Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/8/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu : MELICO, s.r.o., IČO: 36 556 556, so sídlom Dopravná 2, 955 01 Topoľčany, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Marko, so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 4648/5, 955 01 Topoľčany, IČO: 37 864 718, proti žalovaným: 1./ STAVAP PLUS s.r.o., IČO: 46 702 563, so sídlom Budička 11, 962 34 Tŕnie, a 2./ Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Hic s. r. o., P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, o zaplatenie 1.222,56 Eur - o trovy konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 18Cb/45/2014

- 246 zo dňa 20.07.2017 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie.

N e p r i z n á v a sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol v I. výroku, že konanie zastavuje, v II. výroku priznal žalovanému v 2./ rade náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % a v III. výroku súd nepriznal žalovanému v 1./ rade náhradu trov konania voči žalobcovi.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou tomajšiemu súdu dňa 06.12.2013 domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 1.222,56 Eur spolu s úrokom z omeškania, trovy konania a trovy právneho zastúpenia z dôvodu neuhradenia faktúry za 6 ks dodaných pneumatík DMACK 225/40R-18DMT1H. Podaním doručeným tamojšiemu súdu dňa 31.03.2017 zobral žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť a trovy konania si neuplatnil.

3. Následne súd prvej inštancie aplikoval citované ustanovenia § 144, § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

4. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca vzal žalobcu v celom rozsahu späť, súd prvej inštancie postupom podľa ustanovení § 144, § 145 ods. 2 C.s.p. konanie v celom rozsahu zastavil. 5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalovanému v 2./ rade náhradu trov konania, nakoľko žalobca procesne zavinil zastavenie konania a žalovanému v 1./ rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.

6. Proti tomuto uzneseniu v časti jeho II. výroku, ktorým súd priznal žalovanému v 2./ rade náhradu trov konania vo žalobcovi v rozsahu 100 %, podal v zákonom ustanovenej lehote odvolanie žalobca. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o trovách konania vo výroku II. napadnutého uznesenia jednak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jednak

jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal pri tom na ustanovenie § 257 C.s.p. a uviedol, že súd sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia týmto ustanovením C.s.p. neriadil a nepostupoval podľa neho a to aj napriek tomu, že v čase jeho rozhodovania takéto dôvody existovali. Poukázal na skutočnosť, že podaním žaloby sa oprávnene domáhal svojich nárokov, avšak najmä konaním žalovaného v 1/rade ale aj nedôvodnými prieťahmi súdu (konanie o dôvodných nárokoch žalobcu trvalo bezmála tri roky), bolo uspokojenie jeho odôvodnenej pohľadávky zmarené (v tejto súvislosti poukázal žalobca aj na rozhodnutie v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Revúca, resp. Krajskom súde Banská Bystrica), čo malo za následok, že žalobca vidiac nemožnosť dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky vo výške 1.222,56 Eur zobral žalobu späť (k takémuto postupu žalobcu viedlo aj zdĺhavé konanie pred súdom prvej inštancie). Účelom citovaného ustanovenia C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva, pričom C.s.p. vyžaduje pri realizácii tohto moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v majetkových, sociálnych a iných pomerov účastníkov, pričom sa zvažujú pomery na oboch stranách sporu, okolnosti konkrétneho prípadu (nevymožená pohľadávka žalobcu predstavuje hodnotu 1.222,56 EUR a trovy konania žalovaného v 2/rade predstavujú sumu 882,50 EUR). Žalobca ďalej tvrdil, že plný úspech na strane žalovaného je stav, pri ktorom súd návrh v celom rozsahu zamietne, pričom v danom prípade o takýto postup nešlo, keďže žalobca svoju žalobu vzal späť práve pre správanie žalovaného v 1./ rade a 2./ rade, a teda ich správaním došlo potom k späťvzatiu žaloby žalobcom a následne zastavenie konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa preto žalobca domnieva, že v danom prípade je možné konštatovať prítomnosť dôvodov hodných osobitného zreteľa a postupovať pri rozhodovaní o trovách konania podľa §257 C.s.p. a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti jeho II. výroku zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

7. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaní k žalobcom podanému odvolaniu nevyjadrili.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 06.12.2013 voči žalovanému v 1./ rade domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 1.222,56 Eur spolu s úrokom z omeškania a zaplatenie trov konania a trovy právneho zastúpenia z dôvodu neuhradenia faktúry za 6 ks dodaných pneumatík DMACK 225/40R-18DMT1H. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.03.2017 zobral žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu v celom rozsahu späť, pričom v tomto konaní neuviedol konkrétne dôvody späťvzatia a poukázal len na rozsudok Okresného súdu Revúca, č. k. XT XX/XXXX zo dňa 16.03.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. XTo XX/XXXX zo dňa 28.03.2017, ako aj s poukazom na výpis z ORSR Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 40822/V a výpis z ORSR Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č. 22326/S s tým, že vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol konanie zastaviť a trovy konania si neuplatnil. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie v celom rozsahu podľa ustanovenia § 144 - 145 ods. 1 C.s.p. z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. O trovách konania

rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p., keďže zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca späťvzatím žaloby súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému v 2./ rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Odvolací súd na základe uvedeného skutkového stavu ako aj citovaných zákonných ustanovení právne uzatvára:

13. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a zásadou zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby (§ 256 C.s.p.), potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

14. Aplikácia citovaného ustanovenia § 257 ods. C.s.p pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Prípadné nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a aby neodporovalo dobrým mravom.

15. S ohľadom na výsledok konania vo vzťahu k náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným v druhom rade vplýva, že žalovaný bol vo veci procesne úspešný z dôvodu procesného zavinenia na strane žalobcu, čím žalovanému vznikol nárok na náhradu jeho účelne vynaložených trov konania voči žalobcovi.

16. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

17. Žalobca podaním žaloby voči žalovanému inicioval začatie súdneho konania a preto si musel byť vedomí aj zodpovednosti za podanú žalobu a zobrať do úvahy aj procesnú zodpovednosť strany konania (v danom prípade žalobcu) za výsledok konania, ktorá nachádza svoj odraz v rovine povinnosti nahradiť trovy konania práve v dôsledku vyššie uvedeného procesného zavinenia zastavenia konania. Žalobca bol ten, kto inicioval celé sporové konanie a následne zobral žalobu späť a preto musel počítať aj s tým, že v prípade neúspechu bude zaviazaný nahradiť žalovanému trovy konania.

18. Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade trov konania vzniknutých na strane žalovaného by malo ísť o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy, keďže tento sa v konaní len procesne bránil a vznikali mu aj tomu úmerné výdavky.

19. Pre správnosť odvolací súd dodáva, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd v zmysle právnej úpravy aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. O nároku pritom rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 C.s.p. a § 256 C.s.p.) a uplatnením týchto zásad určí pomer nároku na náhradu trov konania vyjadrený. Až následne, ako je vec právoplatne skončená, predloží sa vec na rozhodnutie o výške trov konania súdnemu úradníkovi,

ktorý vydá osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania, pričom ohľadom nároku vychádza z právoplatného rozhodnutia sudcu. Súdny úradník zároveň môže v rámci náhrady priznať len tie výdavky, ktoré sa v zmysle § 251 C.s.p. považujú za trovy konania, teda musí ísť o stranou preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

20. Dôvody uvádzané žalobcom v odvolaní posúdil odvolací súd ako nedôvodné, v danom prípade ako nedostatočne preukazujúce procesnú zodpovednosť žalovaného za zastavenie konania a zároveň ako skutočnosti, ktoré nie je možno v zmysle uplatňovaných zásad posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov. Žalobcom uvádzané odvolacie námietky tak nevyvracajú procesnú zodpovednosť žalobcu zo zavinenia zastavenie konania pre späťvzatie žaloby.

21. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, preto s prihliadnutím na uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v jeho II. výroku ako vecne správne potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným ako úspešnej strane v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal sporovým stranám nárok na ich náhradu.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).