Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13CoKR-29-2017.pdf
PDF · 160.81 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoKR/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: LawService Recovery, k.s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, správca úpadcu: MERKANTIL s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 32, 012 39 Žilina, IČO: 34 104 992, zastúpeného zástupcom LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX H. - R., zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi/6/2016-156 zo dňa 20. júna 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi/6/2016-156 zo dňa 20. júna 2017 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Súčasne rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Okresný súd v odôvodnení poukázal na žalobu žalobcu doručenú Okresnému súdu Žilina dňa 17.03.2016, ktorou sa domáhal voči žalovanému určenia neúčinnosti právnych úkonov kúpnych zmlúv uzatvorených medzi spoločnosťou MERKANTIL, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 32, Žilina, IČO: 34 104 992 ako predávajúcim (ďalej tiež „úpadcom") a žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorých úpadca ako výlučný vlastník hnuteľných vecí - motorových vozidiel továrenskej značky Kia Sorento, EČV: TN 935 CC, resp. LM 195 CN a motorového vozidla značky Renault Megane, EČV: TN 399 EN, resp. TN 255 CE odplatne previedol na žalovaného vlastnícke právo k motorovým vozidlám, každé za kúpnu cenu 300 Eur, a to voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu MERKANTIL, s.r.o., vedeným Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 6K/3/2015. Žalobca súčasne žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu spolu vo výške 10.600 Eur, ktorá predstavuje rozdiel sumy trhovej kúpnej ceny, ktorá sa dala reálne očakávať z predaja motorových vozidiel a kúpnej ceny dojednanej v predmetných kúpnych zmluvách, a nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca v žalobe okrem iného poukázal na to, že zmluva ako právny úkon podľa ust. § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, pretože úpadca v čase, kedy už bol vo finančnom úpadku, odplatne previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu za kúpnu cenu, ktorá sa nerovnala ani zlomku trhovej ceny motorového vozidla, ktorú je možné určiť na základe verejných ponúk za predaj motorových vozidiel podobných motorovému vozidlu. Ďalej žalobca mal za to, že rovnako išlo o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s úpadcom. S poukazom na obsah zákonných ustanovení § 9 ods. 1, § 57 ods. 1, § 58 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 5, § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.") a s poukazom na skutočnosť, že odporovanými
právnymi úkonmi došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu minimálne o 10.600 Eur, s prihliadnutím na zistené pohľadávky konkurzných veriteľov, ktoré predstavujú celkovú sumu 2.196.767,59 Eur a zistenie správcu, že obvyklé kúpne ceny boli výrazne vyššie ako cena plnenia, ktorú úpadca získal od žalovaného napadnutými kúpnymi zmluvami, žalobca okrem určenia právnej neúčinnosti uzatvorených kúpnych zmlúv žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie peňažnej náhrady do konkurznej podstaty úpadcu v celkovej vyčíslenej sume 10.600 Eur, ktorá predstavuje rozdiel sumy trhovej kúpnej ceny, ktorá sa dala reálne očakávať z predaja predmetných motorových vozidiel a kúpnej ceny, ktorá bola medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti s prevodmi dojednaná. Žalobca v ďalšom poukázal aj na to, že v prípade žalovaného išlo v zmysle ust. § 58 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. v spojení s ust. § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z.z. o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, pretože žalovaný je dcérou konateľa úpadcu, s poukazom na pripojený zoznam spriaznených osôb úpadcu. Žalovaný bol rovnako zamestnancom úpadcu v čase, kedy došlo k prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, čo je zrejmé aj z obsahu faktúry, ktorú vystavil úpadca a spracoval za úpadcu práve žalovaný.
2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal aj na obranu žalovaného, ktorý namietal postup žalobcu, keďže svoje tvrdenia opiera o inzertné ponuky z portálov predávajúcich motorové vozidlá z obdobia marec 2016, pričom kúpne zmluvy, ktoré napáda žalobou žalobca, boli uzavreté v júni roku 2014. Žalovaný zdôraznil, že reálna hodnota mohla byť v danom čase iná ako v čase ich predaja. Vo vzťahu k predmetu kúpy tak motorového vozidla značky Kia Sorento, ako aj motorového vozidla značky Renault Megane, žalovaný poukázal na to, že tieto vozidlá podľa skutočného stavu boli značne znehodnotené, trpeli viacerými vadami, v dôsledku čoho pri určení obvyklej kúpnej ceny predmetu kúpy bol zohľadňovaný technický stav motorových vozidiel v čase ich predaja, čo však nezobral do úvahy žalobca v podanej žalobe pri tvrdení kúpnej ceny motorového vozidla, ak vychádzal pri jej stanovení nie z reálnej hodnoty vozidla, ale len z internetových ponúk z portálov predávajúcich motorové vozidlá.
3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 57 ods. 1, 2, 3, 4, § 58 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, 5, § 9 ods. 1, 2 a 3, § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. dospel k záveru, že žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť. Okresný súd poukázal na to, že nebolo sporné uzavretie kúpnych zmlúv medzi úpadcom a žalovaným v mesiaci jún 2014, predmetom ktorých bol prevod motorových vozidiel značky Kia Sorento a Renault Megane obe za kúpnu cenu 300 Eur, keď na strane kupujúceho vystupoval žalovaný v postavení spriaznenej osoby s úpadcom. Rovnako za nespornú skutočnosť okresný súd považoval vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka MERKANTIL, s.r.o. uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 29.06.2015 zverejnený v Obchodnom vestníku č. 54/2015 zo dňa 19.03.2015 s účinkami zverejnenia vyhlásenia konkurzu dňa 20.03.2015. Z týchto skutkových okolností ako nesporných podľa ust. § 151 ods. 2 CSP, u ktorých zároveň neboli dôvody pochybovať o ich pravdivosti, okresný súd podľa ust. § 186 ods. 2 veta prvá CSP vychádzal.
4. Okresný súd uviedol, že ak sa žalobca domáhal určenia právnej neúčinnosti označených právnych úkonov, a to kúpnych zmlúv ako ukracujúcich právnych úkonov uzatvorených medzi úpadcom a žalovaným bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z. a súčasne sa žalobca domáhal voči žalovanému peňažnej náhrady za tieto ukracujúce právne úkony podľa ust. § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. v celkovej sume 10.600 Eur, tak bolo nevyhnutné sa venovať ťažisku procesnej obrany žalovaného proti žalobe, ktoré spočívalo v námietke nedostatku základných predpokladov na odporovanie právnych úkonov s poukazom na obsah zákonného ustanovenia § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. a podmienky ukracujúceho právneho úkonu podľa § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalovaný opieral svoje tvrdenie o to, že majetok úpadcu v čase uskutočnenia napadnutých právnych úkonov prevyšoval záväzky úpadcu, a teda postačoval na uspokojenie všetkých jeho záväzkov, ktoré v tom čase úpadca vo svojom účtovníctve evidoval. Žalovaný poukázal na obsah znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že hodnota nehnuteľností a ďalšieho majetku, ktorý je evidovaný v účtovníctve úpadcu za rok 2014 v sume 3.809.723 Eur, prevyšoval hodnotu záväzkov úpadcu vo výške 3.002.659 Eur.
5. Okresný súd vzhľadom k incidenčnej žalobe skúmal dodržanie prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty na jej podanie, ktorou je lehota jedného roka od vyhlásenia konkurzu, ku ktorému došlo zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu s účinkami dňa 20.03.2015. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. lehota jedného roka na včasné podanie žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov začala plynúť
odo dňa vyhlásenia konkurzu, a keďže konkurz bol vyhlásený uverejnením uznesenia dňa 20.03.2015, začala lehota na včasné podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu v súlade s úpravou podľa § 199 ods. 9 veta prvá zákona č. 7/2005 Z.z. plynúť nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia, t.j. od 21.03.2015. Posledným dňom na podanie odporovacej žaloby bol deň 20.03.2016, pričom žalobca uplatnil svoj nárok podaním žaloby dňa 17.03.2016. Okresný súd konštatoval dodržanie hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby pre určenie neúčinnosti napadnutého právneho úkonu.
6. Okresný súd poukázal na to, že žalobca založil svoje tvrdenie odporovateľnosti v žalobe označených právnych úkonov na tom, že napadnuté právne úkony boli uskutočnené dlžníkom s osobou spriaznenou s dlžníkom, pričom ide o ukracujúce právne úkony ako právne úkony bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Základnou dôkaznou povinnosťou žalobcu bolo tvrdiť a preukázať splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57 zákona č. 7/2005 Z.z. a podľa osobitnej skutkovej podstaty vymedzenej ustanovením § 58 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Vo všeobecnosti základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu podľa zákona č. 7/2005 Z.z. je podmienka zakotvená v ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého je možné odporovať len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Žalobca preto musí v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že v čase, kedy došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov, ktoré takýmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho pohľadávka musí byť veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 17.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.07.2012). Okresný súd vzhľadom k ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. posudzoval, či žalobca označenými a súdom vykonanými dôkazmi preukázal splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu, ktorá ako podmienka odporovateľnosti musí byť preukázaná vždy, teda pri odporovaní z akéhokoľvek špecifikovaného dôvodu podľa jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti tak, ako sú tieto vymedzené zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Z tohto vyplýva, že podmienky odporovateľnosti podľa ust. § 58 a nasl. ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. je možné posudzovať a hodnotiť za predpokladu preukázania splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z..
7. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu, označené a vykonané dôkazy nepreukázali existenciu ukracujúceho právneho úkonu dlžníka. Úspešnosť akejkoľvek odporovateľnosti podľa záveru okresného súdu závisí od toho, či sa majetok dlžníka napadnutými právnymi úkonmi zmenšil a aký majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie ostatných pohľadávok veriteľmi prihlásených v konkurznom konaní. V prípade odplatných právnych úkonov dochádza k ukráteniu len vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, a teda ukrátenie vzniká len v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou za súčasného splnenia predpokladov, že právnym úkonom dlžníka sa ukrátilo uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda až v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená buď vôbec alebo len čiastočne. Pokiaľ žalobca založil dôvodnosť podanej žaloby na podmienke ukracujúceho právneho úkonu, bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a tým preukázať základnú hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, k čomu však z jeho strany nedošlo. Ak by aj napadnutými právnymi úkonmi došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, čo žalobca preukazoval následnými prevodmi vozidiel, ktoré tvorili predmet sporných kúpnych zmlúv a výtlačkami z inzertného portálu, nebolo možné sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok, ktorý dlžníkovi po vykonaní napadnutého úkonu zostal, postačuje na uspokojenie jeho existujúceho záväzku.
8. Okresný súd zvýraznil, že dôkazné bremeno mal žalobca, ktorý bol povinný spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že uzavretím označených kúpnych zmlúv za dohodnutú odplatu pri súčasnom preukázaní stavu aktív a pasív dlžníka k momentu uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, došlo k úplnému alebo čiastočnému zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Konkrétne ukrátenie vo vzťahu k týmto kúpnym zmluvám žalobca nešpecifikoval. Toto hodnotil len v rovine rozdielu kúpnej ceny dojednanej v kúpnych zmluvách a zistenej obvyklej ceny predmetu kúpy. Úpadok dlžníka žalobca dovodzoval zo zistených majetkových pomerov dlžníka k okamihu po začatí konkurzného konania. Z nesporných vyjadrení strán bolo zrejmé, že medzi úpadcom a žalovaným ako osobou spriaznenou s dlžníkom, došlo k uzavretiu
odplatných kúpnych zmlúv. Pokiaľ žalobca za ukrátenie vnímal neprimerané protiplnenie za prevedený predmet kúpy, bol povinný svoje tvrdenie preukázať. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že stranami dohodnutá kúpna cena zohľadňovala technický stav vozidla k okamihu účinnosti uzavretých kúpnych zmlúv, keď predmetom kúpnych zmlúv mali byť už ojazdené opotrebené motorové vozidlá poukazujúc pritom na obsah písomných listinných dôkazov - Zápisy o technickom stave vozidiel. Dôvodnosť žaloby žalobca opieral o hodnotu majetku k okamihu vyhlásenia konkurzu a hodnotu prihlásených pohľadávok veriteľov s tvrdením, že dojednaním neprimeranej odplaty za predmet kúpy došlo k ukráteniu veriteľov v konkurznom konaní.
9. Okresný súd poukázal na ust. § 57 ods. 4, § 58 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z. a uzavrel, že žalobca bol povinný tvrdiť a preukázať, že uzatvorenými kúpnymi zmluvami došlo nielen k uzavretiu kúpnych zmlúv bez primeraného protiplnenia, ale tiež splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právnych úkonov, a to existenciu ukracujúcich právnych úkonov. Pokiaľ žalobca za ukracujúce právne úkony bez ďalšieho považoval uzavretie kúpnych zmlúv so žalovaným ako osobou spriaznenou s úpadcom bez primeraného protiplnenia, nebolo možné len z postavenia žalovaného ako osoby spriaznenej s dlžníkom a hodnoty predmetu kúpy prijať záver o ukracujúcom právnom úkone. Záver o ukrátení podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. predpokladá zo strany žalobcu preukázanie konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, ktorý je možné posudzovať a hodnotiť len pri preukázaní stavu majetku úpadcu, teda jeho aktív a pasív v čase, kedy nastali účinky napadnutých právnych úkonov a bezprostredne po ich uskutočnení. Aj v prípade jednotlivých skutkových podstát týmto úkonom možno úspešne odporovať len vtedy, ak nimi došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil. Keďže uzavretím kúpnych zmlúv sa mení štruktúra majetkovej podstaty dlžníka, možno hodnotiť tieto právne úkony len vo väzbe na ekonomický dopad a účinky týchto právnych úkonov v majetkovej sfére dlžníka.
10. Pri posudzovaní preukázania ukrátenia v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. okresný súd poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.05.2011, podľa ktorých samotné preukázanie existencie prihlásenej a prípadné súčasné aj zistenie pohľadávky konkurzného veriteľa bez ďalšieho neznamená, že žalobcom bolo preukázané ukrátenie veriteľa (veriteľov). Pokiaľ žalobca tvrdil, že právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil, tak bolo vecou dôkazného bremena žalobcu túto skutočnosť preukázať a predložiť súdu o tom dôkazy. Ukrátenie podľa záveru okresného súdu a jeho rozsah nebolo možné bez ďalšieho odvodzovať zo zisteného rozdielu medzi dojednanou kúpnou cenou a obvyklou cenou zistenou žalobcom, pretože úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka právnym úkonom, ktorému sa odporuje, zmenšil a v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávky a to k okamihu účinnosti napadnutých právnych úkonov. Ukrátenie aj v prípade spriaznenej osoby musí byť reálne a preukázané, teda nemôže byť len predpokladané.
11. Záver o preukázaní ukrátenia konkrétnej pohľadávky alebo pohľadávok niektorého z veriteľov práve v dôsledku realizácie napadnutých právnych úkonov, ktorým žalobca v konaní odporoval, nebolo možné odvodzovať zo samotného vyhlásenia konkurzu, po splnení podmienok pre jeho vyhlásenie podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., teda po skonštatovaní úpadku, ktorý naviac v prípade, že išlo o úpadok vo forme platobnej neschopnosti, vypovedá len o záväzkoch na finančné plnenie a nie o celom jeho majetku, t.j. o majetku úpadcu. Rovnako okresný súd poznamenal, že skutočnosť preukázania úpadku neznamená automaticky ukrátenie podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v zmysle konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na majetok úpadcu. Rovnako ukrátenie nemožno konštatovať ani z vymedzenia masy prihlásených pohľadávok, prípadne zistených pohľadávok a ani od žalobcom tvrdenej spriaznenosti úpadcu a žalovaného. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu uskutočnenia (účinnosti) odporovaného právneho úkonu, pretože len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie (prihlásenej) pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Záver o ukrátení veriteľov dlžníka nebolo možné bez ďalšieho prijať len z obsahu žalobcom predložených a označených listinných dôkazov, keďže tieto neposkytujú porovnanie stavu majetku pred uskutočnením napadnutých právnych úkonov a po ich účinnosti a neumožňujú tak vyhodnotiť kvalifikovaný dopad právnych úkonov dlžníka v jeho majetkovej sfére. Okresný súd mal za to, že žalobca nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to existenciu ukracujúcich právnych úkonov, čo viedlo k zamietnutiu žaloby v celom
rozsahu. Skúmanie podmienok odporovateľnosti podľa § 58 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z. a argumentáciu žalobcu, ktorá sa viaže k špecifickým podmienkam odporovateľnosti právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, a v tejto súvislosti vykonávanie znaleckého dokazovania, ktorého predmetom by malo byť ocenenie obvyklej kúpnej ceny prevádzaných motorových vozidiel, by malo svoju relevanciu len v podmienkach tvrdenej a preukázanej základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorá žalobcom preukázaná nebola. Okresný súd preto návrh žalobcu na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom zamietol. Ak okresný súd žalobu zamietol v časti určenia právnej neúčinnosti napadnutých právnych úkonov, tak nebolo možné vyhovieť ani súvisiacemu návrhu na uloženie povinnosti na plnenie.
12. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP a žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, ako aj, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobca v odvolaní poukázal na ust. § 9 ods. 1, § 57 ods. 4, § 58 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z. so záverom, že mal za to, že v danej veci boli predpoklady odporovateľnosti právnych úkonov kumulatívne splnené aj preukázané, t.j. bola preukázaná aj základná hmotno-právna podmienka odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., čo vyplýva aj z názoru odbornej verejnosti, ktorá sa venuje problematike odporovacieho práva. Z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva, v ktorom prípade je dlžník v úpadku, a to ak je platobne neschopný alebo predĺžený. V úpadku je aj vtedy, ak nie je schopný plniť svoje záväzky voči jednému zo svojich veriteľov, hoci svoje ostatné záväzky plní. Ak dlžník nemá dostatok prostriedkov, aby mohol uhradiť všetky svoje splatné záväzky a uhrádza len niektoré z nich, je v úpadku vo forme insolvencie. Schopnosť dlžníka plniť svoje splatné záväzky treba posudzovať z hľadiska všetkých jeho splatných záväzkov súčasne a nielen niektorých z nich (uznesenie NS SR zo dňa 14.05.2001, sp. zn. 5Obo 109/2001, R 72/2001). Ak sa zoberie stav všetkých záväzkov, tak tieto prevyšovali hodnotu majetku úpadcu, čím bol úpadca preukázateľne vo finančnom úpadku - predĺžení, čo bolo preukázané aj z dôvodu, že sa jedná o právny úkon s osobou spriaznenou. Majetok úpadcu v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov nepostačoval na úhradu zvyšných záväzkov úpadcu. Žalovaný bol zamestnancom úpadcu v čase, kedy došlo k uskutočneniu odporovaných právnych úkonov, pričom na faktúre, ktorú úpadca vystavil žalovanému, figuruje ako vystaviteľ faktúry práve žalovaný. Z uvedeného a s poukazom na ust. § 58 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. je práve žalovaný povinný preukázať, že úpadca nebol v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov v úpadku, pričom práve zo strany žalovaného nedošlo k preukázaniu toho, že úpadca v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov nebol v úpadku. Bol doložený výpis zo zoznamu pohľadávok, z ktorého výpisu ako aj faktúr vyplýva skutočnosť, že v čase uzavretia odporovaných právnych úkonov, a to zmlúv úpadca bol platobne neschopný, pretože úpadca nebol schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky, viac ako jednému veriteľovi. Žalovaný predložil znalecký posudok z roku 2012, z ktorého vyplýva, že majetok úpadcu v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov prevyšoval záväzky úpadcu, a teda postačoval na uspokojenie všetkých jeho záväzkov, ktoré úpadca v tom čase vo svojom účtovníctve evidoval. Žalovaný poukázal na obsah znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že hodnota nehnuteľností a ďalšieho majetku úpadcu, ktorý bol evidovaný v účtovníctve úpadcu za rok 2014 v sume 3.809.723 Eur prevyšoval hodnotu záväzkov úpadcu vo výške 3.002.659 Eur. Vo vzťahu k tomuto dôkazu žalobca poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 12.06.2000, sp. zn. 4Obo 335/99, R 95/2000, ZSP č. 63/2001), z ktorých vyplýva, že pokiaľ má dlžník viacerých veriteľov a po dlhší čas nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, je v úpadku, aj keď hodnota jeho majetku prevyšuje pohľadávky všetkých jeho veriteľov. Ďalej z tohto rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že zo skutočnosti, že hodnota majetku dlžníka niekoľkonásobne prevyšuje pohľadávku navrhovateľa a ostatných veriteľov, vyplýva, že dlžník nie je predĺžený, nevylučuje to však, že je v úpadku pre insolventnosť. Neschopnosť plniť splatné záväzky spočíva v tom, že dlžník nemá dosť voľných peňažných prostriedkov, aby záväzky plnil, ani nie je schopný si ich zadovážiť. Žalobca v súvislosti s predmetným súdnym konaním poukázal aj na diametrálne odlišný názor, ktorý zaujal rovnaký súd, a to okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 18Cbi/3/2016, z ktorého rozsudku okresného súdu vyplýva ...„z predloženej účtovnej závierky k 31.12.2014, ako aj z predloženej účtovnej, či inej dokumentácie, ako aj z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že úpadca v čase uzavretia predmetnej zmluvy bol preukázateľne vo finančnom úpadku. Okresný súd poukázal na to, že úpadok bol riadne preukázaný,
pričom bolo potrebné uviesť, že v prípade vykonania úkonu v prospech spriaznenej osoby, úpadok dlžníka sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak a opak v žiadnom prípade nebol preukázaný. Okresný súd zdôraznil, že aj keby nešlo o úkon v prospech spriaznenej osoby, úpadok bol riadne preukázaný". Z ďalšej časti tohto rozhodnutia pod sp. zn. 18Cbi/3/2016 vyplýva ...„Sám úpadca pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol, že v dôsledku platobnej neschopnosti a predĺženia sa dostal do finančných problémov a nie je schopný splniť si svoje záväzky. Z účtovnej závierky nepochybne vyplýva, že záväzky boli vyššie ako majetok, dokonca aj v priebehu konania strany sa vyjadrili, že záväzky prevyšovali majetok. Skutočnosť, že v čase uskutočňovania odporovaného úkonu neboli splatné, je irelevantná".
14. S prihliadnutím na toto konanie, ktoré bolo uskutočnené pred Okresným súdom Žilina, výsledkom ktorého bol rozsudok zo dňa 08.06.2017, č.k. 18Cbi/3/2016-329, žalobca mal za to, že aj v tomto konaní preukázal splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu, resp. právnych úkonov, uzatvorením ktorých žalovaný ukrátil veriteľov prihlásených pohľadávok v čase, kedy bol úpadca preukázateľne vo finančnom úpadku. Uvedeným konaním - uzatvorením právnych úkonov, a to zmlúv bez primeraného protiplnenia, sa úpadca úmyselne zbavil časti svojho majetku, z výťažku ktorého mohli byť v konkurze vedenom na majetok úpadcu pomerne uspokojené pohľadávky veriteľov. Úmysel dlžníka podľa žalobcu vyplýva aj z toho, že krátko pred začatím konkurzného konania sa úpadca zbavil viacerých motorových vozidiel, ktoré previedol na tretie osoby, pričom v troch prípadoch to boli osoby spriaznené s úpadcom. Zisťovanie, či cena, za ktorú boli prevedené motorové vozidla z úpadcu na žalovaného, bola obvyklá, je vecou konkrétneho dokazovania, pričom sa musí zisťovať, aká bola obvyklá cena v čase urobenia právneho úkonu a v mieste, v ktorom sa úkon urobil, takého istého plnenia alebo plnenia obdobného. Okresný súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania, a to v rozsahu určenia trhovej ceny motorových vozidiel v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov. Z predloženej dokumentácie mal žalobca za preukázané, že uzatvorením odporovaných právnych úkonov úpadca ukrátil uspokojenie konkurzných veriteľov o minimálne 10.600 Eur, a to vzhľadom na skutočnosť, že úpadca poskytol žalovanému plnenie (predal Motorové vozidlo KIA SORENTO a Motorové vozidlo Renault Megane), ktorých obvyklé kúpne ceny boli výrazne vyššie ako cena plnenia, ktorú úpadca získal od žalovaného. To, aké boli skutočné ceny týchto vozidiel, vyplýva aj z následne uzavretých zmlúv, ktoré uzavrel žalovaný s ďalšími kupujúcimi a okrem výšky ceny sa v zmluve aj uvádza, že motorové vozidlo bolo riadne udržiavané, je v dobrom stave a ak malo popísané vady čo sa týka vozidla KIA SORENTO, tak išlo len o nefunkčný ostrekovač svetlometov. Postupom okresného súdu došlo nielen k nesprávnemu právnemu posúdeniu predmetnej veci, ale podľa názoru žalobcu aj k porušeniu princípu právnej istoty, na základe toho, že žalobca legitímne očakával, že súd v predmetnej veci bude postupovať rovnako ako v skutkovo podobnom prípade, a to podľa rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 08.06.2017, č.k. 18Cbi/3/2016-329. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
15. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 05.10.2017. Žalovaný sa stotožnil so závermi rozsudku okresného súdu, napadnutého odvolaním žalobcu. Žalovaný zvýraznil, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne iné relevantné skutočnosti ako v doposiaľ zaslaných vyjadreniach, ktoré by odôvodňovali iný záver okresného súdu ako ten, ktorý vyslovil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Žalobcovi sa podľa názoru žalovaného nepodarilo preukázať základnú hmotnoprávnu podmienku podanej odporovacej žaloby, ktorá vyplýva z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré zákonné ustanovenie si vyžaduje riadne splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti vo vzťahu ku samotnej podstate ukrátenia, ktorá spočíva v tvrdení a preukázaní konkrétneho ekonomického dopadu odporovaných právnych úkonov na uspokojenie pohľadávky alebo pohľadávok konkurzných veriteľov. Tento ekonomický dopad odporovaných právnych úkonov je významný a môže viesť k záveru o splnení podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. za predpokladu, že majetok úpadcu potom, ako nastali účinky odporovaného právneho úkonu, práve v dôsledku odporovaného právneho úkonu nepostačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.05.2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ žalobca tvrdil, že právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil, tak bolo vecou dôkazného bremena žalobcu túto skutočnosť preukázať a predložiť súdu o tom dôkazy. Ukrátenie aj v prípade spriaznenej osoby musí byť reálne a preukázané, teda nemôže byť len predpokladané. V skutkovo podobnom prípade žalobcu poukázal na žalobu žalobcu proti žalovanému O. O., rozsudok Okresného súdu Žilina, č.k. 19Cbi/2/2016-118 zo dňa 23.05.2017, kde bolo konštatované, že účtovná závierka je sama osebe len dokladom informatívnym a dokladom, ktorý má vysvetľovací charakter a až spolu s výkazom ziskov a strát, súvahou a poznámkami k súvahe,
ktoré doklady ako listinné dôkazy v konaní žalobcom produkované neboli, predstavujú ucelený zdroj informácie o účtovnom stave majetku konkrétnej účtovnej jednotky. Ďalej z tohto rozsudku okresného súdu vyplýva, že v zhode so žalovaným zohľadnil okresný súd pri konštatovaní, podľa ktorého samotná predložená účtovná závierka úpadcu k 31.12.2014 nepreukazuje ukrátenie podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., skutočnosti vyplývajúce z obsahu tejto účtovnej závierky, v zmysle ktorých k 31.12.2014, teda potom ako nastali účinky odporovaných kúpnych zmlúv, disponoval úpadca majetkom vo výške 3.360.827 Eur a v rámci neho i majetkom nehnuteľným v podobe stavieb a pozemkov. Samotné vyhlásenie konkurzu po splnení podmienok pre jeho vyhlásenie v zmysle úpravy podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., teda po skonštatovaní úpadku, ktorý naviac v prípade, že išlo o úpadok vo forme platobnej neschopnosti, vypovedá len o záväzkoch na finančné plnenie a nie o celom majetku úpadcu. Taktiež skutočnosť preukázania úpadku neznamená automaticky ukrátenie podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v zmysle konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na majetok úpadcu. Žalovaný zvýraznil aj časový odstup medzi momentom, kedy nastali účinky odporovaných právnych úkonov, a to mesiac jún 2014 a momentom, kedy nastali účinky vyhlásenia konkurzu 20.03.2015. Vzhľadom na tento časový odstup týchto dvoch skutočností nebolo možné vychádzať pri konštatovaní o ukrátení podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. z pomerov, ktoré boli na strane úpadcu k momentu vyhlásenia konkurzu, pokiaľ ide o hodnotenie jeho majetkovej sféry a stotožňovať túto s jeho majetkovou sférou a majetkovými pomermi k momentu, kedy nastali účinky odporovaných právnych úkonov. Podľa žalovaného rovnako splnenie podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. nebolo možné konštatovať len na základe masy zistených pohľadávok konkurzných veriteľov. Žalovaný nesúhlasil ani s odvolacím argumentom porušenia právnej istoty s poukazom na rozsudok Okresného súdu Žilina v obdobnej veci č.k. 18Cbi/3/2016-329 zo dňa 08.06.2017, keďže v skutkovo podobnom konaní žalobcu pod sp. zn. 19Cbi/2/2016 bola žaloba žalobcu zamietnutá z dôvodov totožných ako v prejednávanom súdnom prípade a bol vyhlásený rozsudok na pojednávaní dňa 23.05.2017. Ani len zdanlivo žalobca nemohol očakávať rozhodnutie priaznivé pre neho s odkazom na princíp právnej istoty, a to z dôvodu už skôr rozhodnutej skutkovo podobnej veci, v ktorej bola jeho žaloba zamietnutá. Žalovaný preto považoval záver okresného súdu o nepreukázaní základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to existenciu ukracujúcich právnych úkonov, čo viedlo k zamietnutiu žaloby v celom jej rozsahu, za súladný so zákonom a vecne správny. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie s priznaním trov odvolacieho konania.
16. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 05.10.2017 zaslal vyjadrenie žalobca v podaní zo dňa 26.10.2017. Žalobca zvýraznil, že sa pridržiava odvolania zo dňa 31.07.2017 a žiada, aby v rámci odvolacieho konania bolo prihliadané k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca zotrval na tom, že dostatočne preukázal splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to existenciu ukracujúcich právnych úkonov. Boli naplnené tak všeobecné, ako aj osobitné predpoklady odporovateľnosti. Zo stavu všetkých záväzkov úpadcu, ktoré prevyšovali hodnotu jeho majetku, bolo zrejmé, že úpadca bol preukázateľne vo finančnom úpadku - predĺžený. Túto skutočnosť preukazuje aj spriaznenosť osoby, s ktorou bol odporovaný právny úkon uzavretý (vyplýva to zo zoznamu spriaznených osôb, ktorý bol okresnému súdu predložený konateľkou a súčasne spoločníčkou úpadcu Pavlínou Fuksovou). Keďže ide o spriaznenú osobu, úpadok dlžníka sa predpokladá, pretože žalovaný nepreukázal v konaní opak. Platobná neschopnosť úpadcu vyplynula podľa žalobcu z predloženého výpisu zo zoznamu pohľadávok, ako aj z faktúr predložených pred okresným súdom, z ktorých bez pochyby vyplýva, že v čase uzatvorenia odporovaných právnych úkonov mal úpadca aspoň dva peňažné záväzky u viac ako jedného veriteľa, ktoré nebol schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti. Opätovne žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žilina zo dňa 08.06.2017, č.k. 18Cbi/3/2016-329, v ktorom okresný súd v skutkovo podobnej veci zaujal odlišné stanovisko ako okresný v danom konaní. Z inej veci vyplýva, že žalobca preukázal existenciu ukracujúcich právnych úkonov, uzatvorením ktorých žalovaný ukrátil veriteľov prihlásených pohľadávok v čase, kedy bol úpadca preukázateľne vo finančnom úpadku. Žalobca preto legitímne očakával, že v skutkovo rovnakej alebo obdobnej veci okresný súd rozhodne rovnako. Žalobca mal za to, že predmetným súdnym rozhodnutím došlo k porušeniu princípu právnej istoty. To, že nemohol žalobca očakávať v skutkovo a právne obdobnej veci rovnaké rozhodnutie ako vo veci pod sp. zn. 18Cbi/3/2016, žalovaný poukázal na rozhodnutie, ktoré predchádzalo tomuto konaniu pred okresným súdom pod sp. zn. 19Cbi/2/2016, keď bolo rozhodnuté dňa 23.05.2017 a podľa ktorého rozhodnutia bola rovnako žaloba žalobcu zamietnutá ako v tejto veci, tak žalobca zvýraznil rozdielnosť danej sporovej právnej veci, keďže aj v konaní pod sp. zn. 18Cbi/3/2016
na strane žalovaného vystupovala spriaznená osoba, rovnako ako aj v tomto konaní, pričom v konaní, na ktoré poukazuje žalovaný pred okresným súdom pod sp. zn. 19Cbi/2/2016 na strane žalovaného nebola spriaznená osoba. Súpisová hodnota majetku zapísaného v súpise majetku podstát je vo výške 1.423.147,63 Eur, pričom hodnota zistených pohľadávok v konkurze je v celkovej výške 2.197.343,89 Eur. Bolo potrebné konštatovať, že súpisová hodnota majetku podstát je výrazne nižšia (o 774.196,26 Eur) ako hodnota zistených pohľadávok, z čoho bezo sporu vyplýva, že veritelia prihlásených pohľadávok budú uspokojení len čiastočne. Žalobca zvýraznil aj skutočnosť, že podstatnú časť majetku úpadcu tvoria nehnuteľnosti a peňažné pohľadávky, ktoré sú zapísané v oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa SIMPLEX Business, s.r.o., ktorý bude z výťažku ich speňaženia uspokojovaný. Vo všeobecnej podstate je zapísaná len nepatrná časť majetku úpadcu, z výťažku speňaženia ktorého budú uspokojení nezabezpečení veritelia. Žalobca zvýraznil, že títo veritelia budú uspokojení len v nepatrnej časti ich prihlásených pohľadávok. Pokiaľ by bolo žalobe žalobcu vyhovené v celom rozsahu, zvýšilo by sa tak aspoň sčasti uspokojenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov. Žalobca preto zotrval na odvolacom návrhu a žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť s priznaním trov súdneho konania.
17. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 24.01.2008 (č.l. 228 spisu) bolo toto vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.10.2017 doručené žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajského súdu nevyužil.
18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/29/2017-231 zo dňa 05.02.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 10.04.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
20. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu, obsiahnutým v podaní zo dňa 31.07.2017, vo väzbe k záverom vyjadreným v napadnutom rozsudku okresného súdu sa uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov nebol relevantný. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na jeho skutkové a právne závery odkazuje. Nebolo preukázané, že by okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ani že by okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo väzbe k týmto odvolacím dôvodom, keď žalobca v odvolaní poukazuje na princíp právnej istoty, ak v obdobnej skutkovej a právnej veci vedenej pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 18Cbi/3/2016, a to dňa 08.06.2017 č.k. 18Cbi/3/2016-329 bolo žalobe žalobcu vyhovené, pričom na strane žalovaného vystupovala rovnako spriaznená osoba ako v tejto právnej veci, krajský súd poukazuje na to, že rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 08.06.2017 č.k. 18Cbi/3/2016-329 vo vyvolanom odvolacom konaní bol uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/24/2017 zo dňa 5. februára 2018 zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Práve v tejto inej veci, ktorá bola vedená pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 18Cbi/3/2016, Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v zrušujúcom uznesení poukázal na odlišnosť skutkových a právnych záverov, než ktoré vyslovil okresný súd v napadnutom rozsudku č.k. 18Cbi/3/2016-329 zo dňa 08.06.2017, a preto, vzhľadom k uvedenému právnemu stavu, nemohla byť vzatá do úvahy obrana žalobcu o právnej istote, s odkazom na konanie Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 18Cbi/3/2016, ak podľa výsledku tohto samostatného konania bol rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/3/2016-329 zo dňa 08.06.2017 zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd dodáva, že pri tejto skutkovo-právnej situácii potom nebolo možné ani argumentovať právnou istotou zo strany žalobcu, vo väzbe na samostatné konanie, ktoré prebehlo pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 18Cbi/3/2016.
21. Podľa ust. § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
22. Pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalobcu krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, ktorým bol viazaný, keď nebolo preukázané ani zistené, že by malo byť dokazovanie zopakované alebo doplnené. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd uvádza, že k tejto situácii v predmetnej sporovej právnej veci nedošlo, keďže na zistený skutkový stav súdom prvej inštancie boli aplikované rozhodné zákonné ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z., uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré boli aj správnym spôsobom interpretované.
23. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu bolo zrejmé, že súd prvej inštancie zamietol žalobu za konštatovania, že žalobca v konaní nepreukázal hlavnú hmotno-právnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to existenciu ukracujúcich právnych úkonov. Podľa okresného súdu stav majetku dlžníka - úpadcu pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je potrebné skúmať k momentu uskutočnenia (účinnosti) odporovaného právneho úkonu, pretože len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie (prihlásenej) pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Okresný súd uviedol, že záver o ukrátení veriteľov dlžníka - úpadcu nebolo možné bez ďalšieho prijať len z obsahu žalobcom predložených a označených listinných dôkazov, keďže tieto neposkytovali porovnanie stavu majetku pred uskutočnením napadnutých právnych úkonov a po ich účinnosti a neumožňovali tak vyhodnotiť kvalifikovaný dopad právnych úkonov dlžníka v jeho majetkovej sfére. S týmto záverom okresného súdu ako je uvedený krajským súdom, nesúhlasil žalobca v podanom odvolaní, ktorý mal za to, že boli splnené a preukázané všetky všeobecné, ako aj osobitné podmienky odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré boli predmetom žaloby.
24. Ťažisko rozhodovania súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu spočívalo v danom sporovom prípade vo vyhodnotení, či došlo k splneniu všetkých predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov úpadcu, konkrétne podmienky vyplývajúcej z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to či išlo o ukracujúce právne úkony. Predmetom podanej žaloby boli odporované dva právne úkony úpadcu, a to kúpne zmluvy, na základe ktorých na žalovaného bolo prevedené vlastnícke právo k osobným motorovým vozidlám továrenskej značky KIA SORENTO za kúpnu cenu vo výške 300 Eur a podľa druhej kúpnej zmluvy motorové vozidlo značky RENAULT MEGANE, ktoré vozidlo bolo prevedené na žalovaného za kúpnu cenu vo výške 300 Eur, ktorých cena bola vyúčtovaná faktúrou č. 20140786. Vo všeobecnosti, v súvislosti s uplatnenou odporovacou žalobou krajský súd uvádza, že predpokladmi odporovateľnosti je vyhlásený konkurz, úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka, týka sa majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu, je platný, účinný, ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil a v konečnom dôsledku odporovacia žaloba musí byť podaná v prekluzívnej lehote od vyhlásenia konkurzu.
25. Hmotno-právnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o negatívny ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. ide o ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Žalobca v konaní musí preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku. Pretože v konkurznom konaní ide vždy o pluralitu veriteľov, je právne irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť. Všeobecne je možné odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov. Ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou, resp. nie je možné byť úspešný v súvislosti s takto podanou žalobou vo vyvolanom súdnom spore. Predpokladom úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka je to, že žalobca musí tak tvrdiť, ako aj dokázať všetky hmotno- právne predpoklady pre odporovateľnosť takéhoto právneho úkonu. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Sporová strana má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením sa premietnu do nepriaznivého rozhodnutia, ktoré nepriaznivé rozhodnutie nesie tá sporová strana, ktorá si tieto povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ sporová strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v
jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti sporovej strany, ktorá si nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec (rozsudok NS SR sp. zn. 3M Cdo 6/2010 zo dňa 22. septembra 2010). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer medzi stranami konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
26. Je nepochybné, že účelom inštitútu odporovateľnosti je zabezpečiť ochranu veriteľov pred právnymi úkonmi ich dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým k zmareniu alebo obmedzeniu možností, aby sa veriteľ z tohto majetku dlžníka uspokojil. Podmienky, za ktorých môže správca právnemu úkonu dlžníka odporovať, sú vyjadrené vo všeobecnosti v ust. § 57 a nasl. ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z.. Dôkazné bremeno má v tomto smere výlučne správca. Konkrétny právny úkon dlžníka - úpadcu spôsobí ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka
- úpadcu zmenší jeho majetok v takej miere, že prihlásené pohľadávky veriteľov v rámci konkurzného konania nebudú môcť byť uspokojené buď vôbec alebo len čiastočne. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, resp. veriteľov, je vždy vecou zisťovania, dokazovania v každom konaní. Aj keď právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa.
27. Žalobca v danej veci nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a preto nepreukázal základnú hmotno-právnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu. Tak, ako vecne správne uviedol okresný súd, bolo na žalobcovi, aby preukázal stav majetku úpadcu k momentu uskutočnenia napadnutých právnych úkonov, či došlo k zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok veriteľov v čase uskutočnených právnych úkonov, ktorí veritelia si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Správca mal uviesť a preukázať hodnotu majetku úpadcu - dlžníka pred účinnosťou sporných právnych úkonov a pohľadávky veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojiť. Žalobca musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov v dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Predpokladom každej odporovateľnosti, a teda aj v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži, ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná.
28. Správca, na ktorom bolo dôkazné bremeno, nepreukázal, že majetok dlžníka pred účinnosťou sporných zmlúv stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči dlžníkovi a po účinnosti kúpnych zmlúv došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. že aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti sporných kúpnych zmlúv sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Okresný súd správne konštatoval, že stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnymi právnymi úkonmi došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je potrebné skúmať k momentu uskutočnenia (účinnosti) odporovaných právnych úkonov, pretože len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka - úpadcu k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Odvolacia námietka žalobcu, že boli preukázané predpoklady odporovateľnosti napadnutých právnych úkonov odporovacou žalobou, tak nebola vyhodnotená ako relevantná. Žalobca bol povinný preukázať, že
majetok dlžníka - úpadcu po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, k čomu zo strany žalobcu v rámci jeho dôkaznej povinnosti nedošlo. Okresný súd správne postupoval, ak konštatoval nepreukázanie základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to že ide o ukracujúce právne úkony. Potom nebolo dôvodu, aby boli vykonávané ďalšie dôkazy, ktoré sa mali vzťahovať k zisťovaniu obvyklej ceny predmetu kúpy v čase uskutočnenia právnych úkonov kúpnych zmlúv. Krajský súd zvýrazňuje vecne správny záver okresného súdu, že pokiaľ bolo nesporne zistené, že úpadca - dlžník uskutočnil úkony kúpnych zmlúv napadnutých odporovacou žalobou v prospech žalovaného ako spriaznenej osoby, tak uvedené neznamená, že by bol žalobca v rámci svojej povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti zbavený dokazovať, že ide o ukracujúce právne úkony, t.j. nie je zbavený povinnosti preukázať základný hmotno-právny predpoklad odporovacej žaloby, a to že ide o ukracujúce právne úkony. Krajský súd dodáva, že spriaznenosť s osobou dlžníka pri právnom úkone predpokladá úpadok dlžníka, úmysel ukrátiť veriteľa, ale nepredpokladá ukrátenie, ktoré je nevyhnutné pri odporovacej žalobe preukázať, k čomu zo strany žalobcu podľa vyššie uvedených zhodnotení nedošlo. Dôkazné bremeno v danom sporovom prípade bolo na žalobcovi. Právnym následkom neunesenia tohto dôkazného bremena bol neúspech žalobcu v spore, keď žaloba žalobcu bola zamietnutá, čo bol vecne správny spôsob rozhodnutia okresným súdom, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený.
29. Krajský súd vzhľadom k aplikácii ust. § 387 ods. 2 CSP, keď sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a naň odkazuje, zvýrazňuje, že vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu nie je potrebné ani žiaduce opätovne zopakovať skutkové zistenia a právne závery, ktoré vyplývajú z napadnutého rozsudku okresného súdu, ale je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 170/2005).
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.