Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoPr-7-2017.pdf
PDF · 89.68 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoPr/7/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, Z. I., zastúpeného: JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., so sídlom Forgáchova bašta 7, Nové Zámky, IČO: 47 237 023, proti žalovanému: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, Z. I., zastúpenému: JUDr. Ernest Botka, advokát so sídlom Björnsonova 2, Nové Zámky, o zaplatenie 4.621,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 9. augusta 2017 č.k. 9Cpr/3/2012-483, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa lehoty na plnenie m e n í tak, že žalovaný je povinný splniť uloženú povinnosť do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V ostatnej časti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu znaleckého dokazovania v sume 1.772,03 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1, 2, § 256, § 260 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Konštatoval, že vo veci bolo na návrh žalobcu uznesením zo dňa 23.06.2014 č.k. 9Cpr/3/2012-224 nariadené znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou EXPERTA s.r.o. so sídlom v Žiline. Predmetom znaleckého dokazovania bolo posúdenie vykonania ciest v žalobcom namietaných prípadoch a určiť žalobcove mzdové nároky za obdobie od 09.10.2009 do 18.11.2011. Potreba znaleckého dokazovania bola daná tým, že z predložených sumárov za jednotlivé mesiace vyplývalo, že žalovaný vykazoval žalobcovi náhradné voľno v čase, kedy žiadne náhradné voľno nečerpal, neboli vyčíslené žalobcove nároky na cestovné náhrady - stravné počas tuzemských a zahraničných ciest alebo počas práce v mieste podnikania žalovaného za obdobie od 09.10.2009 do 18.11.2011, a nebola vysporiadaná otázka, či žalobca nemal aj iné nároky z titulu pracovného pomeru u žalovaného za obdobie od 09.10.2009 do 18.11.2011. Uviedol, že znalecké dokazovanie bolo nariadené na posúdenie odborných otázok týkajúcich sa nárokov vyplývajúcich z pracovného pomeru žalobcu u žalovaného. Znalecká organizácia vo vypracovanom znaleckom posudku č. 87/2014 odpovedala na zadané otázky a vyúčtovala si odmenu faktúrou č. 87/2014 v celkovej výške 2.272,03 eura, ktorá bola uznesením zo dňa 04.07.2014 č.k. 9Cpr/3/2012-231 vyplatená vo forme preddavku v sume 300 eur a uznesením zo dňa 17.12.2014 č.k. 9Cpr/3/2012-316, v spojení s uznesením zo dňa 28.01.2016 č.k. 9Cpr/3/2012-400 v sume 1.772,03 eura. Žalobca bol v konaní úspešný. Nevzhliadol žiadny dôvod, pre ktorý by nezaviazal k náhrade trov štátu žalovaného. K nároku žalobcu na náhradu trov konania sa zaoberal námietkou žalovaného voči správnosti, dôvodnosti a preukázanosti vyčíslených trov právneho
zastúpenia žalobcu, najmä, čo sa týka počtu vykonaných úkonov, najmä ďalších porád s klientom. Dospel k záveru, že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, bolo potrebné priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne úkony uplatnené právnou zástupkyňou žalobcu v konaní považoval za preukázané, zdôvodnené, zrozumiteľné a jasne vysvetlené, pretože všetky súviseli s predmetným konaním a vyplývali zo správania sa žalovaného. Ten v konaní nespolupracoval, s ničím nesúhlasil, nepredkladal potrebné listinné dôkazy a v celom konaní celý nárok namietal. Z týchto dôvodov mal za to, že žalovaný v celom rozsahu trovy súdneho konania zavinil, a preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Dôvodil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K výroku o povinnosti zaplatiť trovy štátu spočívajúce v znalečnom mal za to, že ak by súd využil dôsledne všetky príslušné ustanovenia CSP ohľadne dokazovania, nemusel suplovať povinnosti žalobcu. Poukázal na bod 18.4 a bod 18.6 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 26.04.2017 sp.zn. 25CoPr/4/2016 a ustanovenie § 251 CSP. Tvrdil, že bolo vecou súdu prvej inštancie, aby zvážil návrh žalobcu a nariadil znaleckého dokazovanie len v potrebnom rozsahu. Namietal aj voči trovám právneho zastúpenia, najmä voči počtu vykonaných právnych úkonov. Tvrdil, že aj v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie nenamietal voči nároku žalobcu na náhradu trov konania všeobecne, ale voči výške vyčíslených trov konania.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Uviedol, že súd prvej inštancie uznal potrebu vykonať znalecké dokazovanie z viacerých dôvodov. Všetky dôvody však mali vzťah k tomu, že žalovaný si neplnil základnú povinnosť zamestnávateľa uloženú v § 130 ods. 5 Zákonníka práce, pretože žalovaný pri vyúčtovaní mzdy mu nevydával doklad obsahujúci potrebné údaje. Vzhľadom na nesplnenie si tejto zákonnej povinnosti nebolo inej možnosti ako ustanoviť znalca na všetky sporné otázky. Súd nariadil znalecký posudok po tom, ako žalovaný celý uplatnený nárok popieral, trvalo tvrdil, že všetky mzdové nároky mu vyplatil. Žalovaný nedoložil do súdneho spisu na opakované výzvy súdu kompletné potrebné listiny. Nebolo preto v jeho možnostiach konať inak, ako navrhnúť znalecké dokazovanie. Otázky položené znalcovi vychádzali z obsahu súdneho spisu a dotvorili sporné obdobie a obdobie jemu predchádzajúce, z ktorých bolo zrejmé, že ani predtým mu žalovaný nevyplácal mzdové nároky riadne. K trovám právneho zastúpenia uviedol, že žalovaný nenamietol samotný výrok napadnutého uznesenia, mal len pochybnosti o spôsobe ich výpočtu, ktorý bude predmetom ďalšieho uznesenia súdu.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa lehoty na plnenie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť tak, že žalovaný je povinný splniť uloženú povinnosť do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V ostatnej časti je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.
5. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
6. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. V predmetnej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.771,82 eura s príslušenstvom z titulu nároku na nevyplatenú mzdu a náhrady za práceneschopnosť a dovolenku za mesiace máj, jún, september, október a november kalendárneho roku 2011. Podaním zo dňa 08.04.2014 žalobca navrhol vyhotovenie znaleckého posudku, v ktorom znalec odpovie na tri otázky. Uvedie žalobcove mzdové nároky za obdobie od 09.10.2009 do 18.11.2011, určí žalobcove nároky na cestovné náhrady - stravné počas tuzemských a zahraničných ciest, alebo počas práce v mieste podnikania žalovaného za obdobie od 09.10.2009 do 18.11.2011 a posúdi, či žalobca nemal iné nároky z titulu
pracovného pomeru u žalovaného a ak áno vyčísli ich za obdobie od 09.10.2009 do 18.11.2011. Súd prvej inštancie návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania vyhovel a uznesením zo dňa 23.06.2014 č.k. 9Cpr/3/2012-224 ustanovil znaleckú organizáciu EXPERTA, s.r.o. so sídlom v Žiline za účelom vyhotovenia znaleckého posudku s uvedenými otázkami. Uznesenie nebolo napadnuté žalobcom, ani žalovaným a bolo vydané po tom, ako dvaja iní znalci odmietli v danej veci vyhotoviť znalecký posudok. Uznesením zo dňa 04.07.2014 č.k. 9Cpr/3/2012-231 bol znaleckému ústavu z učtárne súdu prvej inštancie poukázaný preddavok v sume 300 eur. Znalecký posudok bol súdu prvej inštancie doručený dňa 16.12.2014. Uznesením zo dňa 17.12.2014 č.k. 9Cpr/3/2012-316, v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.01.2016 č.k. 9Cpr/3/2012-400, súd prvej inštancie priznal znaleckému ústavu znaleckú odmenu (znalečné) v sume 2.219,09 eura a upravil učtáreň súdu prvej inštancie poukázať znaleckej organizácii sumu 1.972,03 eura zo zložených záloh a z rozpočtových prostriedkov. Žalobca na základe záverov znaleckého posudku zmenil žalobný návrh. O pripustení zmeny žaloby rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.03.2015 č.k. 9Cpr/3/2012-335. Vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 10.12.2015 č.k. 9Cpr/3/2012-404 tak, že žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumy 4.621,78 eura s príslušenstvom a na zaplatenie trov konania žalobcovi v sume 3.852,58 eura spolu so zaplatením trov štátu znaleckého dokazovania v sume 1.772,03 eura (2.272,03 - 500,- eur). Rozsudok napadol odvolaním žalovaný. O odvolaní rozhodol odvolací súd rozsudkom zo dňa 26.04.2017 č.k. 25Pr/4/2016-468 tak, že vo veci samej ho potvrdil a v časti výrokov o náhrade trov konania a náhrade trov štátu ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Následne rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.
8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa § 151 ods. 1, 2, 6, 7 Občianskeho súdneho poriadku, (1) O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. (2) Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (6) O trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu. (7) Súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
13. Odvolací súd po oboznámení sa so spisom a s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné ho ako vecne správne a riadne odôvodnené potvrdiť, s výnimkou časti týkajúcej sa lehoty na plnenie. V tejto časti je totiž napadnuté uznesenie nevykonateľné, keďže súd prvej inštancie vo svojom výroku uviedol začiatok plynutia lehoty na plnenie od právoplatnosti rozsudku. Takto uložená lehota na plnenie už uplynula, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v danej veci nadobudol právoplatnosť 09.06.2017. Preto v tejto časti odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovaný je povinný splniť uloženú povinnosť do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. K potvrdzujúcej časti odvolací súd dodáva, že podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku, pri rozhodovaní o trovách konania, za predpokladu, že bolo rozhodnuté o žalobe žalobcu, je potrebné vždy vychádzať z úspechu jednotlivých strán sporu v konaní. To znamená, že pokiaľ bol žalobca v konaní plne úspešný, má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Pod uvedené je potrebné subsumovať aj náhradu trov štátu. Právna úprava Civilného sporového poriadku v zásade nepozná ustanovenia, v zmysle ktorých by bolo možné poprieť princíp úspechu strany sporu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Výnimkou je
ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého je možné pri dôvodoch osobitého zreteľa nepriznať úspešnej strane náhradu trov konania, ktoré však na danú vec nedopadá.
14. Žalovaný v odvolaní namietal voči rozsahu znaleckého dokazovania. Tvrdil, že ak by súd prvej inštancie využil dôsledne všetky príslušné ustanovenia CSP ohľadne dokazovania, nemusel suplovať povinnosti žalobcu. Poukázal na body 18.4 a bod 18.6 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 26.04.2017 sp.zn. 25CoPr/4/2016 a ustanovenie § 251 CSP. Odvolací súd nespochybňuje, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov štátu zrušil s poukazom na rozsah znaleckého dokazovania. Zároveň však konštatuje, že súd prvej inštancie sa v dôvodoch napadnutého uznesenia dostatočne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré nariadil znalecké dokazovanie vo vykonanom rozsahu. Navyše odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal práve z vykonaného znaleckého dokazovania. Žalobca prispôsobil znenie petitu žaloby záverom znaleckého posudku. Nemožno preto konštatovať neúčelnosť vykonania znaleckého dokazovania. Nezanedbania hodná bola aj skutočnosť, že jedným z dôvodov, pre ktorý žalobca navrhol vykonať znalecké dokazovanie bolo, že žalovaný v konaní neposkytoval riadnu súčinnosť potrebnú pre rozhodnutie vo veci samej. Povinnosť nahradiť vzniknuté trovy konania (a štátu) je zo svojej povahy sankciou, ktorou je postihnutá neúspešná strana sporu. K odovzdaniu potrebných dokladov žalovaným súdu prišlo až v máji 2014 po opakovaných žiadostiach súdu prvej inštancie o ich predloženie a po opakovaných žiadostiach žalovaného o odročenie nariadeného pojednávania. Povinnosť žalovaného zaplatiť znalečné za znalecký posudok, ktorého obsah bol čiastočne nad rámec predmetu konania, je sankciou pre žalovaného vychádzajúcou z princípu úspechu strany sporu v konaní a z princípu hospodárnosti a rýchlosti konania, ktorý bol žalovaným narušený. Ak má súd v konaní postupovať v súlade s touto zásadou, potrebuje k tomu jednoznačne súčinnosť strán sporu. V prípade, ak ju niektorá strana dlhodobo bezdôvodne odmieta poskytovať, musí počítať s tým, že takéto správanie sa môže viesť k vzniku trov (aj na strane štátu), ktoré by inak v konaní nevznikli, a ktoré bude musieť po skončení konania zaplatiť.
15. Námietky žalovaného voči rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Týkali sa totiž výšky trov konania, o ktorej bude rozhodované až následným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom. V zmysle právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku o výške trov konania rozhoduje súdny úradník samostatným uznesením po skončení konania, sudca v rozhodnutí o trovách konania rozhoduje iba o nároku strany sporu, podľa jej úspechu vo veci samej. Preto v napadnutom uznesení bolo správne rozhodnuté o nároku žalobcu na náhradu trov konania, čo napokon nespochybňoval v podanom odvolaní ani samotný žalovaný. V prípade, že žalovaný sa s rozhodnutím o výške trov konania nestotožní, bude mať k dispozícii opravný prostriedok v podobe sťažnosti, o ktorej bude rozhodovať sudca súdu prvej inštancie. Ide o rozdielnu právnu úpravu oproti OSP, kedy súdy zväčša rozhodovali rovno aj o výške náhrady trov konania, nielen o nároku. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodoval o trovách konania ešte za účinnosti OSP, preto rozhodoval priamo o ich výške. S účinnosťou CSP však prišlo k zmene právnej úpravy a po novom sa najprv rozhoduje o nároku, až následne o výške.
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa lehoty na plnenie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaný je povinný splniť uloženú povinnosť do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V ostatnej časti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalobca má z dôvodu jeho úspechu v odvolacom konaní voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie v časti o náhrade trov konania a trov štátu končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).