Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-190-2017.pdf
PDF · 91.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3Csp/190/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Jánom Šulganom, v spore žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, proti žalovanému Z. E., H.. XX.XX.XXXX, R. C. XXX XX N. T. XXX, o zaplatenie 598,01 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 254,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % z dlžnej sumy, od 17. 12. 2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.06.2017 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 598,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % z dlžnej sumy, od 17. 12. 2016 a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava uzatvoril so žalovaným dňa 04.05.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 400 Eur. Peňažné prostriedky boli žalovanému vyplatené v hotovosti pri podpísaní zmluvy. Žalovaný sa zaviazal splácať úver formou 60 splátok. Žalovaný sa zaviazal uhradiť aj náklady spojené s úverom vo výške 138 Eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok. Súčasne so Zmluvou uzavreli aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Služba zahŕňala výber splátok každý týždeň v hotovosti prostredníctvom obchodného zástupcu. Za to sa žalovaný zaviazal uhradiť fixnú sumu 206 Eur. Zmluva o zabezpečení splátok úveru bola uzavretá 04.05.2013 pred prijatím § 9 ods. 12 a 13 z.č. 129/2010 Z.z.. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť tak činila 744 eur v počte 60 splátok po 12,40 Eur. Žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil celkovo 145,99 Eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo s účinnosťou od 16.12.2016 k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Provident na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené dňa 16.12.2016.
2. Súd prejednal vec v zmysle § 297 C. s. p. v spojitosti s § 219 ods. 3 C.s.p. bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Na termín verejného vyhlásenia rozsudku sa nedostavili strany sporu ani právny zástupca žalobcu.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými dôkazmi a to podanou žalobou, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.05.2013, predžalobnou výzvou zo dňa 11.05.2017 a 01.06.2017, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, podacím hárkom zo dňa 03.01.2017, Zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 04.05.2013, Zmluvou o postúpení pohľadávok, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, výpisom splátok a úhrad, podacím hárkom zo dňa 02.06.2017
4. Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledujúci skutkový stav. Žalovaný ako dlžník uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Provident Financial, s.r.o dňa 04.05.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 400 Eur. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje údaje o výške úrokovej sadzby vo výške 22,38% (57,60 Eur), poplatok za garantovanú službu 80,40 Eur, RPMN vo výške 70,38% a priemerná RPMN vo výške 47,29%. Konečná splatnosť úveru podľa zmluvy o úvere nastane 7. dňa 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalovaný sa v zmluve o úvere zaviazal uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu úver riadne a včas vo forme 60 týždenných splátkach vo výške 8,97 Eur (splátky 1-59) a výška poslednej splátky 8,77 Eur. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť podľa zmluvy o úvere predstavuje 538 Eur. Pri podpise úverovej zmluvy právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval služby, spočívajúce v preberaní finančných prostriedkov na úhradu spotrebiteľského úveru od žalovaného. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu za túto službu odmenu vo výške 206- Eur v 60 týždenných splátkach, z toho 59 splátok po 3,43 a výška poslednej splátky je 3,63 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpil právny predchodca žalobcu ako postupca pohľadávku voči žalovanému na žalobcu ako postupníka. Oznámenie o postúpení pohľadávky zaslal postupca žalovanému dňa 16.12.2016. Žalobca neúspešne vyzval žalovaného na dobrovoľné plnenie. Žalovaný doposiaľ uhradil len 145,99 Eur.
5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
6. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
7. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
8. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva..
9. Podľa § 52 ods. 3a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 1, 3,5 a 6 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu
prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
11. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
12. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) z.č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
13. Z vykonaného dokazovania považuje súd za preukázané, že žalovaný ako dlžník uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Provident Financial, s.r.o dňa 04.05.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 400 Eur. Úver mal byť splatený vo forme 60 týždenných splátkach vo výške 8,97 Eur (splátky 1-59) a výška poslednej splátky 8,77 Eur. Zároveň v rovnaký deň bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej právny predchodca žalobcu zabezpečil preberanie jednotlivých splátok úveru v hotovosti od žalovaného a ten sa zaviazal zaplatiť za túto službu odmenu vo výške 206- Eur v 60 týždenných splátkach, z toho 59 splátok po 3,43 a výška poslednej splátky je 3,63 Eur. Z obsahu podanej žaloby má súd preukázané, že ide o spor o plnenie, preto je možné žalobou rozhodnúť podľa § 137 C.s.p. Súd posúdil predloženú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, kde právny predchodca žalobcu vystupuje ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Žalovaný je v spore slabšou stranou, ktorá vyžaduje zvýšenú, nie však bezhraničnú, ochranu. V zásade ide o formulárovú zmluvu, avšak podstatné náležitosti sú do zmluvy vpisované. Súd považuje za preukázané, že všetky vpisované údaje sú podmienené výškou úveru a počtom, resp. výškou splátok.
14. Súd považoval za potrebné pred samotným rozhodnutím o nároku vysporiadať sa s predbežnou otázkou spočívajúcou v posúdení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, najmä či predložená zmluva je platná, resp. bezúročná a bez poplatkov. Podľa názoru súdu zmluva o úvere ako taká je platná, nie však celá. Obsahuje časti, ktoré súd považuje za neplatné. Za neplatné považuje súd najmä ustanovenie o poplatku za garantovanú službu. Zo zmluvy má súd preukázané, že poplatok za službu bol stanovený vo výške 80,40 Eur, čo pri výške poskytnutého úveru 400 Eur predstavuje 20,10% z úveru. Žalobca síce v zmluve uviedol dohodnutú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 22,38%, ktorá je vzhľadom ku skutočnosti, že ide o nebankový subjekt a s prihliadnutím na problémovú klientelu nepriechodnú u bánk v súlade s dobrými mravmi, ale dojednaním uvedeného poplatku fakticky zvýšil odplatu od spotrebiteľov. Žalobca tak simuluje poplatkom úrokovú mieru, ktorá by pri dosiahnutí plánovaného výťažku musela byť vysoká, čo by bolo ihneď viditeľné, pre spotrebiteľa zrozumiteľné a súd by takúto úrokovú mieru označil za rozpornú s dobrými mravmi. Poplatok vo výške 20,10% z úveru považuje súd za poplatok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi nielen z dôvodu jeho výšky, ale aj z hľadiska vzájomného plnenia. Spotrebiteľ má za poplatok nárok na služby uvedené v bode 4 na strane 2 zmluvy. Za neprijateľné a nemorálne považuje súd, že spotrebiteľ má platiť dopredu za niečo, čo ešte nedostal a v konečnom dôsledku ani dostať nemusí, pretože pokiaľ bude riadne splácať ani služby nevyužije, resp. v minimálnej miere. Poplatok nebol dohodnutý individuálne, vpisovaná do zmluvy bola len jeho výška. Ustanovenie o poplatku nie je možné vypovedať. Poplatok spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na strane spotrebiteľa. Súd tak konštatuje, že uzatvorená zmluva o úvere je platná, ale neplatné je ustanovenie o poplatku za garantovanú službu podľa § 41 Občianskeho zákonníka.
15. Podľa názoru súdu je v zmluve uvedená RPMN v nesprávnej výške. Hoci spôsob splácania by mal byť dohodnutý v úverovej zmluve, súd v zásade nevidí problém v uzatvorení Zmluvy o zabezpečení splátok pokiaľ s tým obe strany súhlasia, nie je to podmienkou získania úveru a neobchádza ustanovenia zákona. V konkrétnom prípade to však tak nie je. Súd má preukázané z iných konaní pred senátom (napr. 10C/173/17), že podmienkou získania úveru vo všeobecnosti nebolo uzatvorenie zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Bolo to však podmienkou získania úveru v hotovostnej forme, čo považuje súd za preukázané. Vzhľadom k províziám z výberu bolo v záujme obchodných zástupcov ponúkať najmä hotovostnú formu úveru. Podľa názoru súdu sám žalobca zdĺhavým postupom pri vybavovaní bezhotovostnej formy úveru nepriamo nútil spotrebiteľov na využívanie hotovostnej formy úveru. Podľa
názoru súdu je v konkrétnom prípade zrejmé, že zmluva o úvere a zmluva o zabezpečení splátok úveru sú vzájomne podmienené a sú vzájomne závisle, preto by sa odplata za túto službu mala započítať do celkovej RPMN. Súd má preukázané, že výška splátky za výber je odvodená od výšky splátky úveru. Súdu tak nie je známe, prečo za rovnakú činnosť si žalovaný u spotrebiteľov určuje rôznu výšku poplatku, keď náklady spojené s výberom sú rovnaké, resp. sa nimi zmluva nezaoberá. To napovedá, že poplatok nie je úhradou nákladov, ale zvyšovaním odplaty pri formálnom nezvyšovaní úrokov a obchádzaním ustanovení o výške RPMN. Podľa tejto zmluvy musí spotrebiteľ platiť aj keď sa výber z rôznych dôvodov neuskutoční. Poplatok za výber vo výške 206 Eur, čo znamená 51,50% zo sumy poskytnutého úveru možno nazvať úžerníckym a v slušnej civilizovanej spoločnosti nemá miesto. Takáto výška poplatku je v rozpore s dobrými mravmi. V tomto prípade súd považuje zmluvu o zabezpečení splátok za súčasť zmluvy o úvere aj keď formálne je samostatná. Napriek jej formálnej samostatnosti je pri jej posudzovaní potrebné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Súd tak zmluvu o zabezpečení splátok úveru považuje za vynútenú zmluvu. Keďže súd má preukázané, že žalovaný nezahrnul do výpočtu RPMN aj odplatu za doplnkovú službu, ktorú zahrnúť mal, dospel súd k názoru, že uvedená RPMN v zmluve je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Preto v súlade s § 11 ods. 1 písm. d) z.č. 129/2010 Z.z. je uzatvorená zmluva bez úrokov a bez poplatkov. Žalovaný tak nemá nárok na zaplatenie úroku, poplatku za garantovanú službu a poplatku za doplnkovú službu.
16. Súd považuje za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 400 Eur a žalovaný zaplatil v splátkach sumu 145,99 Eur. Keďže úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, žalobca ako postupník má nárok na vyplatenie rozdielu vo výške 254,01 Eur (400-145,99).
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Súd má preukázané, že žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu (dlh mal byť uhradený do 28.06.2014 - termín konečnej splatnosti).Žalobca si však uplatnil úrok z omeškania len odo dňa nasledujúceho od postúpenia pohľadávky. Súd však nepriznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,75%, ale len vo výške 5%, pretože v prvý deň uplatneného omeškania bola stanovená výška úrokov z omeškania vo výške 5%.
19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanoveniami § 262 ods. 1 a § 255 ods.1 C.s.p. Žalobca mal v konaní čiastočný úspech, keď zo žiadanej sumy 598,01Eur mu súd priznal len 254,01 Eur. Rozsah úspechu žalobcu je 42,48% a neúspechu 57,52% (úspech žalovaného). Miera úspechu žalovaného je vyššia a predstavuje 15,04% (57,52% - 42,48%), žalovaný by tak mal v zásade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,04%, avšak z dôvodu, že žalovanému žiadne trovy nevznikli mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)