyšuje tak najvyššiu prípustnú mieru odplaty určenú nariadením vlády. Žalovaný aby zvýšil svoj prospech uzatvoril v zmluve aj dohodu o poskytovaní služieb. Ak by teda žalovaný zahrnul do výpočtu RPMN aj splátku vyplývajúcu z dohody o poskytovaní služieb, celkové RPMN by bolo vo výške 90,82 % a celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť bola 3,290,64 Eur. Ak budeme vychádzať z výšky skutočne preukázateľného poskytnutého plnenia, potom RPMN bude dokonca vo výške 113,45 %. Žalovaný ďalej v zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istine, úroky a poplatky ako vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Rovnako v zmluve absentuje termín konečnej splatnosti úveru a doba trvania zmluvy. Žalobkyňa považuje dohodnutú výšku úroku za neplatnú, keďže priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby pre podobné typy úverov zo začiatku fixácie marec 2015 je zhruba 10 % a dohodnutá je 17,77 %, čo je takmer 2-násobok oproti priemeru. Nesprávne je uvedená aj priemerná RPMN. Žalobkyňa namieta aj platnosť dohody o poskytnutí služby. Za službu inkasoval odplatu mesačne vo výške 2,53 % zo schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, ktorá predstavovala pri sume 34,16 Eur mesačne celkovo 1.229,76 Eur, čo je ďalšie navýšenie nákladov spotrebiteľa 97 %. Uvedená výška sumy nie je žiadnym spôsobom odôvodnená. V súlade s rozhodnutiami krajských súdov žalobkyňa uvádza, že dohoda o poskytnutí služby predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobné poplatky, ktoré súvisia so zmluvou sú považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože neslúžia po materiálnej stránke spotrebiteľovi a jeho záujmom. Žalobkyňa sa pokúšala zrejmý nesúlad zmluvy so zákonom riešiť mimosúdnou cestou. Výzvou zo dňa 20. 02. 2017 bol žalovaný upozornený že má rozpory zmluvy. Žalovaný dňa 24. 02. 2017 vyjadril svoj negatívny postoj k riešeniu danej situácie. Žalobkyňa ku dňu podania žaloby zaplatila splátky vo výške 2.013,50 Eur. Vzhľadom k tomu, že zmluvu považuje za bezúročnú a bez poplatkov žiada vrátiť preplatok vo výške 663,50 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa vymenovala neprijateľné podmienky v zmluve, ktoré majú za následok neisté postavenie v zmluvnom vzťahu a zvýhodňujú veriteľa, poukazuje pri tom aj na nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo forme znižovania jej majetku len na základe vyčíslenia dlžnej sumy. Žalovaný tak môže konať bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu, čo má za následok zhoršenie jej životnej úrovne, a teda tým preukazuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Vykonávanie zrážok zo mzdy, nepoužíva právnu ochranu a je v rozpore s dobrými mravmi.
2. Žalovaný v podanom odpore okrem iného vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti. Ďalej uviedla, že ustanovenie o RPMN nie je zmluvnou podmienkou. V zmysle žiadneho zákonu sa dohodnúť nedá a má sa vypočítať v čase uzavretia zmluvy o úvere. Tvrdenie žalobkyne o tom, žeby sa údaj o RPMN ako údaj uvádzaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere mal dohodnúť odporuje unijmnemu právu. V bode V. formulára žiadosti je uvedená predpokladaná RPMN za úver, presný údaj o RPMN je uvedený v bode VI. ako RPMN za úver. Rozdiel vyplýva z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení. Pre výpočet RPMN má totiž význam aj dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti každej splátky. Pri podaní žiadosti o úver údaj o dátume vyplatenia úveru známy nie je. Ten sa stane známy až pri schválení úveru. Z tohto dôvodu sa údaj RPMN môže odchyľovať. To však nie je zmenou návrhu, žiadateľ úver nenavrhuje žiadny konkrétny dátum kedy má byť úver vyplatený. Popiera tiež tvrdenie o nesprávnom údaji o RPMN. Odplatou za poskytnutie úveru je prípustný a dovolený. Poskytnutím úveru sa myslia právne úpravy o ustálenej obchodnej praxe rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru, ale každá zákonom uznaná forma uznania záväzku aj započítanie. Odplata regulovaná v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vyjadruje celkovú nákladnosť úveru pre spotrebiteľa, nielen ročnú úrokovú sadzbu. RPMN v zmluve je tak v súlade so zákonom. Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predložené v návrhu na uzavretie zmluvy ale je súčasťou zmluvy ako takej. Údaj o dobe trvania a termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Termín konečnej splatnosti úveru je vymedzený dňom splatnosti
poslednej splátky. Požiadavka, aby v zmluve bolo uvedené počet, výšky, termíny a splatnosť splátok by mala reálne opodstatnenie vtedy ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti v rôznych počtoch splátok a podobne, to však nie je tento prípad. Zmluvy uzavreté medzi účastníkmi konania obsahujú výšky splátky, termíny splatnosti ako aj počet splátok. Žalovaný má za to, že zmluva obsahuje všetky náležitosti v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o dohodnutú službu, tá bola doplnková, dobrovoľná a nemá charakter podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu. Žalobkyňa sa pre túto službu rozhodla sama a dobrovoľne. Pokiaľ ide o doplnenie návrhu namieta procesnú prípustnosť podanej žaloby, pretože ide o rozpor s ustanovením § 137 písm. c) Zákona č. 160/2015, žalobca sa nedomáha určenia práva. Žalobkyňa si v konaní uplatňuje nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia a taktiež o nariadenie neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého je žalovaný povinný sa zdržať výkonu zrážok zo mzdy až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Navrhovaný určovací výrok tak stráca účelnosť. Žalobkyňa sa v zmysle petitu domáha určenia právnej skutočnosti uplatňuje si nárok z právneho úkonu dohody o zrážkach zo mzdy a nárok na určenie, že dotknutá dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Takýto typ určovacej žaloby ohľadne právnej skutočnosti v zmysle vyššie ustanoveného § 137 písm. d) je prípustný len vtedy, ak ide o možnosť podania určovacieho žalobného návrhu, ktorý je výslovne upravený v osobitnom predpise, je potrebné zdôrazniť, že v rámci Slovenského právneho poriadku neexistuje žiadna právna norma, ktorá by takýto typ určovacej žaloby pripúšťala.
3. Súd vydal vo veci dňa 09.06.2017 platobný rozkaz č. 3Csp/156/2017-35. V zákonnej lehote podal žalovaný odpor. Dňa 10.08.2017 doručila žalobkyňa súdu podanie označené ako rozšírenie žalobného návrhu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. O nariadení neodkladného opatrenia súd rozhodol uznesením zo dňa 07.09.2017 a uznesením zo dňa 07.11.2017 pripustil zmenu žaloby. Súd nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa nezúčastnili strany sporu ani právni zástupcovia.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými dôkazmi, najmä s podanou Žalobu, Žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru/Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, Zmluvnými dojednaniami, Oznámením veriteľa o schválení úveru, Dohodou o poskytovaní služieb, Predsporovou výzvou zo dňa 20. 02. 2017, Odpoveďou žalovaného, Prehľadom transakcii, Prehľadom platieb, Odporom voči platobnému rozkazu, Rozpisom vzorca pre výpočet RPMN, Súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých úveroch, Vyjadrením žalobcu k odporu žalovaného, Rozšírením žalobného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, Žiadosťou o vykonanie zrážok zo mzdy, Dohodou o zrážkach zo mzdy, Uznesením o pripustení zmeny žaloby, Vyjadrením žalovaného, Vyjadrením k zmene žaloby, Vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného.
5. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledujúci skutkový stav. Žalobkyňa dňa 18.03.2015 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500107508. Uzatvorená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, predmetom zmluvy bolo poskytnutie účelového spotrebiteľského úveru. V zmysle uvedenej zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur s uvedením úrokovej sadzby vo výške 17,77 %, RPMN 26,13 %, výškou splátky 53,08 Eur, počtom splátok 36 a celkovou čiastkou splatnou dlžníkom 2.060,88 Eur. V rovnaký deň uzatvorili zmluvné strany aj Dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal žalovaný poskytovať služby a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť odplatu mesačne vo výške 2,53 % zo schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Žalovaná doposiaľ zaplatila sumu 2 013,50 Eur, reálne jej bolo poskytnutých 1 350 Eur. Z titulu bezdôvodného obohatenia si uplatnila sumu vo výške rozdielu 663,50 Eur.
6. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo úkonom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva..
10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa § 9 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
18. Podľa § 11 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
19. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Súd má preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Súd ma však preukázané, že k žiadnemu doplneniu nedošlo a poskytnutá suma bola vyplatená jednorazovo. Žalovaný bol od uzatvorenia zmluvy so žalobkyňou v postavení dodávateľa a žalobkyňa v postavení spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva, teda zmluva medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadá pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd mal preukázané, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú pretlač, teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu podľa svojej predstavy naformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takého stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Súd poukazuje na to, že posudzovaná úverová zmluva svojim rozsahom, štruktúrou je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom, s odkazom na úverové zmluvné podmienky tvoriace nedeliteľnú súčasť v rozsahu 7 strán obdobne napísané nečitateľným písmom. Podľa názoru súdu zmluva uzatvorená medzi účastníkmi obsahuje viaceré zmluvné podmienky, ktoré sú neprimerané. Z hľadiska menšej informovanosti je odporca v znevýhodnenom postavení oproti navrhovateľovi a používanie tejto podmienky umožňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na strane odporcu.
20. Svoje dokazovanie súd zameral najmä na súlad predloženej zmluvy s ustanoveniami zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch (platného v čase uzatvorenia zmluvy). Súd považuje za preukázané, že žalovaný a žalobkyňa dňa 16.03.2015 vyplnili časť zmluvy - body 1 až 5. Časť zmluvy (bod 6 ) označený ako Údaje o schválenom úvere revolvingového typu v EUR bol vyplnený dodatočne, čo je zrejmé už z textu v zátvorke, kde je uvedené nevyplňajte a rovnako je táto skutočnosť zrejmá z rozdielneho typu písma použitého v bode 6. Navrhovateľ tak vyplnil túto časť sám bez aktívnej spoluúčasti odporcu, odporca sa s textom tejto časti zmluvy oboznámil až po jej doručení. Vzhľadom ku skutočnosti, že všetky podstatné náležitosti zmluvy sú obsiahnuté práve v bode 6 ( rozdielne ako v bode 5 ) súd považuje za nevyhnutné, aby sa pri ich dohodovaní odporca aktívne zúčastnil, keďže zmluva je dvojstranný právny úkon. V tomto konkrétnom prípade tak podľa názoru súdu nebolo. O obsahu zmluvy so všetkými podstatnými náležitosťami sa odporca oboznámil až doručením Oznámenia o schválení úveru. Podľa obsahu súd považuje uzatvorenú zmluvu len za žiadosť o poskytnutie úveru. Túto žiadosť žalovaný potvrdil svojim podpisom dňa 18.03.2015. Keďže žalovaný pozmenil parametre úveru (hodnota RPMN), súd považoval konanie žalovaného za odmietnutie návrhu žalobcu podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Skutočnou zmluvou o úvere je až zmluva s vyplnenou časťou 6, tú však žalobkyňa nepodpísala. Podľa názoru súdu tak uzatvorená zmluva nemá písomnú formu, hoci v zmysle ust. § 9 ods. 1 z.č. 129/2010 ju mať musí. Súd síce súhlasí, že RPMN sa určuje ku dňu poskytnutia úveru, ale vzhľadom ku skutočnosti, že veriteľ ešte presne nevedel kedy ho poskytne, táto hodnota v žiadosti ani byť nemusela, pretože pre priemerného spotrebiteľa je to hodnota, ktorú nevie posúdiť a sám by ju ani nevedel vypočítať a uviesť. Keďže ju však v uniformnom tlačive žalovaný uviedol, musel súd postupovať tak ako uviedol.
21. V uzatvorenej úverovej zmluve chýbajú podľa názoru súdu aj podstatné náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z.. Zmluva s prílohami obsahuje tri druhy RPMN s rozdielnymi hodnotami. Konkrétne ide o RPMN úveru, kde v bode 5 zmluvy (uvedená ako predpokladaná ) je uvedená hodnota 27,03%, v bode 6 a Oznámení 26,13% , priemerná RPMN je všade uvedená v hodnote 34,42%, predpokladaná RPMN po revolvingu je v bode 5 v hodnote 27,03% a v bode 6 a v Oznámení 26,13%. Tieto údaje sú podľa názoru súdu nejasné a nezrozumiteľné pre bežného občana a sú tak v rozpore so zákonnou povinnosťou uviesť RPMN v predmetnej úverovej zmluve vo forme, ktorá musí byť uvedená nepochybným a zrozumiteľným spôsobom. Z uvedených dôvodov súd túto zmluvu považuje za zmluvu, kde RPMN uvedená nie je ( § 9 ods. 2 písm. k) z. č. 129/2010 Z. z.).Pokiaľ ide o ostatné náležitosti, tak súd konštatuje, že v zmluve sa nachádzajú. Dohodnutú úrokovú sadzbu 17,77% ročne súd nepovažuje za rozpornú s dobrými mravmi.je síce pravda, ako uvádza žalobkyňa, že priemerná úroková sadzba obchodných bánk v sledovanom období a pri podobných úveroch bola
10%, súd však musí zohľadniť zvýšené riziko u klientov, ktorí sú nepriechodní v bankách. Pokiaľ sa táto úroková sadzba zdala žalobkyni vysoká nikto jej nebránil požiadať o úver v banke. Súd u nebankových subjektov alceptuje dvojnásobok priemernej hodnoty, t.z. 20%. Podľa názoru žalobkyne zmluva neobsahuje ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k) z.č. 129/2010 Z.z.). Súd si je vedomý, že napriek nie celkom jasnému výkladu zákona, súdna prax v zásade požadovala rozdelenie splátky na istinu, úrok a poplatky. Že výklad nebol úplne jednoznačný preukazuje aj podanie Súdnemu dvoru priamo z prostredia justície. Ako vyplýva z rozsudku Súdneho dvoru z 9.11.2016 v spore Home Credit, a.s.- Birová spotrebiteľ musí vedieť kedy je splátka splatná, nemusí byť určený konkrétny dátum, musí byť určiteľný, identifikovateľný (čl.10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48) a zmluva nemusí spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny (čl.10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48). Termín konečnej splatnosti sa nachádza v oznámení - 01.0.4.2018. V súlade s citovaným rozhodnutím nie je nutné aby všetky náležitosti boli priamo v zmluve, môžu byť aj v iných dokumentoch, s ktorými sa strany oboznámili. Súd má preukázané, že Oznámenie bolo prílohou žaloby, žalobkyňa tak mala doklad vo svojej sfére. Pokiaľ ide o nesprávne uvedenú výšku priemernej RPMN, s tou sa súd nezaoberal, pretože v zmluve uvedená je a s jej nesprávnosťou zákon nespája žiadne sankcie.
22. Žalovaný dojednaním poplatku za službu fakticky zvýšil odplatu od spotrebiteľov. Žalovaný tak simuluje poplatkom úrokovú mieru, ktorá by pri dosiahnutí plánovaného výťažku musela byť vysoká, čo by bolo ihneď viditeľné, pre spotrebiteľa zrozumiteľné a súd by takúto úrokovú mieru označil za rozpornú s dobrými mravmi. Mesačný poplatok vo výške 64,36% k splátke úveru považuje súd za poplatok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi nielen z dôvodu jeho výšky, ale aj z hľadiska vzájomného plnenia. Spotrebiteľ má za poplatok nárok na služby uvedené v dohode. Za neprijateľné a nemorálne považuje súd, že spotrebiteľ má platiť dopredu za niečo, čo ešte nedostal a v konečnom dôsledku ani dostať nemusí, pretože pokiaľ bude riadne splácať ani služby nevyužije, resp. v minimálnej miere. Súd považuje dohodu o poskytovaní služieb za súčasť zmluvy o úvere aj keď formálne je samostatná. Napriek jej formálnej samostatnosti je pri jej posudzovaní potrebné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Súd tak dohodu o poskytovaní služieb považuje za vynútenú zmluvu. Poplatok nebol dohodnutý individuálne, vpisovaná do dohody bola len jeho výška. Poplatok spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na strane spotrebiteľa. Podľa názoru súdu je v zmluve uvedená RPMN v nesprávnej výške. Podľa názoru súdu je zrejmé, že zmluva o úvere a dohoda o poskytovaní služieb sú vzájomne podmienené a sú vzájomne závisle, preto by sa odplata za túto službu mala započítať do celkovej RPMN. Keďže súd má preukázané, že žalovaný nezahrnul do výpočtu RPMN aj odplatu vyplývajúcu z dohody o poskytovaní služieb, ktorú zahrnúť mal, rovnako ako nezohľadnil poplatok za úver vo výške 150 Eur, dospel súd k názoru, že uvedená RPMN v zmluve je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Preto v súlade s § 11 ods. 1 písm. d) z.č. 129/2010 Z.z. je uzatvorená zmluva bez úrokov a bez poplatkov. Žalovaný tak nemá nárok na zaplatenie úrokov a poplatkov
23. Z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z., neobsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona a hodnota RPMN je uvedená v neprospech spotrebiteľa, preto zo zreteľom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a), b) a d) cit. zákona č. 258/2001 Z. z., súd považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
24. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
25. Súd považuje za preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni z titulu úveru sumu 1 350,-Eur. Žalobkyňa doposiaľ uhradila sumu 2 013,50 Eur. Keďže poskytnutý úver je považovaný za úver bez úrokov a poplatkov, má veriteľ(žalovaný) právo len na vrátenie poskytnutej sumy. Tú žalobkyňa vrátila, dokonca zaplatila viac ako si požičala. Žalovaný tak prevzal plnenie bez právneho dôvodu a žalobkyňa má nárok na vrátenie sumy 663,50 Eur (2013,50-1350).
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, k ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Súd považuje za preukázané, že žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu a preto priznal úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni vyhotovenia odpovede na predžalobnú výzvu, to znamená od 25.02.2017. Žalobkyňa požiadala o úrok z omeškania od 20.02.2017, nepreukázala však doručenie výzvy ani vedomosť žalovaného o bezdôvodnom obohatení. Odoslaním odpovede zo dňa 24.02.2017 žalovaný preukázal, že bol o bezdôvodnom obohatení informovaný. Keďže súd nevie presne ustáliť okamih, kedy sa žalovaný o bezdôvodnom obohatení dozvedel, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd preukázané, že dohoda o zrážkach so mzdy, rovnako ako zmluva o úvere, nebola uzatvorená individuálne, bola uzatvorená súčasne s úverovou zmluvou a v skutočnosti bola podmienkou poskytnutia úveru. Druhým dôvodom, pre ktorý súd vyhlásil dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú bol ten, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzavretá písomne (§391 OZ). Žalobkyňa podpísala Dohodu dňa 16.03.2015. Žalovaný až 18.03.2015 pričom vpísal do bodu V. sumu 87,24. Túto skutočnosť má súd preukázanú z typu písma, rovnakého ako pri uzatvorenej zmluve o úvere. Súd nemôže považovať uzatvorenú dohodu ani len za návrh, pretože v čase keď ho žalobkyňa podpisovala neobsahoval výšku zrážky. Žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa súhlasila so znením dohody po jeho dopísaní. Súd tak nepovažuje uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy za dohodu, ktorá bola uzatvorená písomne. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že dohoda stratila podklad, pretože nárok žalovaného už bol splnený (splatených 1350,-Eur) a na úroky a poplatky žalovaný nárok nemá. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že tento typ žaloby nie je upravený. Podľa názoru súdu ide o typickú určovaciu žalobu. Naliehavý právny záujem súd vidí v zhoršenom postavení žalobkyne, ktorá by mohla prísť o vlastné financie, ktorých návratnosť od žalovaného v prípade realizovaných zrážok by mohla byť zdlhavá a otázna, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu hmotnej situácie žalobkyne a možnosti dôstojného života. Podľa § 335 ods. 3 C.s.p. súd zrušil uznesenie o neodkladnom opatrení týmto rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
29. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanoveniami § 262 ods. 1 a § 255 ods.1 C.s.p. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)