Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Co-12-2018.pdf
PDF · 107.75 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobcu: N.. Y. J., B.. X.X.XXXX, O. X. L. X. X, XXX XX P. Š., právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Adamovou Tomkovou, advokátkou so sídlom Krátka 840, 093 02 Vranov nad Topľou proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, so sídlom Námestie Slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti intervenienta Mesta Veľký Šariš, Námestie sv. Jakuba č.1, 082 21 Veľký Šariš, v konaní o náhradu škody vo výške 40.000 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7C/57/2015-189 zo dňa 06.09.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu a intervenientovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a priznal žalovanému a intervenientovi voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal náhrady škody voči štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a mal za to, že nezákonnými rozhodnutiami vydanými stavebným úradom, resp. nesprávnym úradným postupom stavebného úradu došlo k spôsobeniu škody, za ktorú zodpovedá štát. Žalobca pred podaním žaloby výzvou na náhradu škody zo dňa 28.04.2014 vyzval mesto P. Š. na zaplatenie náhrady škody. Mesto P. Š. odpovedalo, že má za to, že nie sú splnené predpoklady pre postup podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a v prípade, ak má žalobca za to, že mu bola spôsobená škoda, má si ju uplatniť podľa § 420 Občianskeho zákonníka voči konkrétnemu stavebníkovi. Podaním zo dňa 06.08.2014 požiadal žalovaného o náhradu škody, pričom poukázal na rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 05.11.2012, ako aj rozhodnutie zo dňa 17.01.2013, ktoré považoval za nezákonné rozhodnutia, ktorými mu bola spôsobená škoda. Žalovaný listom zo dňa 29.10.2014 odpovedal žalobcovi, že neboli splnené zákonné predpoklady na postup podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Právna zástupkyňa žalobcu špecifikovala právny dôvod žaloby a uviedla, že za nezákonné rozhodnutie považuje oznámenie mesta P. Š. zo dňa 12.12.2012, ktorým oznámili stavebníkovi U. X., že nemajú námietky voči uskutočneniu stavebných prác. Toto oznámenie považujú za nezákonné rozhodnutie. Zároveň voči nemu bol podaný protest prokurátora zo dňa 24.05.2013, kde prokurátor konštatoval jeho nezákonnosť. Za nesprávny úradný postup považoval nečinnosť právneho orgánu, ale aj iný nezákonný zásah do práv žalobcu.
3. Súd prvej inštancie považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú. Mal za to, že neboli splnené hmotno-právne podmienky na postup podľa zákona č. 514/2013 Z.z. Žalobca na pojednávaní,
ako aj vo svojich písomných vyjadreniach za nezákonné rozhodnutie považoval oznámenie mesta P. Š. č. XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2012, ktorým oznámilo, že nemá námietky proti uskutočneniu stavebných úprav na rodinnom dome súp. č. XXX vo P. Š. na ulici L. X. č. X pre stavebníka U. X.. Za ďalšie nezákonné rozhodnutia, ktorými mu bola spôsobená škoda, uviedol rozhodnutia stavebného úradu č. P.. XXXX/XXXX zo dňa 17.07.2012 a rozhodnutie č. P.. XXXX/XXXX zo dňa 15.10.2013. Poukázal na to, že súd v konaní o nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nie je oprávnený skúmať ako predbežnú otázku jeho nezákonnosť, čo nesporne vyplýva z rozhodnutia NS SR pod sp. zn. 1Cdo/16/2005. V zmysle súdnej praxe, zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím môže byť daná len vo vzťahu k takému rozhodnutiu orgánu štátu, ktoré bolo zrušené, alebo zmenené až po nadobudnutí právoplatnosti.
4. Podľa názoru súdu, oznámenie mesta P. Š. k ohláseniu stavebných úprav nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutie, ktorým žalobcovi bola spôsobená škoda. Z obsahovej stránky tohto oznámenia vyplýva, že stavebný úrad jednoznačne špecifikoval rozsah stavebných úprav. Ani jedna z týchto činností nezakladala stavebníkovi U. X. na príslušnej stavbe oprávnenie, ani súhlas na odkopávanie svahu vo vonkajšom prostredí tak, ako to tvrdil žalobca.
5. Pokiaľ by mal za nezákonné rozhodnutia považovať vyššie uvedené rozhodnutia mesta P. Š., tieto boli zo strany Krajského stavebného úradu ako nadriadeného orgánu zrušené a vrátené na nové konanie. Žiadne z vyššie uvedených rozhodnutí stavebného úradu tak nenadobudli právoplatnosť, preto možno konštatovať, že stavebník nebol za žiadnych okolností oprávnený vykonávať akékoľvek činnosti, na ktoré sa vyžadovalo povolenie stavebného úradu. Pri týchto rozhodnutiach absentuje podmienka uvedená v ustanovení § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko tieto nenadobudli právoplatnosť.
6. Právna zástupkyňa žalobcu mala za to, že v tomto prípade sa jedná o nesprávny úradný postup spočívajúci v činnosti stavebného úradu, ktorý postupoval v rozpore s územným plánom, resp. v rozpore so stavebným zákonom, nedodržal lehoty na vydanie rozhodnutia v konaní, keď stavebný úrad nekonal v stavebnom konaní, naopak po zrušení jeho prvého rozhodnutia vydal vo veci súhlas pre práce, na ktoré bolo nevyhnutné stavebné povolenie. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané. V prípade, ak v konaní správneho orgánu bolo vydané rozhodnutie v rozpore so zákonom, má žalobca možnosť využiť opravné prostriedky na základe ktorých bude konštatované, že dané rozhodnutie je nezákonné a až v prípade konštatovania jeho nezákonnosti sa podľa názoru súdu môže domáhať náhrady škody z nezákonného rozhodnutia. Je potrebné zdôrazniť, že zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Úradný postup je postup orgánov štátu súvisiacich s výkonom v štátnej, verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov. Pokiaľ štátny orgán zisťuje podklady a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za tým účelom zhromažďuje podklady, dôkazy, hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a prípadné nesprávnosti a vady pri tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie.
7. Hoci nie je vylúčené, aby škoda bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom vydaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony úradného postupu sami o sebe nevedú k vydaniu rozhodnutia, ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia.
8. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. O vzťah v príčinnej súvislosti sa jedná vtedy, ak vznikla škoda následkom nesprávneho úradného postupu, teda ak je nesprávny úradný postup a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že zo strany žalobcu nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi akýmkoľvek rozhodnutím mesta a jemu spôsobenou škodou. Stavebník podľa názoru súdu nedisponoval právoplatným rozhodnutím, ktorým by boli povolené stavebné práce spočívajúce v odkopávaní svahu.
9. Mal za to, že žalobca nepreukázal základné predpoklady pre absolútnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup môžu mať za následok vznik zodpovednosti za škodu len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve iba nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom.
10. Zároveň poukázal na zákonné ustanovenie § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. Žalobca vo svojich žiadostiach o prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 28.04.2014 vôbec nešpecifikoval a neoznačil nesprávny úradný postup. Tento špecifikoval iba vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaní spolu so svojou právnou zástupkyňou, ako aj v neskorších písomných podaniach. Preto mal za to, že nebola splnená podmienka uvedená v § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu.
11. O trovách konania rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným a intervenientovi priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.
12. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
13. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvej inštancie skutkové zistenia nesprávne vysvetlil a vyhodnotil v neprospech žalobcu napriek tomu, že tieto potvrdzujú tvrdenia žalobcu. Pokiaľ sa jedná o nesprávne právne posúdenie má za to, že bolo nesprávne súdom prvého stupňa ustanovené, že chýba príčinná súvislosť medzi vznikom škody a rozhodnutím a postupom intervenienta ako stavebného úradu. Súd prvej inštancie v rámci skutkového stavu uvádza, že mesto P. Š. rozhodnutím č. XXXX/ XXXX zo dňa 18.06.2013 zrušilo oznámenie mesta P. Š. č. XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2012. Túto skutočnosť nemohol súd zistiť, nakoľko v konaní takéto rozhodnutie mesta P. Š. zo dňa 18.06.2013 predložené nebolo. V odôvodnení nie je zmienka o posúdení fotodokumentácie predkladanej žalobcom, z ktorej jednoznačne vyplýva, že v roku 2010 pred začatím akýchkoľvek stavebných činností sa nejednalo o riadnu stavbu, ale o pozostatky stavby. Z fotografie zo dňa 27.07.2010, ktorá bola súčasťou správneho spisu, ktorý bol doložený do súdneho konania je nesporné, že svah siahal až blízko k múrom. Tým, že stavebný úrad vôbec vydal súhlas k vykonaniu niektorých prác stavebníkovi, odsúhlasil jeho stavebnú činnosť na stavbe, ktorá bola v rozpore s platným územným plánom, na ktorú nebolo vydané územné rozhodnutie a na ktorú bolo predošlé stavebné povolenie zrušené nadriadeným orgánom stavebného úradu. Ďalej poukázal na rozhodnutia mesta P. Š., a to rozhodnutie č. Výst. 2684/11 zo dňa 17.07.2012, oznámenie mesta P. Š. s č. XXXX/XXXX z 12.12.2012, rozhodnutie č. P.. XXXX/XXXX zo dňa 15.10.2013, oznámenie č. XXXX/XXXX z 05.08.2015, ktoré vydal v rozpore s platným územným plánom.
14. Poukázal na to, že okresná prokuratúra opakovane žiadala mesto P. Š. o podanie správy o výsledku vybavenia protestu prokurátora zo dňa 22.07.2013. Povinnosťou stavebného úradu bolo rozhodnúť o proteste prokurátora, alebo protest predložiť bezprostredne nadriadenému úradu. Upozornením zo dňa 26.03.2013 Obvodný úrad Prešov upozornil stavebný úrad, že nečinnosť právneho orgánu je nezákonnosť, porušenie zákonnej povinnosti zo strany príslušného orgánu, ktoré môže mať za následok až uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
15. Stavebný úrad postupoval v rozpore s územným plánom, v rozpore so stavebným zákonom - chýbalo právoplatné územné rozhodnutie pred ohlásením jednoduchej stavby, stavebný úrad uviedol, že nemá námietky pri prácach, ktoré stavebný úrad riešil vlastne sám v predchádzajúcom konaní o vydanie stavebného povolenia a keď toto rozhodnutie napadol prokurátor, stavebný úrad nevykonal nápravu. Odkázal na judikatúru NS SR pod sp. zn. 6Sžp/19/2012 a 6Cdo/149/2011.
16. Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup, avšak ide o postup orgánov štátu súvisiacich s výkonom štátnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností činnosti daného konania. Podľa ustálenej súdnej praxe, pokiaľ štátny orgán zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady, hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a prípadné nesprávnosti a vady pri tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia. O vzťah príčinnej
súvislosti sa jedná vtedy, ak vznikla škoda následkom nesprávneho úradného postupu. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak by škoda nebyť nesprávneho úradného postupu nevznikla. Zároveň treba uviesť, že otázka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade je alebo nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou. Odkrytím čela svahu na pomedzí parciel č. XXXX/X a XXXX došlo k umožneniu komunikácie vsakovaných povrchových vôd s podložím lôžka vysokotlakového vodovodu a k jeho následnému vyplavovaniu. Zjednodušene, ak by stavebný úrad konal podľa zákonných ustanovení
- ohlásenie nevydal, v zákonnej lehote rozhodol a určil podmienky na dokončenie stavby alebo nariadil úpravy už realizovanej stavby, nebolo by k vzniku škody na pozemku žalobcu došlo.
17. Pokiaľ sa jedná o výroky o povinnosti žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému a intervenientovi navrhol, aby odvolací súd aj v prípade, ak potvrdí výrok vo veci samej, prihliadal na ustanovenie § 257 CSP a výnimočne nepriznal žalovanému a intervenientovi právo na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V tomto prípade žalobca podával žalobu sám ako FO, právne zastúpený bol až od 28.02.2017. Žalobca mal aj má za to, že nárok uplatňuje dôvodne, každé rozhodnutie stavebného úradu bolo nesprávne a stavebné povolenie bolo nadriadeným orgánom zrušené a opatrenia boli prokuratúrou považované za nezákonné. Stavebný úrad nemal snahu so žalobcom komunikovať a situáciu vyriešiť, dokonca mesto P. Š. nereagovalo ani na výzvu súdu a do súdneho konania vstúpilo až po prvom pojednávaní na základe upozornenia žalovaného, že v prípade neúspechu si uplatní voči mestu P. Š. náhradu škody. Aj napriek vedenému súdnemu konaniu sa situácia nezmenila, stavebný úrad neukončil stavebné konanie stavebníka U. X., ani mu neuložil pokutu za pokračovanie v prácach na stavbe, ani iným zákonným spôsobom stav neriešil.
18. Žalovaný, ako aj intervenient vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že rozsudok žiadajú ako vecne správny potvrdiť z dôvodu nepreukázania zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
19. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379-381 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a zistil, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.
20. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
21. Žalobca sa v predmetnom konaní voči žalovanému domáhal nároku na náhradu škody, ktorá spočíva v hodnote zničenej časti pozemkov, ktoré sa vplyvom činnosti stavebníka na základe nezákonného rozhodnutia mesta P. Š. nenávratne zosunuli. Výšku náhrady vyčíslil v hodnote zničenej časti uvedených pozemkov.
22. V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona 514/2003 Z.z. si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu z dôvodu, že vydané stavebné povolenie bolo zrušené pre nezákonnosť. Poukázal na rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 05.11.2012 - č. XXXX-XXX/XXXX-X/SP-J., ako aj oznámenie stavebného úradu zo dňa 12.12.2012 č. XXXX/XXXX, v ktorom je uvedené, že nemá námietky voči výkonu stavebných prác uvedených v ohlásení zo dňa 20.11.2012.
23. V priebehu súdneho konania právna zástupkyňa žalobcu špecifikovala právny dôvod žaloby a uviedla, že za nezákonné rozhodnutie považujú oznámenie P. Š. zo dňa 12.12.2012, ktorým oznámili stavebníkovi U. X., že nemajú námietky voči uskutočneniu stavebných prác. Toto oznámenie považujú za nezákonné rozhodnutie, keďže proti nemu bol podaný protest prokurátora zo dňa 24.05.2013, ktorý konštatoval nezákonnosť.
24. Z obsahu spisu vyplýva, že 12.12.2012 mesto P. Š. vydalo oznámenie k ohláseniu stavebných úprav, v ktorom uviedlo, že stavebník dňa 28.11.2012 ohlásil stavebné úpravy na rodinnom dome súp. č. XXX vo P. Š., pričom mesto P. Š. nemalo námietky k uskutočneniu stavebných úprav v rozsahu výmeny
strešnej krytiny a odkvapových žľabov, opravy a výmeny vnútorných priečok, podláh a dlažby, okien a dverí, fasády a uloženia zámkovej dlažby cca. 50 m2 pri vstupe do rodinného domu a garáže. Následne mesto P. Š. rozhodnutím č. XXXX/XXXX zo dňa 18.06.2013 na základe protestu prokurátora zrušilo uvedené oznámenie. Za nedôvodnú námietku vyhodnotil odvolací súd tvrdenie, že uvedené oznámenie nie je súčasťou spisu, keďže toto sa nachádza v spise stavebného úradu, ktorý bol súdom prvej inštancie tak ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 06.09.2017 oboznámený.
25. Podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona, môže stavebník uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa ods. 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu. Písomné oznámenie stavebného úradu nie je správnym rozhodnutím, nemožno sa proti nemu odvolať a nemožno ním stavebníkovi ukladať podmienky alebo povinnosti. Stavebníkovi sa doručuje do vlastných rúk ako dôležitá písomnosť, avšak oznámenie nenahrádza rozhodnutie alebo súhlas dotknutých orgánov v štátnej správe podľa osobitných predpisov. V prípade, ak sa zistí, že oznámenie mesta je vzhľadom na nesprávne posúdenie veci vadné, jediný spôsob ako je možné toto oznámenie zrušiť, je postup podľa zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o prokuratúre, vykonáva prokurátor dozor najmä preskúmavaním zákonnosti nielen rozhodnutí, ale aj opatrení a iných právnych aktov vydaných na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy. Z uvedeného vyplýva, že aj osobitný právny predpis delí právne akty medzi rozhodnutia a opatrenia a práve pod pojem opatrenie je potrebné zaradiť oznámenie mesta k ohláseniu drobnej stavby. V nadväznosti na absenciu základných náležitostí rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku a na základe vyššie uvedeného mal odvolací súd za to, že oznámenie mesta podľa § 57 stavebného zákona nie je možné na účely zákona č. 514/2003 Z.z. považovať za rozhodnutie. Avšak vzhľadom na jeho konštatovanú nezákonnosť, podaním protestu prokurátora a jeho následné zrušenie stavebným úradom možno konštatovať, že takýto postup stavebného úradu v rozpore so stavebným zákonom možno subsumovať pod pojem nesprávneho úradného postupu.
26. V danom prípade však absentujú hmotno-právne podmienky na uplatnenie si nároku na náhradu škody a to jeho predbežné prerokovanie pre vyššie uvedený nesprávny úradný postup v zmysle ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj príčinná súvislosť medzi týmto nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z obsahovej stránky oznámenia vyplýva, že stavebný úrad jednoznačne špecifikoval rozsah stavebných úprav a ani jedna z týchto činností nezakladala stavebníkovi oprávnenie ani súhlas na odkopávanie svahu vo vonkajšom prostredí, ktorým mala byť žalobcovi na pozemku v jeho vlastníctve spôsobená ním tvrdená škoda. Pokiaľ za nezákonné rozhodnutie by mal súd považovať rozhodnutia stavebného úradu č. P.. XXXX/XXXX a č. P.. XXXX/XXXX, tieto boli zo strany Krajského stavebného úradu ako nadriadeného orgánu zrušené a vrátené stavebnému úradu na nové konanie. Žiadne z vyššie uvedených rozhodnutí stavebného úradu tak nenadobudli právoplatnosť, preto súd môže konštatovať, že stavebník nebol za žiadnych okolností oprávnený vykonávať akékoľvek činnosti, na ktoré sa vyžadovalo povolenie stavebného úradu. Pri týchto rozhodnutiach absentuje podmienka uvedená v zákonnom ustanovení § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že tieto rozhodnutia nenadobudli právoplatnosť.
27. Dôvodová správa k zákonu č. 514/2003 Z.z. v osobitnej časti len všeobecne charakterizuje nezákonné rozhodnutie ako rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom SR alebo záväzkami SR vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná, a ktoré bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené prísl. orgánom. Nedostatok výslovnej definície pojmu nezákonné rozhodnutie odôvodňovala tým, že nezákonnosť rozhodnutia môže byť tak rozmanitá, že jeho zovšeobecnené vyjadrenie v definícii ako i zovšeobecňujúci popis naráža na neprekonateľné prekážky. Preto otázka, či bolo vydané nezákonné rozhodnutie sa bude posudzovať so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
28. V zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím orgánu, ktorým bolo zrušené alebo zmenené právoplatné rozhodnutie pre nezákonnosť. Dôvodová správa k uvedenému ustanoveniu výslovne uvádza, že nezákonnosť rozhodnutia nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci konania o náhradu škody. Nezákonnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná prísl. orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno riešiť ako otázku predbežnú. Pri vyššie uvedených rozhodnutiach stavebného úradu však nebola splnená základná hmotno-právna podmienka na uplatnenie si nároku na
náhradu škody voči štátu, teda že išlo o rozhodnutia pôvodne právoplatné, zrušené pre nezákonnosť prísl. orgánom. Obe rozhodnutia boli zrušené nadriadeným Krajským stavebným úradom iba v rámci odvolacieho konania.
29. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu z nezákonného rozhodnutia je vyčerpanie možností podať proti nezákonnému rozhodnutiu riadne opravné prostriedky, ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa (§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Aj keď však poškodený nevyužije možnosť dosiahnuť zrušenie rozhodnutia podaním riadneho opravného prostriedku, môže sa v prípade hodného osobitného zreteľa domáhať náhrady škody, ale len za podmienky, že rozhodnutie bolo pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené. V opačnom prípade, keby súd priznal náhradu škody z rozhodnutia, ktoré pre nezákonnosť zrušené nebolo, vytvoril by sa nekonsolidovaný právny stav daný paralelnou existenciou protichodných rozhodnutí (uznesenie NS SR zo dňa 29.06.2010 pod sp. zn. 1Cdo/43/2009). Aj keď zákon to čo treba chápať pod pojmom prípady hodné osobitného zreteľa nedefinuje, vo všeobecnosti možno ustáliť, že by sa malo jednať o prípady, keď nepodanie riadneho opravného prostriedku bolo spôsobené skutkovým alebo právnym stavom, ktorý vylučoval alebo znemožňoval jeho podanie. Malo by sa jednať o okolnosti na strane účastníka (napr. náhla, nevyhnutná hospitalizácia v zdravotníckom zariadení, obmedzenie alebo strata procesnej spôsobilosti a pod.) alebo na strane orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal nesprávnym poučením o možnosti podania opravného prostriedku, diskriminácia a pod. (rozsudok NS SR zo dňa 29.04.2010 pod sp. zn. 5Cdo/171/2009). Keďže žalobca pri uvedených rozhodnutiach využil svoje právo na podanie riadneho opravného prostriedku, neboli u neho zistené také okolnosti súvisiace so skutkovým a právnym stavom, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
30. Žalobca ďalej žiadal, aby súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol postupom podľa § 257 CSP. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Z komentárov k predmetnému ustanoveniu vyplýva, že účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, sa právo dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Skutočnosť, že žalobca do roku 2017 nebol právne zastúpený nie je podľa názoru odvolacieho súdu okolnosťou odôvodňujúcou aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Žalobca už uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 24.03.2015 bol poučený o všetkých svojich procesných právach a povinnostiach, vrátane práva dať sa právne zastúpiť alebo požiadať v prípade, ak ide o osobu v materiálnej núdzi o poskytnutie právnej pomoci Centrum právnej pomoci. Dôvodnosť aplikácie ustanovenia § 257 CSP pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania nevyplýva ani z okolností prípadu. Žalobca od roku 2014 bol zo strany žalovaného ako aj intervenienta upozornený na nesplnenie základných predpokladov na uplatnenie si nároku na náhradu škody voči štátu postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. s tým, že túto si má ako poškodený uplatniť voči stavebníkovi, ktorého činnosťou mu škoda bola spôsobená. Keďže trovy konania úspešného žalovaného a intervenienta sú tvorené iba hotovými výdavkami spojenými z ich účasťou na pojednávaní a žalobca nepreukázal, že sú na jeho strane okolnosti odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia § 257 CSP spočívajúce v okolnostiach prípadu alebo strán sporu zo sociálnych aspektov pre nepriaznivé majetkové, sociálne, osobné, zárobkové alebo iné pomery, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP potvrdil.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol postupom podľa § 396 CSP v spojení s ustanovením § 255 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešnému žalovanému a intervenientovi trovy odvolacieho konania nevznikli.
32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).