Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-29-2017.pdf
PDF · 90.02 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: KYRI s.r.o., so sídlom Venevská 20, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 47 582 529, zastúpený: Mgr. Andrea Legényová, advokátka so sídlom AK vo Veľkom Krtíši, Komenského 3, proti žalovanému: Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XXX, XXX XX G., zastúpený: JUDr. Zuzana Šimová, advokátka so sídlom AK v Lučenci, Komenského 18, o zaplatenie 410,- Eur istiny s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 27. 09. 2016, č. k.: 11C/38/2016-59, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol s tým, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia 410 EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody. Tvrdil, že so žalovaným, vlastníkom nebytových priestorov vo veľkom C. na ulici A., vchod XX na prízemí bytového domu súpisné číslo, parc. č. XXXX, vedených ako priestor č. 4-5 a č. 1-10, priestor 4-6 v 1/3 k celku, zapísaný na LV č. XXXX, sa dohodol na prenájme označenej nehnuteľnosti. Podľa dohody mal zabezpečiť vypracovanie písomného návrhu nájomnej zmluvy a žalovaný bol povinný poskytnúť súčinnosť pri zabezpečení zmeny účelu užívania priestorov, pričom bol dohodnutý konkrétny termín odovzdania priestorov na január 2016. Žalobca zabezpečil návrh nájomnej zmluvy prostredníctvom advokátky a vypracovanie projektovej dokumentácie. Uhradil aj správny poplatok za ohlásenie stavebných úprav 10,- Eur. Žalovaný sa nedostavil k právnej zástupkyni žalobcu, aby návrh nájomnej zmluvy podpísal, ale jednal s ďalším osobami o nájme. Preto stratil záujem na uzatvorení zmluvy o nájme a nedodržaním dohovoru mu vznikla škoda vo výške 410,- Eur (vypracovanie projektovej dokumentácie 200,- Eur, správny poplatok 10,- Eur, poplatok za právne služby 200,- Eur. 3. Súd rozhodol platobným rozkazom č. k. 11C/38/2016-23 zo dňa 23.05.2016, proti ktorému podal odpor žalovaný. Namietal, že nájomnú zmluvu, zmluvu o budúcej zmluve neuzavrel a ani sa žalobcovi nezaviazal k žiadnemu plneniu. So žalobcom komunikoval neformálne o možnom prenájme nehnuteľností. Žalobca mal záujem priestory si prenajať a využívať ich ako prevádzku rýchleho občerstvenia. Jeho zámer vyžadoval renováciu elektrickej siete. Uviedol, že neporušil žiadnu právnu povinnosť a nie je daný vzťah zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ. Vypracovanie projektovej dokumentácie a návrhu nájomnej zmluvy bola iniciatíva žalobcu. 4. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je opodstatnený, keď tento neuniesol dôkazné bremeno. Jeho povinnosťou bolo preukázať, že došlo k naplneniu jednotlivých
prvkov zodpovednostného vzťahu podľa § 420 ods. 1 OZ. Poukázal na ustanovenie § 50a OZ, ktoré predpokladá vždy dodržanie písomnej formy zmluvy. Taktiež zmluva o nájme nebytových priestorov musí mať písomnú formu (§ 3 ods. 1, 3, 4 zákona č. 116/1990 Zb. Žalobca pred súdom netvrdil a ani nepreukázal, že by došlo k písomnému dojednaniu strán, ktoré je zmluvou o budúcej nájomnej zmluve. Žalobca predložil súdu písomné poznámky, ktoré si vyhotovoval pri rokovaní so žalovaným. Vzhľadom na ich obsah nemožno dospieť k záveru, že by obsahovali podstatné náležitosti nájomnej zmluvy. Žalovaný obsah poznámok nepoznal a nemal žiadnu možnosť sa k nim vyjadriť a uviesť či zodpovedajú jeho vôli. Žalobca nepreukázal existenciu písomnej zmluvy o budúcej nájomnej zmluve ani písomnej nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov. Nadväzne na to možno konštatovať, že nepreukázal porušenie zmluvného záväzku uzatvoriť nájomnú zmluvu v konkrétnom čase a ani protiprávnosť postupu žalovaného (škodovú udalosť) ako zákonný predpoklad všeobecnej zodpovednosti za škodu. Právo žiadať o uzatvorenie zmluvy s dohodnutým obsahom z právneho hľadiska prichádza do úvahy iba týmto spôsobom, pretože reálne účastníkovi umožňuje domôcť sa uzatvorenia konečnej zmluvy. Takéto dojednanie je vždy podmienené písomnou formou zmluvy, ktorá v danom prípade nebola dodržaná. Ústna dohoda strán i keby obsahovala obsahové náležitosti nájomnej zmluvy nemá právnu relevanciu, pretože účastníkov nezaväzuje. Záverom uviedol, že vznik nákladov, keď sa nenaplnili očakávania žalobcu, pretože nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, nie je dôvod preniesť na žalovaného. Došlo síce k zníženiu majetku žalobcu, pretože musel uhradiť náklady za vyhotovenie projektovej dokumentácie a spracovanie návrhu nájomnej zmluvy, ale vznik týchto nákladov nebol zapríčinený konaním žalovaného, pretože žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal predpoklad zodpovednosti za škodu, t. j. protiprávne konanie žalovaného (škodová udalosť), nebol dôvod sa ďalej zaoberať ostatnými prvkami zodpovednosti v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka, pretože zodpovednostný vzťah nie je daný. 5. Proti rozsudku sa odvolal žalobca. Napadnutý rozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako hlavný odvolací dôvod uviedol ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) a g) CSP, keď namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, ako aj to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 6. Svojho nároku sa domáhal z dôvodu, že žalovaný bezdôvodne odmietol s ním uzavrieť písomnú nájomnú zmluvu, na ktorej sa ústne dohodol žalovaný s konateľom žalobcu. Z dôvodu platne uzavretej ústnej dohody týkajúcej sa prenájmu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného dal žalobca vyhotoviť projektovú dokumentáciu potrebnú na zmenu účelu užívania nebytových priestorov ako aj nájomnú zmluvu a taktiež zakúpil správny poplatok. Vzhľadom na postoj žalovaného, ktorý bezdôvodne odmietol uzavrieť nájomnú zmluvu v písomnej podobe a neposkytol súčinnosť pri ďalších úkonoch, žalobca odstúpil od tejto nájomnej zmluvy, v dôsledku čoho mu vznikla škoda. 7. Žalobca by bez ústnej dohody nikdy neinvestoval do projektovej dokumentácie, nájomnej zmluvy a nezaplatil by správny poplatok. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že účastníci sa dohodli na nájomnom vzťahu ako aj na podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy. Žalovaný odovzdal žalobcovi kľúče od prenajatých priestorov a tiež mu dal k dispozícii občiansky preukaz, aby si z neho urobil fotokópiu za účelom vyhotovenia nájomnej zmluvy. Toto preukazuje, že sa dohodli na prenájme nebytových priestorov a práve zavineným chovaním žalovaného, ktorý bezdôvodne odmietol uzavrieť písomnú nájomnú zmluvu so žalobcom, vznikla v tejto príčinnej súvislosti žalobcovi škoda. 8. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že žalobca vo svojom odvolaní nešpecifikoval, v čom vidí odvolacie dôvody, pretože neuviedol, na základe akých dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom na súde prvej inštancie nenavrhol žiadne doplnenie dokazovania. Neuviedol tiež, ktoré právne ustanovenia použité súdom prvej inštancie považuje za nesprávne. 9. Konštatovanie žalobcu, že by bez ústnej dohody nikdy neinvestoval do projektovej dokumentácie, nájomnej zmluvy a správneho poplatku, ak by neuzavrel nájomný vzťah, je len tendenčnou domnienkou žalobcu bez relevantných dôkazov, že by takáto ústna dohoda existovala. Žalobca počas konania nepreukázal, že by existovala ústna dohoda medzi stranami sporu, na základe ktorej by sa žalovaný zaviazal na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Rokovanie, ktoré medzi nimi prebehlo, bolo neformálneho charakteru k prípadnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy, ak by boli medzi stranami dohodnuté všetky podstatné náležitosti zmluvy, k čomu nedošlo. Podľa jeho názoru žaloba nebola dôvodná, žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca nepreukázal predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ. Taktiež žalobca nepredložil písomnú zmluvu o budúcej zmluve a ani písomnú nájomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov.
10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne v celom rozsahu a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením, ktoré je zrozumiteľné, presvedčivé. 13. V odvolaní žalobca uvádza, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že takto zistený skutkový stav neobstojí. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré dôkazy vykonal, čo z nich zistil, vyvodil z nich tzv. skutkovú vetu, pričom skutkové závery sú v súlade so zistenými poznatkami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. V odvolaní žalobca nijako bližšie neuvádza, v čom spočívajú nesprávne skutkové zistenia. V tomto smere odvolací súd uvádza, že námietka smeruje skôr proti správnym skutkovým zisteniam, ktoré žalobca vysvetľuje subjektívne podľa vlastného názoru, ktorý však nemožno považovať za objektívny, pretože nezodpovedá zisteným skutočnostiam, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky námietky, ktoré žalobca uvádza v odvolaní. V úvode odvolania žalobca sám priznáva, že platne uzavrel ústnu dohodu o prenájme nehnuteľností Tento jeho subjektívny názor bol v konaní vyvrátený vykonaným dokazovaním, pretože nebolo preukázané, čo by malo byť konkrétne obsahom takejto dohody, odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie považuje za správny záver, že strany sporu vstúpili iba do jednania, ktoré predchádzalo uzavretiu zmluvy a s čím boli spojené aj úkony žalovaného, ako odovzdanie kľúčov, či poskytnutie osobných údajov. 14. Aj keby sa strany sporu dohodli na nájomnom vzťahu a jeho obsah by bol nesporný, pre platnosť zmluvy o nájme sa vyžaduje písomná forma, ako to správne uviedol okresný súd. Písomná forma sa taktiež vyžaduje pre zmluvu o budúcej zmluve. Medzi stranami sporu teda nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy a ani v odvolaní žalobca neuviedol taký dôkaz na svoje tvrdenia, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, akú povinnosť žalovaný porušil a že v príčinnej súvislosti s tým došlo k vzniku škody na strane žalobcu. Pre žalovaného nevyplynula žiadna povinnosť uzavrieť zmluvu so žalobcom, naviac, keď obsah tejto zmluvy ešte žalovanému nebol známy, nebol ničím zaviazaný na jej uzavretie, teda ani zmluvou o budúcej zmluve. 15. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie, žalobca v odvolaní bližšie nekonkretizuje, v čom malo toto nesprávne právne posúdenie veci spočívať, pretože na základe tvrdení žalobcu a preukázaných skutkových okolností okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 50a OZ, príslušné ustanovenie zákona č. 116/1990 Zb. o nájme bytov a nebytových priestorov ako aj § 420 a 415 OZ. 16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 17. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).