Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_8Pc-9-2021.pdf
PDF · 73.92 KB
Case nature
Area
Subarea
8Pc/9/2021
Rozhodnutie
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci navrhovateľa Z. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom trvale F. XXX/X, XXX XX C., t. č. ÚVTOS, C. X, XXX XX S., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Korfantom, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava proti odporcom: 1) maloletému J. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F. J. - F. T., v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Š. XXX, XXX XX S. a 2) matke maloletého dieťaťa C. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/ XX, XXX XX F. J. - F. T.I., o určenie otcovstva k maloletému J. U., nar. XX. XX. XXXX a úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o určenie otcovstva z a s t a v u j e .
II. Súd maloletého J. U., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e do výchovy a starostlivosti matky - C. U., nar. XX. XX. XXXX.
III. Navrhovateľa Z. P., nar. XX. XX. XXXX z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého J. U. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15-teho dňa toho- ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti rozsudku.
IV. Súd styky otca s maloletým n e u p r a v u j e , ponecháva ich neobmedzené, ktoré sa budú realizovať na základe dohody s matkou maloletého.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom konania bolo určenie otcovstva k maloletému a to na návrh navrhovateľa. Navrhovateľ trval na tom, že je otcom maloletého, keďže v rozhodnom období žil v spoločnej domácnosti s matkou a pravidelne sa intímne stýkali. Toho času je vo výkone trestu odňatia slobody.
2. Po určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, súd podľa § 109 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) v tejto časti konanie zastavil, keďže v zmysle predmetného ustanovenia „ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví“.
3. S konaním o určenie otcovstva je podľa § 110 CMP spojené konanie o výchove a výžive maloletých detí.
4. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1/ ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
5. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia, súd rozhodol v tomto konaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletému.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa rodným listom maloletého, výsluchom rodičov, písomným vyjadrením kolízneho opatrovníka, odporcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, pričom zistil tento stav veci.
7. Navrhovateľ, prostredníctvom svojho právneho zástupcu trval na podanom návrhu a výživné žiadal určiť v minimálnej sume, t. j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Poukázal na to, že otec maloletého je vo výkone trestu odňatia slobody a jeho možnosti, čo sa týka pracovných možností, sú minimálne. Tiež poukázal na jeho nízke vzdelanie, nemá ukončenú ani základnú školu.
8. Matka na predmetnom pojednávaní s návrhom navrhovateľa súhlasila. Za otca dieťaťa označila Z. P., s ktorým v rozhodnom období žila v spoločnej domácnosti a s ktorým sa intímne stýkali. Uviedla, že bola v II. mesiaci tehotenstva, keď sa Z. P. dostal do väznice. V čase, keď s ním zostala tehotná, spolu žili pri jeho mame a otcovi v C.. Žili tam spolu viac ako rok. V tom období sa nestýkala s nikým iným. Uviedla, že má len jedno dieťa - J. U., Z. P. tiež nemá iné dieťa, len maloletého J.. Ona sa v podstate takéto veci ani nepýtala, pretože on sa o takých veciach nechcel rozprávať. Vo svojej výpovedi uviedla, že žije sama, len s maloletým synom, jej príjem predstavuje materský príspevok 305,- Eur. V čase, keď sa dieťa narodilo - Z. P. už bol vo väzení a neoznámila mu, že sa mu narodil syn, pretože jej otec to nechcel, ale jeho mama mu povedala, že sa im narodilo dieťa. Ďalej uviedla, že t. č. je na materskej dovolenke, býva v prenájme u svojho bratranca, platí za prenájom 70,- Eur, má tam tri izby, elektrinu má, ale vodu nie. Finančne jej pomáhajú aj rodičia. Na dieťa mesačne potrebuje okolo 200,- Eur, dieťaťu kupuje J., H. - sky, hygienické potreby. Dieťa je zdravé, navštevujeme s ním detského pediatra - E.. G. v Š.. S výživným zo strany otca súhlasí v minimálnej výške. S otcom dieťaťa nie je v žiadnom kontakte. Čo sa týka mena dieťaťa, žiadala, aby sa dieťa naďalej volalo „J. U.“. Znovu prehlásila, že biologickým otcom jej maloletého syna J. je Z. P..
9. Kolízny opatrovník na predmetnom pojednávaní uviedol, že zo šetrenia v rodine matky maloletého vyplýva, že matka maloletého býva so svojimi rodičmi, hygiena bývanie je na veľmi nízkej úrovni, ale starostlivosť o maloletého matka zabezpečuje podľa svojich možností a schopností. Navrhol zveriť maloleté dieťa matke a výživné zo strany otca určiť v minimálnej výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa.
10. Čo sa týka určenia vyživovacej povinnosti v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1/ až 5/ Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 65 ods. 1/ ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného v predmetnom konaní bolo preukázané, že navrhovateľ okrem maloletého nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Toho času je však vo výkone trestu, súd preto
navrhovateľa zaviazal povinnosťou prispievať na výživu syna v minimálnej výške. Matka maloletého je poberateľkou rodičovského príspevku a nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, býva sama.
13. Súd maloletého zveril do výchovy matky, ktorá aj doposiaľ riadne zabezpečovala starostlivosť o maloleté dieťa a má vytvorené predpoklady pre jeho výchovu.
14. Súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
15. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 53 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. V predmetnom konaní súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže navrhovateľ si žiadne trovy konania neuplatnil a odporkyni nevznikol nárok na náhradu trov konania, preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.