Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Co-140-2017.pdf
PDF · 94.85 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/140/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: BKS-Leasing, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 48, zastúpeného Mgr. Miroslavom Rybánskym, advokátom so sídlom v Bratislave, Štúrova č. 11, proti žalovanému T. B.V., Q. F. Q., Ž. Č.. XXX, zastúpeného opatrovníčkou I.. S. B., Q. F. Q., Ž. Č.. XXX, JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Šafárikova č. 97,o zaplatenie 12.680,57 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 1.12.2016 č.k. 5C/40/2007-507 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 22 % a žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 78 %.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom ukončenia leasingového vzťahu.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca so žalovaným uzavrel leasingovú zmluva, ktorej predmetom bol finančný leasing ojazdeného osobného automobilu zn. SEAT Cordoba 1,9 TDI. Vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu jednotlivých ustanovení leasingovej zmluvy tým, že žalovaný neuhradil leasingové splátky č. 5 - 9 v zmysle splátkového kalendára, žalobca listom zo dňa X.X.XXXX leasingovú zmluvu predčasne ukončil a to ku dňu X.X.XXXX. Žalovaný motorové vozidlo odovzdal žalobcovi dňa XX.X.XXXX. Súd nároky žalobcu posudzoval v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd bol toho názoru, že uzavretá leasingová zmluva spĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, pretože leasingová zmluva medzi pôvodným nájomcom a žalobcom nebola uzavretá pre podnikateľské účely. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi XX.X.XXXX, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné podmienky leasingovej zmluvy, spĺňa všetky znaky typovej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, platného a účinného v čase jej uzatvorenia. Podľa názoru súdu jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd bol toho názoru, že nárok žalobcu nie je premlčaný a z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca vypovedal žalovanému leasingovú zmluvu ku dňu X.X.XXXX pre nezaplatenie splátok 5 až 9 splatných dňa X.XX.XXXX, X.XX.XXXX, X.X.XXXX, X.X.XXXX J. X.X.XXXX. Žalovaný nezaplatené splátky zaplatil po podaní žaloby. Predmetom konania tak zostali nároky žalobcu
ohľadom neuhradenej časti obstarávacej ceny vozidla vo výške 8.298,47 eura, ďalej nárok žalobcu ohľadom nákladov na finančnú činnosť vo výške 755,35 eura, nárok na zmluvnú pokutu vo výške 672,01 eura a nákladov na opravu predmetu leasingu vo výške 2.754,74 eura.
4. Vo vzťahu k nároku žalobcu ohľadom ohľadom nákladov na opravu predmetu leasingu, súd bol toho názoru, že žalobca tieto nároky nepreukázal. Motorové vozidlo od žalovaného prevzal bez závad, ako to vyplýva z preberajúceho protokolu. Žalobca nikdy žalovaného neupozornil na prípadné vady na motorovom vozidle po jeho prevzatí. Nedá sa preto konštatovať, že prípadné vady vznikli v súvislosti so stavom motorového vozidla pred prevzatím. Ďalej súd uviedol, že odkaz na Dohodu o všeobecných podmienkach finančného leasingu je len dodatkom k leasingovej zmluve a takéto dojednanie vzbudzuje dojem nepodstatnej časti zmluvy, na úrovni poznámky. Dohoda o všeobecných podmienkach finančného leasingu má slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré dojednanie bude uvedené v zmluve, a ktoré vo Všeobecných obchodných podmienkach, je iba zdanlivá, keď obe listiny vo "formulárovej" podobe pripravuje zmluvný partner spotrebiteľa. S ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile zmluvného partnera a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľovi len sťaží možnosť domôcť sa zmeny vopred pripravených zmluvných dojednaní. Táto skutočnosť, že žalobca ukryl dohodu o zmluvnej pokute do Všeobecných obchodných podmienok bez toho, aby v samotnej zmluve na možnosť požadovať zmluvnú pokutu spotrebiteľa čo len upozornil, má za následok, že nemožno mu jeho nárok priznať pre rozpor s dobrými mravmi.
5. Súd preto zamietol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty jednak z dôvodu, že tieto neboli dohodnuté v leasingovej zmluve, ani podmienky zaplatenia zmluvnej pokuty a okrem toho súd považoval za neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko zmluvná pokuta predstavuje 91,25 % zabezpečovanej pohľadávky. Priznanie zmluvnej pokuty by podľa názoru súdu bolo v rozpore s dobrými mravmi. Súd zamietol aj nárok žalobcu ohľadom zaplatenia nákladov na finančnú činnosť vo výške 755,35 eur, pretože v zmysle čl. VII. bod 3 porušenie povinností z leasingovej zmluvy má pre nájomcu okrem zmluvných pokút za následok tiež povinnosť uhradiť škody a náklady, ktoré týmto prenajímateľovi vznikli, okrem prípadu, ak by bolo dokázané, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosti nájomcu. Súd bol toho názoru, že žalobcovi nevznikla žiadna škoda, pretože žalovaný odovzdal motorové vozidlo (teda žalobcovi nevznikli náklady súvisiace s prepravou) a tiež žalobca nepreukázal, aby mu vznikli náklady súvisiace s opravou motorového vozidla po odovzdaní (pri preberaní vozidla neboli zistené žiadne vady a žalobca ani potom žiadne vady nevytýkal). Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie neuhradenej časti obstarávacej ceny motorového vozidla, tieto nároky žalobcu neboli dojednané ani v leasingovej zmluve, ani v dohode o všeobecných podmienkach finančného leasingu.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p..
7. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podal včas odvolanie žalobca a vo výroku o trovách konania aj žalovaný.
8. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku zmenil a návrhu vyhovel. V odvolaní uviedol, že meritom veci zostala suma 5.257,94 eura s prísl.. V súvislosti s vyhotovením rozsudku poukazuje na ust. § 220 ods. 1,2 C.s.p.. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že rozsudok vo veci samej musí obsahovať aj odôvodnenie právnych alebo skutkových záverov majúcich za následok rozhodnutie vo veci samej, ku ktorým konajúci súd v rámci vykonaného dokazovania dospel. Rozhodnutie súdu prvej inštancie síce obsahuje odôvodnenie rozhodnutia vo veci samej, avšak takéto odôvodnenie žalobca považuje za nepreskúmateľné. Má za to, že spôsob ako sa konajúci súd vyporiadal s jednotlivými čiastkovými nárokmi je nedostatočný a neodôvodňuje záver konajúceho súdu na zamietnutie ním uplatneného nároku. Nie je mu zrejmé akými úvahami dospel konajúci súd k záveru, že ním uplatnený nárok je nedôvodný. Má za to, že napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s meritom prejednávanej veci, teda s uplatneným nárokom. Podľa jeho názoru súdu prvej inštancie si neujasnil charakter uplatnených čiastkových nárokov a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo neodôvodnil, čo zakladá dôvodné pochybnosti o správnosti právneho posúdenia celej veci konajúcim súdom. Je toho názoru, že právne posúdenie jeho nároku v časti na vrátenie obstarávacej ceny vozidla je zjavne nesprávne. V súlade s dohodou o všeobecných podmienkach leasingu má o.i.
tam dojednaných nárokov nárok aj na vrátenie leasingovej ceny vozidla, ktorá je vo svojom základe tvorená práve obstarávacou cenou vozidla - teda cenou, za ktorú bol predmet leasingu - motorové vozidlo - skutočne žalobcom na základe iniciatívy žalovaného a podľa jeho výberu aj zakúpený. Z uvedeného dôvodu preto za nesprávny považuje záver súdu o nedôvodnosti tohto čiastkového nároku na zaplatenie obstarávacej ceny vozidla. Odôvodnenie právneho záveru súdu o nepriznaní nároku na zaplatenie obstarávacej ceny považuje za nepreskúmateľné a nepresvedčivé. Ďalej je toho názoru, že súd nesprávne posúdil aj dôvodnosť a opodstatnenosť výšky zmluvnej pokuty. Má za to, že súd mal povinnosť posudzovať prijateľnosť výšky zmluvnej pokuty v súlade s právnym stavom a platnou judikatúrou v čase uzatvorenia predmetnej leasingovej zmluvy, nakoľko v tomto čase bola výšky zmluvnej pokuty v takejto výške bežne priznávaná a zároveň zastáva názor, že aj primeraná vzhľadom na výšku zabezpečovanej povinnosti žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že v konaní si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty len vo výške 0,25% dlžnej sumy za každý deň omeškania. V ostatných častiach nároku uplatnených žalobcom považuje rozsudok za nesprávny, nakoľko tento nesprávnym právnym posúdením celej veci na základe vykonaných dôkazov dospel k názoru, že nárok žalobcu je potrebné v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
9. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok o trovách konania a priznal mu náhradu trov konania vo výške 100%. Podľa jeho názoru súd pri rozhodovaní o trovách konania pri aplikácii ust. § 255 ods. 1 C.s.p. nesprávne zhodnotil stav úspešnosti strán v spore, pričom v odôvodnení rozsudku sa bližšie nevyjadroval k pomeru úspešnosti strán v spore a dôvodnosťou jeho rozhodnutia o trovách, tak ako je uvedené vo výrokovej časti predmetného rozsudku. Súd rozsudkom sp. zn. 5C/40/2007-507 žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Výrok súdu označený ako zvyšná časť, zavádza a navodzuje zdanie, že ide o čiastočný úspech v spore. Z obsahového znenia odôvodnenia však vyplýva jednoznačný a 100% úspech žalovaného, nakoľko všetky uvádzané tvrdenia smerujú v jeho neprospech. Žalobcovi uhradil sumu 1.727,99 eura v okamžitej následnosti na podanie návrhu a to dňa 3.11.2006. Spor vo zvyšnej časti pretrváva už 10 rokov, pričom žalovaný od počiatku tvrdil a dôkazmi preukázal nedôvodnosť podanej žaloby. Súd prvej inštancie síce v rozsudku konštatuje, že výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 C.s.p., avšak následné odôvodnenie je v rozpore so znením uvedeného ustanovenia.
10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Napadnuté rozhodnutie vo výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby považuje za vecne správne.
11. Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je a odvolanie žalovaného je dôvodné.
12. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru o nedôvodnosti žalobcom uplatnených nárokov, ktorý následne aj správne právne posúdil ak žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru o dôvodnosti ním uplatnených nárokov.
13. Odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcom označeného ako úhrada časti obstarávacej ceny vozidla v sume 8.298,47 eura v ktorom súd konštatuje, že tento nárok nebol dojednaný v leasingovej zmluve ani v dohode o všeobecných podmienkach finančného leasingu. Žalobca v odvolaní síce uvádza, že v súlade s dohodou o všeobecných podmienkach leasingu má nárok aj na vrátenie leasingovej ceny vozidla, ktorá je vo svojom základe tvorená práve obstarávacou cenou vozidla - teda cenou, za ktorú bol predmet leasingu - motorové vozidlo zakúpený. Žalobca počas konania uvedený nárok odôvodnil tým, že tento si uplatňuje v zmysle článku IX. bod 9.13.1 dohody o všeobecných podmienkach finančného leasingu, pričom výšku nároku vypočítal ako obstarávaciu cenu predmetu leasingu bez DPH zníženú o kapitálovú časť leasingových splátok splatných ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy.
14. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na bod 9.13 Dohody o všeobecných podmienkach finančného leasingu z ktorého je zrejmé, že v prípade ak prenajímateľ vypovie leasingovú zmluvu s nájomcom, je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s takýmto ukončením leasingovej zmluvy. V bode 9.13.1 Dohody o všeobecných podmienkach finančného leasingu je upravený výpočet takejto škody. Z uvedeného článku Dohody je zrejmé, že žalobca ako prenajímateľ je oprávnený požadovať od nájomcu náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy. Žalobca v konaní však netvrdil, ani nepreukázal, aby v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy mu vznikla vyššie uvedená ním uplatňovaná škoda, ak žalovaný počas trvania leasingového vzťahu zaplatil žalobcovi sumu 232.676,30 Sk (7.723,42 eura) a žalobcovi vrátil predmet leasingu, ktorý mal v čase ukončenia zmluvného vzťahu hodnotu 265.000,- Sk (8.796,38 eura). Motorové vozidlo bolo obstarané za sumu 333.333,30 Sk (11.064,63 eura).
15. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu ohľadom výšky dôvodnosti a opodstatnenosti zmluvnej pokuty je potrebné uviesť, že uvedený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty súd prvej inštancie správne zamietol, ak dohodu o zmluvnej pokute považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že zmluvná pokuta predstavovala 91,25% zabezpečovanej pohľadávky. Navyše je potrebné uviesť, že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nebol dohodnutý v leasingovej zmluve.
16. Odvolací súd je ďalej toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal, aby v príčinnej súvislosti s činnosťou žalovaného mu vznikol nárok na náhradu nákladov na opravu predmetu leasingu v žalovanej sume.
17. Žalobca v konaní uviedol, že náklady na opravu predmetu leasingu si uplatnil v zmysle článku 9.14 Dohody o všeobecných podmienkach finančného leasingu. Z tohto ustanovenia však iba vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ v prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy je oprávnený uplatniť si voči žalovanému všetky prípadné priame náklady súvisiace s predčasným ukončením leasingovej zmluvy. V konaní však nebolo preukázané, aby v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy vznikol náklad na opravu predmetu leasingu v rozsahu žalobcom uplatňovaného nároku.
18. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.
19. Za dôvodné však považuje odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku o trovách konania. Súd sa stotožňuje s odvolateľom v tom, že rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku o trovách konania nie je preskúmateľný, ak súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia iba uviedol, že „výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 C.s.p.“. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
20. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o trovách konania sporových strán a rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné odvolacím súdom a za tým účelom sa vyporiada aj s podstatnými námietkami žalovaného v odvolaní.
21. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
22. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3.0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).