Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-50-2017.pdf
PDF · 103.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-1T/50/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanému L. I., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.04.2018 v Ružomberku, takto
rozhodol:
Súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného
L. I., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., P. č. XXXX/X, na slobode
o s l o b o d z u j e s p o d o b ž a l o b y ,
ktorou mu bolo kladené za vinu, že dňa 28.9.2016 v čase okolo 18:30 h, pred vchodom do obytného domu č. 1 na ul. P. v G., po tom, ako mu poškodený Y. T., nar. XX.X.XXXX, bytom G. P. XXXX/X pri cúvaní so svojím vozidlom zn. Š-Felícia ev. č. DS- XXX AS spôsobil poškodenie jeho vozidla zn. Ford S-Max ev. č RK-XXX BE, poškodenému asi dvakrát buchol päsťou po zadnom skle, následne poškodený vystúpil z vozidla a tohto napadol tak, že ho viackrát udrel päsťou do oblasti hlavy, čím mu spôsobil zranenia s ktorými poškodený vyhľadal lekárske ošetrenie v zdravotníckom zariadení a to zmliaždenie mäkkých častí oboch strán tváre v oblasti očí, mierne zmliaždenie očných bulb, vyrazenie korunky jedného zuba a tržnozmliaždenú ranu hornej pery úst s práceneschopnosťou a obmedzením obvyklého spôsobu života určeným znalcom v znaleckom posudku v trvaní desať až štrnásť dní,
t e d a , ž e
-inému úmyselne ublížil na zdraví, čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, -dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
č í m mal s p á c h a ť
-prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s použitím § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, -prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, súd poškodeného Y. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., P. XXXX/X a Všeobecnú zdravotnú poisťovňa a.s., Panónska cesta 2, Bratislava 851 04, IČO: 35937874, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Ružomberok podala na L. I. dňa 23.05.2017 obžalobu pre podozrenie zo spáchania prečinov ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, ako aj pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Na základe vykonaného dokazovania Okresný súd Ružomberok rozsudkom zo dňa 11.10.2017, č.k. 1T/50/2017-155 obžalovaného L. I. podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil. Poškodeného Y. T. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Bratislava odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie na zistení, že skutok, ktorý bol predmetom skutkovej vety popísanej v obžalobe Okresnej prokuratúry Ružomberok, sa stal, vykazuje znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, ako aj prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, avšak existujú tu okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu (v písomnom vyhotovení rozhodnutia bolo chybne uvedené ustanovenie § 24 Trestného zákona, hoci mal uvedený § 25 Trestného zákona - nutná obrana).
Na podklade odvolania okresného prokurátora Ružomberok Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. XTo/ XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na opätovné konanie a rozhodnutie.
Z odôvodnenia druhostupňového súdu okrem iného vyplynulo, že odvolací súd sa nestotožnil s úvahami a závermi okresného súdu, nakoľko boli predčasné. Krajský súd poukázal najmä na postup súdu, ktorým bol prečítaný znalecký posudok znalca z odvetvia chirurgie a traumatológie, predovšetkým jeho závery o zraneniach poškodeného a mechanizme ich vzniku. Podľa ustálenej súdnej praxe je súd povinný hodnotiť aj znalecký posudok na základe starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrnne s ostatnými dôkazmi. V prípade, ak znalec pripustí možnosť viacerých alternatív týkajúcich mechanizmu vzniku, musí súd po zhodnotení výsledkov znaleckého dokazovania súhrnne s ďalšími vykonanými dôkazmi rozhodnúť, ktorá z uvedených alternatív je v súlade s vykonanými dôkazmi. Len vtedy, ak vykonané dokazovanie nevylúči žiadnu zo znaleckých alternatív o mechanizme vzniku zranení, súd vychádza z tej verzie, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia. Podľa názoru krajského súdu sa prvostupňový súd nezaoberal a nehodnotil závery znalca MUDr. I., z odvetvia chirurgie a traumatológie, podľa ktorých poškodený utrpel zranenia, ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života po dobu 10 až 14 dní. Podľa znalca zranenia vznikli mechanizmom najmenej troch úderov päsťou - prvý krát do pravej strany, druhý krát do ľavej strany tváre a tretí krát do oblasti úst, čo zodpovedá práve obsahu výpovede poškodeného. Napriek tomu podľa ambulantného záznamu v ÚVN G. z XX.XX.XXXX, obžalovanému I. bola diagnostikovaná len otvorená rana prstov ruky a natiahnutie kĺbov, väzov a iných neurčených častí krku. Obžalovaný ale vypovedal, že poškodený na neho neustále útočil päsťami a dostal úder do ľavej strany lícnej časti tváre (čl. 137 spisu). Poškodený naopak vypovedal, že v rámci konfliktu do obžalovaného len strčil a zachytil ho za šnúrku na mikine. Obžalovaného ani raz neudrel.
Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že v rámci ďalšieho konania bude potrebné v záujme riadneho objasnenia veci osobne vypočuť znalca MUDr. O. I., prípadne doplniť dokazovanie ďalšími navrhnutými dôkazmi.
Súd viazaný závermi súdu vyššieho stupňa súd vykonal ďalšie dokazovanie výsluchom znalca z odboru zdravotníctva - chirurgie a traumatológie MUDr. O. I..
Znalec na hlavnom pojednávaní dňa 18.04.2018 v celom rozsahu zotrval na písomne podanom znaleckom posudku, a to aj vo svetle predtým predloženého spisového materiálu, v rámci ktorého sa mal možnosť oboznámiť sa s výsluchmi obžalovaného, poškodeného, svedkov, ako aj so závermi, ktoré uviedol Krajský súd v Žiline vo svojom zrušujúcom uznesení.
Pokiaľ sa týka zranení poškodeného T., znalec sa odvolal na vypracovaný znalecký posudok z prípravného konania. Takisto zotrval aj na vyjadrení ohľadne mechanizmu týchto zranení. K intenzite
úderov uviedol, že tieto mohli byť zo strany obžalovaného maximálne stredne silné, a to práve s poukazom na rozsah zistených zranení.
Znalcovi v prípravnom konaní nebola položená otázka, aby sa vyjadril k zraneniam poškodeného I., a preto sa vo svojom znaleckom posudku týmito zraneniami ani nezaoberal. Zo zdravotnej dokumentácie, ktorú si vyžiadal a ktorá tvorí súčasť spisu (čl. 186), znalec konštatoval, že obžalovaný bol dňa 28.09.2016 ošetrený na úrazovej ambulancii. Podľa popisu zranenia bol obžalovaný ako účastník autonehody následne napadnutý neznámou osobou, pričom bola u neho zistená prítomná bolestivosť krčnej chrbtice a drobné poruchové poranenia základného článku druhého prsta ľavej ruky. Z lekárskeho hľadiska išlo o ľahké zranenia, ktoré si nevyžiadali liečbu, prípadne práceneschopnosť. Znalec konštatoval, že vzhľadom k tomu, že obžalovaný je pravák a zranená bola ľavá končatina, je možné pripustiť, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že poškodený utrpel zranenie chrupu, že k tomuto zraneniu mohlo dôjsť pri kontakte oboch osôb. To však platí len za predpokladu, že sa jeho výpoveď vzťahuje len na priebeh v súdenej veci, nakoľko nemožno vylúčiť, že k takémuto zraneniu mohlo dôjsť aj iným spôsobom. Znalec aj na základe výpovedí obžalovaného a poškodeného následne zotrval na záveroch, ktoré uviedol v znaleckom posudku.
Okresná prokuratúra Ružomberok v obžalobe zo dňa 23.05.2017, sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX-X navrhla znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva - chirurgie „len prečítať“ (čl. 114 spisu).
Obžalovaný, jeho obhajkyňa, ani poškodený iný postup súdu nenavrhli v rámci postupu podľa § 240 Trestného poriadku.
Podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku, môže súd vykonať na hlavnom pojednávaní aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Iniciatíva súdu pri vykonávaní dôkazov má však svoje hranice a tie končia tam, kde začínajú hranice spravodlivého procesu (§ 2 ods. 7) a hranice rovnosti strán v konaní pred súdom a kontradiktórneho procesu (§ 2 ods. 14).
Platí teda, že súd má rozhodnúť spor medzi prokurátorom (štátom) a obvineným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti strán v konaní pred súdom, ale aj zásade spravodlivého procesu. Súd nie je partnerom, ani pomocníkom prokurátora pri preukazovaní skutkového stavu veci, ale nestranným „riešiteľom sporu“ medzi štátom a obžalovaným. Dôkazná aktivita zo strany súdu v prospech obžaloby nie je komfortná s právom na spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru, s rozdeleným úloh jednotlivých strán v spore a s úlohou súdu zostať nestranným riešiteľom tohto sporu.
Nebolo teda povinnosťou súdu znalca vypočuť osobne, keď postupom podľa §§ 238, 240 a 241 si osvojil správnosť záverov uvedených v znaleckom posudku.
Obžalovaný L. I. počas celého trestného konania, ktoré bolo vedené voči osobe, uvádzal, že sa necíti byť vinný a len sa bránil pred útokmi poškodeného. Po tom, ako mu poškodený narazil do jeho osobného motorového vozidla, sa ho snažil upozorniť búchaním po jeho aute na jeho konanie, nakoľko iný spôsob v tom čase zvoliť nevedel. Bol to poškodený, ktorý vystúpil z auta a následne fyzicky na neho zaútočil a on sa jeho útokom len bránil. Poukazoval na rozdielne fyzické dispozície medzi ním a poškodeným, nepoprel, že poškodeného počas incidentu aj zasiahol, ale bolo to len z toho dôvodu, že sa bránil pred jeho útokmi.
Naproti tomu poškodený Y. T. spochybnil okolnosť, že narazil do motorového vozidla, ktoré patrilo obžalovanému. Bol to obžalovaný, ktorý bezprostredne potom, ako sa on díval na prípadné poškodenia jeho motorového vozidla, na neho zaútočil, pričom dostal dva krát úder do tváre a následne ďalší úder do úst, pričom mu bol vybitý zub. Pokiaľ aj do obžalovaného strčil, bolo to len z toho dôvodu, že mu búchal po zadnom skle.
Takéto tvrdenie poškodeného nemá oporu vo vykonaných dôkazoch, najmä vo svetle záznamu o škodovej udalosti pre poisťovňu, v ktorom zázname poškodený potvrdil, že narazil do vozidla obžalovaného.
Manželka poškodeného pred súdom uviedla, že bezprostredne potom, ako jej manžel vystúpil z vozidla a chcel chytiť ruku obžalovaného, ktorý im búchal po aute, ho obžalovaný udrel do tváre, následne ho udrel ešte raz, po čom manžel začal krvácať z nosa, úst a očí, a preto sa ona snažila zabrániť v ďalšom napádaní manžela, následkom čoho obžalovaný zaútočil aj na ňu.
Svedok U. pred súdom uviedol, že sedel v zaparkovanom motorovom vozidle, v ktorom sa dostavil spolu so svedkom P. K., pričom za útočníka označil majiteľa menšieho auta - poškodeného. Obžalovaný sa pred útokmi poškodeného bránil spôsobom, že ustupoval až niekde ku kontajnerom, vykrýval údery, nakoľko, keby nie, tak by dopadol horšie. Za osobu, ktorá celý incident zapríčinila, označil poškodeného.
N.. C. T. pred súdom vypovedal, že medzi obžalovaným a poškodeným prebiehal pästný súboj. Podľa svedka „mal silný dojem“, že agresívnejší bol poškodený, pričom obžalovaný pred ním ustupoval 5 až 10 metrov. V rámci prebiehajúceho pästného súboja svedok potvrdil, že obžalovaný udrel poškodeného 2 až 3 krát, na čo po jednotlivých úderoch akoby T. na chvíľu prestal útočiť, následne v útokoch pokračoval, ale bol to až posledný úder zo strany obžalovaného, ktorý poškodeného zastavil (s najväčšou pravdepodobnosťou úder do oblasti úst). Svedok vypovedal, že sa poškodeného po incidente pýtal, prečo po úderoch zo strany obžalovaného neprestal v útokoch, lebo jeho konanie mu nedávalo zmysel, pričom na jeho otázku mu už poškodený neodpovedal. Svedok sa vyjadril, že obaja aktéri boli dosť vystresovaní, pričom do incidentu zasahovala aj manželka poškodeného. Vyjadrujúc vlastné pocity sa svedok vyjadril, že vôbec zvažoval, či sa má do incidentu medzi obžalovaným a poškodeným zamiešať, nakoľko z poškodeného T. mal strach. Výraznejšie zranenia u poškodeného si nevšimol, vo výhľade na oboch aktérov pästného súboja mu nič nebránilo a bol to podľa svedka jednoznačne obžalovaný, ktorý pred útokmi poškodeného ustupoval smerom ku smetným košom.
Vyhodnotením dôkazov, ktoré boli vykonané v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline, po doplnení dokazovania v intenciách Krajského súdu v Žiline, dospel Okresný súd Ružomberok k záveru, že bolo nepochybne preukázané, že dňa 28.09.2016 v čase okolo 18.30 hod. pred vchodom do obytného domu č. 1, na ulici P. v G. došlo k incidentu medzi poškodeným Y. T. a obžalovaným L. I.. Hoci poškodený spochybňoval dôvod tohto incidentu, súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu a dospel k záveru, že dôvodom tohto incidentu bolo poškodenie vozidla patriace obžalovanému, ktoré poškodený T. pri cúvaní so svojim vozidlom poškodil. Následne obžalovaný mal asi dvakrát buchnúť päsťou po zadnom skle vozidla patriaceho poškodenému s cieľom upozorniť ho na jeho konanie, následkom čoho poškodený vystúpil z auta, keď následne došlo k incidentu, ktorý je popísaný vo výrokovej časti obžaloby Okresnej prokuratúry Ružomberok.
L. I. nepoprel, že udrel po aute poškodeného, avšak len s cieľom zabrániť mu v ďalšom poškodzovaní jeho osobného motorového vozidla. Podľa jeho výpovede bol to poškodený, ktorý na neho zaútočil a on sa len jeho útokom bránil, pričom neustále ustupoval dozadu až k smetným košom. Nepoprel, že poškodeného viackrát udrel do oblasti tváre a mohol mu spôsobiť zranenia, ktoré verifikoval vo svojom znaleckom posudku znalec z odboru zdravotníctva - chirurgie T.. O. I.. Naproti tomu poškodený vypovedal, že počas toho, ako pozeral na údajný stret oboch motorových vozidiel, na neho obžalovaný zaútočil, keď ho najmenej trikrát udrel do oblasti tváre a spôsobil mu zranenia. Či už z výpovede obžalovaného, poškodeného, ale aj z výpovedí svedkov, ktorí boli prítomní na mieste činu, resp. bezprostredne po jeho spáchaní, mohol súd ustáliť priebeh skutkového deja tak, ako je uvedené vyššie.
Je nepochybné, že poškodený Y. T. utrpel zranenia, pričom počas tohto incidentu utrpel zranenia aj obžalovaný L. I..
Pre posúdenie skutku ako trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, ako aj prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa po subjektívnej stránke vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ konal už od začiatku s úmyslom inému ublížiť na zdraví a čin spáchať na chránenej osobe a dopustiť sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadne iného.
Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel. Bude stačiť aj úmysel eventuálny (§ 15 písm. b) Trestného zákona). Zavinenie ako podstatná zložka subjektívnej stránky trestného činu je vybudovaná na zložke vedomostnej (intelektuálnej) a zložke vôľovej. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného
činu a vzťahuje sa na porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom, spôsobom uvedeným v tomto zákone. Vzťahuje sa na priebeh páchateľovho činu, ktorý sa prejavil v objektívnej realite a ktorý zodpovedá znakom skutkovej podstaty trestného činu. Zavinenie sa vzťahuje na podstatné skutočnosti, ktoré tvoria páchateľov skutok, čin. K subjektívnej stránke patrí ako fakultatívny znak nepochybne aj motív konania páchateľa, ktorý predstavuje vnútorný podnet vedúci páchateľa k rozhodnutiu spáchať trestný čin.
V trestnom konaní bolo bezpečne preukázané, že spúšťacím mechanizmom celého incidentu bolo konanie poškodeného Y. T., ktorý pri cúvaní so svojim vozidlom Škoda Felícia, ev. č. J narazil do tam zaparkovaného vozidla Ford S-Max, ev. č. G Majiteľ vozidla Ford na to reagoval spôsobom, že viackrát udrel po zadnom skle vozidla Škoda Felícia s cieľom zabrániť vodičovi motorového vozidla Škoda Felícia v ďalšom cúvaní a tým pádom aj k poškodzovaniu jeho majetku. Hoci poškodený spochybňoval uvedenú skutočnosť, v hlásení škodovej udalosti pre poisťovňu potvrdil, že k poškodeniu vozidla Ford S-Max došlo jeho zavinením. Samotný poškodený nepoprel, že do obžalovaného sotil, ale následne od neho mal dostať 3 údery do oblasti tváre. Naproti tomu obžalovaný uvádzal, že poškodený na neho zaútočil, a on sa pred jeho útokmi bránil, či už aktívne (nepoprel údery smerujúce do oblasti tváre poškodeného), ale zároveň pri tomto incidente ustupoval pred útokmi dozadu, a to aj s prihliadnutím na výrazné rozdiely vo fyzickej zdatnosti oboch aktérov.
Verziu poškodeného potvrdil aj jeho manželka, naproti tomu tvrdenie obžalovaného bolo potvrdené výpoveďami svedkov Ing. T., T. U. a nepriamo aj výpoveďou P. K.. Svedkovia potvrdili, že to bol poškodený, ktorý v celom incidente vystupoval agresívnejšie, podľa svedka T. konal nelogicky, keď aj napriek inkasovaným úderom zo strany obžalovaného, ktorý pred ním ustupoval, aj naďalej na neho útočil.
Aj po doplnení dokazovania dospel súd k rovnakému záveru, ako vyslovil v pôvodnom rozhodnutí, teda že v prípade konania obžalovaného L. I. išlo o konanie v prípade nutnej obrany.
V takomto prípade ide o odvrátenie nebezpečenstva, ktoré vzniká útokom človeka, pričom obrana je namierená voči útočníkovi. Ide o osobitný prípad stretu záujmov na ochrane rôznych spoločenských vzťahov. Na jednej strane je to záujem, ktorý bol napadnutý útokom, na druhej strane je to zdravie, majetok, resp. aj život útočníka alebo niektorý iný jeho záujem, ktorý by bol za iných okolností chránený. Pri nutnej obrane sú tieto záujmy útočníka opätované, aby bol odvrátený útok. Útokom sa v tomto ustanovení rozumie ako protiprávne konanie človeka proti záujmom chráneným Trestným zákonom, ktoré musí priamo hroziť alebo trvať. Útok smeruje voči záujmom, ktoré chráni Trestný zákon. Obrana smeruje proti útočníkovi a spravidla postihuje jeho osobnú integritu. Musí prebiehať súčasne s útokom. Pri nutnej obrane sa nevyžaduje zásada subsidiarity vôbec a závisí od rozhodnutia napadnutého, či sa bude aktívne brániť alebo pred priamo hroziacim útokom utečie. Zásada proporcionality je modifikovaná v tom smere, aby obrana nebola zjavne celkom neprimeraná útoku.
Stav nutnej obrany je dôvodom vylučujúcim nebezpečnosť činu pre spoločnosť, aj jeho nedovolenosť, takže, ak čin je uskutočnený v nutnej obrane, nie je trestným činom a nemôže byť postihnutý trestom, ani inou sankciou. Ide o nutnú obranu, ak napadnutý odvracia činom inak trestným útok na telesnú integritu priamo mu hroziacu preto, lebo sa usiloval odvrátiť útok smerujúci voči telesnej integrite inej osoby (R X/XXXX, R X/XXXX). Ak má byť nutná obrana úspešná, môže a niekedy aj musí napadnutý použiť intenzívnejšie konanie alebo účinnejšie prostriedky, než použil útočník. Nesmie však ísť o konanie a prostriedky celkovo zjavne neprimerané povahe a nebezpečnosti útoku (R XX/XXXX). Občan má právo výberu, či sa útoku vyhne inak, než použitím obrany, alebo sa rozhodne brániť, lebo nikto nie je povinná ustupovať pred neoprávneným útokom na záujmy chránené Trestným zákonom. Riziko vyvolané útokom musí znášať útočník.
Motívom konania obžalovaného L. I. rozhodne nebol úmysel spôsobiť poškodenému T. zranenia, resp. že by konaním popísaným v obžalobe Okresnej prokuratúry Ružomberok, sa chcel dopustiť (eventuálne bol s tým uzrozumený) aj prečinu výtržníctva. Z dokazovania, ktoré bolo vykonané pred Okresným súdom G., jednoznačne vyplynulo, že to bol poškodený, ktorý po prvotnom nedorozumení ohľadne poškodenia vozidla obžalovaného na neho zaútočil, pričom obžalovaný sa voči jeho útoku bránil údermi do oblasti tváre. Takáto verzia plne zodpovedá podľa názoru súdu dokazovaniu, ktoré bolo vykonané
pred súdom a korešponduje aj so závermi znalca z odboru zdravotníctva - chirurgie. Obžalovaný pri tomto incidente utrpel „drobné zranenia“ v oblasti krčnej chrbtice, ktoré znalec pripísal aj možnosti vzniku týchto zranení pri prudkom pohybe hlavou s cieľom vyhnúť sa úderom, a takisto mechanizmus vzniku zranenia poškodeného nasvedčuje aj objektívne zistený nález na ruke obžalovaného. Svedkovia, ktorí boli prítomní na mieste činu, potvrdili, že agresívnejším v tomto incidente bol poškodený T., ktorý napriek inkasovaným úderom pokračoval vo svojom konaní a zastavil ho až posledný úder, pri ktorom s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k poraneniu úst. Je nepochybné, že aj tieto údery, ktoré smeroval obžalovaný na poškodeného, boli súčasťou celého incidentu a teda nemožno hovoriť, že by došlo k neprimeranosti obrany vo vzťahu k povahe a nebezpečnosti útoku, aj to aj s prihliadnutím na výrazné rozdiely vo fyziognómii oboch účastníkov incidentu.
Podľa názoru súdu obžalovaný I. konal za podmienok nutnej obrany a práve z dôvodu existencie vylučujúcich protiprávnosť činu obžalovaného L. I. spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil.
Poškodeného - Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., súd obligatórne odkázal v prípade oslobodzujúceho rozhodnutia s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Ružomberok do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci ( § 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.