Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/15/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcov X/ K. C., R.. X.XX.XXXX, D. J. XX, X/ K. Č., R.. X.X.XXXX, D. N., W. XXXX/X, X/ U. Č. C.J., R.. XX.XX.XXXX, D. J. XX, X/ N. C., R.. XX.XX.XXXX, D. H. XXX O. X/ N. C., R.. XX.XX.XXXX, D. N., H. XXX/XX, zastúpených Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44250029, proti žalovanej KOOPERATÍVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00585441, zast. JUDr. Félixom NEUPAUEROM, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava

- Staré Mesto, IČO: 37928422, o zaplatenie 120.000,-- eur s prísl.

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 15.000,-- eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 10.000,-- eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 3. rade sumu 10.000,-- eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 4. rade sumu 10.000,-- eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 5. rade sumu 10.000,-- eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

VI. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

VII. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobcovia žalobou zo dňa 7.2.2014 žiadali, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu nemajetkovej ujmy, a to žalobkyni v 1. rade vo výške 40.000,-- eur a ostatným žalobcom po 20.000,-- eur s úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby do zaplatenia. Poukázali na to, že dňa X.X.XXXX vodič motorového vozidla, ktoré bolo zmluvne poistené u žalovanej, spôsobilo dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k úmrtiu manžela žalobkyne v 1. rade a otca ostatných žalobcov, ktorý v čase nehody nedosiahol ešte ani vek 60 rokov, nemal závažnejšie zdravotné problémy a jeho smrť vážne zasiahla do súkromia všetkých žalobcov. Uviedli, že pri výpočte výšky náhrady nemajetkovej ujmy vychádzali zo Zákona o sociálnom poistení, a to konkrétne z ustanovení týkajúcich sa nároku manžela a detí osoby, ktorá zomrela v dôsledku pracovného úrazu, aj keď tento zákon priznáva nárok iba vo vzťahu k nezaopatreným deťom.

K námietkam žalovanej ohľadom zohľadňovania osobných a majetkových pomerov vodiča tvrdili, že táto okolnosť nemôže mať vplyv na výšku priznaného plnenia, význam povinného zmluvného poistenia je práve v tom, aby obete dopravných nehôd neboli závislé od majetkových pomerov zodpovedných osôb. Taktiež poukázali na to, že požitie alkoholu zo strany nebohého nebolo v rámci trestného konania vyhodnotené ako spoluzavinenie poškodeného, teda nemalo žiadny vplyv na nehodový dej, preto nemôže súd na túto skutočnosť prihliadať pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy.

2. Žalovaná nepovažovala uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za dôvodný, resp. relevantne preukázaný, pretože žalobcovia sa v rámci dôkazného bremena uchýlili výlučne k výsluchu strán sporu, resp. k ich písomným vyjadreniam, bez preukázania nimi tvrdených skutočností a zásahov zo strany okolia. Tvrdila, že je potrebné zohľadniť aj okolnosti na strane vinníka dopravnej nehody, t. j. jeho osobné a majetkové pomery, ako aj skutočnosť, že v čase dopravnej nehody bol poškodený v podnapitom stave, aj keď táto skutočnosť bez ďalšieho nemá vplyv na to, že vinník bol v trestnom konaní právoplatne odsúdený. Je potrebné zohľadniť aj iné formy zadosťučinenia, ktoré boli žalobcom poskytnuté, a to ospravedlnenie zo strany vinníka dopravnej nehody. Poukázala na to, že v čase dopravnej nehody poškodený mal vyživovaciu povinnosť len k žalobkyni v 1. rade a okrem žalobkyne v 3. rade ostatní žalobcovia neobývali s poškodeným spoločnú domácnosť a mali vlastné rodiny. Nepovažovala za vhodné vychádzať zo Zákona o sociálnom poistení, ktorý priznáva jednorazové odškodnenie osobám odkázaným na výživu zomrelej osoby. Dala do pozornosti Zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, na základe ktorého sa priznáva jednorazové odškodnenie v súčte pre všetky osoby vo výške 50-násobku minimálnej mzdy, teda v tomto prípade by išlo o sumu 15.800,-- eur pre všetky osoby. Namietla tiež uplatnený úrok z omeškania, pretože prípadný nárok, resp. konkrétna výška náhrady nemajetkovej ujmy, je konštituovaná až samotným rozhodnutím súdu, teda v čase vyhlásenia rozsudku žalovaný nemôže byť v omeškaní s plnením takýchto nárokov.

3. V prejednávanej veci súd medzitýmnym rozsudkom č. k. 13C/15/2014-136 zo dňa 26.1.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/123/2016-176 zo dňa 21.6.2017 rozhodol, že povinnosť žalovanej plniť žalobcom nároky z titulu náhrady nemajetkovej ujmy je daná, pričom sa súd zaoberal aj dôvodnosťou námietky premlčania vznesenej žalovanou. Medzitýmny rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.8.2017. Z tohto dôvodu súd v ďalšej časti konania už zameral dokazovanie iba na výšku náhrady nemajetkovej ujmy.

4. Z vyjadrení strán sporu, výsluchu žalobcov, výsluchu svedka S. T. a z predložených listinných dôkazov, najmä z obsahu spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/80/2011, súd zistil nasledovný skutkový stav:

5. Dňa X.X.XXXX v čase okolo XX.XX hod. spôsobil S. T. ako vodič motorového vozidla značky C. S. E. N.-XXX A. nehodu tak, že pri prejazde ľavotočivou zákrutou v Obci J. nedal prednosť po prechode pre chodcov prechádzajúcemu chodcovi S. C., ktorý prechádzal z ľavej strany cesty na pravú v smere jazdy vozidla, v dôsledku čoho prednou pravou časťou vozidla narazil do chodca, ktorý pri zrážke utrpel rozsiahle zranenia, ktorým na mieste nehody podľahol. Úmrtie menovaného preukázali navrhovatelia aj úmrtným listom. Za vyššie uvedený skutok bol vodič motorového vozidla uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149, ods. 1, ods. 2, písm. a/, b/, Trestného zákona. Motorové vozidlo, ktorým došlo k usmrteniu menovaného bolo v tom čase povinne zmluvne poistené u odporkyne.

6. Z výpovede svedka S. T. vyplynula okrem iného skutočnosť, že poškodený bol v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu, preto v tejto súvislosti boli oboznámené aj závery znaleckého posudku vypracovaného v rámci trestného konania znalcami MUDr. A. J. a MUDr. K. J.. Z bodu 5 záverov znaleckého posudku vyplýva, že vyšetrením krvi odobratej pri pitve bola u poškodeného zistená hladina obsahu alkoholu v krvi 0,80 promile, avšak z obsahu vyšetrovania, ani z obsahu rozsudku nemožno vyvodiť, že by táto okolnosť mala vplyv na vznik dopravnej nehody, a teda že by pri odsúdení bolo vzaté do úvahy aj spoluzavinenie poškodeného.

7. Žalobcovia boli blízkymi príbuznými neb. S. C., žalobkyňa v 1. rade bola jeho manželkou a ostatní žalobcovia boli jeho deťmi. Tieto skutočnosti boli preukázané sobášnym listom, resp. rodnými listami žalobcov. Žalobcovia sa o vzťahu k zomrelému a rozsahu zásahu do ich osobnostných práv v dôsledku úmrtia vyjadrovali vo svojich výpovediach, resp. písomných vyjadreniach.

8. Vo veci bol vypočutý aj svedok S. T., vodič motorového vozidla, ktorý spôsobil dopravnú nehodu. Svedok uviedol, že so žalobcami sa osobne nekontaktoval, aj keď im poslal list na ospravedlnenie, stretol sa s nimi len na súde. K svojim osobným a majetkovým pomerom uviedol, že je dôchodca, poberá dôchodok vo výške 340,-- eur mesačne, je rozvedený, býva u družky, nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty.

9. Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

10. Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

11. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

12. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

13. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

14. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

15. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

16. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú priznania náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti s úmrtím ich nebohého manžela a otca, v dôsledku protiprávneho konania vodiča motorového vozidla, ktorý dňa X.X.XXXX spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k úmrtiu menovaného. O základe nároku už bolo právoplatne rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom a to tak, že povinnosť žalovanej plniť žalobcom nároky z titulu náhrady nemajetkovej ujmy je daná. V konaní je teda potrebné rozhodnúť o výške uplatneného nároku. V zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie, fyzická osoba má právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V situácii, keď došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia žalobcov chráneného § 11 Obč. zákonníka, ktorého súčasťou je i rodinný život, keď je z objektívneho hľadiska strata jedného z členov tohto spoločenstva celkom nenapraviteľnou ujmou, ktorá stíha jeho zostávajúcich členov, je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch primeraným prostriedkom obrany proti neoprávnenému zásahu.

17. Smrť blízkej osoby je pre pozostalých nepochybne veľmi traumatizujúca a smutná udalosť. V okamihu, keď niekto svojim neoprávneným konaním spôsobil smrť fyzickej osobe, došlo k zásahu na jednu z najdôležitejších hodnôt v spoločnosti. Medzi blízkymi osobami existujú vzájomné sociálne, morálne, citové a kultúrne väzby vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, preto ak dôjde k úmrtiu jednej z týchto fyzických osôb zavinením inej osoby, považuje sa takéto konanie za neoprávnený zásah do práva na súkromie ostatných osôb tvoriacich takéto spoločenstvo. Právo na súkromie totiž zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti, aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Keďže v dôsledku neoprávneného zásahu došlo k vzniku neodstrániteľnej ujmy, morálna satisfakcia nie je postačujúca, a preto má pozostalý právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ku ktorej otázke už zaujali rovnaké stanovisko súdy v mnohých rozhodnutiach.

18. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd v zmysle § 13 ods. 3 Obč. zákonníka prihliada predovšetkým na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Nepochybne smrť blízkej osoby nemožno nijako vyčísliť peniazmi a teda neexistuje ani ekvivalentná náhrada. V takomto prípade náhrada nemajetkovej ujmy predstavuje skutočne len určitú satisfakciu,

ktorej úlohou je iba do istej miery odškodniť stratu pozostalým, resp. zmierniť následky neoprávneného zásahu do práva na súkromie a rodinný život. Súd musí skúmať predovšetkým intenzitu neoprávneného zásahu, pretože v zásade platí, že čím závažnejšia je ujma čo do svojej intenzity a trvania, tým vyššie by malo byť aj primerané zadosťučinenie. Z hľadiska okolností, za ktorých došlo k zásahu, musia byť skúmané okolnosti na strane pôvodcu zásahu, ale aj na strane postihnutej osoby, napr. či svojim konaním sa nepodieľala na činnosti pôvodcu, ktorá umožnila neoprávnený zásah.

19. Žalovaná v konaní namietala, že by súd mal zohľadniť jednak osobné a majetkové pomery na strane žalovaného a z týchto vychádzať pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy a tiež, že by súd mal zohľadniť skutočnosť, že poškodený v čase nehody bol pod vplyvom alkoholu. K otázke dopadu osobných a majetkových pomerov pôvodcu neoprávneného zásahu na priznanú výšku už zaujala judikatúra súdov stanovisko tak, že táto skutočnosť nemá vplyv na priznanú výšku nemajetkovej ujmy, na ktorú majú vplyv iba okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4CdO/139/2011), teda s prihliadnutím na túto rozhodovaciu prax súd nemôže určovať výšku nemajetkovej ujmy v závislosti od osobných a majetkových pomerov pôvodcu zásahu, pretože by skutočne mohlo dôjsť k diskriminácii pozostalých osôb pri určení náhrady nemajetkovej ujmy. V cit. rozhodnutí sa súd zároveň zaoberal aj otázkou do akej miery má vplyv na náhradu nemajetkovej ujmy okolnosť, že poškodený v čase nehody bol pod vplyvom alkoholu. Na túto okolnosť však súd môže prihliadať iba vtedy, pokiaľ mala vplyv na vznik dopravnej nehody, teda ak by mohol súd konštatovať aj spoluzavinenie poškodeného. V prejednávanej veci takýto záver vzhľadom na obsah trestného spisu a právoplatný rozsudok nemožno prijať, keďže z listinných dôkazov nevyplýva, že by u poškodeného bolo zistené spoluzavinenie. Z uvedeného dôvodu teda skutočnosť, že poškodený bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu, je bez právneho významu z hľadiska posúdenia výšky nemajetkovej ujmy.

20. Žalobcovia uvádzali, že pri výpočte výšky nemajetkovej ujmy analogicky vychádzali zo Zákona o sociálnom poistení, ktorý upravuje odškodnenie pri úmrtí zamestnanca v dôsledku pracovného úrazu. Žalovaná naopak poukazovala, že pri určení náhrady nemajetkovej ujmy súd by mal vychádzať zo Zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Vzhľadom k tomu, že uvedené právne predpisy sa vzťahujú na špecifické formy jednorazového odškodnenia, podľa názoru súdu nemožno analogicky použiť ustanovenia týchto právnych predpisov aj na určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá má svoju osobitnú úpravu v ust. § 13 Obč. zákonníka. Uvedené zákonné ustanovenie nestanovuje žiadne limity a súd musí stanoviť výšku nemajetkovej ujmy po zohľadnení kritérií vyplývajúcich z § 13 ods. 3 Obč. zákonníka. Súd teda vždy musí vyhodnotiť osobitné okolnosti prípadu, aj keď môže vychádzať aj z judikatúry, ktorá riešila obdobné prípady. Na porovnanie súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3CdO/228/2012, ktoré súviselo s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 12C/385/2008 a v tomto konaní bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 23.000,-- eur, pričom zásah spočíval v úmrtí dvoch osôb, a to manželky a syna.

21. Z výsluchu žalobcov bolo zistené, že k poškodenému mali intenzívny vzťah, so žalobkyňou v 1. rade žili spolu 43 rokov, vzájomne si pomáhali, podporovali sa, spoločne vychovali štyri deti, ich manželstvo bolo usporiadané a nemali žiadne vážnejšie nezhody. Ostatní žalobcovia potvrdzovali taktiež, že k svojmu otcovi mali veľmi dobrý vzťah, aj keď okrem žalobkyne v 3. rade nebývali s rodičmi v spoločnej domácnosti a všetci už majú svoje rodiny. Aj žalobkyňa v 3. rade je vydatá a má svoju rodinu, avšak býva so svojou rodinou v rodičovskom dome. Poškodený v čase dopravnej nehody ešte nedovŕšil vek 66 rokov a podľa vyjadrenia žalobcov nemal vážnejšie zdravotné problémy. Tieto tvrdenia neboli ani spochybnené žiadnymi dôkazmi. Aj s prihliadnutím a vek a zdravotný stav poškodeného žalobcovia zhodne uvádzali, že sa so vzniknutou situáciou vyrovnávali ťažšie, pretože na to neboli pripravení, ako by tomu bolo v prípade, ak by poškodený mal nejaké vážnejšie zdravotné problémy. Z hľadiska okolnosti, za ktorých došlo k zásahu, má podstatný význam skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo nedbanlivostným konaním, a že zo strany poškodeného nebolo preukázané žiadne zavinenie.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd mal preukázané, že úmrtím poškodeného v dôsledku dopravnej nehody došlo k násilnému pretrhnutiu úzkych rodinných a citových väzieb žalobcov, čo predstavuje zásah do ich práva na súkromný a rodinný život. Keďže poškodený bol vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade manželom a vo vzťahu k ostatným žalobcom otcom a medzi ním a žalobcami boli silné citové väzby tak, ako to žalobcovia deklarovali svojimi výpoveďami, možno hodnotiť, že ide o zásah výraznej intenzity. Pri zohľadnení veku poškodeného v čase úmrtia, jeho vzťahov k žalobcom, ako aj okolnosti, za

ktorých došlo k dopravnej nehode, súd vychádzajúc aj z doterajšej judikatúry považoval za primerané priznať žalobkyni v 1. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,-- eur, keďže ako manželka bola odkázaná na vzájomnú pomoc so žalovaným a u ostatných žalobcov priznal náhradu nemajetkovej ujmy po 10.000,-- eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Žalobcovia žiadali priznať aj úrok z omeškania z uplatnenej nemajetkovej ujmy, a to odo dňa podania žaloby. V zmysle cit. zák. ustanovenia právo požadovať popri plnení aj úroky z omeškania má veriteľ voči dlžníkovi, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu a dlžníkovi nevznikla povinnosť platiť poplatok z omeškania. Zákon teda právo na úroky z omeškania spája len so záväzkovými právnymi vzťahmi, z ktorých vzniká veriteľovi právo na plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Právny vzťah medzi pôvodcom neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby a touto osobou, ktorého obsahom je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, však nie je záväzkovým právnym vzťahom, a preto na tento vzťah nemožno ani aplikovať cit. zák. ustanovenie. V prípade nároku na nemajetkovú ujmu výška tohto nároku nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a závisí na úvahe súdu, teda podľa názoru súdu obdobne ako pri mimoriadnom zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia povinnosť plniť vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, a preto sa povinná osoba nemôže odstať do omeškania so splnením povinnosti nahradiť nemajetkovú ujmu pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým je takáto povinnosť uložená. Z tohto dôvodu aj súd v tejto časti žalobu zamietol.

25. O trovách konania rozhodol súd vo vzťahu medzi žalovanou a žalobcami v 2. až 5. rade podľa § 255 ods. 2 Zák. č. 160/2015 Z. z - Civilný sporový poriadok v platnom znení /ďalej len CSP/ tak, že stranám náhradu trov konania nepriznal, pretože každá zo strán mala vo veci rovnaký úspech, a to v 1/2-ici. Vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovanou bola síce vo väčšom rozsahu úspešná žalovaná, avšak podľa názoru súdu sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je dôvod priznať náhradu trov konania žalovanej ani sčasti. Predovšetkým je potrebné brať do úvahy predmet konania, ktorým je náhrada nemajetkovej ujmy v súvislosti s úmrtím manžela, pričom po úmrtí manžela, s ktorým žalobkyňa v 1. rade dlhé roky žila, sa dostala do ťaživej situácie, najmä z psychického hľadiska a tiež nesporne sa zhoršili aj jej osobné a majetkové pomery. S prihliadnutím na túto okolnosť súd preto náhradu trov konania nepriznal ani vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovanou, a to s poukazom na ust. § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).