Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-22-2017.pdf
PDF · 130.82 KB
No categories available
15Co/22/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu CASH COLLECTORS SK, s. r. o., IČO: 44 703 015, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o., IČO: 36 856 584, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, proti žalovaným 1/ U. K., nar. XX.XX.XXXX a 2/ J. K., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom L. Q. Q., o zaplatenie 14 410,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/279/2015 - 241 zo dňa 04.10.2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým súd určil vo výroku citované znenie zmluvných dojednaní Zmluvy o úvere zo dňa 20.05.2005 za neprijateľné zmluvné podmienky, p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku III., ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .
III. Rozsudok okresného súdu vo výroku IV. o trovách konania p o t v r d z u j e .
IV. Žalovaní 1/ a 2/ nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, výrok I.: „Súd určuje, že zmluvné dojednania obsiahnuté v čl. II. 4. Zmluvy o úvere v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a splatné Poplatky sa dňom ich splatnosti, uvedenej v Základných podmienkach Zmluvy, pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou.“ a v čl. III.7. v znení: „Dlžník je povinný v prípade omeškania sa splácaním Pohľadávky z Úveru, platiť úrok z omeškania vo výške určenej Veriteľom Zverejnením. Dlžník súhlasí, že z došlých súm Veriteľ najskôr uhradí splatné Poplatky a náklady súvisiace s Úverom, úroky z omeškania, úroky na istinu a to v tomto poradí.“ sú neprijateľné podmienky. Výrok II.: „Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 6 300,20 eur, úrok z omeškania vo výške 10,6 % ročne zo sumy 6 101,04 eur od 12. 07.2010 do 04.07.2011, a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 6 300,20 eur od 05.07.2011 do zaplatenia, s tým, že spoločným a nerozdielnym plnením žalovaných 1/ a 2/ zaniká v rozsahu ich plnenia povinnosť B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. Q., U. 5, na ktorú bola zaviazaná platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10Ro/238/2013-55 zo dňa 11.09.2013. Výrok III.: „Vo zvyšku súd žalobu zamieta.“ Výrok IV.: „Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.“ Výrok V.: „ Súd povoľuje žalovaným 1/ a 2/ priznanú istinu, úrok a úrok z omeškania splácať v 50 eur mesačných splátkach vždy do 20-teho dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania čo len s jednou splátkou, sa stane splatný celý dlh žalovaných.“ Výrok VI.: „Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS IČO: 42 176 778 nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že vo veci bolo rozhodnuté platobným rozkazom č. k. 10Ro/238/2013-55 zo dňa 11.09.2013, ktorý vo vzťahu k žalovanej 3/ B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, Q. Q., nadobudol dňa 30.10 2015 právoplatnosť. Žalovanou 3/ podaný odpor proti platobnému rozkazu bol podaný po zákonom stanovenej lehote, preto vo vzťahu k žalovanej 3/ bol odpor odmietnutý uznesením č. k. 10 Ro/238/2013-148 zo dňa 23.06.2014. Dňom právoplatnosti tohto uznesenia je konanie voči žalovanej 3/ skončené. Vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ bol platobný rozkaz vo veci zrušený, na základe nimi podaného právne relevantného odporu.
3. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 14 410,70 eur s príslušenstvom titulom Zmluvy o úvere, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. (banka - veriteľ) so žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi dňa 20.05.2005. V ten istý deň žalovaná 3/ podpísala dohodu o ručení k uvedenej Zmluve o úvere. Súd posúdil danú úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku voči žalovaným na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok. Postúpenie bolo žalovaným písomne oznámené.
4. Žalobca odvodzuje žalovanú sumu z výpisu z bankovej knihy, v zložení: istina v sume 12 842,05 eur, úrok z omeškania a nezaplatené splátky do postúpenia pohľadávky (do 26.10.2010) v sume 1 568,65 eur, úrok vo výške 11,65 % ročne a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy istiny odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru (05. 07. 2011) do zaplatenia. Výpočet istiny žalobca špecifikoval tak, že suma 12 842,05 eur predstavuje skutočne čerpanú istinu 9 958,18 eur + kapitalizované úroky 3 870,28 eur + kapitalizované poplatky 378,41 eur do 31.12.2008 + kapitalizované úroky 2 447,54 eur + kapitalizované poplatky 44,78 eur od 1.01.2009, od ktorých odpočítal úhrady žalovaných započítané na istinu v sume 3 857,14 eur.
5. Teda žalobca pripočítal k istine sumu splatných úrokov a poplatkov na základe čl. II 4. Zmluvy o úvere a považuje ich odo dňa ich splatnosti za súčasť istiny. V konečnom dôsledku požaduje titulom istiny zaplatenie vyššej sumy než bola žalovaným poskytnutá. Zmluvné dojednanie čl. II. 4. Zmluvy o úvere je absolútne neplatné pre rozpor so zákonom, ktorý určuje, čo je príslušenstvom pohľadávky v kogentnom ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a preto nemožno dohodou strán „premeniť“ príslušenstvo pohľadávky na istinu. Úrok je cena (odplata) za poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi na určitú dobu a pripočítaním už splatného úroku k istine dlžník neplatí len odplatu za dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ale aj ďalšiu odplatu z odplaty. Rovnako pripočítavaním poplatkov k istine a ich úročením dochádza k plateniu ďalšej odplaty (úroku) z poplatkov, ktoré sami predstavujú odplatu za určitú službu veriteľa (napr. za poskytnutie úveru), pričom nejde o požičané peňažné prostriedky, z ktorých by sa odplata v podobe úroku mala platiť. Z hľadiska spotrebiteľského práva ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve pre porušenie generálnej klauzuly uvedenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo takéto dojednanie značne znevýhodňuje spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu, ktorý má dodávateľovi platiť viac, ako mu patrí, v zmysle zákona a smeruje k neúmernému zvyšovaniu dlhu spotrebiteľa, ktorý pri opakovanom úročení (úroku z úroku) rastie geometrickým radom. Ide o odchýlenie zmluvných podmienok od zákona v neprospech spotrebiteľa, čo je zakázané v zmysle ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto zmluvné ustanovenie účastníci individuálne nedojednali podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, išlo o dojednanie, s ktorým sa spotrebitelia síce mali možnosť oboznámiť pred podpisom Zmluvy, ale nemohli ovplyvniť jeho obsah, pretože je súčasťou Zmluvy o úvere, ktorej text bol vopred predtlačený pôvodným veriteľom. Preto súd vyhlásil toto zmluvné ustanovenie za neprijateľnú podmienku v zmysle § 298 ods. 2 CSP.
6. Pôvodný veriteľ má titulom istiny nárok len na zaplatenie skutočne poskytnutej sumy (9 958,18 eur), zníženej o úhradu žalovaných započítanú na istinu (3 857,14 eur) t.j. sumy 6 101,04 eur. Oznámeniami o postúpení pohľadávok mal súd preukázané, že súčasným veriteľom zo zmluvy o úvere je žalobca, na ktorého prešiel nárok na zaplatenie dlžnej sumy. Preto súd žalobe v uvedenej časti vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol.
7. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 143/98 publikované pod č. R 59/68) patrí veriteľovi zo zmluvy o úvere úrok len do splatnosti úveru. K tomuto názoru vyjadrenému v rozhodnutí sa priklonila aj novšia prax všeobecných súdov, ktorú potvrdil ÚS SR v rozhodnutí IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012. Podstata argumentácie spočíva v tom, že od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak by úrok patril žalobcovi až do zaplatenia, bol by dlžník v postavení
spotrebiteľa dvojnásobne zaťažený (úrokmi z úveru i úrokmi z omeškania), čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu strán.
8. Preto možno žalobcovi priznať úrok len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (do 4.07.2011), z tohto dôvodu súd žalobcu zamietol v časti úroku zo sumy 12 842,05 eur od 5.07.2011 do zaplatenia. Požadovaný úrok 11,65 % ročne ani nekorešponduje so Zmluvou, kde bol úrok dohodnutý 10,6 % ročne. Žalobcovi nepatrí ani kapitalizovaný úrok v rámci istiny v sume 3 870,28 eur za obdobie do 31.12.2008 a v sume 2 447,54 eur za obdobie od 1.1.2009, lebo vychádza z nesprávnej výšky istiny (k istine boli v rozpore so zákonom pripočítavané aj úroky a poplatky a tieto ďalej úročené).
9. Žalobca má nárok na zaplatenie úroku v dohodnutej výške 10,6 % ročne zo sumy istiny odo dňa jej poskytnutia do dňa zosplatnenia úveru, avšak tento úrok je čiastočne premlčaný podľa Občianskeho zákonníka, na ktoré premlčanie súd pri rozhodovaní prihliada ex offo, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah (§ 52 ods. 2 v znení účinnom od 1.4.2015, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Pretože žaloba bola súdu doručená dňa 12.07.2013, je úrok za obdobie dlhšie ako 3 roky pred týmto dátumom premlčaný. Preto súd priznal žalobcovi len úrok za obdobie od 12.07.2010 do 4.07.2011 zo sumy súdom upravenej istiny t.j. zo sumy 6 101,04 eur. Podľa predloženého výpisu z úverového účtu vykonali žalovaní všetky svoje čiastočné úhrady pred 12.07.2010 (poslednú úhradu vykonali dňa 4.06.2007 v sume 4 886,90 Sk), a preto k tomuto dátumu bola aktuálna výška istiny 6 101,04 eur s tým, že táto suma sa už neznížila.
10. Žalobcovi nepatrí ani úrok z omeškania tak, ako ho vyčíslil v žalobe (v kapitalizovanej sume 1 568,65 eur od 26.10.2010 zo sumy 12 842,05 eur a od 5.07.2011 do zaplatenia). Má nárok na zaplatenie len zákonného úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 9,25 % ročne odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a to len z výšky priznanej istiny 6 101,04 eur. Vo zvyšku úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
11. Ustanovenie Zmluvy o úvere čl. III. 7, kde je uvedené, že výšku úroku z omeškania určuje pôvodný veriteľ zverejnením (v danom prípade túto určil odo dňa 14.01.2009 na výšku 26,40 % ročne a od 15.01.2009 na výšku 8 % ročne, a na základe tejto úrokovej sadzby žalobca vypočítal dlžnú sumu úroku z omeškania) súd určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej Zmluve v zmysle § 298 ods. 2 CSP. Pretože výška úrokov z omeškania je ustanovená Občianskym zákonníkom (§ 517 ods. 2 v spojení s cit. nariadením vlády), ide o kogentné ustanovenie, ktoré nemožno meniť dohodou strán. Ak je v spotrebiteľskej zmluve dohodnutá vyššia sadzba úroku z omeškania, ide o odchýlenie zmluvných podmienok od zákona v neprospech spotrebiteľa zakázané podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň toto ustanovenie porušuje generálnu klauzulu uvedenú v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo značne znevýhodňuje spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu, keďže výšku úroku z omeškania určuje výlučne dodávateľ svojím rozhodnutím a spotrebiteľ nemá možnosť ju ovplyvniť. Toto ustanovenie nebolo účastníkmi ani individuálne dojednané v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
12. Žalobca si v rámci istiny uplatnil aj poplatky v sume 378,41 eur a v sume 44,78 eur. V prípade mesačných poplatkov za vedenie úverového účtu (v sume 1,66 eur, 1,99 eur, 2,99 eur) ide o neprijateľnú podmienku, ktorá bola prvýkrát vyjadrená v rozhodnutí NS SRN sp. zn. XI ZR 388/2010 i Vrchným Krajinským súdom Karlsruhe dňa 3. mája 2011 (sp. zn. 17 U 192/10). Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, tieto sú vykonávané vo vlastnom záujem dodávateľa. Vedenie úverového účtu žalovaných je len evidenciou dodávateľa o jednotlivých splátkach úveru, a poskytuje mu len akúsi databázu platieb spotrebiteľa pre vlastné záujmy dodávateľa. Spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť dispozície s týmto účtom, ani možnosť účet zrušiť. Preto žalobcovi tento poplatok nepatrí. Rovnako žalobcovi nepatria ani iné poplatky, ktoré neboli určené v Zmluve, ale v sadzobníku (napr. za upomienky), pretože na týchto poplatkoch sa pôvodný veriteľ so žalovaným nedohodol. Žalobcovi však patrí v Zmluve o úvere dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru v sume 199,16 eur.
13. Podľa čl. III. 12 Zmluvy sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali splniť záväzok zo Zmluvy o úvere ako spoludlžníci spoločne a nerozdielne, súd im uložil zaplatiť priznanú istinu, úrok a úrok z omeškania uvedeným spôsobom. Nakoľko v konaní už bola na plnenie platobným rozkazom právoplatne zaviazaná aj B. T.
ako ručiteľka (ide o rovnakú povinnosť ako súd uložil žalovaným), súd vyslovil, že plnením žalovaných zaniká v rovnakom rozsahu ich plnenia povinnosť B. T..
14. Súd vyhovel žiadosti žalovaných zaplatiť priznané plnenie v splátkach po 50 eur mesačne vzhľadom na ich majetkové a sociálne pomery (§ 232 ods. 3, 4 CSP).
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní. Súd má zato, že pomer úspechu strán v konaní je vyrovnaný, preto žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
16. Občianske združenie vstúpilo do konania na strane žalovaných pred 1.7.2016, po tomto dátume jeho účasť v konaní zo zákona zanikla. Do zániku jeho účasti v konaní má nárok na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu ako žalovaní. Súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, preto tento nárok nepriznal ani občianskemu združeniu.
17. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, proti výrokom I., III., IV. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku sumu vo výške 8 110,50 eur, zmluvný úrok vo výške 11,65 % ročne zo sumy 6 741,01 eur od 5.07.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 6 741,01 eur od 5.07.2011 do zaplatenia, súdny poplatok vo výške 864,50 eur za prvostupňové konanie a súdny poplatok za odvolacie konanie a to na účet žalobcu s tým, že plnením žalovaných 1/ a 2/ zaniká v rozsahu ich plnenia záväzok žalovaného 3. Žalovaný 3/ je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku sumu vo výške 8 110,50 eur, zmluvný úrok vo výške 11,65 % ročne zo sumy 6 741,01 eur od 5.07.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 6 741,01 eur od 5.07.2011 do zaplatenia, súdny poplatok vo výške 864,50 eur za prvostupňové konanie a súdny poplatok za odvolacie konanie a to na účet žalobcu. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia vo výške 747,72 eur za prvostupňové konanie a trovy právneho zastúpenia za odvolacie konanie na účet právneho zástupcu žalobcu s tým, že plnením žalovaných 1/ a 2/ zaniká v rozsahu ich plnenia záväzok žalovaného 3/. Žalovaný 3/ je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 747,72 eur za prvostupňové konanie a trovy právneho zastúpenia za odvolacie konanie na účet právneho zástupcu žalobcu s tým, že plnením žalovaného 3/ zaniká v rozsahu tohto plnenia záväzok žalovaných 1/ a 2/. Eventuálne žalobca navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konane.
18. Žalobca namieta, že kapitalizácia nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách a považuje svoj návrh za dôvodný v plnom rozsahu. Kapitalizácia, ktorá priamo súvisí s cenovým dojednaním, ktoré je vyjadrení určito, jasne a zrozumiteľne nemôže byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 Občianskeho zákonníka). Kapitalizácia priamo súvisí so spôsobom splácania, resp. povahou splátky úveru, kapitalizácia obsahuje úver vo svojom základe a len z dôvodu omeškania dlžníka by sa mohlo zdať, že je táto podmienka „nečestná“. Kapitalizácia v spojení so započítaním úhrad v prípade omeškania dlžníka sa len „viac prejaví“ ak nie je úver splácaný riadne, ale nesleduje cieľ, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi. Kapitalizácia príslušenstva do istiny resp. pripisovanie úrokov a poplatkov na istinu je medzinárodne akceptovanou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách, dokonca je predpismi na ochranu spotrebiteľa predpokladaná. (viď. bod 19 Preambuly Smernice EP a R č. 2008/48/ES, rozhodnutie NS ČR 35Cdo 101/2001, rozsudok Vrchného súdu Olomouc 12Cmo 4/2011).
19. Súd v odôvodní rozsudku odkázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 143/98 publikované pod č. R 59/68). K tomu uvádza, že podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech finančné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a platiť úroky. Teda platiť úroky v dojednanej výške (§ 502 Obchodného zákonníka). Ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka síce upravuje situáciu predčasného splatenia úveru, avšak aj v tomto prípade je trvanie povinnosti platiť zmluvné úroky viazané na „vrátenie“ peňažných prostriedkov. K vzťahu úroku z úveru a úrokov z omeškania podľa jeho názoru aj z odbornej literatúry (viď. komentár Obchodný zákonník - Ovečková a kol. 2012) vyplýva, že ak dlžník nesplní svoju povinnosť včas, dostane sa do omeškania, a vzhľadom na to že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré
sa odlišujú svojou podstatou, ako aj funkciami, treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. V ďalšom žalobca podrobne rozoberá a uvádza svoje názory na legislatívny proces a jeho výsledok znenia zákona 106/2014, ktorým sa dopĺňa Občiansky zákonník (§ 53 ods. 9)
20. Žalobca dáva do pozornosti, že v zmysle Občianskeho zákonníka v čase uzavretia zmluvy o úvere (20.05.2005) boli za spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka považované len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ktorou je spotrebiteľská zmluva o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch. A taktiež, že v čase kedy bola predmetná zmluva o úvere uzavretá, sa na daný vzťah vzťahovali ustanovenia Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. Poukazuje na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (o úroku z omeškania), § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka (o viazanosti dlžníkov VOP teda aj čl. III. bod 7 Zmluvy, čl. V. Zmluvy).
21. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v otázke povahy poplatku za správu úveru. Súd v rozpore so skutočnosťou, že právny predchodca žalobcu poskytoval žalovaným za poplatok za správu úveru služby (napr. zasielanie informácií ohľadom úveru - najmä výpisu z úverového účtu, sprístupnení elektronickej služby internetbanking, vykonanie inkasa splátok úveru, náhrada nákladov na administratívne náklady na sledovanie rizikovosti klienta, archivácia dokumentov, inovácia dokumentov) konštatuje, že poplatok za správu slúži výlučne žalobcovi. Súd tiež nie je oprávnený, preskúmavať dohodu zmluvných strán o odplate za vedenie úverového účtu. Zákaz preskúmania je obsiahnutý v čl. 4 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorého platí, že posúdenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii predmetu plnenia podľa zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane. Predmetné ustanovenie o poplatku bolo spísané jasným a zrozumiteľným jazykom, ktoré stanovujú ceny alebo rozsah základných povinností, nepodlieha preskúmaniu nekalej povahy podľa čl. 3 smernice. Žalovaní aj žalobca v čase uzavretia zmluvy o úvere presne vedeli, že dané dojednanie o platbe za správu úveru je súčasťou celkovej ceny za daný úverový produkt.
22. Okresný súd ani nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k skutočnosti, že podľa predbežného názoru súdu podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere spôsobujú výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach subjektov v neprospech spotrebiteľa a ako také sú podľa predbežného názoru súdu resp. by mohli byť posúdené ako neplatné. Takéto porušenie zásady kontradiktórnosti konania zo strany súdu je v rozpore so základnými princípmi sporového konania zakotvenými v CSP, súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi uplatniť jeho právo vyjadriť sa k prípadnej neprijateľnosti zmluvných podmienok (na komplexné posúdenie dotknutých procesných práv žalobcu je treba prihliadať aj na predchádzajúcu právnu úpravu O. s. p.). Povinnosť súdu informovať a súčasne i vyzvať sporovú stranu na vyjadrenie k zámeru súdu ex offo posúdiť zmluvnú podmienku ako nekalú judikoval aj ESD sp. zn. C-472/11. „Zásada kontrakdiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne predpisy.“
23. Vyjadrenie žalovaných k odvolaniu nebolo podané.
24. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
25. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
26. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu, rozhodnutie je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení
rozhodnutia okresný súd, preto odvolací súd svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP.
27. Z podanej žaloby a z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili dňa 20.05.2005 so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO 00151 653, zmluvu o úvere. S účinnosťou od 26.10.2010, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2010, predmetnú pohľadávku od spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. nadobudla spoločnosť Havel & Holásek s.r.o., IČO: 36 856 584. Následne táto spoločnosť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.12.2010 pohľadávku postúpila na žalobcu
- spoločnosť CASH COLLECTORS SK s.r.o.. Žalobca listom zo dňa 4.7.2011 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru s poukazom na ust. § 565 Občianskeho zákonníka.
28. Je nepochybné, že v danom prípade bola dňa 20.05.2005 medzi veriteľom - právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovanými uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere (s prihliadnutím na povahu účastníkov zmluvy, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na úverový vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva, ustanovenia Občianskeho zákonníka, hoci bola uzatvorená podľa ust. 497 Obchodného zákonníka, a zároveň aj pred 01.01.2008, na ktorý časový medzník poukazoval odvolateľ v odvolaní a dôvodil, že právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred týmto dňom sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov. Vo vzťahu k potrebe aplikácie ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v čase rozhodovania (k 04.10.2016) okresnému súdu iné posudzovanie danej veci platný právny stav ani neumožňoval (novela ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa stanovila jednoznačne, že „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“).
29. Podľa ods. 1 § 53 Občianskeho zákonníka (tzv. generálna klauzula) na ktorú odkázal okresný súd, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - neprijateľné podmienky. Občiansky zákonník len príkladom v § 53 ustanovuje, ktoré podmienky možno považovať za neprijateľné. V súlade s § 53 ods. 4 resp. ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
30. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom nároku starostlivo a náležite posudzoval charakter zmluvy (že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere), či zmluva obsahuje zákonom predpísané podstatné náležitosti a či nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a neprijateľné zmluvné podmienky, teda zmluvu podrobil prieskumu v rámci ochrany spotrebiteľa. Ust. § 298 CSP ex offo umožňuje súdu v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná. V danom prípade súd určil za neprijateľné zmluvné podmienky, zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje veriteľovi zvyšovať príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením) o úroky z omeškania (teda účtovať z „úrokov“ úroky z omeškania) - čl. II bod 4 Zmluvy o splátkovom úvere a taktiež zmluvné dojednanie o tom, že dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením, a v akom poradí veriteľ z došlých súm uhradí pohľadávky z úveru - čl. III bod 7 Zmluvy o splátkovom úvere. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu, že priznať úroky z omeškania z príslušenstva pohľadávky nie je možné, nakoľko tieto nie sú súčasťou pohľadávky v zmysle § 121 Občianskeho zákonníka a taktiež, že výška úrokov z omeškania (maximum) je stanovená v § 517 ods. 2 v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., pričom ide o kogentné ustanovenie, ktoré nemožno meniť dohodou strán. V spotrebiteľskej zmluve dohodnutá vyššia sadzba úroku z omeškania predstavuje odchýlenie zmluvných podmienok od zákona v neprospech spotrebiteľa. Tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo žiadať po dlžníkovi príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania zo zmluvných úrokov) veriteľ nemá, ani obchodný ani občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. A také dojednanie účastníkov zmluvy v spotrebiteľskej zmluve, že úroky, úroky z omeškania a poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny, ktorá sa ďalej úročí predstavuje odchýlenie
zmluvných podmienok od zákona v neprospech spotrebiteľa, ide o neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku.
31. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka nielen na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ale aj na posúdenie všetkých iných právne relevantných skutočností z právneho vzťahu založeného touto zmluvou, i keď ide o absolútny obchod v zmysle Obchodného zákonníka.
32. Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako okresný súd, podľa ktorého v prípade omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu a po následnom zosplatnení, má dlžník povinnosť platiť úroky z úveru iba do zosplatnenia úveru, teda veriteľ nemá oprávnenie voči dlžníkovi na zmluvné úroky až do faktického zaplatenia. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré veriteľovi umožňuje pohľadávku plnenú v splátkach zosplatniť, ak to bolo dohodnuté, toto ustanovenie nepojednáva o žiadnych ďalších nárokoch veriteľa voči dlžníkovi, teda aj v tomto prípade prichádza do úvahy aplikácia ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nárok veriteľa na úroky z omeškania. Z dikcie zákonného ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by bol veriteľ oprávnený po zosplatnení celého dlhu (istiny, poplatkov a úrokov) požadovať okrem zákonom prípustných sankčných prostriedkov z omeškania dlžníka aj úroky z dlžnej sumy. Aj keď zákon neobsahuje zákaz z hľadiska dojednania doby, za ktorú boli pri úvere dohodnuté úroky (dojednanie takýchto úrokov aj po splatnosti pohľadávky), ak existuje zmluvná dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru až do splatenia úveru (do vrátenia poskytnutých prostriedkov), takéto dojednanie podlieha prieskumnej činnosti súdu z hľadiska ochrany spotrebiteľa, kedy nemožno dôjsť k inému než takému výsledku, že takáto dohoda je na škodu spotrebiteľa, ide o neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, resp. je takáto dohoda na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona.
33. Odvolací sú považuje za správny aj záver okresného súdu, že poplatok za správu úveru, ktorý účtoval právny predchodca žalobcu spočívajúci v takých službách ako zasielanie informácií ohľadom úveru - najmä výpisu z úverového účtu, sprístupnení elektronickej služby internetbanking, vykonanie inkasa splátok úveru, náhrada nákladov na administratívne náklady na sledovanie rizikovosti klienta, archivácia dokumentov, inovácia dokumentov, že slúži viacmenej žalobcovi, v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Takýto poplatok predstavuje neprijateľné zaťaženie pre spotrebiteľa. Každý poplatok, ktorý by mal spotrebiteľ platiť by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia a je nevyhnutné, aby sa týmto poplatkom platilo skutočné plnenie poskytované spotrebiteľovi a v jeho záujme. Takémuto názoru dáva za pravdu aj neskôr prijatá právna úprava - § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného od 01.01.2018, v zmysle ktorého sa veriteľovi zakazuje od spotrebiteľa požadovať úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu na ktorom je vedený spotrebiteľský úver.
34. V odôvodnení rozhodnutia súd zdôraznil, že konal podľa § 180 CSP teda bez prítomnosti strán sporu, ktoré boli na pojednávanie riadne predvolané a pojednávania sa nezúčastnili, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými v súdnom spise. Odvolací súd zastáva taký názor, že pre prípad, že dodávateľ (v danom konaní žalobca) sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil z dôvodu, pre ktorý nebolo dôvodné pojednávanie odročiť, a súčasne bol poučený o možnosti rozhodnutia súdu aj v jeho neprítomnosti je možné posúdenie veci „pretaviť“ do odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej. Je postačujúce, ak strane možnosť vyjadriť sa k ex offo získaným dôkazom bola reálne poskytnutá v odvolacom konaní. V danom prípade bolo žalobcovi (dodávateľovi) predvolanie na pojednávanie vytýčené na okresnom súde na deň 04.10.2016 o 8,45 hod. vrátane poučenia súdu, včas a riadne doručené do vlastných rúk a to dňa 16.08.2016. Dodávateľ (žalobca) svoju neúčasť na uvedenom pojednávaní neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania. V spise je doložené iba podanie žalobcu odoslané do Podateľne Okresného súdu Banská Bystrica e-mailom dňa 6.10.2016 o 15:07 hod., v ktorom žalobca uviedol, že vyššie uvedeného pojednávania sa nezúčastnil „pre závadu v evidencii pojednávaní na strane jeho kancelárie, ani súdu vopred nezaslal ospravedlnenie. Túto skutočnosť si uvedomil až po doručení informácie od spolupracujúceho advokáta JUDr. Longaverovej, ktorá sa v rovnaký deň zúčastnila na nasledujúcom pojednávaní o 9:30 hod. tiež vo veci klienta CASH COLLECTORS SK s.r.o./Viera Frotová, na základe substitučnej plnej moci. Uvedená situácia žalobcu veľmi mrzí, preto by sa chcel aj touto cestou za jeho neprítomnosť ospravedlniť a požiadať aspoň o dodatočné ospravedlnenie jeho neprítomnosti. Zároveň žiada o zaslanie zápisnice z pojednávania“.
Odvolací súd konštatuje, že uvedené e-mailové podanie žalobcu je právne bezpredmetné. Nakoľko v danom prípade nebolo vo veci rozhodnuté bez nariadenia pojednávania, podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu postupu okresného súdu vyplývajúceho zo zachovania princípu kontradiktórnosti (žalobca poukazuje na povinnosť súdu informovať a súčasne i vyzvať sporovú stranu na vyjadrenie k zámeru súdu ex offo posúdiť zmluvnú podmienku ako nekalú). Keď vo veci konajúci okresný súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez prítomnosti žalobcu, nanajvýš ide o vadu, ktorú možno odstrániť v odvolacom konaní a je zbytočné, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie s pokynom na dodržanie ustanovenia § 181 ods. 2 CSP, ak súd obsah tohto ustanovenia vyslovil už v rozsudku.
35. Rozhodnutie vo veci samej zostalo nezmenené. Preto odvolací súd potvrdil aj závislý výrok o trovách konania.
36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní 1/, 2/, preto žalovaným prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalovaným preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), a preto odvolací súd rozhodol, že žalovaným sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).
37. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).