Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_30P-91-2017.pdf
PDF · 100.02 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/91/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti T. : L. nar. XX.XX.XXXX a Y. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny M., deti rodičov : matky A. T., rod. U., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom H. nad U., T. V. XXX/X, zastúpenej v konaní Y.. A. H., advokátkou so sídlom v H. nad U., F. ul.XXXX/XXX a otca Y. T., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom H. nad U., T. V. XXX/XX, zastúpeného v konaní JUDr. Ľubicou W., advokátkou so sídlom v H. nad U., Z. II XX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom takto
rozhodol:
Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca k maloletej L. T., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 2.500,-Sk (82,98 Eur) mesačne na sumu 150,-Eur mesačne a k maloletému Y. T., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 1.500,-Sk (49,80 Eur) mesačne na sumu 120,-Eur mesačne, s účinnosťou od 01.08.2017, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.08.2017 do 30.04.2018, pre maloletú L. vo výške 436,50 Eur a pre maloletého Y. vo výške 463,50 Eur, sa otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 20,-Eur mesačne pre každé dieťa, spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Týmto s a vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu M. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXC/XX/XXXX -21.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletých detí domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej L. z doterajšej sumy 83,-Eur mesačne na sumu 250,-Eur mesačne a k maloletému Y. z doterajšej sumy 50,-Eur mesačne na sumu 190,-Eur mesačne, s účinnosťou od 1.8.2017. Na pojednávaní uviedla, že by bola ochotná sa s otcom detí dohodnúť na výživnom v sume 180,-Eur mesačne pre mal. L. a po 150,-Eur mesačne pre mal. Y.. Matka uviedla, že výživné bolo naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 27.3.2007 č.k.XXC/XX/XXXX, ktorým rozsudkom bolo rozvedené manželstvo rodičov detí a otec detí bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej L. sumou 2.500,-Sk (83,-Eur) mesačne a na výživu maloletého Y. sumou 1.500,-Sk (50,-Eur) mesačne. Matka poukázala na to, že v čase poslednej úpravy výživného mala maloletá L. X rokov a navštevovala MŠ a maloletý Y. mal X roky, pričom v súčasnosti má mal. L. XX rokov a navštevuje gymnázium a maloletý Y. má XX rokov a navštevuje 5. ročník ZŠ. Poukázala tak na zvýšené výdavky detí, ich športové aktivity a pod. Uviedla, že ona zarába 600,-Eur mesačne a otec detí ako živnostník zarába približne 1.500,-Eur mesačne, s deťmi sa stretáva občas a nad rámec určeného výživného im finančne prispieva
nepravidelne. S poukazom na zmenu pomerov, vyšší vek detí, ich záujmy a zvýšené výdavky žiadala o zvýšenie výživného. Potvrdila, že už asi dva roky otec prispieva na výživu detí vyšším ako pôvodne určeným výživným, teda namiesto určeného výživného pre obe deti spolu 133,-Eur mesačne prispieva sumou 170,-Eur mesačne spolu na obe deti.
2. Otec detí súhlasil so zvýšením výživného, ale nesúhlasil s matkou navrhovanou sumou, ktorá nie je v jeho schopnostiach a možnostiach, pretože on nedosahuje také príjmy, ako uvádzala matka detí. Najprv súhlasil so zvýšením výživného pre mal. L. na sumu 120,-Eur mesačne a pre mal. Y. na sumu 80,-Eur mesačne, potom uviedol, že by bol ochotný sa ešte dohodnúť na zvýšení výživného na sumu 150,-Eur mesačne pre mal. L. a na sumu 100,-Eur mesačne pre mal. Y.. Poukázal na to, že v minulosti mal od roku 2012 prerušenú živnosť, pretože so spoločníkom založili obchodnú spoločnosť E. J.P.R. s.r.o. a on živnosť obnovil v roku 2017. Uviedol, že za rok 2017 dosiahol zo živnosti hrubý príjem 7.261,-Eur a základ dane mal 1.673,-Eur a obchodná spoločnosť, ktorej je on spoločníkom s obchodným podielom 50 %, dosiahla stratu -115,-Eur, hoci roky predtým mala aj menšie zisky. Otec uviedol, že jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 605,-Eur, ktorý dosahuje zo živnosti a z obchodnej spoločnosti nemá príjem. Otec poukázal na to, že on deťom prispieva i nad rámec určeného výživného, nad rámec určeného výživného im prispieva 40,- až 50,-Eur mesačne viac, pretože matke detí posiela výživné spolu 170,-Eur mesačne, kupuje deťom veci, športové potreby, školské potreby, hradí výdavky zubnej starostlivosti detí, kúpil im psíka, pri každom sviatku im kupuje darčeky v hodnote najmenej 50,-Eur a pod. Tiež poukázal na to, že mnohé matkou uvádzané výdavky na deti nie sú pravdivé, pretože syn už nechodí na Parkour a dcéra chodí na florbal len sporadicky.
3. Kolízny opatrovník odporučil rozhodnúť o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k deťom, pričom za primerané výživné považoval sumu 150,-Eur mesačne pre mal. Simonu a 100,-Eur mesačne pre mal. Y..
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, výpis zo ŽR, RL detí, rozvodový rozsudok, lustrácie v SP, oznámenie DÚ z čl. 25, mzdový list matky, potvrdenie o PnD, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o výdavkoch, predpis nákladov bývania, pokladničné bločky, faktúra, poštové poukazy, výpis zo ŽR, výpis z OR, predpis nákladov bývania, doklad SIPO, daňové priznanie otca za rok 2017, DP a účtovné závierky spoločnosti E. R. o. za roky 2012-2017, obsah pripojeného rozvodového spisu sp.zn.XXC/XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
5. Maloleté deti L. a Y. pochádzajú z manželského vzťahu ich rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu M. zo dňa XX.X.XXXX č.k.XXC/XX/XXXX-XX, maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej L. sumou vo výške 2.500,-Sk mesačne a na výživu maloletého Y. sumou vo výške 1.500,-Sk mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. V čase tejto poslednej súdnej úpravy výživného mala maloletá L. necelých X rokov a pri určovaní výživného súd zohľadnil jej potreby, keďže navštevovala MŠ a od septembra daného roku mala nastúpiť na základnú školu. Maloletý Y. mal vtedy len X a X/X roka. Matka detí bola v čase uvedenej poslednej úpravy výživného so synom na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 4.440,-Sk (147,38 Eur) mesačne, prídavky na dve deti spolu v sume 1.080,-Sk a brigádnicky si privyrábala so zárobkom 40,-Sk/hod. Otec detí vtedy od 1.2.2007 začal vykonávať živnosť, predtým bol 3 roka nezamestnaný a vtedy na pojednávaní uviedol, že za XX/ XXXX nemal žiadny príjem a žil z požičaných peňazí, vlastnil 3 byty, ktoré prenajímal.
6. Pred dvoma rokmi sa rodičia mimosúdne dohodli a odvtedy otec prispieva na výživu detí po 170,-Eur mesačne spolu na obe deti, teda o 37,-Eur mesačne viac spolu na obe deti, t.j. o 18,50 Eur mesačne viac na každé dieťa.
7. Maloleté deti L. a Y. bývajú s matkou, s otcom sa stretávajú nepravidelne, neprespávajú u neho. V súčasnosti má maloletá L. necelých XX rokov a je žiačkou X. ročníka gymnázia. . Stravuje sa doma. Na florbalový krúžok chodí len sporadicky, pravidelný poplatok neplatí. Nosí okuliare, je zdravá a má bežné výdavky primerané jej veku. Matka jej platí mobil 10,-Eur mesačne, ZRPŠ predstavovalo 40,-Eur a pod.
8. Maloletý Y. má v súčasnosti XX aX/X rokov a je žiakom X.. ročníka ZŠ. Jeho stravné v školskej jedálni predstavuje 20,- až 30,-Eur mesačne. Maloletý zvykne meniť záujmové krúžky, v minulosti chodil na
krúžok parkouru, v súčasnosti nenavštevuje žiadny záujmový krúžok. Je zdravý, má výdavky primerané jeho veku.
9. Matka detí je rozvedená, býva v spoločnej domácnosti len s týmito dvoma deťmi. Bývajú v 2- izbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve. Ich náklady bývania predstavujú 210,-Eur mesačne a matka spláca hypotekárny úver po 132,-Eur mesačne. Pracuje ako robotníčka s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 01/2017 do 01/2018 vo výške 704,45 Eur a zvykne si brigádnicky privyrábať podľa jej udania v priemere cca 350,- až 500,-Eur mesačne. Poberá prídavky na dve deti spolu v sume 47,36 Eur mesačne. Okrem týchto dvoch detí nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Matka vlastní len ten 2-izbový byt, v ktorom bývajú a za účelom prerábky bytu si vzala ďalší úver, ktorý spláca po 112,-Eur mesačne.
10. Otec detí je rozvedený, býva v spoločnej domácnosti s jeho terajšou priateľkou. Bývajú v 2-izbovom byte, ktorý je v jeho vlastníctve. Ich náklady bývania predstavujú 227,-Eur mesačne a jeho priateľka mu na náklady bývania prispieva 80,-Eur mesačne. Otec detí pracuje ako živnostník v oblasti autolakovníctva, živnosť obnovil od roku 2017 a podľa jeho udania takto dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 605,-Eur. Podľa jeho daňového priznania za rok 2017, dosiahol otec príjmy zo živnosti 7.261,80 Eur, výdavky predstavovali 5.588,49 Eur, jeho základ dane čiastkový predstavoval 1.673,31 Eur. Otec detí je tiež spoločníkom spol. E. J.P.R. s.r.o., v ktorej má 50 % -ný obchodný podiel a je aj konateľom uvedenej spoločnosti. Podľa jeho udania z tejto spoločnosti nemá žiaden príjem, lebo zisk zostáva na rozvoj firmy. Uvedená obchodná spoločnosť má len jedného zamestnanca, ktorý pracuje na kratší pracovný čas a podľa udania otca detí ten zamestnanec zarába 200,-Eur mesačne. Uvedená obchodná spoločnosť vykonáva svoju činnosť v prenajatých priestoroch, vlastní auto zn. U. M. r. v. XXXX, ktoré používa otec detí a spoločnosť ešte vlastní vybavenie autolakovne, v ktorých priestoroch otec vykonáva svoju živnosť. Podľa daňového priznania spol. E. J.P.R. s.r.o. za rok 2017 dosiahla spoločnosť súčet výnosov 20.490,52 Eur, súčet nákladov predstavoval 19.645,75 Eur, výsledok hospodárenia pred zdanením predstavoval 844,77 Eur a základ dane spoločnosti predstavoval 1.012,15 Eur. Podľa daňového priznania za rok 2016 dosiahla uvedená obchodná spoločnosť súčet výnosov 24.296,92 Eur, súčet nákladov predstavoval 17.277,57 Eur, výsledok hospodárenia pred zdanením predstavoval 7.019,35 Eur a základ dane 7.532,03 Eur. Okrem týchto dvoch detí nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Vlastní X-izbový byt, v ktorom býva, záhradu a ten 50%-ný obchodný podiel na vyššie uvedenej obchodnej spoločnosti. Jeho priateľka zarába 404,-Eur mesačne.
11. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. V danej veci mal súd za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, hoci nie v takom rozsahu ako navrhovala matka. Vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola naposledy súdne upravená rozvodovým rozsudkom zo dňa 27.2.2007, teda pred 11 rokmi a odvtedy došlo k zmene pomerov ako na strane účastníkov konania, tak i objektívne rastom životných nákladov. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane maloletých detí, ktoré sú vekovo staršie a prirodzene sa zvýšili ich výdavky. Zatiaľ čo v čase poslednej súdnej úpravy výživného mala maloletá L. X rokov a bola pred nástupom do ZŠ, v súčasnosti už má takmer XX rokov a je žiačkou strednej školy. Maloletý Y. mal v čase poslednej súdnej úpravy výživného len 1 a 1 rokov, v súčasnosti už má XX rokov a je žiakom 6. ročníka ZŠ. Teda od poslednej úpravy výživného došlo na strane maloletých detí k viacerým zmenám pomerov, a to prestup maloletej L. na druhý stupeň ZŠ a potom na strednú školu a u maloletého Y. nástup do predškolského zariadenia, potom nástup na prvý stupeň ZŠ a potom aj na druhý stupeň ZŠ a prirodzene sa ich vyšším vekom zvýšili výdavky na ich výživu. Na strane matky došlo tiež k podstatnej zmene pomerov, pretože v čase poslednej súdnej úpravy výživného bola na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok 147,38 Eur mesačne a prídavky na dve deti a jej súčasný priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnania predstavuje 704,45 Eur. Teda na jej strane došlo k podstatnému zvýšeniu jej príjmových pomerov, teda aj k zvýšeniu jej schopností a možností prispievať na výživu detí, pretože na výživu detí prispievajú obaja rodičia podľa svojich schopností a možností. Počet vyživovacích povinností sa jej nezmenil. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane otca detí. Ten v čase poslednej úpravy výživného ešte len krátko začal vykonávať živnosť, pretože predtým bol 3 roka nezamestnaný a vtedy na pojednávaní uviedol, že za 02/2007 nemal žiadny príjem a žil z požičaných peňazí. V súčasnosti otec detí pracuje na živnosť v oblasti autolakovníctva v priestoroch autolakovne, ktorú prevádzkuje obchodná spoločnosť, ktorej je otec detí spoločníkom s 50%-ným obchodným podielom. Podľa jeho daňového priznania za rok 2017 má otec ako živnostník priemerný hrubý mesačný príjem zo živnosti vo výške 605,15 Eur (7.261,80 Eur : 12 mesiacov) a zákonné odvody do poisťovní má 102,61 Eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že činnosť vykonáva v priestoroch prenajatých obchodnou spoločnosťou, ktorej je on spoločníkom a s jej zariadením, nemal by mať otec iné výdavky súvisiace s jeho činnosťou živnostníka. Hoci otec detí tvrdil, že nemá príjem z činnosti obchodnej spoločnosti E. J.P.R. s.r.o., ktorej je on spoločníkom a konateľom, lebo zisk zostáva pre rozvoj firmy, súd pri určovaní výživného na to neprihliadal a prihliadal na to, že otec je aj spoločníkom s 50 % - ným obchodným podielom fungujúcej spoločnosti dosahujúcej obrat a zisk, kde súčet výnosov za rok 2017 predstavoval 20.490,52 Eur, t.j. v priemere 1.707,54 Eur mesačne a súčet účtovaných nákladov za rok 19.645,75 Eur, t.j. v priemere 1.637,14 Eur mesačne a základ dane predstavoval 1.012,15 Eur a uvedená spoločnosť má aj nejaký majetok. Počet vyživovacích povinností sa otcovi nezmenil.
16. Rodičia sa pred dvoma rokmi síce mimosúdne dohodli na zvýšení výživného o 18,50 Eur mesačne viac na každé dieťa, t.j. na sumu 101,50 Eur mesačne pre maloletú L. a na sumu 68,50 Eur mesačne pre maloletého Y., ale s prihliadnutím na vyššie uvedené zmeny pomerov na strane detí a ich podstatne vyšší vek oproti poslednej súdnej úprave výživného, mal súd za to, že zmenám pomerov, veku a odôvodneným potrebám detí, schopnostiam a možnostiam rodičov zodpovedá zvýšenie výživného pre mal. L. na sumu 150,-Eur mesačne a pre mal. Y. na sumu 120,-Eur mesačne, ktoré sumy považoval súd za zodpovedajúce veku a potrebám detí. Matkou požadované výživné sa súdu javilo ako neprimerané s prihliadnutím na to, že vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia podľa svojich schopností a možností, pričom matke sa od poslednej úpravy výživného podstatne zvýšili jej schopnosti a možnosti tiež prispievať na výživu detí. Súd má za to, že vyššie ako určené výživné by už v súčasnosti nebolo v schopnostiach a možnostiach otca, pričom zobral do úvahy aj to, že otec deťom prispieva i mimo určeného výživného a u detí je ešte predpoklad, že v budúcnosti ešte dôjde k zmene pomerov. Súčasne mal súd za to, že určené zvýšené výživného je napriek nesúhlasu otca v jeho schopnostiach a možnostiach, ktorý jednak pracuje na živnosť a jednak je spoločníkom fungujúcej obchodnej spoločnosti a okrem týchto dvoch detí nemá iné vyživovacie povinnosti.
17. V zmysle návrhu matky a v súlade s § 77 Zákona o rodine súd vyživovaciu povinnosť otca k deťom zvýšil s účinnosťou od 1.8.2017, v ktorom mesiaci bolo začaté toto súdne konanie.
18. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
19. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
20. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v zmysle rozsudku, s prihliadnutím na plnenie otca nad rámec určeného výživného po 18,50 Eur mesačne viac pre každé dieťa, vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.08.2017 do 30.4.2018 pre maloletú L. vo výške 436,50 Eur ( 9 mesiacov á 48,50 Eur) a pre maloletého Y. vo výške 463,50 Eur (9 mesiacov á 51,50 Eur), ktoré sumy súd povolil otcovi splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne pre každé dieťa tak, aby dlh bol vyrovnaný do 2 rokov, pod následkom straty výhody splátok. Súd má za to, že nižšie splátky by predstavovali neúmerne dlhé splácanie dlhu.
21. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).