Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14C-8-2017.pdf
PDF · 86.92 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/8/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: O., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Májová 1582, Čadca, proti žalovanému: H., o zaplatenie 2.000,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 400,- eur spolu s 5,00% ročným úrokom z omeškania od 1.1.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.
III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 60%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.2.2017 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť dlžnú sumu vo výške 2.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.000 € od 01.01.2017 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca požičal žalovanému sumu vo výške 2.000 eur a to na kúpu 35 oviec a kôz pri cene 40 eur za kus, spolu 1400 eur, jedného búrskeho capa za sumu 100 eur a jedného plemenného barana za sumu 100 eur. Žalobca požičal žalovanému tiež aj sumu 400 eur, nakoľko sa nachádzal v nepriaznivej finančnej situácií. Všetko požičal v zmysle ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkovo právny vzťah v zmysle ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nakoľko si bol vedomý toho, že dlhuje žalobcovi sumu vo výške 2.000 eur vystavil v prospech žalobcu dňa 26.05.2016 vlastnú zmenku na sumu 2.000 eur, ktorá bola splatná dňa 31.12.2016 v Žiline. Žalobca si však neuplatňuje nárok zo zmenky voči fyzickej osobe ale zo titulu ústne uzavretej zmluvy o pôžičke. Predmetná zmenka predstavuje len listinný dôkaz, ktorým žalobca preukazuje existenciu pôžičky, pretože zmenka vzhľadom na nesprávne vyplnené miesto plnenia nie je perfektná a z tohto dôvodu predstavuje iba listinný dôkaz. Žalovaný dlh ani čiastočne neuhradil. Žalobca za účelom zmierlivého riešenia sporu niekoľkokrát žalovaného kontaktoval, tento však zostal nečinný. Z dôvodu omeškania s vrátením peňažného dlhu si okrem istiny uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase, kedy došlo k omeškaniu s plnením, v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení.
3. Vo veci súd vydal dňa 25.4.2017 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu však podal žalovaný odpor, ktorým nároky čiastočne poprel. Záväzok uznal v rozsahu 400,- eur, avšak poprel, že by mu žalobca požičiaval na kúpu zvierat.
4. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Žalobca zotrval na podanej žalobe. Poukazoval na skutočnosť, že všetky ich záväzky boli vyrovnané zmenkou, predstavovala určité vyúčtovanie. Peňažné prostriedky dával žalovanému do ruky po častiach, 200 - 300 eur. Ovce a kozy kupoval od neho.
5. Žalovaný uviedol, že žalobcovi a R. sa staral o zvieratá, teda 2x zimoval im ovce a kozy. Keďže mal stým náklady, musel ich kŕmiť, ustajniť, hoci si krmivo a veci platil žalobca, vynakladal vlastnú prácu. Preto po prezimovaní požadoval, aby zvieratá ostali uňho a aby z ich produktov si pokryl náklady, minimálne za prácu. Tieto preto zadržal a tým sa to vyhrotilo. Zmenku mu predložila p. T., ktorá sumu zdôvodnila utrpenou ujmou žalobcu. Túto podpísal pod nátlakom, vlastne len preto, aby mal doklad o vzájomnom vzťahu, pretože by ináč nemal nič. Mimo pôžičky 400 eur žiadne peniaze neprevzal. Na takýto postup mala žalobcu nahovoriť práve VO..
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne R., výsluchom strán a oboznámením kópie zmenky.
7. Svedkyňa R. uviedla, že spolu so žalobcom chceli zdravo žiť a založili si farmu. Žalovaného spoznala cez žalobcu. Žalovaný si neplnil povinnosti, zneužíval žalobcu, ktorý ho podporoval. Situácia sa zhoršovala neustálymi sľubmi. Preto na potvrdenie hotovosti chcel to dať žalobca „na papier“ a dal podpísať žalovanému zmenku. Jednalo sa o splatenie dlhov. Žalovaný si všetko pripravoval na vlastné obohatenie.
8. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
9. Pôžička predstavuje reálny kontrakt. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní veci, ktorá je druhovo určená s povinnosťou vrátiť vec rovnakého druhu v dohodnutom čase. Pre vznik zmluvy o pôžičke nestačí dohoda o základných náležitostiach ale je nevyhnutné reálne odovzdanie veci. Pri tomto právnom úkone absentuje podstata konsenzuálnej zložky, pretože bez reálneho odovzdania veci zmluva o pôžičke nevznikne.
10. Zmluva o pôžičke má reálnu (nie len konsenzuálnu) povahu a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, pričom pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu požičanej sumy aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka (Ro NS ČR z 31. 3. 2010, sp. zn. 33 Cdo 1517/2008).
11. Z reálnej povahy zmluvy o pôžičke vyplýva, že pokiaľ nedôjde k odovzdaniu peňazí alebo k bezhotovostnému prevodu dojednanej sumy na účet dlžníka, nevznikne medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky.
12. Na podstatu reálneho kontraktu - teda reálneho odovzdania a prevzatia zastupiteľných vecí poukázal NS ČR zo 16. 12. 2009, sp. zn. 33 Cdo 4047/2008 v odôvodnení rozsudku keď uviedol, „V posudzovanom prípade nemohol byť právny vzťah účastníkov posudzovaný ustanovením § 657 OZ <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1353695-1353696&f=2> už preto, že medzi nimi nedošlo k odovzdaniu žalovanej sumy. Žalobca neodovzdal ani nepreviedol žalovanú sumu žalovanému na ním určený účet, ale podľa dohody (postupne) zaňho hradil cenu tovaru (stavebného materiálu a prác), ktorý mu bol dodávaný pri rekonštrukcii jeho domu. Plnil tak to, čo mal podľa práva plniť sám. Samotná skutočnosť, že sa účastníci dohodli na tom, že žalovaný uhradí žalobcovi v dohodnutej dobe to, čo zaňho zaplatil dodávateľom, nerobí z popísaného právneho vzťahu účastníkov právny vzťah upravený v § 657 OZ, <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1353695-1353696&f=2> t. j. pôžičku.“
13. V predmetnej veci vymedzil žalobca uplatnený nárok právom na vrátenie prenechaných prostriedkov.
14. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
15. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
16. Podľa § 216 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
17. Súd preto nemôže vyhľadávať nárok na základe iných skutkových tvrdení ako boli uvedené v žalobe a to aj keby sa o nich dozvedel počas konania, ibaže došlo k zmene žaloby a súd túto zmenu pripustil. Pri rovnakých skutkových tvrdeniach je z hľadiska strán nepodstatné právne posúdenie nároku, pretože toto je povinnosťou súdu.
18. V konaní preto súd posudzoval vymedzený nárok na vrátenie požičaných peňazí, ktoré mal žalovaný použiť na kúpu zvierat a vlastnú spotrebu.
19. Uvedené skutočnosti preukazoval žalobca mimo svojho tvrdenia aj zmenkou. V tejto súvislosti nebolo sporné, že zmenku vystavenú na meno žalobcu na sumu 2000,- eur bez protestu žalovaný podpísal. V konaní však neboli uplatnené nároky zo zmenky. Zmenka predstavuje abstraktný cenný papier bez kauzálnej súvislosti k nároku zo zmenky. Teda samotná zmenka je bez kauzy a nepotvrdzuje žiadny nárok. Môže byť vystavená aj za účelom zabezpečenia, ako platobná zmenka a pod.. V danom prípade však súd nezistil, že by zmenka bola vystavená na úhradu pôžičky alebo za účelom jej zabezpečenia. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že zmenka bola vystavená za účelom vyrovnania záväzkov za ovce, kozy, seno, krmivo a iné veci. Samotné poskytnutie prostriedkov, peňazí netvrdila. Spoločne so žalobcom tvrdila, že bola vystavená ako dôkaz ukončenia spolupráce a vyrovnanie všetkých záväzkov.
20. Žalobca uvádzal, že finančné prostriedky dával žalobcovi po čiastkach 200 až 300,- eur na kúpu zvierat, ktoré predal žalovanému. Súd však dané tvrdenie, ktoré žalovaný poprel, hodnotil ako nedôveryhodné, nakoľko len samotným predajom zvierat by žalobcovi ako predávajúcemu vznikol voči žalovanému ako kupujúcemu peňažný nárok na zaplatenie kúpnej ceny a je nepredstaviteľné, že by mu odovzdával peňažné prostriedky, dokonca po častiach, za účelom úhrady jedného záväzku so vznikom ďalšieho záväzku. Súd nepochybuje, že medzi stranami mohli byť iné nároky, ktoré mohli byť riešené zmluvou o urovnaní, prípadne aj predaj hospodárskych zvierat, avšak jedná sa o nároky z iných skutočností, o ktorých súd sám nemôže v tomto konaní rozhodovať. Nič na tom nemení skutočnosť, že žalovaný podpísal zmenku. V tomto bolo práve úlohou žalobcu, ak vypĺňal zmenku, ale prijal zmenku za účelom zabezpečenia či úhrady, aby takáto zmenka bola perfektná, prípadne nároky mohol deklarovať či zabezpečiť aj iným spôsobom, napr. dohodou u urovnaní, uznaním dlhu, kúpnou zmluvou a pod..
21. Nárok z pôžičky nebol sporný len v rozsahu poskytnutia 400 eur, ktoré uvádzal žalobca na preklenutie ťaživej situácie a ktoré žalovaný uznal.
22. Súd preto priznal žalobcovi nárok na vrátenie poskytnutej pôžičky v rozsahu 400 eur. Zároveň v súlade s týmto nárokom priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,00% ročne od 1.1.2017 do zaplatenia, teda vo výške o 5% vyššej ako je základná sadzba stanovená ECB ku dňu omeškania.
23. Nakoľko súd nemal nárok na poskytnutie pôžičky preukázaný, žalobu vo zvyšku zamietol.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Nakoľko v spore bol žalobca úspešný len v rozsahu 20%, žalovaný v rozsahu 80%, súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu rozdielu úspechov, t.j. 60%..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).