Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15Co-76-2018.pdf
PDF · 87.36 KB
Case nature
Subarea
15Co/76/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu J. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX P. P., zast. J. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXXX/ X, XXX XX. P. P., proti žalovanému J. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XXX/XXX, XXX XX T., zast. JUDr. Tatiana Čarská, advokát so sídlom Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 20C/56/2017-100 zo dňa 02.03.2018, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal zákazu žalovanému do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, predať, darovať, zameniť, vložiť ako nepeňažný vklad do právnickej osoby, zriadiť vecné bremeno, zaťažiť záložným právom alebo zabezpečovacím prevodom práva alebo akýmkoľvek iným spôsobom nakladať so spoluvlastníckym podielom 1/2 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., obec T., okres P. P., evidovaných na LV XX a rovnako zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal zriadenia záložného práva na polovicu spoluvlastníckeho podielu žalovaného k nehnuteľnostiam, a to v prospech záložného veriteľa J. Q. (žalobcu) na zabezpečenie pohľadávky 115 000,- Eur voči dlžníkovi J. Q. (žalovanému). Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi špecifikovaných nehnuteľnosti vo výške spoluvlastníckych podielov 1/2, pričom žalobca sa domáha vyporiadania podielového spoluvlastníctva. S poukazom na právne odôvodnenie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s odôvodnením, že žalobca neosvedčil naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy vzťahov, resp. obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj s poukazom na skutočnosť, že nepreukázal ani neuviedol žiadne skutkové okolnosti odôvodňujúce obavu, že žalovaný vykonáva, alebo má v reálnom úmysle vykonávať úkony smerujúce k sťaženiu resp. zmareniu prejednania a rozhodnutia veci samej. V súvislosti s návrhom žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle § 343 ods. 1 CSP môže zriadiť záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neosvedčil existenciu, dôvodnosť a ani trvanie peňažného nároku voči žalovanému, ktorému má súd poskytnúť ochranu a vo vzťahu ktorému môže byť exekúcia ohrozená.
2. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca. Mal za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, a to až do rozhodnutia vo veci samej, pretože v opačnom prípade môže byť konaním, resp. potencionálnym konaním žalovaného sťažený, eventuálne zmarený účel konania o zrušenie aj
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Tiež bol názoru, že účel sledovaný žalobcom je možno dosiahnuť a prípadným zabezpečovacím opatrením, keďže žalobca si voči žalovanému uplatňuje vo veci samej zaplatenie peňažnej čiastky spolu vo výške nie menej ako 115 000,- Eur (odhadovaná hodnota jeho spoluvlastníckeho podielu), ktorej exekúcia by mohla byť ohrozená. Žalobca aj s poukazom na ust. § 140 Občianskeho zákonníka uviedol, že podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, eventuálne zabezpečovacieho opatrenia práve preto, že mal a má dôvodnú obavu, že spoluvlastnícky podiel žalovaného môže byť scudzený v prospech blízkych osôb. Žalovaný má tri deti a prípadným scudzovacím úkonom v prospech blízkych osôb by bol sťažený, resp. zmarený účel konania vo veci samej. Vo vzťahu doručenia uznesenia okresného súdu uviedol, že uznesenie bolo doručené priamo žalobcovi a nie jeho splnomocnenému zástupcovi. Ak nebolo rozhodnutie správne doručené, s takouto vadou sú spojené závažné procesnoprávne následky, nemôže začať plynúť lehota na podanie odvolania alebo žaloby a rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, pretože doručenie rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci. Po posúdení rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, navrhol rozhodnutie okresného súdu zrušiť v celom rozsahu ako nedôvodné, nezákonné a predčasne vydané, a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodovanie.
3. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP.
4. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
5. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti s doplnením ďalších dôvodov na jeho zdôraznenie.
7. Odvolací súd musí konštatovať, že zo strany žalobcu došlo k nepochopeniu významu a účelu procesných inštitútov neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia. Počas konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi žalobcom a žalovaným sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia a zároveň zriadenia zabezpečovacieho opatrenia.
8. Z ust. § 324 ods. 3 CSP jasne vyplýva, že neodkaldné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia by boli splnené. Z daného hľadiska je preto vhodné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie, a prípadne aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením, aj keď nejde o zákonnú náležitosť návrhu v zmysle § 326 CSP. Princíp subsidiarity neodkladného opatrenia, preto bolo potrebné aplikovať aj vo vzťahu k navrhovanému zabezpečovaciemu opatreniu. Pokiaľ sa teda žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva a zabezpečovacie opatrenie malo mať prednosť, nebol dôvod pre podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie a efektívnej ochrany ohrozeným subjektívnym právam navrhovateľa, pričom naplnenie tohto účelu bezprostredne súvisí s včasnosťou súdnej ochrany. Tak ako uviedol aj okresný súd v zmysle § 325 ods. 1 CSP, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie, že žalobca neosvedčil naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy vzťahov, resp. obavu, že
exekúcia bude ohrozená, a to aj s poukazom na skutočnosť, že nepreukázal a neuviedol žiadne skutkové okolnosti odôvodňujúce obavu, že žalovaný vykonáva alebo má v reálne v úmysle vykonávať úkony smerujúce k sťaženiu, resp. k zmareniu prejednania a rozhodnutia veci samej. Predmetom konania vo veci samej je žaloba o zrušenie podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
10. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny so spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
11. Z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva zrušenie spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu, pričom súd nie je viazaný navrhovaným spôsobom zrušenia (rozdelenia) spoluvlastníctva. Súd tak autoritatívne po zistení skutkových okolností môže najmä rozdeliť vec reálne, a len pokiaľ rozdelenie veci nie je dobré možné, môže vec prikázať za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, a pokiaľ by vec nikto nechcel, v takomto prípade nariadi jej predaj a vec rozdelí podľa podielov. V prvom rade preto okresný súd bude skúmať, či je vec reálne rozdeliteľná, pokiaľ by o rozdelenie veci reálne účastníci (strany) konania nestáli, môže prikázať vec za primeranú náhradu buď žalobcovi alebo žalovanému a pokiaľ by vec nikto nechcel, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí. Odvolací súd zdôrazňuje, tak ako to uviedol ako okresný súd, že žalobca je rovnako ako žalovaný spoluvlastníkom nehnuteľností, v rovnakom podielovom spoluvlastníctve s totožnou výškou spoluvlastníckeho podielu 1/2. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak nejde o sporné vlastníctvo, kde by sa žalobca domáhal určenia vlastníctva k veci, ktorá právne by patrila žalovanému a kde by neodkladné, resp. zabezpečovacie opatrenia mali význam, ale v tomto prípade obaja účastníci konania sú spoluvlastníkmi nehnuteľností, ku ktorým ich spájajú spoločné práva ako aj povinnosti. Pokiaľ sa teda žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí hodnoverne osvedčiť naliehavosť potreby takejto bezodkladnej úpravy a nielen formálne tvrdiť, že k zmareniu alebo sťaženiu konania môže dôjsť. Už zo samotného vyjadrenia žalovaného k žalobe vyplýva, že má záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, samotnej žalobe zo strany žalobcu predchádzali úkony žalovaného smerujúce k mimosúdnemu riešeniu sporu, a aj v tomto štádiu konania je sporné len relevantné určenie ceny nehnuteľností. Nakoľko žalobca hodnoverne nepreukázal dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie správne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
12. Čo sa týka návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to záložného práva v zmysle § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z citovaného ustanovenia CSP jasne vyplýva, že zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením je možné len v prípade, ak už existuje peňažná pohľadávka veriteľa proti dlžníkovi. Vzhľadom na možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu, však neznamená automaticky, že žalobca bude mať v budúcnosti pohľadávku voči žalovanému, ktorú by už v súčasnosti (zatiaľ ešte neexistujúcu) bolo potrebné zabezpečiť zabezpečovacím opatrením, a to zriadením záložného práva. Ani z tohto hľadiska žalobca neosvedčil existenciu, dôvodnosť, ani trvanie peňažného nároku voči žalovanému, ktorému by mal súd poskytnúť ochranu a vo vzťahu ku ktorému by mala byť ohrozená exekúcia, preto aj v tomto smere okresný súd správne rozhodol, keď návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
13. Vzhľadom na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd, odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.
14. Pokiaľ v odvolaní žalobca poukazoval aj na splnenie procesných podmienok, najmä doručenie rozhodnutia prvej inštancie priamo žalobcovi a nie jeho zástupcovi (pričom zástupca žalobcu nie je advokátom), záver žalobcu, že s takouto vadou sú spojené závažné procesno-právne následky, a to že nemôže začať plynúť lehota na podanie odvolania alebo rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, je akceptovateľná. Avšak proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie bolo včas a riadnym spôsobom podané odvolanie, o tomto odvolaní rozhodoval príslušný odvolací súd, preto z tejto procesnej
vady nemôžu vyplynúť dôsledky majúce za následok zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie bez meritórneho preskúmania odvolania odvolacím súdom.
15. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).