Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/16/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov W. Q., trvale bytom F. W., T. XXX/XX a otca P. O., bytom X., N. - O. XX, právne zastúpený advokátkou JUDr. Zdenkou Hruškovou, so sídlom v Žiline, Makovického 7, o návrhu matky o zvýšenie výživného, na odvolanie otca mal. proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. novembra 2017, č.k. 9P/43/2017-62, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 60,- eur mesačne, na sumu 120,- eur mesačne, od 25.05.2016, ktoré výživné je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého vždy do 20. dňa, toho ktorého mesiaca vopred. Zameškané výživné od 25.05.2016 do 31.12.2017 vo výške 2.307,- eur, súd uložil otcovi zaplatiť matke do 30 dní, od právoplatnosti rozsudku. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu v Žiline, č.k. 18C/193/2010-68, zo dňa 31.05.2012, právoplatného 08.10.2012, v časti o výživnom na maloletého P.. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka sa svojím návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloletého P. Q. zo sumy 60,- eur na sumu 120,- eur mesačne od 01. 05. 2017 a to z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré je vekovo staršie, v čase podania návrhu navštevovalo prípravný ročník predškolského zariadenia. Otec predložil súdu k podanému návrhu matky o zvýšenie výživného písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s návrhom matky o zvýšenie výživného nesúhlasí, nakoľko na zvýšenie výživného nie sú splnené podmienky.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, opatrovníka, oboznámením rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 18C/193/2010, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, lekárskymi správami, oboznámením s osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi účastníkov. Rodičia maloletého P. nie sú a ani neboli manželia. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 18C/193/2010 zo dňa 31.05.2012, právoplatným dňa 08.10.2012 bolo určené, že P. O. je otcom maloletého P. Q., nar. XX.XX.XXXX. P. P. Q. bol zverený do výchovy matke W. Q., nar. XX.XX.XXXX. Otec P. O., je povinný platiť výživné na maloletého P. Q., vo výške 60,- eur mesačne, vždy do 20. dňa toho, ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletého, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Matka na pojednávaní uviedla, že žiada zvýšiť výživné na maloletého P., nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov najmä na strane maloletého. Maloletý P. v septembri 2017 začal navštevovať 1. ročník základnej školy, čím sa zvýšili aj náklady na neho. Od siedmych

mesiacov veku syna bývala v rôznych krízových centrách, v súčasnosti, v snahe vytvoriť pre syna čo najlepšie podmienky, stabilné prostredie a možnosť navštevovať predškolské zariadenie a tiež z dôvodu možnosti zamestnania, už tretí rok býva v podnájme. Od roku 2016 je zamestnaná v spoločnosti IFM, s.r.o. Považská Bystrica, zarába cca 380,- eur mesačne. Jej mesačné výdavky predstavujú 240,- eur nájom, 15,- eur poistka pre syna, 20,- eur obedy pre syna, 60,- eur splátka za pračku a chladničku. Syn má od štyroch rokov zdravotné problémy, na lieky pre neho minie cca 15,- eur mesačne a tiež mu kupuje vitamíny. Okrem toho má tiež výdavky na stravu, ošatenie, hygienu a školské pomôcky. Bez pomoci iných ľudí, predovšetkým svojej sesternice, ktorá jej tak v minulosti, ako i teraz finančne vypomáha, by to nezvládla. Je vlastníčkou jednej tretiny rodinného domu v obci Hliník nad Váhom, spolu so svojimi dvoma bratmi, ktorí v tomto dome aj žijú a s predajom domu nesúhlasia. Ide však o rodinný dom bez elektriky, vody, sociálneho zariadenia. Je tiež spoluvlastníčkou pozemkov v k.ú. Hliník nad Váhom, ich časť však darovala sesternici, ktorá jej dlhodobo finančne vypomáha. Otec sa s maloletým nestretáva ani sa o neho nijako nezaujíma. Výživné 60,- eur mesačne riadne platí. Matka má vyživovaciu povinnosť len k maloletému P., inú vyživovaciu povinnosť matka nemá. Otec na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že je vlastníkom rodinného domu vo Svederníku - Záriečí, ktorý nadobudol dedením a darovaním. Živnosť neprerušil, aby sa mu zaratúvala doba do dôchodku. V súčasnosti si platí len odvody. Asi 35,- až 40,- eur si platí mesačne za lieky, elektriku v dome platia jeho synovia, ktorí tam s ním bývajú. Na poplatky na vodu sa pomerne skladajú. Má tiež výdavky na stravu. Dostal boreliózu, pričom tieto zdravotné problémy mu nedovoľujú vykonávať prácu, na ktorú má živnosť. Býva v rodinnom dome spoločne s dvomi synmi ich priateľkami a tromi vnúčatami. So synom P. sa nestretáva. Inú prácu si doposiaľ nehľadal, vzhľadom k tomu, že je v preddôchodkovom veku a inú prácu by ani nedostal. Je vyučený automechanik a aj v tejto oblasti, by bol zrejme problém nájsť si prácu, z dôvodu jeho zdravotného stavu. V súčasnosti je ochotný platiť na maloletého P. výživné najviac 70,- eur. Zo správy kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica vyplýva, že šetrením pomerov mal. P. Q. bolo zistené, že matka spolu so synom žije v prenajatom 2-izbovom byte. Byt je riadne zariadený potrebným nábytkom, vedený v čistote a poriadku. Otec dieťa žiadny spôsobom nekontaktuje, nad rámec určeného výživného iným spôsobom neprispieva. Taktiež ani na sviatky maloletého, prípadne Vianoce. Výživné otec platí pravidelne a v stanovenej výške. Matka uviedla, že dieťa má nepriaznivý zdravotný stav, ktorý si vyžaduje časté návštevy u rôznych lekárov a z toho dôvodu je potrebné mu zakupovať rôzne prípravky napr. na ochranu pred slnečných žiarením. V starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Kolízny opatrovník okrem skutočností, uvedených v správe uviedol, že považuje za potrebné uviesť, že príjem matky je takmer minimálna mzda, podobne ako príjem u otca. Matka pritom zabezpečuje okrem seba aj výživu a výchovu syna, otec len seba. Okrem toho maloletý od septembra 2017 navštevuje 1. ročník základnej školy, čo považuje za podstatnú zmenu pomerov a zvýšenie nákladov na maloletého. Tiež poukazoval na nepriaznivý zdravotný stav maloletého a s tým spojené finančné náklady a ďalšie náklady. Navrhoval preto návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie potom za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej a podstatnej zmene pomerov a to najmä na strane maloletého P.. Pri poslednej úprave výživného bol maloletý P. vo veku, keď nemal ani tri roky, v súčasnosti je o päť rokov starší, navštevuje 1. ročník základnej školy, čím nepochybne vzrástli celkové náklady na uspokojovanie jeho potrieb. Rovnako aj na strane rodičov došlo od ostatnej úpravy výživného k zmene pomerov. U matky došlo k zvýšeniu príjmu, nakoľko sa zamestnala, ale nárast príjmu nie je v takom rozsahu, aby mohla plnohodnotne uspokojovať potreby maloletého. Otec je i v súčasnosti živnostník, výkon živnosti má však sťažený vzhľadom na svoj zdravotný stav. Napriek tomu sa však nijako nesnažil upraviť predmet svojej činnosti, prevádzkovanie činnosti nepozastavil a ani sa nepokúšal zamestnať a zmeniť tak svoju finančnú situáciu. Otec žije vo vlastnom rodinnom dome, spolu so svojimi dvomi dospelými synmi, ich priateľkami a deťmi, ktorí s ním zdieľajú náklady na bývanie, stravu a podobne. Súd prihliadol tiež na rozsah výlučnej osobnej starostlivosti matky o maloletého, v porovnaní s otcom, ktorý sa o maloletého nijako nezaujíma, ani nestretáva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletého P. zo sumy 60,- eur na sumu 120,- eur mesačne od 25.05.2016, teda od podania návrhu. Takto zvýšená výška výživného je podľa názoru súdu primeraná, s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca a na odôvodnené potreby maloletého. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a to tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal., v ktorom žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a rozhodol tak, že návrh matky mal. v celom rozsahu zamietne, poťažne, aby zvýšil výživné na mal. na sumu 70,- eur mesačne. Namietal, že súd matkinmu návrhu v celom rozsahu vyhovel a v porovnaní s dovtedajším rozhodnutím o výživnom, ho zvýšil na

dvojnásobnú výšku, hoci na takéto rozhodnutie neboli splnené podmienky. V konečnom dôsledku sa uvedené pochybenia súdu prejavili v rozhodnutí v podobe neprimerane vysokého zvýšenia výživného na mal. syna, ďalej v nesprávne určenej výšky zameškaného výživného, ako aj v nesprávnom rozhodnutí ohľadne plnenia zameškaného výživného jednorazovo a nie v mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Matka mal. svoj návrh na zvýšenie výživného, a to práve na sumu 120,- eur mesačne adekvátne neodôvodnila a dokonca ani nepodložila akceptovateľnými dôkazmi, z ktorých by vyplývala odôvodnenosť zvýšenia výživného práve v sume, ktorú požadovala, t.j. vo výške 120,- eur mesačne. Uvedené nevyplýva ani z návrhu na začatie konania, ktorý je mimoriadne strohý a dôkazné bremeno matka mal. neuniesla ani po vykonanom pojednávaní, čo muselo byť konajúcemu súdu zrejmé. A hoci ani po vykonanom dokazovaní nemal súd splnené predpoklady na to, aby matkinmu návrhu vyhovel v celom rozsahu, učinil tak, hoci to nepovažuje za zákonné. Samotné odôvodnenie rozhodnutia súdu je mimoriadne stručné a tvorí ho len jeden 14 - riadkový odsek č.12 a ods. č. 13 na str. 5 rozsudku, ktorý však nedostatočne reflektuje na právnu úpravu, čo má obsahovať riadne odôvodnenie rozsudku v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Napadnuté rozhodnutie nie je možné označiť za presvedčivé, nie je z neho možné ani vyvodiť, z akých konkrétnych dôvodov súd zvýšil výživné práve na sumu 120,-eur mesačne a nie inú

- nižšiu a ani z neho nemožno vyvodiť, prečo neprihliadol na jeho argumentáciu a námietky. Tiež z neho nevyplýva, prečo rozhodol o plnení zameškaného výživného jednorazovo a nie v mesačných splátkach spolu s bežným výživným, čo je obvyklou rozhodovacou praxou súdov v prípade úhrady zameškaného výživného. Súd napokon ani nekonkretizoval, ako dospel k sume zameškaného výživného vo výške 2.307,- eur za obdobie od 25.5.2016 do 31.12.2017, pretože inak by zistil, že jeho výpočet je úplne nesprávny. Pri zvýšení výživného o čiastku 60,- eur mesačne by zameškané výživné za dané obdobie činilo súhrnne 1.153,58 eur, čo je o polovicu menej, než určil súd, ktorý mylne vychádzal pri výpočte zameškaného výživného zrejme zo sumy 120,- eur mesačne. Zdôraznil pred súdom, že hoci sa matka svojim návrhom podaným na súde po uplynutí cca 3,5 roku od vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 18C/193/2010-68, v časti výroku o určení výživného (dňa 21.10.2012), domáhala zvýšenia výživného, samotné plynutie času a zvýšenie veku dieťaťa ešte nemusí automaticky viesť k zvýšeniu výživného a uvedené nemožno zamieňať s podstatnou zmenou pomerov, ktorá by opodstatňovala zvýšenie výživného v zmysle právnej úpravy ust. § 231 CSP. Súd však komplexne neposudzoval a neanalyzoval zmenu okolností na strane všetkých troch subjektov - tak jeho, ako aj matky a syna, ale vec eliminoval len na zvýšenie veku dieťaťa, s čím nesprávne spojil aj zvýšenie jeho potrieb bez prihliadnutia na ďalšie skutočnosti, ktoré mal pri rozhodovaní zohľadniť. Pokiaľ by sa tak stalo, nedospel by k nesprávnemu záveru o potrebe zvýšenia výživného na mal. a už vôbec nie vo výške 120,- eur mesačne a to už od 25.5.2016. Matka uviedla, že v čase podania návrhu dieťa ešte stále navštevovalo predškolské zariadenie, takže v tej súvislosti nedošlo k zmene pomerov a nevznikli jej zvýšené výdavky. Dieťa nastúpilo do ZŠ až v septembri 2017, ak by teda aj súd uvažoval o tom, že je potrebné zvýšiť výživné, s čím sa však nestotožňuje, nebolo tak možné učiniť už od 25.5.2016 (podanie návrhu) a už vôbec nie pri jednotnej sume výživného bez rozdielu, či išlo o obdobie, kedy dieťa ešte nechodilo do základnej školy a kedy už začalo. V porovnaní s časom posledného rozhodovania o výživnom, bol P. útleho veku, kedy sú náklady na starostlivosť o tak malé dieťa vyššie, než náklady na dieťa staršie. Súd vôbec nezohľadnil pri rozhodovaní, že sa matke v porovnaní s časom posledného rozhodovania o výživnom značne zlepšila majetková situácia, ktorá bola v tom čase v sociálne nepriaznivej situácii a aj čo sa týka príjmových pomerov, bývala v núdzovom zariadení, poberala len rodičovský príspevok. V súčasnosti je matka mal. zamestnaná v spoločnosti IFM-PB, s.r.o., za 9 mesiacov v roku 2016 zarobila spolu 5.275,- eur netto, t.j. 586,- eur mesačne a za 5 mesiacov v roku 2017 zarobila spolu 3.028,- eur netto, t.j. 606,- eur mesačne, nebýva už v charitatívnom zariadení, ale si prenajala dokonca až 2-izbový byt, nadobudla rodinný dom v spoluvlastníckom podiele 1/3, ďalej sa stala spoluvlastníčkou pozemkov v k. ú. Hliník nad Váhom. Ako sama matka uviedla, v porovnaní s obdobím, kedy sa posledne rozhodovalo o výživnom na mal., zanikla matke vyživovacia povinnosť k jej synovi D. Q.. Matka nepredložila žiadne doklady o výdavkoch, ktoré má s bývaním, ani ďalšie na zabezpečenie chodu domácnosti, či svojho života, či starostlivosti o dieťa, išlo len o jej ničím nepodložené tvrdenia, ktoré súd prekvapivo akceptoval, čo nemožno považovať za správny a zákonný postup. Súd neprihliadal na to, že niektoré výdavky nie je nevyhnutné, aby matka mal. vynakladala v takej výške, aké uvádza, naviac, keď poukazovala na svoju údajne nie optimálnu majetkovú situáciu, ktorá mala byť dôvodom aj domáhania sa zvýšenia výživného. Pokiaľ matka mal. tvrdí, že žije len so synom v prenajatom byte, je nedôvodné, aby bývala len ona sama s tak malým dieťaťom až v 2-izbovom byte a bol by na uspokojovanie ich potreby bývania plne dostatočný aj 1-izbový byt, čím by ušetrila tak na výške nájomného ako aj na energiách. Uviedla tiež, že mesačne spláca pôžičku vo výške 60,-eur, ktorej dôvodnosť nijak nepreukázala, obdobne to platí aj o údajnej poistke syna vo výške 15,- eur mesačne, čo nemožno považovať za nevyhnutný

výdavok, ale treba prvom rade uspokojovať aktuálne a základné potreby dieťaťa. Keď dôjde k zlepšeniu jeho zdravotného stavu, čím sa zlepšia aj jeho zárobkové možnosti, bude možné uvažovať aj o iných výdavkoch na syna, avšak za existujúceho stavu, kedy to jeho majetkové pomery nedovoľujú, tomu tak nemalo byť. S prihliadnutím na to, aký rozsah nehnuteľností matka mal. vlastní, je v jej možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si aj iné príjmy. V prípade lesných pozemkov môže poberať príjem z ťažby dreva. Čo sa týka rodinného domu, matka by vôbec nemusela mať výdavky spojené s tým, že býva v prenajatom byte, pretože má možnosť žiť v dome, ktorého je spoluvlastníčkou v 1/3, pokiaľ v ňom nechce žiť, má možnosť vyporiadať podielové spoluvlastníctvo a nadobudnúť tak finančnú protihodnotu za svoj podiel, ktorý neužíva. Má tiež právny nárok požadovať od ostatných spoluvlastníkov, ktorí dom užívajú, finančnú náhradu. Matka v tomto smere nepodnikla žiadne kroky, pritom sa týmto spôsobom bezdôvodne vzdáva majetkového prospechu. Popri vyššie uvedenom samotná matka uviedla, že darovala svoje pozemky sesternici, čím sa zbavila svojho majetku. Matka pracuje momentálne ako upratovačka, zo zvukového záznamu z pojednávania vyplýva, že študovala na strojárskej odbornej škole so zameraním na kovoobrábanie. Takéto pracovné zameranie je momentálne aj vzhľadom na rozmach automobilového priemyslu veľmi vyhľadávané a v možnostiach matky je zvýšiť si svoj príjem. Súd pri rozhodovaní nezohľadnil adekvátne, že aj na jeho strane došlo k zmene pomerov, avšak smerom k vzniku nepriaznivej situácie, zhoršil sa mu zdravotný stav, čo malo priamy dopad na zhoršenie jeho majetkovej situácie, nakoľko nemôže pracovať tak, ako v čase, keď bolo jeho zdravie optimálne. Momentálne má už 61 rokov, síce je vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba, venuje sa práci s drevom, ale ide o ťažkú, fyzicky náročnú prácu, pre ktorú už nemá toľko fyzických síl, ako tomu bolo v čase, keď bol mladší. Aj v dôsledku toho jeho príjmy už nie sú optimálne, čo preukazuje daňovým priznaním za posledné zdaňovacie obdobie - za rok 2016, kedy podnikal so stratou vo výške 3.085,13 eur. Podotýka však, že jeho príjem pred odpočítaním výdavkov činil len 5.886,63 eur, čo dáva do porovnania s čistým príjmom matky za obdobie od 1.4.2016 do 1.6.2017 v celkovej výške 8.303,- eur, čo je značný nepomer. Navyše dostal pri práci v lese ochorenie borelióza, v dôsledku čoho má vážne zdravotné problémy, čo všetko vyplýva z výpisov zo zdravotnej dokumentácie, ktoré súdu predložil, ako aj fakt, že sústavne si musí kupovať v tejto súvislosti lieky, či iné liečivá. Na lieky a návštevy lekárov priemerne mesačne minie cca 45,- eur. Súdu preukázal, že aktuálne sa mu zhoršil zdravotný stav a od 17.10.2017 do 13.11.2017 podstupoval denno-denné rehabilitácie v nemocnici v Žiline, čím sa mu tiež zvýšili náklady okrem iného aj na dopravu. Súdu preukázal výdavky na zabezpečenie jeho nevyhnutných potrieb, pričom ozrejmil, že vzhľadom na jeho nepriaznivý stav, je nútený žiadať o finančnú pomoc svojich najbližších. Nieto pochýb o tom, že aktuálne jeho zdravotný stav, mu nedovoľuje plniť výživné vo výške 120,- eur mesačne. Jemu vznikne onedlho nárok na starobný dôchodok, on si nemôže dovoliť v tomto období prerušiť živnosť, ktorý čas by nebol dôchodkovo poistený a nezarátal by sa mu do dôchodku, čo by malo nepriaznivý vplyv na dôchodok. Všetko, čo uvádzal, súdu aj náležite preukázal. Súd nesprávne vyhodnotil preukázaný existujúci stav - že jeho majetkové pomery sa zhoršili, zhoršil sa jeho zdravotný stav a matkine majetkové pomery zlepšili v porovnaní s obdobím poslednej úpravy výživného, a teda nedošlo k žiadnej takej zmene okolností, za ktorej by malo dôjsť k zvýšeniu výživného. V tejto súvislosti bolo povinnosťou súdu dôkladne sa oboznámiť s celým spisom Okresného súdu Žilina, č.k. 18C/193/2010, čo hneď pri svojom prvom úkone aj navrhoval. Súd nezohľadnil ani to, že v predošlom období zaplatil na výživnom pre syna o 150,- eur viac, než na čo bol zaviazaný, a teda, keď by už aj dospel k mylnému záveru o potrebe zvýšenia výživného a výpočtu zameškaného výživného, túto sumu mal od uvedenej čiastky odrátať. Nespochybňuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča, ale len na takej, akú rodič sám dosahuje a jeho je práve taká, že mu neumožňuje na syna prispievať viac, než 70,- eur mesačne. Pokiaľ by však druhostupňový súd dospel k záveru o potrebe zvýšenia výživného na túto sumu, chcel, aby mu súd povolil sumu zameškaného výživného splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do jeho úplného vyrovnania v súlade s ust. § 232 ods. 4 CSP, nakoľko jeho súčasné majetkové pomery nedovoľujú zaplatiť zameškané výživné jednorazovo. 6. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa pridržiava svojho stanoviska predneseného na súdnom pojednávaní dňa 30.11.2017. Dieťa je vekovo staršie, vyspelejšie a tiež nastala podstatná zmena pomerov na jeho strane najmä v tom, že nastúpil do základnej školy s čím sú spojené značné finančné výdavky. Od poslednej úpravy výživného v roku 2012, čo je 5 rokov, uplynula značná doba a je v záujme maloletého, aby bolo výživné zvýšené. Z tohto dôvodu má za to, že matkin návrh je dôvodný. Otec sa s maloletým Markom nekontaktuje, nenavštevuje ho a teda sa žiadnym spôsobom nepodieľa na jeho výchove. Otec neprispieva nad rámec súdom určeného výživného ani pri sviatkoch maloletého, prípadne Vianociach. Pri nástupe maloletého do základnej školy sa otec nepodieľal na nákladoch s tým súvisiacich a všetky náklady znášala výhradne matka. Matka taktiež uhrádzala všetky náklady spojené s návštevou MŠ a mimoškolskými aktivitami maloletého ako výlety,

plavecký výcvik a pod. Maloletý má nepriaznivý zdravotný stav (problém s krvou), ktorý si vyžaduje časté návštevy u rôznych odborných lekárov a teda má matka zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť. Otec vo svojom odvolaní poukazuje na to, že matke sa značne zlepšila majetková situácia, nakoľko v minulosti bývala v rôznych krízových zariadeniach pre matky s deťmi, čo matka nerozporovala. Z dôvodu, že pobyt v takýchto zariadeniach je časovo obmedzaný a tiež, že matka v snahe zabezpečiť dieťaťu stabilné prostredie si prenajala byt a tiež sa zamestnala, aby zabezpečila finančné prostriedky pre seba aj maloletého. Otec uvádza, že matka si nevysporiadala majetkové pomery k ostatným spoluvlastníkom rodinného domu. Poukazuje na skutočnosť, že taktiež v domácnosti otca žijú osoby, od ktorých si otec nežiada finančné plnenie za užívanie výhradne jeho rodinného domu a teda sa dobrovoľne vzdáva finančného prospechu, ktorý môže použiť na úhradu zvýšeného výživného. Otec na súdnom pojednávaní uviedol, že je vyučený automechanik, ale v súčasnosti vykonáva samostatne zárobkovú činnosť v oblasti práce s drevom, ktorá je podľa jeho vyjadrenia namáhavá a finančne nedostatočne ohodnotená, čo preukazuje jeho daňové priznanie za rok 2016, kedy podnikal so stratou. Otec uvádza, že živnostenské oprávnenie nechce prerušiť z dôvodu veku a tiež skutočnosti, že by sa mu toto obdobie nezapočítalo do dôchodku, čo by malo negatívny dopad na jeho dôchodok. Z uvedeného je otázne, prečo otec naďalej podniká, keďže jeho podnikanie vykazuje stratu, čo bude mať taktiež negatívny vplyv na výšku dôchodku. Zdravotný stav otca je podľa jeho vyjadrení nepriaznivý a práca, ktorú vykonáva náročná, čo odôvodňuje otázku, prečo si otec nehľadá fyzicky ľahšiu a finančne lepšie ohodnotenú prácu, ktorá by bola na prospech jemu aj maloletému v oblasti platenia výživného. Na základe uvedeného sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu a doporučuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil v plnom rozsahu. 7. Matka mal. v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že na podanom návrhu trvá a aj na dôvodoch, ktoré v ňom uviedla. Otec svoj negatívny postoj k dieťaťu prezentoval už od samého počiatku kedy mu oznámila, že je tehotná. Povedal jej, aby išla na potrat lebo on už nechce dieťaťa. Ona s týmto nesúhlasila a trvala na tom, že si dieťa nechá. Toto bolo aj dôvodom ukončenia ich vzťahu. Od tejto doby ju otec nekontaktuje a ani ich syna. Otec syna videl iba párkrát a aj to vždy iba náhodou, že sa stretli v meste. Otec sa o syna nikdy nezaujímal, ani o jeho zdravotný stav, prípadne iné aktivity, ktoré bežne otcovia so synmi podnikajú. Otvorene jej povedal, aby ho nikdy žiadnym spôsobom nekontaktovala a ani syn. Ona toto jeho želanie rešpektuje a preto otcovi na jeho výslovnú žiadosť neposkytuje informácie. Otec sa takýchto informácii ani nedožaduje, hoci v prípade jeho záujmu je ochotná s ním o dieťati komunikovať. Od poslednej úpravy výživného uplynulo 5 rokov a teda syn je starší a okrem toho nastúpil do 1. ročníka základnej školy. S týmto bola nútená mu zabezpečiť základnú školskú výbavu ako je školská taška, peračník s výbavou, papuče, úbor na telesnú a výtvarnú výchovu. Okrem veci, ktoré zakupovala ona sama, škola zabezpečovala pre deti zakúpenie školských pomôcok ako sú zošity, pracovné listy a niektoré knihy. Toto škole musela zaplatiť tiež. Na týchto nákladoch sa otec žiadnym spôsobom nepodieľal, neprispel jej žiadnymi financiami, hoci vedel, že syn nastupuje do školy. V súvislosti so školou má mesačne náklady na obedy v sume cca 23,- eur a školská družina 30,- eur na pol roka. To, že synovi zakúpila jednorázovo školské pomôcky neznamená, že mu pribežne nezakupuje podľa potreby napríklad pastelky, perá, farby a podobne. Keďže ide o chlapca, stáva sa, že príde zo školy zamazaný a teda musí často prať, čo jej zvyšuje náklady na prach, aviváž, vodu a elektriku. Toto tiež znamená, že častým praním sa prádlo opotrebováva a má zvýšené náklady na jeho ošatenie. Je pravda, že je spoluvlastníčka RD, ale vzťahy v rodine sú také, že nie je možné, aby v uvedenom dome spolu so synom bývala. Z tohto dôvodu aj so 7 mesačným synom opustila uvedený dom a žila striedavo v rôznych krízových centrách. Keďže bol syn už väčší a ona mu chcela zabezpečiť normálne bývanie, našla si podnájom. Naposledy bývala v krízovom centre Čakanka v Považskej Bystrici, kde jej pracovníčky tohto centra pomohli zohnať bývanie. Pre ňu aj syna bolo neustále sťahovanie stresujúce a preto sa rozhodla si nájsť aj prácu a bývanie. Pracuje v spoločnosti IFM na jednu zmenu, nakoľko nemala inú možnosť, pretože by jej nemal kto pomôcť so starostlivosťou o syna. Zarobí cca 380,- eur mesačne a z toho platí 240,- eur nájom vrátane energií, 23,- eur obedy syna v škole, 15,- eur poistka synovi, 60,- eur mesačne splátka na práčku a chladničku, ktoré splatí asi v júli 2018. Náklady na cestovné do práce má cca 20,- eur mesačne. Samozrejme má náklady aj na stravu a drogériu do domácnosti čo je asi 150,- eur mesačne (to je cca 5,- eur na deň). Okrem toho má náklady aj na zdravotnú starostlivosť pre seba aj syna. Syn má zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú časté návštevy u odborných lekárov a tiež zakupovanie liekov a liečiv pre syna. Toto ju stojí cca 10,- eur mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že jej nevyhnutné mesačné náklady pre ňu a syna sú cca 520,- eur, čo nie je možné z jej príjmu spolu s výživným vo výške 60,- eur mesačne vykryť. Aj v prípade zvýšenia výživného na sumu 120 eur mesačne, nebude disponovať takým množstvom peňazí, aby toto všetko pokryla. Podotýka, že nezohľadňovala sústavné náklady na ošatenie pre oboch a tiež školské potreby pre syna, ktoré nie sú jednorazového charakteru. Finančne

jej vypomáha jej rodina, najmä sesternica, ktorá jej už poskytla značné množstvo peňazí a tiež jej robí nákupy do domácnosti. Keďže jej to nemá ako vrátiť a ona žije tam, odkiaľ matka pochádza, tak jej darovala časť pôdy, ktorú aj tak nemôže obhospodarovať. Teda nie je pravda, že by sa dobrovoľne vzdávala svojho majetku. Bola to vlastne iba splátka za peniaze, ktoré jej ona poskytla. Poukazuje na to, že otec dieťaťa je výhradným vlastníkom rodinného domu, ktorý je celý zrekonštruovaný a riadne zariadený. Tento dom užíva spolu so svojimi synmi a ich priateľkami a vnúčatami. Má vedomosť o tom, že v minulosti v dome žila aj otcova priateľka. Osoby, ktoré v dome žijú sa podľa vyjadrení samotného otca na súdnom pojednávaní na nákladoch spojených s užívaním domu finančne nepodieľajú a teda otec sa dobrovoľne vzdáva finančného prospechu, ktorý by mohol použiť na úhradu výživného. Ona za žitie v prenájme si musí mesačne platiť. Tiež je pre ňu zarážajúce, že podľa vyjadrení otca podniká so stratou a vykonáva fyzicky ťažkú prácu v preddôchodkovom veku, kedy sám poukazuje na to, že už si robí na dôchodok. Je nepochopiteľné, že napriek týmto skutočnostiam otec sústavne podniká a nehľadá si ľahšiu prácu, ktorá by bola lepšie platená. Na základe uvedeného jednoznačne trvá na tom, že podaný návrh je dôvodný a zvýšenie výživného na syna na sumu 120,- eur mesačne je opodstatnené. Nesúhlasí s tým, že otec bude zameškané výživné platiť v mesačných splátkach popri bežnom výživnom, pretože ona peniaze potrebuje každý mesiac a nie iba v sčasti v splátkach. Je ochotná súhlasiť s tým, že zameškané výživné jej otec poukáže v 3 splátkach v období 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.

8. Otec mal. v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky mal. a kolízneho opatrovníka uviedol, že zotrváva na všetkých svojich tvrdeniach, ktoré uviedol tak písomne, ako aj ústne a odvoláva sa na ne. Tvrdenia matky považuje za účelové s cieľom platenia čo najvyššieho výživného bez ohľadu na to, že to nie je momentálne v jeho možnostiach. Jej motívy sú zrejmé, veď ani neupriamila na to a ani kolízna opatrovníčka nie, že súd mu nezákonne vyčíslil výšku zameškaného výživného, z čoho je zrejmé, že ani kolízny opatrovník, ani matka mal. nemajú záujem na spravodlivom rozhodnutí veci, ale na získaní čo najvyššieho výživného bez ohľadu na okolnosti na jeho strane. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby súd druhej inštancie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol tak, že návrh matky mal. v celom rozsahu zamieta, poťažne, aby zvýšil výživné na mal. na sumu 70,- eur mesačne.

9. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a podľa § 391 vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd nevidel dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia, nakoľko by tak uprel účastníkom právo konať pred súdom, navrhovať dôkazy ako i právo na 2-inštatnosť konania. 10. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

11. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine. Základnými kritériami na určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).

12. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

13. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. P. zo sumy 60,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne od 25.05.2016, je nepreskúmateľné, predčasné a z toho dôvodu teda i nesprávne, nakoľko z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ako súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. V spise sa síce nachádza rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18C/193/2010- 68 zo dňa 31.05.2012, právoplatný dňa 08.10.2012, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť otca k mal. P., avšak tento rozsudok bol v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. účinného do 30.06.2016 vyhotovený so skráteným

odôvodneným, teda nie je z neho zrejmé, z akých pomerov pri učení výšky výživného súd vo vyššie uvedenom konaní vychádzal. Teda súd prvej inštancie si mal pripojiť spis Okresného súdu Žilina sp. zn. 18C/193/2010 ( ktorý mal byť podľa odvolacieho súdu už pripojený pri prenesení príslušnosti) a pri rozhodovaní o zmene výživného mal vychádzať zo skutočností zistených v tomto konaní ohľadne pomerov na strane maloletého, matky a otca. Rovnako nie je zrejmé ako súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti posúdil odôvodnené potreby maloletého, a to v súvislosti s jeho osobnými potrebami, školou, záujmami, zdravotným stavom. Súd iba stroho skonštatoval, že pri poslednej úprave výživného bol maloletý P. vo veku, keď nemal ani tri roky, v súčasnosti je o päť rokov starší, navštevuje 1. ročník základnej školy, čím nepochybne vzrástli celkové náklady na uspokojovanie jeho potrieb. Nekonkretizoval však žiadnym spôsobom ako tieto náklady narástli a či doposiaľ určené výživné vzhľadom na zmenu pomerov u maloletého je postačujúce alebo nepostačujúce jeho odôvodneným potrebám. Odvolaciemu súdu rovnako ani nie je zrejmé ako a na akú sumu a na základe akých dôkazov súd prvej inštancie ustálil príjem otca a jeho odôvodnené výdavky, ako i príjem matky a ako posúdil jej odôvodnené výdavky. Taktiež rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým určil nedoplatok na zameškanom výživnom od 25.05.2016 do 31.12.2017 vo výške 2.307,- eur, ktorý uložil otcovi zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, je nepreskúmateľné, nakoľko v odôvodnení rozsudku nie je vôbec uvedené ako súd prvej inštancie dospel k sume zameškaného výživného vo výške 2.307,- eur, a ani to prečo rozhodol o zaplatení nedoplatku do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo predčasné. 15. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vykonať dokazovanie smerujúce či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, ako i na strane povinného rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného na strane všetkých účastníkov konania, a to najmä na strane maloletého dieťaťa, výživné určí v súlade s ust. § 62 a § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní, tak aby bolo preskúmateľné.

16. Až po takto doplnenom a zopakovanom dokazovaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne.

17. S poukazom na vyššie uvedené rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .