Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/25/2017

Potvrdené rozhodnutím 6Co/206/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobkyne: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, XXX XX I. I., proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice, IČO: 36 863 017, v konaní o neplatnosť právnych úkonov a neexistenciu záložného práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 15Csp/25/2017-220 zo dňa 18. apríla 2018, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 15Csp/25/2017-220 zo dňa 18. apríla 2018 vo výroku II., ktorým v zostávajúcej časti žalobu zamietol a vo výroku III. o trovách konania, p o t v r d z u j e . Vo zvyšnej časti (výrok I.) zostáva rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 15Csp/25/2017-220 zo dňa 18. apríla 2018 n e d o t k n u t ý . Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobkyne: S. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. J. XXX/X, XXX XX I. I., zastúpená Dr. Zuzana Wagner, LL.M., Jazerná 19, 940 71 Nové Zámky, IČO: 50 429 345 proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpená Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s. r. o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice 1, IČO: 36 863 017 v konaní o neplatnosť právnych úkonov a neexistenciu záložného práva takto

rozhodol:

I. Konanie v časti týkajúcej sa neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.03.2008 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným sa zastavuje.

II. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalovaný má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 06.02.2017 domáhala vydania rozsudku, v ktorom by súd určil, že Zmluva o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXXX zo dňa 20.03.2008 uzatvorená medzi žalobkyňou a Slovenskou sporiteľňou, a. s. , všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 01.08.2002, obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom s účinnosťou od 01.07.2007 a záložná zmluva zo dňa 20.03.2008 uzatvorená medzi žalobkyňou a Slovenskou sporiteľňou a.s. obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, a to v časti I. bod 1 zmluvy o úvere, bod 4 časti II. zmluvy o úvere, časť A úverových podmienok, bod 5.2. úverových podmienok, bod 8.4. úverových podmienok, časť C bod 15.15 všeobecných obchodných podmienok, časť C bod 15.9.1. všeobecných obchodných podmienok, časť C bod 8.11. všeobecných obchodných podmienok, časť 4 bod 5 záložnej zmluvy. Ďalej žalobkyňa sa domáhala, aby súd určil, že Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.03.2008 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, ako aj, že záložné právo Slovenskej sporiteľne a.s. na nehnuteľnosti nachádzajúcim sa v Katastrálnom území P., R. I. I., R. I. I. a to pozemok parcely registra „C“ , s parc. č. XXX/X - výmera 166 m2, druh pozemku záhrady, pozemok parcely registra „ C“ s parcelným číslom XXX - výmera 589 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a stavba na parcele č. XXX, súpisné číslo XXX - druh stavby rodinný dom, všetky zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Turčianske Teplice v podielovom spoluvlastníctve V. S., Y.. D., nar. XX.XX.XXXX, veľkosti podielu 1-ina, V. Q., rod. V., nar. XX.XX.XXXX o veľkosti podielu 1-ina, V. I., K.. XX.XX.XXXX o veľkosti podielu 1-ina, Z. U., K.. XX.XX.XXXX, veľkosti podielu 1-ina, neexistuje. Zároveň sa domáhala aj náhrady trov konania.

Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX dňa 20.03.2008. Podľa zmluvy o úvere poskytol žalovaný žalobkyni úver na nadobudnutie, opravu a údržbu nehnuteľností s istinou vo výške 2.300.000 Sk, čo v prepočte predstavuje sumu 76.346,01 €, ktorý bol splatný v 359 mesačných splátkach. V časti I, bodu 1 zmluvy o úvere boli dohodnuté podmienky splácania predmetného úveru v časti II, bod 2 zmluvy o úvere, je vyhlásenie, že súčasťou zmluvy o úvere sú VOP ( Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 01.08.2002 ), úverové podmienky (obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a. s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom s účinnosťou od 01.07.2007 ), Sadzobník a podmienky určené zverejnením. Napriek vyhláseniu žalobkyne, že bola s uvedenými dokumentmi, ako aj skutočnosťami podľa § 37 ods. 2 zákona o bankách ( RPMN ) oboznámená, ide v skutočnosti len o formulárové ustanovenie zmluvy, ktoré žalobkyňa pri podpise zmluvy o úvere nemohla vyňať, ani zmeniť, hoci nezodpovedá realite a žalovaný predmetné dokumenty žalobkyni ku dňu uzavretia zmluvy o úvere nepredložil, ani žalobkyňu o nich neinformoval. Z tohto dôvodu žiada žalobkyňa , aby súd v zmysle ust. § 295 Civilného sporového poriadku obstaral od žalovaného všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník poplatkov a podmienky určené zverejnením, všetky účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy k 20.03.2008. V rovnaký deň, t.j. 20.03.2008 uzavrela žalobkyňa so žalovaným aj zmluvu o zriadení záložného práva a mandátnu zmluvu, kde v zmysle časti I bodu 3 záložnej zmluvy je záložným právom zabezpečená pohľadávka žalovaného voči žalobkyni vyplývajúca zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX. Zároveň sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, vedenom Okresným úradom Turčianske Teplice, teda nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa splácala pravidelné mesačné splátky v zmysle zmluvy o úvere po dobu troch rokov od poskytnutia úveru. V roku 2011 z dôvodu narodenia dieťaťa a s tým súvisiacim znížením príjmu, žiadala opakovane o odklad splátok s tým, že žalovaný žiadostiam o odklad splátok nevyhovel. Žalobkyňa aj napriek finančnej tiesni a podľa svojich možností a schopností sa snažila uhradiť vzniknutý dlh. Napriek snahe žalobkyne dlh splatiť, žalovaný opakovane hrozil žalobkyni výkonom záložného práva na nehnuteľnosť, ktorá je jediným obydlím žalobkyne a jej rodiny, z toho troch maloletých detí. Nastavenie podmienok splácania úveru v zmysle zmluvy o úvere a neakceptovania finančnej a životnej situácie žalobkyne zo strany žalovaného má za následok, že hoci žalobkyňa žalobcovi do dnešného dňa reálne splatila takmer polovicu poskytnutého úveru ( ku 31.12.2016 to bolo 36.169,52 € ), je istina, ktorú žalovaný eviduje ako neuhradenú k dnešnému dňu vyššia ako poskytnutý úver ( výpis z úveru za rok 2016 - 80.198,38 € ). Nastavenie podmienok splácania úveru vykazuje tak, ako je upravené v zmluve o úvere, rozpor so zákonom neprimeraných zmluvných podmienok , ako aj rozpor s dobrými mravmi. Predmetná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase jej uzavretia a úverový vzťah podlieha ustanoveniam právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Ide o formulárovú zmluvu , ktorú žalovaný uzatvára vo viacerých prípadoch a podmienky v nej, ako aj v dokumentoch súvisiacich so zmluvou o úvere neboli dohodnuté individuálne. Ustanovenie časti I bod 1 zmluvy o úvere, že splácanie úveru je „riadne progresívne“ neurčuje, v akom časovom horizonte a v akom rozsahu majú splátky narastať. Uvedené nielenže nie je upravené v úverovej zmluve, ale ani v úverových podmienkach a ani vo všeobecných podmienkach, či sadzobníku. K uvedenej informácii je možné sa dopracovať v tzv. podmienkach určených zverejnením na webovej stránke žalovaného, konkrétne v úrokových sadzbách pre úvery zabezpečené nehnuteľnosťou. Ako poznámka pod čiarou je drobným písmom uvedené: „Koeficienty platné pre progresívne splácanie: koeficient rastu 2 %, koeficient rastu prvej etapy 3 % “, ani tu však nie je uvedené, na aké časové obdobie sa progresivita vzťahuje. Časové obdobie, v ktorom je banka oprávnená pri riadnom progresívnom splácaní pohľadávky zmeniť výšku splátky v závislosti od koeficientu rastu je upravené v bode 5.5.7.5 úverových podmienok a je ním obdobie jedného roka. Zo znenia uvedeného ustanovenia: „ Ak bolo v úverovej zmluve dohodnuté riadne progresívne splácanie pohľadávky banky, banka je oprávnená jeden krát v kalendárnom roku zmeniť výšku splátky v závislosti od koeficientu rastu , ktorého aktuálnu hodnotu oznamuje zverejnením ..... Zmenu výšky splátky banka vykoná najneskôr po uplynutí 12-tich mesiacov od poslednej výšky splátky “. Nie je však jednoznačné, že k progresii splátky dôjde raz za rok. Žalobkyňa nemala možnosť oboznámiť sa s vyššie uvedenými súčasťami zmluvy o úvere, je absolútne nemožné vzhľadom na množstvo žalovaným zverejnených dokumentov oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy so všetkými z nich, doslova v nich hľadať pre spotrebiteľa podstatné podmienky úverovej zmluvy. Len samotná zmluva o úvere s úverovými podmienkami a všeobecnými úverovými podmienkami , záložnou zmluvou bez sadzobníka a všetkých zverejnení je v rozsahu viac ako 70 strán. Uvedené konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa predpisov o ochrane spotrebiteľa je dodávateľ povinný pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľa preukázateľne informovať o obsahu spotrebiteľského záväzku. Vyhlásenie, že sa žalobkyňa

oboznámila so súčasťami zmluvy bolo len formulárovým vyhlásením. Žalovaný uvedené dokumenty žalobkyni dodnes neposkytol. Ďalej žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za neprijateľné zmluvné podmienky ( a teda podmienky neplatné) považujú také ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemohol pred uzavretím zmluvy oboznámiť a v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. v) zmluvné podmienky, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých nebol spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve, alebo za ktoré nedostáva spotrebiteľ potrebné protiplnenie. Hoci podmienka neprijateľnosti uvedená v písmene v) § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka nadobudla účinnosť až 13.06.2014, výpočet neprijateľných podmienok v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka nie je, ani nebol v čase uzavretia zmluvy o úvere taxatívny a teda podmienka, ktorú neskôr zákonodarca zaradil do zoznamu neprijateľných podmienok, bola neprijateľnou aj v čase uzavretia zmluvy o úvere. Navyše podľa § 75 ods. 6 zákona o bankách: „ Hypotekárna banka nemôže od klienta požadovať úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov, ktoré nie sú určené v zmluve o hypotekárnom úvere alebo v zmluve o komunálnom úvere. “ Na základe uvedeného a teda pre neurčitosť, neprijateľnosť v rozpore s dobrými mravmi je podmienka progresivity splátok neplatná a žalobkyňa ňou nie je viazaná. Žalobkyňa uviedla, že nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa spôsobuje aj spôsob nastavenia splácania úveru a informovanie, resp. neinformovanie spotrebiteľa o uvedenom spôsobe splácania. V zmysle základných podmienok zmluvy o úvere je výška splátky istiny 11.548 Sk, v prepočte 383,32 €, splatnosť prvej splátky istiny je 20.04.2008 a periodicita a splatnosť splátok istiny je mesačne k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci. V rozpore s uvedeným slovným vyjadrením sa pravidelnou mesačnou splátkou má splácať nielen istina, ale aj úrok, splatné poplatky a náklady banky súvisiace s úverom a úroky z omeškania. Nie je však zaužívanou praxou, aby sa splátkou úveru hradili úroky a nehradila sa istina a spotrebiteľ o tejto skutočnosti vôbec nebol informovaný. Ak si dodávateľ - banka, dohodne so spotrebiteľom/klientom odklad splácania istiny v tejto forme, musí to byť v zmluve jasne uvedené. V predmetnej zmluve o úvere nie je uvedený odklad splácania istiny. V úverovej zmluve nie je tiež uvedená amortizačná tabuľka , na základe ktorej by žalobkyňa ako spotrebiteľka bez potrebných znalostí bankového úradníka okamžite vedela posúdiť sumu splatných úrokov. Stanovená výška pravidelnej mesačnej splátky ani pri progresivite splátok ( 2 % ročne ) nedosahuje v období viac ako dvoch rokov výšku splatných úrokov. Žalobkyňa napriek riadnemu a včasnému splácaniu úveru po dobu viac ako 2 rokov ( pri progresivite splátok ) nielenže nespláca istinu, ale dostáva sa do omeškania so splatením úrokov na úver, ktoré nie sú kryté pravidelnou mesačnou splátkou, pohľadávka žalovaného voči žalobkyni sa napriek riadnemu splácaniu zvyšuje a neznižuje. Nastavený spôsob splácania je tiež v rozpore s bodom 5.5.7.1. úverových podmienok, v zmysle ktorého „ Dlžník spláca pohľadávku banky mesačnými splátkami, ktoré zahŕňajú: poplatky a náklady banky spojené s úverom, úroky z omeškania, úroky z poskytnutého úveru a istinu .“ V ďalšom poukazuje na časť A všeobecných úverových podmienok a uvádza, že z definícií uvedených v tejto časti vyplýva, že žalovaný úročí nielen nesplatenú istinu, ale aj nesplatené úroky, ale aj úroky z omeškania a poplatky. Úrok je cena za požičanie peňažných prostriedkov a vypočítava sa z istiny podľa určitej úrokovej miery. Úprava úročenia podľa úverových podmienok je teda v rozpore so zákonom a podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. V ďalšom žalobkyňa poukázala na to, že aj keď sa kapitalizácia úrokov bankových produktov ( nielen pri poskytovaní úverov, ale aj pri peňažných vkladoch ), v prípade poskytnutia úveru spotrebiteľovi takáto podmienka jednoznačne zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je v zmysle § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Žalovaný ani následne, keď žalobkyňa napriek riadnemu splácaniu mesačných splátok a čiastočnému splácaniu omeškaného dlhu, žiadala listom zo dňa 18.02.2016 vysvetlenie nárastu dlhu, žalobkyni neodpovedal a kapitalizáciu pohľadávky nevysvetlil. Poukázala žalobkyňa na § 37 ods. 21 zákona o bankách účinného od 10.06.2013, kde v zmysle ktorého bol aj poplatok za správu úveru v dohodnutej výške 90 Slovenských korún mesačne a od októbra 2010 je jednostranne zmenený žalovaným na sumu 3,49 €. Žalovaný v súlade s účinnosťou novely 132/2013 Z. z. , ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách zrušil od júna 2013 povinnosť mesačnej úhrady za správu úveru. Uvedená zákonná úprava bola reakciou na už doteraz zaužívanú prax súdov, v zmysle ktorej poplatok za správu úveru je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, ktorá nezaväzuje spotrebiteľa od začiatku. Podmienka mesačnej úhrady poplatku za splátku úveru bola v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná od počiatku a žalobkyňa ňou nebola od začiatku viazaná. Ako však z výpisov z úveru žalovaného vyplýva, žalovaný poplatky za správu úveru od júna 2013 spätne neodrátaval. Vyššie uvedené poplatky boli započítané na istinu, ktorá bola ďalej úročená. V ďalšom žalobkyňa poukázala na to, že zmluva o úvere tiež neobsahuje

viaceré náležitosti zmluvy, ktoré určoval zákon o bankách, účinný v čase podpisu zmluvy o úvere, a ktoré v súčasnosti vymedzuje zákon č. 50/2016 Z. z. o úveroch na bývanie. Nekalou praktikou žalovaného a konaním v rozpore s dobrými mravmi ( a v súčasnosti aj v rozpore so zákonom ) je aj odmietnutie odkladu splátok, resp. zníženie splátok úveru v prípade narodenia dieťaťa. Napriek skutočnosti, že ustanovenia zákona č. 90/2016 Z. z. neboli v čase uzavretia zmluvy úveru účinné je zjavné, že zákonodarca predmetný zákon prijal, aby odstránil existujúcu nerovnováhu vo vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa v úverových zmluvách na bývanie. Neumožnenie odkladu splátok , resp. ich zníženie z dôvodu narodenia dieťaťa žalobkyne, ktoré žalobkyňa dokladovala žalovanému rodným listom dieťaťa malo za následok vznik omeškania žalobkyne a zvyšovanie pohľadávky žalovaného voči žalobkyni. Zmluva o úvere, ako aj jej súčasti, akcesorická záložná zmluva obsahujú množstvo ďalších neprimeraných zmluvných podmienok a to hneď na prvej strane úverovej zmluvy ( záhlavie zmluvy o úvere a bod 4. časti II. zmluvy o úvere ), kde sa nachádza nelegálna opcia obchodného zákonníka , ide o ustanovenie, ktoré je v rozpore so zákonom , konkrétne s § 52 ods. 2,3 tretia veta Občianskeho zákonníka. Neprijateľnou podmienkou, ktorá zakladá nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa je tiež ustanovenie bodu 5.2 úverových podmienok, ktoré určuje postupnosť splácania pohľadávky, avšak táto postupnosť splácania pohľadávok v zmysle obchodného zákonníka je pre spotrebiteľa nevýhodná a v prípade individuálneho dohodnutia takejto podmienky by žalobkyňa/spotrebiteľka na ňu nepristúpila, nakoľko podľa bodu 5.2 úverových podmienok: „ Pri splácaní pohľadávky banky sa z došlých súm uhrádzajú jednotlivé záväzky dlžníka v nasledovnom poradí: splatné pohľadávky a náklady banky súvisiace s úverom v poradí od najskôr splatného záväzku, úroky z omeškania najskôr splatného úroku z omeškania... , úroky podľa poradia od najskôr splatného úroku a istina úveru. “ Neprimeranou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka je požadovanie neprimerane vysokej sumy ako sankcie za nesplnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy. Takouto neprimeranou sankciou je aj ustanovenie časti 4, bod 5 záložnej zmluvy v zmysle ktorého : „ V prípade, ak ...záložca stratí vlastnícke právo k zálohu po podpísaní tejto listiny v rozpore so zmluvami obsiahnutými v tejto listine alebo poruší záväzky v tejto listine alebo jeho vyhlásenia uvedené v tejto listine sa ukážu ako nepravdivé má záložný veriteľ právo vyúčtovať záložcovi zmluvnú pokutu vo výške pohľadávky v čase, kedy nastane tu uvedená udalosť ( preukáže sa neplatnosť zmluvy o záložnom práve, preukáže sa neplatnosť zmluvy o záložnom práve, stratil vlastnícke právo v rozpore so zmluvami obsiahnutými v tejto listine, prevedie alebo zaťaží záloh ), záložca má v prípade vyúčtovania zmluvnej pokuty záložným veriteľom túto uhradiť ..... “. Rovnako neprimeranou sankciou je aj sankcia mimoriadnej splatnosti alebo odstúpenia od zmluvy bankou v zmysle bodu 8.4 úverových podmienok, napríklad aj pre porušenie informačných povinností podľa ustanovení bodu 7.4 písm. e) a f) úverových podmienok. Neprimeranú sankciu obsahuje aj bod 15.15 všeobecných obchodných podmienok , v zmysle ktorého banka je oprávnená požadovať od klienta zaplatenie zmluvnej pokuty a to až vo výške 20 % z ceny stanovenej spôsobom , uvedeným v bode 15.9.4. ( cenu stanovenú v čase výkonu záložného práva znalcom z príslušného odboru, určeného bankou ), ak klient poruší svoje povinnosti uvedené v ustanoveniach 15.12. a 15.13. , poskytnutie maximálnej súčinnosti banke , dražobníkovi, znalcovi ... : „ Odovzdať záloh osobe, ktorá nadobudla vlastnícke právo k zálohu a to najneskôr do 10-tich dní odo dňa písomného oznámenia banky o výkone záložného práva. “ Uvedené ustanovenia alebo posúdenie skutočnosti spotrebiteľ poskytol maximálnu súčinnosť pri výkone záložného práva je na banke. Je teda na banke, či prípadné nesprístupnenie nehnuteľností z dôvodu neodkladnej návštevy lekára alebo iného neodkladného termínu napriek dohodnutému termínu obhliadky posúdi ako nesúčinnosť spotrebiteľa a uloží mu zmluvnú pokutu vo výške niekoľko desať tisíc eur. Uvedené ustanovenie je tiež neprimeranou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. o ) Občianskeho zákonníka, lebo priznáva právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi. Neplatne dohodnutá bola aj rozhodcovská doložka v zmysle časti c) bod 18 všeobecných obchodných podmienok. Ako súčasť formulárovej zmluvy nebola dohodnutá individuálne. Vyhlásenia spotrebiteľa o tom, že sa s bankou dohodol na rozhodcovskej doložke je len vynútené vyhlásenie, ktoré uvedenou slovnou formuláciou navádza dojem individuálnej dohody zmluvných strán o predmetnom ustanovení a klamlivý dojem slobodnej vôle spotrebiteľa, ak sa nič nemení na skutočnosti, že žalobca nemal možnosť rozhodcovskú doložku odmietnuť , resp. zmeniť jej obsah. V rozpore so zákonom je aj úprava spôsobu výkonu záložného práva podľa časti C bod 15.9.1. všeobecných obchodných podmienok, na ktoré odkazuje záložná zmluva v časti II článku IV. , možno záložné právo vykonať riadnym predajom tretej osobe, vyhlásením obchodnej verejnej súťaže určenej neurčitým osobám o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka : „ Ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov

( exekučnou dražbou ). “ Písmeno a) a b) sú neplatné z dôvodu rozporu so zákonom. Zmluva o úvere je natoľko neurčitá, že sa z textu zmluvy a všeobecných obchodných podmienok nedá jednoznačne vyjadriť obsah záväzku ,teda to, čo má tá , ktorá strana plniť , na čo má nárok a preto je zmluva o úvere neplatná ako celok. Ako akcesorický právny vzťah, ktorý nemôže existovať bez vzniku záväzku, ktorý zabezpečuje, nemôže existovať ani záložné právo. Vzhľadom na existenciu, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a zabezpečenie právnej istoty žalobkyne výmazom záložného práva z katastra nehnuteľností je nevyhnutné rozhodnutie súdu v zmysle, že záložné právo existuje. Pri určovacích žalobách je dôležitou otázkou naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem na určenie neprimeranosti zmluvných podmienok nie je potrebné preukazovať, pretože vyplýva z osobitného predpisu , ktorým je § 53 a) Občianskeho zákonníka a § 298 Civilného sporového poriadku. V časti o neprijateľnosť administratívneho poriadku a odmeny zo zabezpečenia splátok úveru je daný naliehavý právny záujem aj priamo zo zákona , § 153 ods. 3,4 Občianskeho súdneho poriadku v nadväznosti na ustanovenie § 53 a) Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny záujem žalobcov na určenie neplatnosti vyššie uvedených právnych úkonov, resp. neexistencie práva spočíva okrem samotnej istoty, aká je výška záväzku voči žalovanému , tiež zabezpečenie súladu právneho v katastri zapísaného stavu vo vzťahu k evidenčnému statusu žalobcu , žalobkyne ako vlastníka založenej nehnuteľnosti, predovšetkým vzhľadom na bezprostrednú hrozbu straty jediného obydlia. Žalobkyňa v súlade s podanou žalobou doručila listinné dôkazy v rámci prostriedkov procesného útoku.

2. Predmetná žaloba bola doručovaná žalovanému, ktorý sa podaním doručeným súdu dňa 09.03.2017 ( č. l. 107 súdneho spisu) k nej vyjadroval. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že žaloba je kompilátom nesúrodých a v mnohých ohľadoch navzájom si odporujúcich tvrdení všeobecných domnienok a poukazuje na judikatúru bez akéhokoľvek relevantného vzťahu k predmetu sporu. Žaloba v prebiehajúcom spore nespĺňa podľa názoru žalovaného základné požiadavky určitosti a zrozumiteľnosti, žalobkyňa prednáša zmätočné, roztrieštené a nezriedka konfliktné tvrdenia, že nie je zrejmé, čo je skutkovým základom žaloby ( napríklad ide o určenie úplnej alebo čiastočnej neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere ). Žaloba je žalovaná v nepoctivom duchu : „ Treba napadnúť všetko “ . Je plná nepodloženého osočovania a obvinení na adresu žalovaného a pritom degraduje najpodstatnejší fakt protiprávneho konania samotnej žalobkyne spočívajúceho v dlhotrvajúcom omeškaní so splácaním úverového záväzku. Žalobkyňa predložila napríklad vyjadrenie žalovaného zo dňa 10.05.2013, z ktorého je zrejmé, že jej bola opakovane poskytnutá príležitosť na nápravu omeškania, avšak ani táto ústretovosť neviedla k odstráneniu protiprávneho stavu. Je nepochybné, že žaloba cieli k ústavne neakceptovateľnému zásahu legitímnych očakávaní žalovaného týkajúcich sa úverovej pohľadávky a jej uspokojenia vrátane možného uspokojenia z poskytnutej zábezpeky , dlžník neplní to, čomu sa zmluvou zaviazal. Žalovaný riadne splnil svoju povinnosť uzavretej úverovej zmluvy a poskytol úverové finančné prostriedky . Na základe ustanovení § 497 a nasledujúcich týkajúce sa obchodného zákonníka má žalovaný preto plné legitímne očakávanie na splatenie úveru a zaplatenie dohodnutých úrokov , ktoré je každý orgán - vrátane súdu - povinný chrániť. Bola to žalobkyňa, kto sa obrátil na žalovaného ako banku, predmetom podnikateľskej činnosti, ktorej okrem iného je poskytovanie úverov a to so žiadosťou o poskytnutie úveru. Potom, ako žiadateľ prejaví záujem posúdi banka odbornou starostlivosťou , či je s daným subjektom ochotná vstúpiť do úverového vzťahu, to jest či mu úver bude poskytnutý a za akých podmienok. Výsledkom uvedeného posúdenia je návrh poskytnutia úveru za presne špecifikovaných zmluvných podmienok zohľadňujúcich všetky relevantné okolnosti ( napríklad požadovanú výšku úveru, navrhovanú splatnosť, úverové určenie/bezúčelovosť úveru a tak ďalej ). Takýto návrh bol žalobkyni ponúknutý a táto ho bez výhrad prijala. Nie je známe žalovanému, že by žalobkyňa prijala návrh bez výhrad, resp. požadovala vykonanie akýchkoľvek zmien. Nemožno pritom nejako prehliadať, že žalobkyňa dodatočne spochybňuje náležitosti právneho úkonu voči ktorému v čase jeho vzniku , ale ani dlho potom nijako nenamietala. Zároveň žalovaný dáva do pozornosti súdu, práve pre dokreslenie tvrdenia o účelovom počínaní žalobkyne, že je voči nej vedených mnoho exekučných konaní pre neplnenie povinnosti voči rôznym tretím osobám. Voči žalobnému návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáha neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 20.03.2008 žalovaný namieta absenciu plnenia základných procesných povinností tvrdenia a dôkazu. Žaloba neobsahuje žiadne tvrdenia, ktoré by boli relevantné vo vzťahu k príslušnému žalobnému návrhu, určeniu úplnej neplatnosti uzavretej zmluvy o splátkovom úvere. Žalobkyňa netvrdí, ani nepreukazuje žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala len hypotetický záver zodpovedajúci určeniu úplnej neplatnosti zmluvy. So žalobkyňou žalovaný uzavrel zmluvu o úvere v zmysle ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, čo je zrejmé z obsahu predmetnej zmluvy, ako aj jej písomného označenia v záhlaví. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere sú: záväzok veriteľa poskytnúť na žiadosť dlžníka finančné prostriedky, určenie výšky finančných

prostriedkov, ktoré majú byť poskytnuté a záväzok dlžníka poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť z nich úroky. Všetky uvedené podstatné náležitosti podmieňujúce platnosť zmluvy sú: jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadrené v ustanovení časti 1, bode 1 napadnutej zmluvy o splátkovom úvere. Ak sú teda v príslušnej zmluve jednoznačne obsiahnuté všetky podstatné náležitosti daného zmluvného typu a akékoľvek ďalšie dojednania sú vedľajšími alebo náhodilými ( nie podstatnými ) , pričom podstatné náležitosti žalobkyne ani nijako nespochybňuje, nemôžu za žiadnych okolností jej žalobný návrh smerujúci k určeniu neplatnosti uzavretej zmluvy ako celku. Aj ktorékoľvek vedľajšie dojednanie - hypoteticky trpelo vadou z následkov neplatnosti v zmysle ust. § 41 Občianskeho zákonníka by nanajvýš mohlo ísť o neplatnosť čiastočnú bez negatívneho dopadu na platnosť právneho úkonu ako celku. V tomto smere poukázal žalobca na rozhodovaciu činnosť najvyšších orgánov súdnej moci, napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka 1Ús 242/07 zo dňa 03.07.2008. Úplne zhodným spôsobom ako vnútroštátne právo sa k otázke čiastočnej neplatnosti v prípade iných ako podstatných náležitostí stavia právo komunitárne. Ak by ktorákoľvek z napadnutých zmlúv - hypoteticky

- obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky nemalo by to za následok úplnú neplatnosť zmluvy. V tomto smere žalovaný poukázal na ustanovenie Smernice 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmlúv ( „ ďalej len Smernica 93/13/EHS “ ) . Voči žalobnému návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáha určenia neexistencie záložného práva vzniknutého na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v Katastrálnom území P. zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX žalovaný namieta absenciu akejkoľvek právnej opory pre takýto návrh. Žalobkyňa rozvíja svoje právne úvahy, že záložné právo je nevyhnutne viazané na existenciu pohľadávky, čo by malo znamenať, že jeho vznik a zánik sa odvíja od vzniku alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky a že ak pohľadávka, ktorá má byť zabezpečená záložným právom nejestvuje, nemôže samostatne existovať ani záložné právo. Takéto tvrdenie však zásadne nie je správne v zmysle ust. § 151 c) ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné záložným právom zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti a ktorej vznik závisí od splnenia podmienky , pričom práve v bankovej praxi sa jedná o úplne obvyklú situáciu , keď zriadenie a vznik záložného práva časovo predchádzajú čerpaniu úveru. Ak teda záložné právo zabezpečuje budúcu pohľadávku ( pohľadávku, ktorá v čase zriadenia záložného práva ešte nejestvuje ) je záložná zmluva platná, záväzná a účinná a na jej základe aj platne vznikne záložné právo k dohodnutému zálohu. Zabezpečené pohľadávky sú pritom ustanovení v časti 1 bod 3 napadnutej záložnej zmluvy definované platným, nezameniteľným a zrozumiteľným spôsobom, najmä ide o tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v znení jej neskorších zmien a dodatkov uzatvorenej medzi záložným veriteľom a S. V. ako dlžníkom, na základe ktorej záložný veriteľ poskytol úver a ktorú tvorí istina vo výške 2.300.000 Sk, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou d) pohľadávka a príslušenstvo, ktoré vznikne v dôsledku alebo v súvislosti so zánikom úverovej zmluvy iným spôsobom ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním e) pohľadávka a jej príslušenstvo a vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikne definitívne vznikla v dôsledku alebo v súvislosti s plnením záložného veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením bez platného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Práve v súvislosti s touto zmluvnou úpravou, podľa ktorej je záložným právom zabezpečená prípadná pohľadávka žalovaného ako banky na vydanie bezdôvodného obohatenia získané plnením z neplatného právneho úkonu znamená, že ani v krajne hypotetickom hraničnom prípade úplnej neplatnosti úverovej zmluvy neobstojí záver žaloby o súčasnej neplatnosti záložnej zmluvy. Žalovaný ako banka by voči dlžníčke žalobkyni mala za každých okolností prinajmenej pohľadávku na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov titulom bezdôvodného obohatenia, čo je pohľadávka zabezpečená záložným právom zriadením napadnutou záložnou zmluvou. Čo sa týka žalobného návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáha určenia neprijateľnosti viacerých zmluvných podmienok , žalovaný namieta v tomto štádiu absenciu akéhokoľvek substancovaného tvrdenia - okrem generických konštatovaní o údajnej neprijateľnosti - prečo by napadnuté zmluvné podmienky mali vykazovať parameter značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán ako ho vyžaduje ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( účinného v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 20.03.2008 ako aj v súčasnosti ) . Keďže žalobkyňa napadá viacero ustanovení obchodných podmienok , žalovaný poukazuje na to, že žalobou zmienené obchodné podmienky boli nahradené novými všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s., ako aj osobitnými produktovými obchodnými podmienkami hypotekárny a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s.. Inými slovami, žalobkyňou spochybňované obchodné podmienky už nie sú v čase súdneho konania súčasťou obsahu uzavretých zmlúv ani sa nijako nepodieľajú na formovaní jeho obsahu. Táto okolnosť má okrem iného za následok požadované určenie je vyložené akademické bez akejkoľvek praktickej potreby , navyše ide o určenie do

minulosti, ku ktorému sa jednoznačne odmietavo stavia existujúca a ustanovená judikatúra ( napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.1CdO 91/2006 zo dňa 18.06.2007 ). So zreteľom na právnu úpravu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany žalovaný popiera všetky skutkové a iné tvrdenia žalobkyne s výnimkou tvrdení Zmluvy o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX a s výnimkou tvrdení o porušení povinnosti žalobkyne ( najmä čo do omeškania ). Žalovaný žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. K vyjadreniu k žalobe žalobca doložil v rámci prostriedkov procesnej obrany aj listinné dôkazy.

3. Podaním doručeným súdu 11.04.2017 ( č. l. 132) žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaného. V tomto podaní, čo sa týka nových skutočností, tak žalobkyňa uviedla, že z procesného hľadiska v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) súd môže rozhodnúť len o tom, či to právo je alebo nie je a nie o neplatnosti právneho úkonu. Preto žalobkyňa v zmysle ustanovení § 144 a nasledujúceho berie návrh späť v rozsahu : „ Zmluva o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná“ a žiada súd, aby platnosť zmluvy posúdil ako predbežnú otázku k rozhodnutiu o neexistencii záložného práva. Vo veci nedôvodnosti žaloby o neexistenciu záložného práva a naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti záložného práva , táto spočíva v pretrvávajúcej neistote žalobkyne ohľadom výšky záväzku žalobkyne voči žalovanému spôsobenej aplikáciou neprijateľných a nezákonných podmienok na úverový vzťah a tiež naliehavej potrebe zabezpečenia súladu právneho a v katastri zapísaného vzťahu vo vzťahu k evidenčnému statusu žalovaného ako záložného veriteľa, ktorý môže v súčasnej situácii ( evidencia dlhu voči žalobkyni ) kedykoľvek uplatniť zabezpečovacie právo na „ dobrovoľnej “ dražbe a vzhľadom na skutočnosť, že pri danej forme výkonu záložného práva nie je výška a oprávnenosť pohľadávky overovaná nezávislou inštitúciou - súdom je tu oprávnená hrozba neoprávneného zásahu do majetkových práv žalobkyne a hrozba straty jediného obydlia žalobkyne a s ňou žijúcich osôb. V prípade, že súd posúdi zmluvu o úvere za neplatnú, je neplatný aj akcesorický záväzok, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti, napríklad R 14/99: Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti. Zabezpečenie záväzku z bezdôvodného obohatenia napadnutej zmluve o úvere v zmysle časti I. bod 3 písm. d) a e) záložnej zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi a v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepožíva právnu ochranu. Žalovaný sa v predmetnom ustanovení poistil pre prípad, že sa spotrebiteľ bude brániť plniť z neprijateľných zmluvných podmienok a bude úspešný. Povinnosťou žalovaného v rámci odbornej starostlivosti i práve z dôvodu, že sa jedná o formulárovú zmluvu, do ktorej obsahu spotrebiteľ nemá možnosť zasahovať je pripraviť zmluvu, ktorá spĺňa zákonom predpísané náležitosti a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný poukazuje na množstvo exekučných konaní vedených proti žalobkyni. Zo spisu založeného listu vlastníctva číslo 437 vyplýva: Uvedené exekúcie začali v momente, keď žalobkyňa z objektívnych dôvodov ( narodenie dieťaťa ) a prechodného zníženia príjmu nebola schopná dodržať splátkový kalendár stanovený žalovaným v zmluve o úvere. Žiadostiam žalobkyne na prechodné zníženie splátok, resp. odklad splátok žalovaným nevyhovel a tak sa žalobkyňa snažila splácať tak, ako vedela , ale to, čo plnila žalovanému chýbalo na inom mieste a žalobkyňa sa bez svojho zavinenia začala zadlžovať. Iné skutočnosti a ďalšie skutočnosti na doplnenie dokazovania žalobkyňa v predmetnom konania nenavrhla.

4. Podaním doručeným súdu 17.05.2017 v rámci dupliky k replike žalobkyne žalovaný, čo sa týka nových skutočností, uviedol, že čo sa týka žalobného návrhu na určenie neexistencie záložného práva žalovaného na nehnuteľnostiach v podielovom vlastníctve žalobkyne a ďalších osôb zapísaných na liste vlastníctva číslo 437, v katastrálnom území Diviaky žalovaný uviedol, že základným procesným predpokladom úspešnosti tzv. určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania je potrebné zaoberať sa otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania , pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Právny záujem v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) musí byť naliehavý. To znamená, že pri skúmaní naliehavosti ide najmä o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný ( účinný a správne zvolený ) procesný nástroj ochrany žalobcu. Naliehavosť najmä nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany svojho tvrdeného práva alebo právnej pozícii. V popísaných súvislostiach ako v kontexte tvrdenia žalobkyne, ktorá presadzovanú neexistenciu záložného práva odvodzuje od údajnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 20.03.2008 nemožno eventualitu výkonu záložného práva považovať za spôsobilý podklad spôsobilosti právneho záujmu , určenie neexistencie záložného práva.

Ak by žalovaný ako banka vymáhal pohľadávku z úverového vzťahu založeného zmluvou o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v súdnom konaní môže žalobkyňa využiť všetky možné dostupné zákonné prostriedky procesnej obrany vrátane výhod režimu ochrany tzv. slabšej strany podľa § 290 a nasledujúce Civilného sporového poriadku , v dôsledku čoho dôjde k plnému súdnemu prieskumu uplatneného nároku a nielen účelovo namietaných parciálnych aspektov, ktoré navyše nijako nerozptyľujú proklamovanú pochybnosť o jeho rozsahu. Ak by aj žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom tzv. dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov za predpokladu, že by dražba bola úspešná , disponuje žalobkyňa priamym právnym prostriedkom na presadenie svojej domnienky o neplatnosti záložnej zmluvy. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta zákona č. 527/2002 Z. z. v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Žalobkyňa teda sa môže brániť poukazom na údajnú neplatnosť záložnej zmluvy, pričom ak by bola úspešná, jej ( spolu ) vlastnícke právo by nebolo dražbou dotknuté ( § 21 ods. 5 Zákona číslo 527/2002 Z. z. ) . Žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa v spojitosti so zákonným predpokladom naliehavého právneho záujmu neuniesla bremená tvrdenia a dôkazu o jeho existencii a ňou podaná žaloba neslúži žiadnej konkrétnej praktickej potrebe ale iba ďalším zo sledu krokov, ktoré podniká za účelom zmarenia, prípadne oddialenia uspokojenia pohľadávky žalovaného. Žalovaný má za to, že záložné právo vzniklo na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností , okrem iného po obligatórnom prieskume splatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 20.03.2008. Žalobkyni nič nebránilo, aby v katastrálnom konaní vzniesla námietku neplatnosti záložnej zmluvy, prípadne aby sa tomu zodpovedajúceho administratívno-procesného záveru dovolávala v rámci tzv. správneho súdnictva žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o povolení vkladu záložného práva do katastra. Žalobkyňa nešpecifikovala žiadnu skutočnosť, ktorá by po vzniku záložného práva - na základe zmieneného vkladu zo dňa 16.04.2008 - mala spôsobiť jeho následok. Keď záložné právo v prospech žalovaného ako banky vzniklo na základe právoplatného v regulárnom inštančnom postupe nijako nespochybneného orgánu správy katastra nemôže byť žalobný návrh na určenie neexistencie úspešný už len z toho dôvodu, že žalobkyňa netvrdí vonkoncom žiadnu skutočnosť ( neunesenie bremena tvrdenia ) , ktorá mala nastať po vzniku záložného práva a podľa hmotného práva by mala za následok jeho zánik. Žalovaný popiera všetky skutkové a iné tvrdenia žalobkyne z jej repliky zo dňa 11.04.2017.

5. Súd vo veci vykonal viaceré pojednávania, na ktorých vykonal výsluch zástupcov strán sporu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli priložené v rámci prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku. Súd konštatuje, že na vykonaných pojednávaniach neuviedli žalobkyňa, ani žalovaný žiadne nové skutočnosti, len zopakovali tvrdenia , ktoré uvádzali v žalobe, replike, duplike.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k týmto skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci. V konaní nebolo sporné medzi stranami sporu, že žalobkyňa uzavrela XX.XX.XXXX so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol poskytnutý žalobkyni úver na nadobudnutie, opravu a údržbu nehnuteľností vo výške 2.300.000 Sk ( v prepočte 76.346,01 € ), ktorý bol splatný v 359 splátkach. V časti I. bode 1 zmluvy o úvere boli stanovené jednotlivé základné podmienky, podmienky predmetného úveru. V časti II. bod 2 zmluvy o úvere bolo vyhlásenie že súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 01.08.2002, Úverové podmienky s účinnosťou od 01.07.2007, Sadzobník a podmienky určené zverejnením ( č. l. 9 súdneho spisu). Rovnako medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na zabezpečenie tejto pohľadávky z predmetného úveru bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným Zmluva o zriadení záložného práva a mandátna zmluva a to dňa XX.XX.XXXX ( č. l. 45). Táto zmluva o zriadení záložného práva bola zriadená konkrétne ku nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX v katastrálnom území P., Obec I. I., R. I. I. a v čase uzavretia predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bola vo vlastníctve žalobkyne. Bolo teda preukázané aj z tvrdení žalobkyne, aj žalovaného, že táto si svoju povinnosť splácať dlh riadne a včas aj napriek tomu, že sa k tomu zaviazala zmluvne , túto povinnosť nesplnila a dostala sa teda do omeškania so splácaním predmetného úveru. Žalobkyňa uvádzala, že práve dôvodom, že sa dostala do omeškania so splácaním úveru, bola skutočnosť, že sa jej narodilo dieťa v roku 2011 a s tým súvisiace zníženie príjmu spôsobilo to, že nebola schopná splatiť splátky, na ktoré sa zaviazala v predmetnej úverovej zmluve. Tieto po dobu troch rokov od poskytnutia úveru pravidelne splácala.

7. Predmetom žaloby žalobkyne bolo aj určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi ňou a žalovaným, žalobkyňa však v rámci konania zobrala žalobu v tejto časti späť, žiadala súd konanie v tejto časti zastaviť pred prvým pojednávaním. Súd konanie v tejto časti zastavil, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby súd rozhodne po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.

8. Žalobkyňa zobrala žalobu v časti určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere späť a žiadala, aby sa súd prejudiciálne zaoberal otázkou platnosti tejto zmluvy o úvere práve v súvislosti s jej ďalším návrhom na určenie neexistencie záložného práva, ktoré malo vzniknúť na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným na zabezpečenie práve úveru, ktorý bol poskytnutý v zmysle zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

9. Podľa § 137 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o : c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

10. Tak ako už bolo vyššie uvedené, predmetom žaloby bolo určenie neexistencie záložného práva, teda ide o žalobu podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným procesným predpokladom každej, tzv. určovacej žaloby. Bez jeho určenia je vylúčené zaoberanie sa žalobou vecne. Súd teda musí mať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preukázanú. Určovacie žaloby majú charakter preventívnej ochrany práv, čiže nápravy vzťahu vzniknutého porušením práva sa možno domáhať už pomocou žaloby na plnenie, keď musí existovať stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má práve určovací návrh alebo žalobu odstrániť, naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné otázky medzi stranami sporu a vytvorilo by to pevný základ pre budúce právne vzťahy. Predpokladom úspešnosti žaloby žalobkyne podľa § 137 písm. c) CSP, keďže naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitného predpisu, je preukázanie naliehavého právneho záujmu na určenie neexistencie tohto záložného práva. Žalobkyňa uvádza, že naliehavosť právneho záujmu na určenie neplatnosti, resp. neexistencie záložného práva, nakoľko používa pojem aj neplatnosť, aj neexistenciu , ale v rámci podanej žaloby sa domáha výrokom určenia neexistencie záložného práva, spočíva podľa žalobkyne v pretrvávajúcej neistote žalobkyne ohľadom výšky záväzku žalobkyne voči žalovanému spôsobenej aplikáciou neprijateľných a nezákonných podmienok na úverový vzťah a tiež v naliehavej potrebe zabezpečenia súladu právneho a v katastri zapísaného stavu vo vzťahu k evidenčnému statusu žalovaného ako záložného veriteľa, ktorý si môže vlastne v súčasnej situácii kedykoľvek uplatniť zabezpečovacie právo na dobrovoľnej dražbe a pri danej forme výkonu záložného práva nie je výška a oprávnenosť pohľadávky overená súdom a je tu oprávnená hrozba neoprávneného zásahu do majetkových práv žalobkyne a hrozba straty jediného obydlia žalobkyne a s ňou žijúcich osôb. V tomto smere súd jediné, čo môže konštatovať je to, že žalobkyňa má právo na nedotknuteľnosť obydlia ( článok 21 Ústavy Slovenskej republiky ) a v tomto smere by bolo možné konštatovať, že bol preukázaný naliehavý právny záujem na určenie neexistencie záložného práva. Čo sa týka samotnej časti žaloby o určenie neexistencie záložného práva , tak žalobkyňa doložila do konania listinné dôkazy tak, ako už bolo vyššie uvedené, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu, kde v časti I bod 2 bolo dohodnuté, že predmetom zmluvy o záložnom práve je dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcom v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa a predmetom mandátnej zmluvy je udelenie poverení záložcom ako mandantom záložnému veriteľovi ako mandatárovi pre vykonanie úkonov v súvislosti s výkonom záložného práva. Ako záložný veriteľ vystupoval žalovaný a ako záložca vystupovala žalobkyňa. Ďalej v časti I bod 3 predmetných zmlúv bolo uvedené, že pre účely zmlúv obsiahnutých v tejto listine sa zabezpečovacou pohľadávkou záložného veriteľa ( a to aj v prípade premlčania ) rozumie: a) pohľadávka , ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, b) pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti s postúpením alebo vypovedaním úverovej zmluvy, c) pohľadávka na uhradenie nákladov podľa úverovej zmluvy, zmlúv obsiahnutých v tejto listine a všetkých ostatných zmlúv uzatvorených medzi záložným veriteľom a dlžníkom d) pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti so zániku úverovej zmluvy iným spôsobom ako splnením , odstúpením alebo vypovedaním

e) pohľadávka a jej príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, resp. vznikla v dôsledku alebo v súvislosti s plnením záložného veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol f) pohľadávka a jej príslušenstvo, ktoré vzniknú na základe zmeny právneho vzťahu založeného úverovou zmluvou alebo nahradením záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy novým záväzkom , t.j. v prípade privatívnej novácie právneho vzťahu založeného úverovou zmluvou. V časti II článok I zmluvy o záložnom práve bolo definované, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom zálohu a v časti II článok II bolo upravené - vznik, trvanie a zánik záložného práva. Predmetná zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bola na základe návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zapísaná na liste vlastníctva pod V 204/2008 ( č. l. 50 súdneho spisu). Tieto skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli.

11. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia záložnej zmluvy, záložné právo k nehnuteľnostiam k bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Je zrejmé, že práva zo zmlúv sa do katastra nehnuteľností zapisujú vkladom s tým, že rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Záložné právo k nehnuteľnosti, teda vzniká dňom vydania rozhodnutia o povolení vkladu a nie až zápisom do katastra nehnuteľností ako to všeobecne normuje § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd sa stotožňuje so skutkovými tvrdeniami a právnym posúdením veci žalovaného, ktorý uviedol, že záložné právo vzniká zmluvne a jeho existencia, či neexistencia je teda odôvodnená aj z existencie záložného práva ako právneho úkonu spôsobujúceho vznik práv a povinností s tým, že tento právny úkon vzhľadom na príslušné ustanovenia zákona č. 162/1995 Z.z . o katastri nehnuteľností sa zapisuje do katastra vkladom. Je teda nepochybné, že bola uzavretá so žalobkyňou a žalovaným zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z titulu uzavretej zmluvy o splátkovom úvere s tým, že predmetná záložná zmluva bola zapísaná na základe návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalobkyne , že záložné právo je nevyhnutne viazané na existenciu pohľadávky, čo by malo znamenať, že jeho vznik a zánik sa odvíja od vzniku alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky, a ak pohľadávka, ktorá má byť zabezpečená záložným právom neexistuje, nemôže právne existovať ani záložné právo. K tejto skutočnosti súd uvádza, že predmetom určovacej žaloby je neexistencia záložného práva a nie neplatnosť záložnej zmluvy s tým, že sa s uvedeným nestotožňuje a poukazuje v tomto smere na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4ObO 202/1999, ktorý judikoval, že zabezpečená pohľadávka z úverovej zmluvy ( absolútny obchodný režim ) nezmenila svoj právny dôvod, potom čo veriteľ od zmluvy odstúpil. To znamená, že keby aj hypoteticky došlo k určeniu neplatnosti úverovej zmluvy zo strany súdu, tak v samotnej napadnutej záložnej zmluve v 1 bod 3 je jasne definované, ktoré pohľadávky sú zabezpečené predmetnou záložnou zmluvou, okrem iného aj pohľadávka a jej príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, resp. vznikla v dôsledku alebo v súvislosti s plnením záložného veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. To znamená, že žalovaný by voči žalobkyni mal za každých okolností prinajmenej pohľadávku na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov titulom bezdôvodného obohatenia, čo je pohľadávka zabezpečená záložným právom zriadeným napadnutou záložnou zmluvou. V zmysle ustanovenia § 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné záložným právom zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky , pričom práve v bankovej praxi sa jedná o úplne obvyklú situáciu, keď zriadenie a vznik záložného práva predchádzajú čerpaniu úveru. Ak teda záložné právo zabezpečí budúcu pohľadávku ( pohľadávku, ktorá v čase zriadenia záložného práva ešte neexistuje ) je záložná zmluva platná, záväzná a účinná a na jej základe aj platne vznikne záložné právo k dohodnutému zálohu. To znamená, že v prípade, že by došlo k vyhláseniu neplatnosti úverovej zmluvy, záložná zmluva by nezanikla a záložné právo by naďalej existovalo. V súčasnosti je tu pohľadávka , ktorá nie je zaplatená a na jej zabezpečenie bolo v súlade so zákonom zriadené záložné právo. Sú to primerané a zákonom dovolené prostriedky právnej ochrany a v právnom vzťahu, ktorý tu bol medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo na strane žalovaného k žiadnemu pochybeniu. Súd poukazuje aj na to, že jedna vec je výkon záložného práva , ktorý môže nastať a umožňuje to práve norma vnútroštátna ( § 151 j ods. 1 ), aj dobrovoľnou dražbou a v prípade dražby sú dnes veľmi široké právne prostriedky ochrany, či sú to konania o určenie neplatnosti dražby, ktoré práve pri nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie nie sú ani lehotou uvedenou v § 21 zákona o dobrovoľných dražbách. V prípade, že by došlo k výkonu dražby, aj príklepu v rozpore so zákonom, tak žalobkyňa má dosť účinných právnych prostriedkov ochrany. Záložné právo, ktoré

tu bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky žalovaného bolo zriadené zmluvou s tým, že vzniklo nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu tohto záložného práva v katastri a je v súlade s právnym poriadkom. Ide o primerané zabezpečenie a zákonom dovolené prostriedky právnej ochrany v predmetnom právnom vzťahu.

12. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva ( záloh ) , ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Záložné právo na nehnuteľnosti žalobkyni, teraz už aj ostatných podielových spoluvlastníkov, bolo zriadené písomnou zmluvou ( § 151 b ods. 1 . V zmluve o zriadení záložného práva bola určená aj pohľadávka ( žalovaného ), ktorú zabezpečuje a konkrétne vymedzenie zálohu ( § 151b ods. 2 . Pre vznik záložnej zmluvy bola splnená aj zákonná podmienka - zápis do katastra nehnuteľností ( zavkladovanie ), keďže sa jednalo o zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti. Uvedené skutočnosti preukazujú nielen listinné dôkazy, ale aj zhodné tvrdenia strán sporu. Ďalšou nepochybnou skutočnosťou je existencia pohľadávky veriteľa voči žalobkyni, ktorá svoj záväzok zaplatiť úver voči žalovanému nesplnila. Ani v prípade, že by súd rozhodol, že zmluva je neplatná, pohľadávka ( dlh ) z úveru nezanikol, naďalej trvá. Žalobkyňa ani netvrdila, že by pohľadávku, na zabezpečenie ktorej záložné právo vzniklo, žalovanému medzičasom zaplatila. Jednotlivé dôvody zániku záložného práva Občiansky zákonník upravuje v § 151 md, ods. 1 OZ, žalobkyňa v konaní netvrdí žiadnu skutočnosť ( neunesenie bremena tvrdenia), ktorá mala nastať po vzniku záložného práva a podľa hmotného práva by mala za následok jeho zánik.. Súd teda má za to, že žaloba v tejto časti zo strany žalobkyne v tejto časti je nedôvodná.

13. Podľa § 298 ods. 1 súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu , aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 298 ods. 2 ak súd určí niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa tohto ustanovenia § 298 ods. 1 súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu aj bez návrhu vysloviť neprijateľnosť zmluvných podmienok, teda je to fakultatívna možnosť súdu a podľa § 298 ods. 2 CSP, ktorý hovorí, že súd aj bez návrhu uvedie vo výroku rozsudku znenie zmluvnej podmienky, ktorú považuje a určil ju za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti nepriznal na plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto zmluvnej podmienky alebo jej na základe takejto zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie nahradiť škodu, zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, to znamená, že ide o obligatórnu povinnosť súdu. Ďalšieho žalobného návrhu, ktorého sa žalobkyňa domáha po zobratí žaloby v časti týkajúcej sa neplatnosti celej úverovej zmluvy späť, je určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a to v zmysle ust. § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd môže určiť neprijateľnosť zmluvných podmienok, ale len za predpokladu, že sa to týka určitého spotrebiteľského sporu. Určenie neprijateľností týchto zmluvných podmienok by malo mať bezprostrednú vecnú súvislosť s ochranou nejakého ohrozeného alebo porušovaného práva, ktorého sa spotrebiteľ v danom sporu domáha. Žalobkyňa opakovane v priebehu konania poukazovala len na to, že má pochybnosť o tom, aká je výška úverového záväzku , výška splátok a podobne, ale žiadna z týchto skutočností nie je predmetom prebiehajúceho sporu. Žalobkyňa sa nedomáha výšky svojho úverového záväzku a rovnako nejde ani o prípad, že by žalovaný voči žalobkyni viedol nejaké konanie o vymoženie úverovej zmluvy. Predmetom tohto sporu je výlučne určenie neexistencie záložného práva. Spotrebiteľ sa môže domáhať vyslovenia neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy za neplatnú, prípadne tak môže súd urobiť i bez návrhu vtedy, ak sa však v podanej žalobe domáha zároveň ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv , resp. žalobou sa dodávateľ domáha od spotrebiteľa plnením na základe neplatných, neprijateľných zmluvných podmienok. Vyplýva to najmä zo slovných spojení § 153 ods. 3 OSP predtým, alebo § 298 ods. 1 , práve teda v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského. Individuálny spotrebiteľ nemôže mať naliehavý právny záujem výlučne na

určení neplatnosti neprijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy bez toho, aby sa zároveň domáhal ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv. Vyjavením takejto žaloby individuálneho spotrebiteľa by sa naplno nevyriešil stav neistoty jeho právneho postavenia , ohrozenie jeho práva by tým nebolo odstránenie a rozhodnutie o určovacej žalobe by zvyčajne neznamenalo úplné vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takáto určovacia žaloba by teda neslúžila potrebám praktického života. Spornosť medzi spotrebiteľom a dodávateľom by neodstránila, by musel nasledovať ďalší spor, súdne konanie o plnenie. Preto súd nemal dôvod podrobiť kontrole samotnú zmluvu o splátkovom úvere čo sa týka neprijateľnosti zmluvných podmienok. Pre úplnosť súd uvádza a stotožňuje sa aj s argumentáciou žalovaného, ktorý uviedol, že žalobkyňa sa domáha určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré ale už nie sú vo vzájomnom záväzkovom zmluvnom vzťahu medzi ňou a žalovaným uplatňované vzhľadom k tej skutočnosti, že všeobecné obchodné podmienky a úverové podmienky , z ktorých boli tieto zmluvné podmienky citované boli nahradené novými všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú už uplatňované zo strany žalovaného, to znamená, že by sa jednalo o určenie minulej skutočnosti, kde tento prístup bol opakovane odmietnutý a zodpovedaný aj v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Na základe uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalovaný mal plne úspech vo veci a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu ( 100 % ).

Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením , ktoré vydá súdny úradník. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.