Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9To/32/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.04.2018, v trestnej veci obžalovaného N. C., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, e/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona a iné, o odvolaní prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/83/2012 zo dňa 14.04.2016 takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o vine, ktorým bol obžalovaný N. C. uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. a výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Podľa § 285 písm. b/ Tr. por.

obžalovaného N. C., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom C., D. XXXX/X,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresného prokurátora Prešov sp. zn. 2Pv 850/11 zo dňa 23.07.2012 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v časovom období od 01.09.1999 do októbra 2006, v mieste trvalého bydliska na ulici D. opakovane, najmenej jedenkrát týždenne, väčšinou pod vplyvom alkoholu, po upozorneniach G. C., týkajúcich sa najmä jeho neskorých príchodov domov, ako aj požívania alkoholu, túto bezdôvodne vulgárne oslovoval, ako aj fyzicky napádal tak, že ju bil päsťou do tváre, kopal do nej, ťahal ju za vlasy po zemi, kde dňa 12.11.1999 vo večerných hodinách jej pri fyzickom napadnutí a to po tom, čo po jednom z úderov padla na zem, pri následnom kopaní do rebier jej spôsobil zlomeninu 10. rebra vľavo s dobou liečenia a práceneschopnosti do 20.12.1999, a naviac v dobe od mesiaca marec 2007 až doposiaľ odopieral G. C. prístup k ich spoločnému majetku - k bytu na ul. D. č. XXXX/X v C. a to výmenou zámku na dverách bytu, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom sp. zn. 33T/83/2012 zo dňa 14.04.2016 uznal obžalovaného N. C. nar. XX.XX.XXXX v C. trvale bytom C., D. XXXX/X, bývalého príslušníka Policajného zboru od 01.03.1992 do 01.01.2016, vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a) ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

- v časovom období od 01. 09. 1999 do októbra 2006, v mieste trvalého bydliska na ulici D. č. XXXX/X v C. opakovane, najmenej jedenkrát týždenne, väčšinou pod vplyvom alkoholu, po upozorneniach G. C., týkajúcich sa najmä jeho neskorých príchodov domov, ako aj požívania alkoholu, túto bezdôvodne vulgárne oslovoval, ako aj fyzicky napádal tak, že ju bil päsťou do tváre, kopal do nej, ťahal ju za vlasy po zemi až do jej odchodu zo spoločnej domácnosti.

Za to mu súd uložil podľa § 208 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 3 rokov.

Naproti tomu podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku obžalovaného bývalého nadporučíka N. C. oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1,2 písm. c/ Tr. zákona účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť tak, že

- v časovom období rokov 2003 - 2004, v presne nezistených dňoch, vo večerných hodinách v mieste trvalého bydliska - v byte na ulici D. č. XXXX/X v C., aj napriek slovnému odmietnutiu a jeho odstrkávaniu zo strany manželky G. C., po jej zvalení na posteľ a vyhrnutí odevu za súčasného držania rúk na tejto proti jej vôli vykonal súlož, pričom k intenzívnejšej obrane z jej strany nedošlo z dôvodu prítomnosti v byte sa nachádzajúcich detí, ako aj z obavy z možného ublíženia na zdraví, vyplývajúceho z jeho agresívneho správania sa v predchádzajúcej dobe a pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. a/,b/ Tr. zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

- v časovom období od novembra 2002 do októbra 2006, v presne nezistených dňoch sa v mieste trvalého bydliska na ulici D. č. XXXX/X v C., opakovane najmenej jedenkrát za dva týždne po predchádzajúcom upovedomení zo strany G. C., týkajúceho sa ich rozvodu, vyhrážal sa jej zabitím, ako aj zabitím ich detí, a to I. C. a N. C., obaja bytom C., ulica D. č. XXXX/X v prípade, ak by sa s ním menovaná G. C. rozviedla, kde sa jej zároveň vyhrážal, že tohto konania by sa dopustil voči jej rodičom a voči jej sestre, ak by ju nenašiel, pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Dňa 26.04.2016 Okresný prokurátor v Prešove podal odvolanie proti rozsudku. Odvolanie smeruje proti oslobodzujúcej časti rozsudku proti výroku o vine a treste v neprospech obžalovaného. Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 25.07.2016 prokurátor konštatuje, že sa nestotožňuje s názorom predsedu senátu Okresného súdu Prešov v tom smere, že obžalovaný nebol uznaný vinným zo spáchania trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Nestotožňuje sa s argumentáciou, že nebola zachovaná totožnosť skutku, to neznamená, že ho obžalovaný nespáchal, vzhľadom na odstup času od spáchania spomínaného trestného činu 2003 - 2004, čo je 12 až 13 rokov, čo je pochopiteľné, že poškodená G. C. presne si nespomína ani rok spáchania, no dopodrobna popísala na hlavnom pojednávaní priebeh. Vzhľadom na spomínaný časový odstup veľmi dobre si zapamätala skutočnosti. Je samozrejmé, že keď niekto pácha takýto trestný čin, že ho nebude páchať za prítomnosti svedkov. Pri páchaní takého trestného činu nie je svedok, ktorý by mohol usvedčiť obžalovaného zo znásilnenia. Poškodená G. C. sa zdôverila po čase svedkom a to N. D., sestre jej terajšieho priateľa, svojej sestre G. C., jej manželovi Y. C., keď títo svedkovia túto skutočnosť uviedli aj na hlavnom pojednávaní. Je taktiež samozrejmé, že s takýmito

zážitkami sa poškodené osoby nebudú zdôverovať a budú sa zdôverovať skôr príbuzným alebo iným osobám tzv. náhodným svedkom.

K zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona sa vyjadrila poškodená, že obžalovaný sa jej vyhrážal zabitím a to aj zabitím ich detí. Posledných 5 rokov v časovom období rokov 1999 a trvalo to do roku 2006 je pravdou, že návrh na rozvod manželstva zo strany poškodenej G. C. bol podaný na súde len jedenkrát. Manželia boli právoplatne rozvedení, avšak slovo rozvod sa v rodine C. spomínalo viackrát, avšak zo strachu poškodenej pred obžalovaným návrh na rozvod skôr podaný nebol.

Poukázal na výpoveď I. C., dcéry obžalovaného, ktorá na konkrétnu otázku odpovedala, že otec sa mal vyhrážať „zabijem ťa, aj deti a rozpredám Vaše orgány“ a pri svojej výpovedi táto svedkyňa zdôraznila, že vypovedá len to, čo zažila a nemá dôvod vymýšľať si a klamať. G. C., sestra poškodenej potvrdila, že vie o tom, že obžalovaný sa jej vyhrážal, že ju zabije, zavesí na hák. Keď jej sestra odišla do Prahy, volal svedkyni a vyhrážal sa, že vystrieľa celú rodinu. Jej sestra sa chcela s ním rozviesť, no obžalovaný to nedovolil, mala z neho strach a vyslovene pred ním ušla.

Svedok Y. C., švagor poškodenej vypovedal, že iba z počutia vedel, že obžalovaný bil poškodenú, teda týral ženu a dcéru, vyhrážal sa zabitím, že bol tam pokus o znásilnenie a znásilnenie. Tieto skutočnosti sa odohrávali, keď obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu. Spočiatku sa to ututlávalo, no poškodená už nedokázalo takto žiť. Boli snahy to urovnať a poškodená k nim chodila jeden až dvakrát za mesiac nocovať. Samotná skutočnosť, že obžalovaný spáchanie trestných činov poprel neznamená, že ich nespáchal. Keď neboli prítomní priami svedkovia, to ešte neznamená, že k týmto spomínaným trestným činom nedošlo. Prokurátor má za to, že obžalovaný sa dopustil skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu. Zároveň prokurátor konštatuje, že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a/ ods. 2 písm. d/ Tr. zákona. Keď berie do úvahy ustanovenie § 208 ods. 2 Tr. zákona, z ktorého bol uznaný vinným a dolná hranica trestnej sadzby je 7 rokov, horná hranica 15 rokov, teda uložený podmienečný trest odňatia slobody je neprimerane nízky v porovnaní s tým, ako obžalovaný sa správal počas manželstva k poškodenej G. C.. Prokurátor navrhoval, aby krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Dňa 27.04.2016 obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal odvolanie proti rozsudku. Obhajca odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 23.08.2016. Obhajca namieta podstatné chyby v konaní podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku. Zdôrazňuje, že je zrejmé, že dňa 12.05.2008 doručila poškodená na sekciu kontroly inšpekčnej služby podanie označené ako návrh na trestné stíhanie. Dňa 23.06.2008 vyšetrovateľ Policajného zboru, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra sp. zn. ČVS SIS - 75IS-4-V-2008, začal trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a/, e/, ods. 2 písm. d/ Tr. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona a iné. Následne uznesením zo dňa 12.11.2008 vzniesol obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, e/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona a iné. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že vyšetrovateľ tak urobil na základe výsluchu svedkov a znaleckého posudku. Vyšetrovateľ Ministerstva vnútra pri vznášaní obvinenia postupoval v rozpore so zákonom, pretože vzniesol obvinenie za obdobie, v ktorom konanie obvineného nebolo trestným činom podľa Tr. zákona. V čase vznesenia obvinenia bolo zrejmé, že niektoré zo skutkov sú zjavne premlčané. Skutkové vety vzneseného obvinenia nezodpovedali zákonným požiadavkám. Výsledkom tohto nezákonného postupu bolo uznesenie vyššej Vojenskej prokuratúry Trenčín zo dňa 04.02.2009 č. k. VPt3/09-2, ktorým bolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa ministerstva vnútra. Vyšetrovateľ ministerstva vnútra uznesením zo dňa 26.04.2009 opätovne vzniesol obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a/, e/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona. Vyšetrovateľ tak urobil na základe výsluchov svedkov, ktoré boli vykonané pred vznesením obvinenia zo dňa 12.11.2008 a výsluchu poškodenej. Obvinený podal sťažnosť proti tomuto uzneseniu napriek tomu, že pokyn na stíhanie bol daný vtedy Vojenskou obvodovou prokuratúrou Prešov, o tejto sťažnosti rozhodovala prokurátorka Vojenskej obvodovej prokuratúry Prešov, teda išlo o nezákonný postup zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Následne vyšetrovateľ vykonal vyšetrovacie úkony, ukončil vyšetrovanie a prokurátor podal obžalobu. Vyššie nezákonný postup viedol súd k tomu, že uznesením zo dňa 26.01.2012 sp. zn. 33T/12/10 obžalobu odmietol a vec vrátil prokurátorovi. Krajský prokurátor Prešov uznesením zo dňa 16.03.2012 č. KPt253/12 zamietol sťažnosť proti vznesenému

obvineniu a opätovne bola podaná obžaloba, o ktorej konal a rozhodol súd. Tento nezákonný postup orgánov činných v trestnom konaní mal zásadný vplyv nielen na získavanie, ale aj najmä na vykonávanie dôkazov spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom. Tak, ako to vyplýva z uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 28.11.2008, vyšetrovateľ vzniesol obvinenia na základe vykonaných výsluchov v období po začatí trestného stíhania. Poškodená a svedkovia boli vypočúvaní aj k obdobiu, v ktorom konanie, pre ktoré vznášal obvinenie, bolo trestným činom, ale bolo zjavne premlčané a to bez ohľadu na preskúmanie vecnej opodstatnenosti konania, ktoré vyšetrovateľ kládol obvinenému za vinu.

Vyšetrovateľ po opätovnom vznesení obvinenia dňa 22.04.2009 opätovne vypočul svedkov. Obhajca zdôrazňuje, že porovnaním zápisníc výpovedí svedkov, ktorí boli opätovne vypočutí je zrejmé, že obsahy zápisníc ich výsluchu sú takmer totožné. Výsluch svedkyne H. dňa 21.10.2008 a dňa 08.01.2009 sa odvolávala na výpoveď zo dňa 21.10.2008. Svedkyňa I. pri opätovnom výsluchu dňa 08.01.2009 sa odvolávala na svoju výpoveď zo dňa 08.10.2008 a výpoveď zo dňa 07.10.2009 je totožná s výpoveďou zo dňa 08.10.2008. G. D. dňa 20.01.2009 sa odvolávala na svoju výpoveď zo dňa 22.10.2008 a 04.11.2009 je jej výpoveď takmer totožná s výpoveďou zo dňa 22.10.2008. Vo výpovedi I. zo dňa 08.01.2009 sa svedok odvoláva na výpoveď zo dňa 04.09.2008 a dňa 07.10.2009, výpoveď je v podstate totožná ako výpoveď zo dňa 04.09.2008. Svedkyňa C. pri svojom výsluchu dňa 08.01.2009 sa odvolala na výpoveď zo dňa 21.10.2008, obdobne je to aj pri výsluchu B.. Obhajca poukázal na zásady, ako má byť svedok vypočutý a zdôraznil, že za výsluch svedka nie je možné považovať prípady, v ktorých svedok len odkáže na svoju inú výpoveď, resp. ak sa doslova opíše jeho predchádzajúca výpoveď. Takéto výpovede považuje za nezákonné, pretože neboli vykonané v súlade s Trestným poriadkom a ako také nebolo ich možné ani čítať na hlavnom pojednávaní, resp. konfrontovať s výpoveďami svedkov, ktoré boli vykonávané na hlavnom pojednávaní. Zo súdnej praxe platí, že ak dôkaz, ktorý nebol získaný zákonným spôsobom, svoju neprocesnosť prenáša na ďalšie dôkazy, ktoré svojím obsahom nadväzujú na neprocesný dôkaz, tieto ďalšie dôkazy sa stávajú neprocesné. Obhajca zdôraznil, že svedkovia v prípravnom konaní vypovedali a ich výpovede sú súvisle napísané na viac ako jednu stranu, pričom na hlavnom pojednávaní títo svedkovia neboli schopní vypovedať tak , ako v prípravnom konaní. Okrem týchto skutočností odvolanie odôvodnil aj z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, pretože súd sa nevysporiadal všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Poukázal na výpovede obžalovaného počas celého trestného konania a zdôraznil, že motívom konania poškodenej bola nielen skutočnosť, že vtedy nadviazala intímnu známosť s iným mužom, ktorý sa stal jej manželom, ale najmä v tom čase bolo nevyriešené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodená pred svojím odchodom zo spoločnej domácnosti nadviazala známosť s iným mužom na jar 2006 po vzájomnej dohode s obžalovaným, ako jej manželom, išla na dovolenku do Bulharska, pričom na tejto dovolenke mala byť už s uvedeným mužom a zrejme už tam začala pripravovať podmienky na svoj odchod z domácnosti. Z výpovede svedka C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.03.2015 vyplynulo, že pred odchodom do Prahy bola poškodená s týmto mužom a jeho manželkou na diskotéke. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom sp. zn. 20C/168/2006 zo dňa 15.02.2007. Po rozvode sa začalo riešiť vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva až v dôsledku toho, že obžalovaný nebol ochotný splniť požiadavky poškodenej a tá ako prostriedok nátlaku na obžalovaného podala dňa 12.05.2008 trestné oznámenie, t. j. s odstupom roka a 8 mesiacov po tom, čo podľa rozsudku odišla zo spoločnej domácnosti, pretože mala byť týraná. Tieto okolnosti sú významné pri hodnotení vierohodnosti výpovedi poškodenej a motívu, prečo tak vypovedala.

Vierohodnosť výpovede poškodenej je potrebné posudzovať aj vzhľadom na skutočnosti, o ktorých tvrdila, že sa stali, napr. zranenie zo dňa 12.11.1999. Súd prvého stupňa sa v tomto smere nevysporiadal s obhajobou obžalovaného. Obhajca odôvodnil dôvody odvolania podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, že sú pochybnosti o skutkových zisteniach. Tieto vidí v tom, že súd prvého stupňa nekriticky v rozpore s vykonaným dokazovaním prevzal časť skutkovej vety obžaloby, že v období od 01.09.1999 do októbra 2006 opakovane najmenej jedenkrát týždenne. Už samotná skutočnosť, že v letných mesiacoch roku 2006 bola poškodená na dovolenke v Bulharsku, trvajúcej viac ako týždeň, vyvracia skutkové zistenie súdu najmenej jedenkrát týždenne. V uvedenom období obžalovaný bol minimálne na dvoch kúpeľných pobytoch mimo miesta trvalého bydliska, ktoré trvali tri týždne. Rovnako nebola zohľadnená doba, keď poškodená bola tehotná a pod. Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v domácnosti občas bol krik aj keď uviedol, z akých dôvodov, poprel, aby konal voči poškodenej tak, ako mu kládla obžaloba za vinu.

K výpovedi I. C. možno uviesť, že táto bola vykonaná pod vplyvom matky poškodenej. Podľa toho, čo vypovedala poškodená, na porovnávanie dáva výpoveď zo dňa 17.07.2008 a výpoveď na hlavnom pojednávaní pokiaľ ide o zranenia, ktoré mala poškodená utrpieť dňa 12.11.1999. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku konštatuje, že konanie obžalovaného malo trvať počas 7rokov. Samotná táto okolnosť však sama osebe nemusí napĺňať pojmový znak týrania. Okrem trvalosti je potrebné pre naplnenie uvedeného znaku týrania aj preukázanie intenzity, ktorá je spôsobilá vyvolávať stav, ktorý sa pociťuje ako ťažké príkorie, resp. psychické, fyzické útrapy. Pre naplnenie uvedeného znaku nebol v konaní vykonaný dôkaz, z ktorého by vyplynuli uvedené závery. Ani zo znaleckého posudku PhDr. R. nie je možné ustáliť, že v čase týrania poškodená trpela syndrómom týranej osoby. V hodnotení odôvodnenia rozsudku absentuje hodnotenie intenzity konania. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby v potrebnom rozsahu ho znova prejednal a rozhodol.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti tomu odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Na druhej strane dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného N. C., poškodených G. Y., I. C., svedkov N. D., I.. I. I., G. C., Y. C., I. H., Y. I., I. I., Y. I., I. I., D. B., I. R., B. C., prečítaním svedeckých výpovedí I.. I. T., C.. U. C., I.. C. C., I. C., N. B., U. I., J. Y., I.. I. Y., I.. D. W., V.. I. C., I.. H. Y., prečítaním znaleckého posudku z odboru elektrotechnicky V.. N. C., a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise. Krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie oboznámením podstatného obsahu pripojených spisov Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C/168/2006 o rozvod manželstva G. C. a N. C., sp. zn. 38C/36/2009 a 38C/152/2009 o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čestným vyhlásením poškodenej G. Y., rod. I. zo dňa 26.03.2018.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne rozobral jednotlivé dôkazné prostriedky a skutočnosti, ktoré vyplynuli z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní.

Krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie oboznámením podstatného obsahu spisov o konaniach vedených na Okresnom súde Prešov.

Zo spisu Okresného súdu Prešov 20C/168/2006 v právnej veci navrhovateľky G. C. proti N. C. o rozvod manželstva vyplýva, že 13.10.2006 bol podaný návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Navrhovateľka za dôvod rozvrátenia vzájomných vzťahov označila, že ten spočíval v požívaní alkoholických nápojov, neskorých príchodov domov odporcu, čo sa prejavilo v jeho správaní vo vzťahu k nej. Bol hrubý, urážal ju, často sa hádali, pri týchto hádkach ju fyzicky napádal tak, že ju bil päsťami po tvári, škrtil ju, ťahal za vlasy, utrpela rôzne zranenia. Lekárske vyšetrenia nevyhľadala z dôvodu, že sa hanbila. Nechcela robiť odporcovi žiadne problémy v práci. Žalovaný sa jej mal priznať k manželskej nevere. Predpokladala, že po narodení syna sa ich vzťah zlepší, no nestalo sa tak. Naďalej požíval alkoholické nápoje. V štyroch prípadoch sa musela odsťahovať k sestre alebo k rodičom. Na naliehanie žalovaného stále sa vrátila, pretože tvrdil, že jeho správanie sa zlepší, že môže prísť o prácu. Tieto hádky mali vidieť aj ich deti, čo nevytváralo vhodné prostredie pre ich výchovu, preto žiadala manželstvo rozviesť. Pri svojom výsluchu na pojednávaní konštatovala, že museli sa brať, problémy nastali v tom, že mali s manželom iné názory na chod domácnosti, manžel chodil neskoro večer domov, nevenoval sa domácnosti, nevenoval sa ani im. Zároveň zdôraznila, že odsťahovala sa, žije na území Českej republiky a od 13.10.2006 žijú oddelene.

K návrhu zaujal stanovisko odporca, ktorý zdôraznil, že je pravdou, že vzťahy medzi nimi ako manželmi sú vážne narušené aj trvalo rozvrátené. K citovému ochladeniu ich vzťahov došlo po tom, ako navrhovateľka sa vrátila z dovolenky z Bulharska v lete roku 2006, kde bola bez neho aj ich detí. Vyvrcholilo to tým, že navrhovateľka s deťmi opustila spoločnú domácnosť a odišla z domácnosti dňa 13.10.2006. Zistil to až po návrate zo služobnej cesty. Dňa 15.10.2006 dostal sms- správu s telefónnou predvoľbou Veľkej Británie z obsahu, ktorej vyplynulo, že navrhovateľka s deťmi sa nachádza pravdepodobne mimo územia Slovenskej republiky. Zdôraznil, že nikdy nedal súhlas ani sa nerozprávali

o tom, že by vycestovala do zahraničia s deťmi. Keďže nemal vedomosť, kde sa nachádza, dňa 18.10.2006 nahlásil na OO PZ Prešov - Sever nezvestnosť navrhovateľky a maloletých detí. Až v informačnom centre okresného súdu sa dozvedel, že navrhovateľka dňa 13.10.2006 podala návrh na rozvod manželstva. Až po doručení listu právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa 19.10.2006, bolo mu umožnené stretnúť sa s deťmi 11.11.2006 v Prešove. Poprel tvrdenie, ktoré sú obsiahnuté v návrhu na rozvod manželstva. Zdôraznil, že tie sa nezakladajú na pravde. Vyjadril súhlas s rozvodom manželstva, formuloval návrh rodičovskej dohody. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C/168/2006 zo dňa 15.02.2007 bolo manželstvo G. C., rod. I., N. C. rozvedené a bola schválená dohoda. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2007.

Zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 38C/152/2009 a 38C/36/2009 vyplýva, že dňa 07.04.2009 bol podaný návrh na zrušenie a vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zrušenie spoločného nájmu bytu. Časť predmetu sporu bola vylúčená na samostatné konanie. Následne dňa 30.03.2016 došlo k späťvzatiu tohto návrhu s tým, že bola uzavretá dohoda o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi G. Y. rod. I. a N. C.. Na základe tejto skutočnosti Okresný súd Prešov dňa 20.04.2016 zastavil konanie, nepriznal náhradu trov konania. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2016.

Krajský súd na verejnom zasadnutí vykonal dôkaz oboznámením čestného vyhlásenia poškodenej G. Y., z ktorého vyplýva, že od roku 2013, odkedy sa s terajším manželom C. Y. nasťahovala do obce Svinia, sa jej bývalý manžel N. C. veľmi zmenil, hlavne po psychickej stránke. Začal byť k spoločným deťom viac ústretový, milý, nápomocný, hlavne k synovi N.. Platí pravidelne na výchovu syna N. súdom určené výživné, občas podľa svojich možností finančne prispeje na nákup synovho oblečenia a potrieb do školy a pod. Stretáva sa so synom, berie ho stále domov na víkendy a rôzne výlety podľa predchádzajúcej dohody. S dcérou I. sa stretáva zriedkavo, nakoľko tá už je vydatá, žije v samostatnej domácnosti mimo bydliska so svojou rodinou, so svojím manželom, má jednu dcéru, čiže ich vnučku, ktorá bude mať onedlho jeden rok. Poškodená konštatuje, že s bývalým manželom došli k dohode, že budú si navzájom pomáhať pri výchove detí len ako sa dá, aby z nich vyrástol riadny občan pre ďalšie uplatnenie v tejto spoločnosti. Z dôvodov ďalšieho podieľania sa na výchove N., hlavne zmien v ich spoločnej domácnosti, v roku 2016 dospeli aj k dohode k vysporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá bola vyplatená a vysporiadaná. Celá kauza trvá dlho, nemá chuť sa na tom naďalej podieľať, preto má za to, aby súd upustil od ďalšieho konania a potrestania, pretože to by mohlo narušiť ich vzájomnú dôveru a pomoc. Verí, že čas vyrieši všetko a budú naďalej s bývalým manželom vzájomne spolupracovať na výchove ich detí, prípadne vnúčat, dobre vychádzať ako slušní ľudia a kresťania.

Odvolanie prokurátora smeruje proti oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa sa v podstate námietkami, ktoré uvádza prokurátor vo svojom odvolaní, vysporiadal v odôvodnení rozsudku. Vo vzťahu ku skutku, ktorý bol kvalifikovaný ako trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1,2 písm. c/ Tr. zákona účinného do 31.12.2005, súd prvého stupňa poukázal a zhodnotil predovšetkým rozpory vo výpovediach samotnej poškodenej. Zaoberal sa predovšetkým obdobím, počas ktorého malo dochádzať k tomuto skutku, odstraňoval rozpory, ktoré vznikli vo výpovediach poškodenej a dospel k správneho záveru, že v tomto smere nemožno jednoznačne konštatovať preukázanie spáchania tohto skutku. V tejto súvislosti zhodnotil aj vierohodnosť výpovede samotnej poškodenej a vzhľadom na pochybnosti, ktoré vznikli, postupoval správne, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Súd prvého stupňa vo vzťahu ku skutku, ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. a/, b/ Tr. zákona, rovnako podrobne poukázal na skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých dôkazných prostriedkov, zhodnotil jednotlivé skutočnosti a úvahám súdu nemožno nič vytknúť. Rovnako dospel k záveru, že nebolo jednoznačne preukázané, že by obžalovaný sa dopustil takéhoto konania, že by sa stal takýto skutok, pre ktorý bola obžaloba podaná. Súd poukázal na pochybnosti, ktoré vznikajú ohľadne preukázania tohto skutku a postupoval správne, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Prokurátor v rámci svojho odvolania namietal plynutie času a vplyv tejto skutočnosti na svedecké výpovede poškodenej. No tu je potrebné uviesť, že tak ako obhajoba poukazovala už v prípravnom konaní, dochádzalo k tomu, že orgány činné v trestnom konaní nerešpektovali základné zásady pri výsluchu svedka. Pri opakovaných výsluchoch svedkov svedkovia odkazovali na svoje predchádzajúce výpovede, resp. ide o zopakovanie textu z predchádzajúcich výpovedí, ktoré boli učinené pred vznesením obvinenia obžalovanému N. C..

Obžalovaný N. C. poprel spáchanie aj skutku, ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o vine oprel o skutočnosť, že je usvedčovaný výpoveďou exmanželky G. C., teraz Y., ktorá popísala jeho správanie ako obžalovaný chodil po baroch, vracal sa v podnapitom stave. K útokom dochádzalo po dlhšiu dobu a to na adrese, kde bývali v podnájme ako aj na adrese ich posledného bydliska.

Tieto tvrdenia sú podporované, podľa názoru súdu prvého stupňa, výpoveďou poškodenej I. C., ktorá uvádzala, že registrovala, ako otec napádal matku, udieral ju päsťami, veľakrát odchádzali k babke, kým sa trošku neukľudnil.

Zo spáchania skutku má byť usvedčovaný svedkyňou N. D., ktorá nebola priamym svedkom útokov zo strany obžalovaného, ale o týchto skutočnostiach vie iba od samotnej poškodenej.

Svedkyňa I.. I., riaditeľka MŠ uviedla, že za celé obdobie nemala poškodená pracovný úraz a raz registrovala, že poškodená mala modrinu pod okom. Predtým, ako poškodená odišla, zdôverila sa jej, že u nich už dlhšie pretrváva domáce násilie zo strany manžela voči nej ako aj voči dcére.

Výpovede poškodenej potvrdzujú aj výpovede jej sestry G. C., ktorá tvrdila, že videla modriny na tvári svojej sestry. O ďalšom spolužití vie iba z počutia.

Obdobne vypovedal aj svedok Y. C., švagor poškodenej.

Modriny na poškodenej evidovala aj svedkyňa I. a otec Y. I., ktorý uviedol, že keď obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, bol agresívny.

Obžalovaný je nepriamo usvedčovaný svedeckou výpoveďou svedkyne I. R., ktorá uvádzala, že z bytu bolo počuť krik a to stále po tom, keď obžalovaný došiel domov a mala to byť reakcia na to, že mu poškodená vytýkala, že je pod vplyvom alkoholu. Z bytu počula buchot. Raz si všimla na I. C., že mala natrhnutú peru a modrinu pod okom.

Tvrdenia obžalovaného majú byť potvrdzované výpoveďou B. C., ktorá uvádzala, že o žiadnych rozporoch nevedela, ale že jej syn bol žena v domácnosti a poškodená zabúdala na manželské povinnosti.

Na základe toho súd prvého stupňa dospel k záveru, že skutok sa stal v inom rozsahu, ako bol uvedený v spomínanej obžalobe. Súd prvého stupňa ohraničil konanie obžalovaného od 14.09.1999 do októbra 2006, kedy poškodená odišla z miesta spoločného trvalého bydliska a mal za preukázané, že túto opakovane pod vplyvom alkoholu fyzicky mal napádať, vulgárne jej nadávať, biť päsťami do tváre, ťahať ju za vlasy po zemi. Súčasťou žalovaného skutku bola skutočnosť, ktorú súd nemal za preukázanú, a to že obžalovaný mal spôsobiť zlomeninu rebra poškodenej, aj keď to tvrdí poškodená, že túto jej mal spôsobiť obžalovaný. Obžalovaný túto skutočnosť poprel a neexistuje žiadny priamy dôkaz.

Aj svedkyňa I.. I. uviedla, že ona žiaden pracovný úraz neevidovala.

Taktiež z výpovede svedkyne MUDr. H. Y. je zrejmé, že v anamnéze bolo uvedené, že poškodená spadla na schodoch a ešte následne mala uviesť do troch dní, či ide o pracovný úraz. No uvádzala, že tento úraz jej mal byť spôsobený manželom. Súd prvého stupňa, aplikujúc zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, vypustil túto časť skutku. Rovnako súd prvého stupňa sa nestotožnil a vypustil zo skutku, že by mal obžalovaný obmedzovať poškodenú v prístupe k majetku. Tento svoj postup odôvodnil tým, že obžalovaný sám uviedol, že on vložku na dverách nevymenil a aj samotná poškodená konštatovala, že po veci boli spolu s matkou ako aj s jej priateľom, a teda, že tieto okolnosti patria do oblasti civilného práva, keď po rozvode mali riešiť túto otázku v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Do času rozvodu obaja mohli majetkom disponovať v rovnakom rozsahu, a preto súd prvého

stupňa nepovažoval za preukázané a už vôbec nie trestné neumožnenie nakladať s majetkom tak, ako to bolo uvedené v bode 1/ obžaloby, preto súd prvého stupňa skutok upravil.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí správne poukazuje na skutočnosti, ktoré vyplývajú z vykonaných dôkazov. No tu je potrebné zdôrazniť, že dochádza k stretu tvrdení na jednej strane zo strany obžalovaného, ktorý popiera spáchanie skutku, na druhej strane sú tvrdenia poškodenej a ich spoločnej dcéry. Súd prvého stupňa okrem výpovedí svedkov, na ktoré poukazuje, nezaoberal sa časovými súvislosťami, kedy došlo k rozvodu manželstva. Po rozvode manželstva nastali komplikácie so zrušením a vysporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kde návrh na zrušenie a vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bol podaný dňa 07.04.2009, teda je zrejmé, že po rozvode manželstva nebolo možné medzi obžalovaným a poškodenou dospieť k dohode o zrušení a vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a tak dňa 12.05.2008 bolo podané trestné oznámenie poškodenou na obžalovaného. Tu krajský súd zdôrazňuje, že k rozpadu manželstva a definitívnemu vzájomnému odlúčeniu došlo už v októbri 2006, kedy poškodená opustila spoločnú domácnosť, s deťmi sa odsťahovala k priateľovi, terajšiemu svojmu manželovi. K rozvodu manželstva došlo v roku 2007 a doposiaľ nebola vysvetlená otázka, prečo poškodená trestné oznámenie podala až s tak ďalekým časovým odstupom. Táto skutočnosť evokuje aj záver, že podanie trestného oznámenia smerovalo aj k tomu, aby došlo k uzavretiu dohody o zrušení a vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predovšetkým vo vzťahu k bytu.

Krajský súd nespochybňuje tú skutočnosť, že vo vzájomnom spolužití obžalovaného a poškodenej dochádzalo k nezhodám. No tak, ako odvolateľ v odvolaní namieta intenzitu, poukazuje na obdobia, kedy obžalovaný reálne nemohol byť v domácnosti, kedy malo dochádzať najmenej jedenkrát týždenne k útoku. Krajský súd uzatvára, že k takýmto nezhodám dochádzalo, dochádzalo aj k fyzickým atakom tak, ako to popísala poškodená, ako aj ich dcéra I.. Už súd prvého stupňa modifikoval časti konaní v skutkovej vete rozsudku. Zdôraznil, ktoré skutočnosti neboli potvrdené vykonaným dokazovaním. Súd prvého stupňa sa nezaoberal intenzitou týchto útokov zo strany obžalovaného. Už samotná skutočnosť, že kedy malo dochádzať k útokom a kedy bolo podané trestné oznámenie, svedčí, že intenzita útokov nebola veľká. Aj samotný fakt, že poškodená nadviazala novú známosť v čase, keď mala byť týraná, nesvedčí o agresívnom správaní obžalovaného k nej. V takomto stave obeť trestného činu hľadá možnosť dôraznej obrany jej a detí pred agresorom a nenadväzuje nové vzťahy zamerané na vytvorenie nového budúceho spoločného zväzku. Ani samotná skutočnosť, že obžalovaný akceptoval dovolenku poškodenej pred odchodom zo spoločnej domácnosti, nesvedčí o tom, že obžalovaný bol v tomto zväzku v pozícii agresora.

Krajský súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že vo vzájomnom spolužití obžalovaného a poškodenej dochádzalo k nezhodám, hádkam, atakom, ale ich intenzita nebola nad rámec bežného manželského spolužitia.

Krajský súd dospel k záveru, na základe vyššie uvedených skutočností, že na základe vykonaného dokazovania nemožno konštatovať, že by skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, bol trestným činom, preto obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.