Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Csp/279/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanému: O. Š.E., G.. XX.XX.XXXX, K. V. XXXX/X, XXX XX C., o zaplatenie 4.347,98 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.347,98 EUR a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.347,98 EUR od 3.4.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s., sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.10.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.347,98 EUR a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 3.4.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu právny predchodca žalobcu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 3.3.2016 uzatvorená zmluva o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXX, na základe ktorej poskytol pôvodný veriteľ žalovanému pôžičku vo výške 5.000 EUR, ktorú mal žalovaný splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume po 139,58 EUR a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 8.374,80 EUR. Žalovaný uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 2.652,02 EUR. Právny predchodca žalobcu poukázal na ust. a uviedol, že v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, pôvodný veriteľ listom zo dňa 26. 1. 2018 označeným ako predžalobná upomienka vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, načo žalovanému poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac ako 30 dní. Súčasne žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, veriteľ má právo úver zosplatniť. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, bol úver ku dňu 19.3.2018 zosplatnený, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 28.3.2018 - oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu poukázal na to, že celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 4.347,98 EUR, pričom žalovaný mal uhradiť celkovú sumu ku dňu podania žaloby 7.000 EUR, ku dňu podania žaloby v prospech veriteľa uhradil sumu 2.652,02 EUR, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia, dlh žalovaného voči žalobcovi činí sumu žalobou žalovanú.

3. Na preukázanie svojho nároku žalobca spolu so žalobou doručil Notársku zápisnicu napísanú dňa 11.12.2017, N 3283/2017, Nz 54215/2017, NCRIs 55029/2017, opis rozdelenia majetku a záväzkov, predžalobnú upomienku zo dňa 26.1.2018 doručovanú žalovanému právnym predchodcom žalobcu, dôkaz o doručení výzvy žalovanému dňom 1. 2. 2018, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.3.2018, prehľad splátok a úhrad, zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 3. 3. 2016, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere podpísané žalovaným dňa 3. 3. 2016, informáciu o RPMN a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver podpísanú žalovaným dňa 3.3.2016.

4. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov a dôkazov doručovaných v priebehu konania.

5. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 8. 3. 2021, v ktorom neuznal nárok žalobcu v celom rozsahu majúc zato, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné podmienky s poukazom na až 54 . Tvrdil, že boli zneužité jeho osobné údaje, že veriteľ ho neinformoval ako spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, že použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvnil jeho obsah, pričom nekonal s náležitou starostlivosťou. Namietol hodnotu RPMN, hodnotu ročnej úrokovej sadzby a uviedol, že celková suma na zaplatenie je neurčitá, mal zato, že v zmluve nie je určená doba trvania zmluvy a termín konečnej platnosti úveru, že v zmluve chýba výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uviedol, že na základe uvedeného zmluva je tak neplatným právnym úkonom poukazujúc na . Tiež vzniesol námietku premlčania a mal zato, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Namietol tiež aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu poukazujúc na neplatné postúpenie pohľadávky, pretože postúpenie pohľadávky bolo zrealizované bez jeho súhlasu. Navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca elektronickým podaním došlým súdu dňa 25. 3. 2021, v ktorom uviedol, že zmluva bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami, je platným právnym úkonom, pričom žalovaný k podpisu zmluvy nebol žiadnym spôsobom nútený a túto nepodpísal pod nátlakom, zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, pričom žalovaný bol s parametrami zmluvy riadne oboznámený, tieto boli konkretizované vo forme zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený. Bol oboznámený s tým, akú istinu a aké príslušenstvo bude povinný platiť, zmluva dostatočne popisuje odplatu za poskytnutý úver, pričom žalovaný zmluvné podmienky nerozporoval a vykonával úhrady v zmluvne predpísanej výške. Poukázal na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 9. 11. 2016 vo veci C-42/15 a vyjadril sa tak vo vzťahu k náležitosti rozpisu splátok s poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 22.2.2018 sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd SR judikoval, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky a vo vzťahu k preukázaniu náležitosti v zmysle odkázal opäť na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/2015, kde sa uvádza, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Vo vzťahu k existencii náležitosti citovaného zákona poukázal tiež na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 9.11.2016 vo veci , v ktorom sa uvádza, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Vo vzťahu k námietke premlčania zastal názor, že nedošlo k premlčaniu celého jeho nároku a tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej trojročnej premlčacej doby pre uplatnenie práva, pričom rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu a premlčacia doba vo vzťahu ku celej neuspokojenej pohľadávke začala plynúť od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok. Poukázal na ust. a , a uviedol, že zosplatnenie v prejednávanom spore nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20. 2. 2018, pričom trojročná premlčacia doba by uplynula až dátumom 20. 2. 2021. Zastal názor, že celková suma pôžičky v zmluve je uvedená správne, pričom vo vzťahu k hodnote RPMN uviedol, že všetky obligatórne náležitosti zmluvy sú premietnuté do vzorca, ktorý je súčasťou čl. 8 zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený. Argumentoval, že nedokáže zaujať konkrétne stanovisko k tvrdeniu žalovaného o zneužití jeho osobných údajov a mal zato, že odpoveď na túto otázku môžu dať len výsledky trestného konania.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 13.6.2021, v ktorom navyše oproti svojim skutkovým tvrdeniam uviedol, že úver mu bol poskytnutý aj napriek tomu, že predtým čerpal dva spotrebné úvery v UniCredit Bank, a.s..

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, výsluchom žalovaného, posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán sporu a skutkový stav vyhodnotil nasledovne: dňa 3. 3. 2016 bola medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130 v postavení veriteľa a žalovaným v postavení dlžníka uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.000 EUR, žalovaný sa zaviazal predmetný úver vrátiť v 60 mesačných splátkach po 139,58 EUR, s termínom prvej splátky ku dňu 20. 4. 2016, každej ďalšej vždy k dvadsiatemu dňu v mesiaci a termín konečnej splatnosti bol stanovený na 20. 3. 2021. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu 3.374,80 EUR, celková suma úveru bola vyčíslená na sumu 8.374,80 EUR, ročná úroková sadzba bola stanovená na 25 % fixne, RPMN na hodnotu 25 %, priemerná hodnota RPMN činila 17,18 %, odplata 25 %, najvyššia prípustná výška odplaty 25,58 %. Pôžička bola poskytnutá žalovanému prevodom na jeho účet A. XXXXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Je nesporné, že žalovaný v prospech veriteľa učinil úhrady vo výške 2.652,02 EUR, zvyšok pôžičky neuhradil. Pôvodný veriteľ predžalobnou upomienkou zo dňa 26.1.2018 vyzval žalovaného k úhrade nedoplatku na splátkach splatnej v mesiaci 11/2017 vo výške 418,74 EUR do 5. 3. 2018 s upozornením na zosplatnenie úveru. Žalovaný bol o tejto skutočnosti riadne pôvodným veriteľom upovedomený, o čom svedčí vykázané doručenie tejto výzvy žalovanému dňom 1. 2. 2018. Dňa 28.3.2018 pôvodný veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru s dlhom v celkovej výške 4.348,55 EUR. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že ku dňu zosplatnenia úveru, t. j. 19. 3. 2018, činila výška istiny 4.347,98 EUR.

9. Žalovaný zotrval na svojich námietkach a navyše uviedol, že neboli splnené podmienky pre postúpenie bankovej pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a teda žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia. Dodal, že pôvodný veriteľ sa pri poskytnutí pôžičky nesprával s odbornou starostlivosťou, pretože pokiaľ by nazrel do úverového registra mal by vedomosť o tom, že je dlžníkom voči iným spoločnostiam a dodal, že v čase podpísania spotrebiteľskej zmluvy bol zamestnaný a myslel si, že úver bude vedieť splácať, o zamestnanie však prišiel a dostal sa do finančných ťažkostí. Tento úver bral za účelom preklenovania iného úveru.

10. Súd vec právne posúdil nasledovne:

11. Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

12. Podľa ust. , spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa ust. , na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

14. Podľa ust. , na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ust. , na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa ust. , , , , , na účely tohto zákona sa rozumie g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa , k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

17. Podľa ust. , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

18. Podľa ust. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

19. Podľa ust. , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa ust. , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa ust. , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa ust. , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa ust. , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa ust. , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

25. Podľa ust. , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo, že medzi pôvodným veriteľom - právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 3.3.2016 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver (pôžička) vo výške 5.000 EUR. Niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej

27. Je nepochybné, že ide o spor spotrebiteľský, ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 8.8.2015. Pre spory s ochranou slabšej strany platia ustanovenia § až 300 . Tieto ustanovenia sa použijú jedine na individuálne spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom, teda na spory o individuálnom nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi alebo spotrebiteľa voči dodávateľovi. Dôležitým je ustanovenie , podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol a ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vykonávanie dôkazov aj bez návrhu by malo smerovať nielen k posúdeniu neprijateľnosti ustanovení spotrebiteľskej zmluvy alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, na ktorých je založený nárok tvrdený v žalobe, ale malo by smerovať k posúdeniu všetkých okolností

súvisiacich s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej spotrebiteľská zmluva závisí (porovnaj čl. 4 ods. /EHS.

28. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov. Zákonodarca to zhrnul tak, že súd sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu súd sám. Súd je teda povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky. Povinnosťou súdu okrem iného je taktiež v súlade s skúmať aj bez toho, aby stranami sporu bola vznesená námietka premlčania, premlčanie práva a taktiež, vzhľadom na hmotnoprávny charakter vecnej legitimácie, ex offo skúmať, či už aktívnu alebo pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu.

29. Súd mal za preukázané poskytnutie spotrebiteľského úveru - pôžičky právnym predchodcom žalobcu žalovanému v zmysle predmetnej vyššie citovanej zmluvy a túto zmluvu súd podrobil tzv. sudcovskej kontrole, resp. súdnemu prieskumu s poukazom na vyššie citované ustanovenia a dospel k záveru, že táto obsahuje všetky náležitosti podľa ust. citovaného zákona, je uzavretá v zákonom predpísanej forme podľa ust. citovaného zákona, neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, nárok žalobcu bol uplatnený včas, t.j. pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť 3 mesiace po dni nasledujúcom po splatnosti splátky za mesiac november 2017 (splatná 20.11.2017), t.j. od 21.2.2018 a keďže k uplatneniu nároku na súde došlo dňa 29.10.2020, teda ešte pred jej uplynutím (21.2.2021), k premlčaniu práva zodpovedajúceho zosplatnenému úverovému záväzku nedošlo, pričom k zosplatneniu úveru došlo zákonom predpísaným spôsobom. Stranám sporu tiež prislúcha vecná legitimácia, žalobcovi aktívna, žalovanému pasívna.

30. Žalovaný v rámci procesnej obrany vzniesol viaceré námietky ( viď. ods. 5,7,9 tohto rozsudku - pozn. súdu), žalobca sa nestotožnil s týmito námietkami ( viď. ods. 6 tohto rozsudku - pozn. súdu).

31. Súd k procesnej obrane žalovaného zaujíma nasledovné stanovisko:

32. Aktívna vecná legitimácia.

33. Podľa ust. , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

34. Podľa ust. , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

35. Podľa ust. , nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

36. Podľa ust. , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

37. Postúpenie pohľadávky je všeobecný inštitút záväzkového práva, týkajúci sa zmeny v osobe účastníka záväzkovoprávneho vzťahu na strane veriteľa a je upravený v v ust. a nasl.. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel.

38. Ustanovenie obsahuje výnimky zo všeobecne platnej zásady, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky môže byť akákoľvek pohľadávka. Má za cieľ zabrániť tomu, aby sa postúpením pohľadávky v určitých prípadoch nezhoršilo postavenie dlžníka, alebo postavenie veriteľa. Postúpiť nemožno pohľadávku: a) ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa, b) ktorej obsah by

sa zmenou veriteľa zmenil, c) ktorá nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia, d) ktorej postúpenie by odporovalo dohode s dlžníkom.

39. Podľa ust. , práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa , banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

40. Podľa ust. , pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky. Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením povinností podľa osobitného predpisu.

41. Predmetom sporu je nárok žalobcu ako postupníka, ktorý má hmotnoprávny základ v pôvodnom právnom vzťahu medzi právnym predchodcom pôvodného žalobcu - VÚB, a.s., pričom pôvodný veriteľ bola nebanková spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130. Pôvodný žalobca

- VÚB, a.s. nadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, titulom zlúčenia pôvodného veriteľa s VÚB, a s. v zmysle projektu rozdelenie zlúčením, a v zmysle ktorého VÚB, a.s. ako právny nástupca pokračuje v prevádzkovaní tzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktorým sa rozumejú všetky ostatné zložky podnikania zanikajúcej spoločnosti okrem TRIANGEL - splátkového predaja a leasingu QCar. Táto okolnosť je zrejmá z údajov zapísaných v obchodnom registri. 42. Podmienky, za ktorých môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky vyplývajú z ust. , ktorými sú: a) možnosť straty výhody splátok bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v súdnom rozhodnutí, b) dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň splatnosti, c) veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, k vyššie uvedeným podmienkam pristupujú ešte ďalšie dve podmienky v zmysle ust. , a to: a) veriteľ má právo na tzv. stratu výhody splátok ( možnosť požadovať zaplatenie celého dlhu naraz pred jeho konečnou splatnosťou) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, b) veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podmienkou účinného zosplatnenia úveru teda je, že veriteľ pred zosplatnením pohľadávky má povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie (výkon) tohto práva. Upozornenie veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi na uplatnenie práva podľa ust. je teda podmienkou pre účinný výkon tohto práva a ak táto podmienka nie je splnená, je zosplatnenie neúčinné a veriteľ nemá právo na zaplatenie celého dlhu naraz. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15.12.2020 sp. zn. . 43. Z dôkazov predložených žalobcom spolu so žalobou vyplýva, že pôvodný veriteľ - žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 26.1.2018 oznámil žalovanému výšku nedoplatku na splátkach zo zmluvy č. XXXXXXX v celkovej výške 418,74 EUR a zároveň ho upozornil, že ak do 5.3.2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 11/2017, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Táto upomienka bola žalovanému doručená dňa 1.2.2018 do vlastných rúk, o čom svedčí dôkaz - doručenka. Listom zo dňa 28.3.2018 pôvodný veriteľ oznamuje žalovanému vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru a zároveň ho vyzýva na úhradu dlhu v celkovej výške 4.348,55 EUR.

44. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu - VÚB, a.s. listom zo dňa 26.1.2018 upozornila žalovaného, že eviduje v zmluve č. XXXXXXX uzatvorenej dňa 3. 3. 2016 nedoplatok na splátkach v celkovej výške 418,74 EUR a zároveň upozornila ho, že ak do 5. 3. 2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 11/2017 bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Táto predžalobná upomienka, resp. výzva podľa podľa ust. bola žalovanému doručená dňa 1. 2. 2018. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný si nesplnil povinnosť a nedoplatok na splátkach neuhradil, pôvodný veriteľ pristúpil k zosplatneniu dlhu z úverovej zmluvy č. XXXXXXX ku dňu 19. 3. 2018 tak, ako to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad. Zosplatnenenie dlhu bolo dohodnuté zmluvnými stranami v zmluve o

spotrebiteľskom úvere zo dňa 3. 3. 2016 v bode 10.2, v ktorom je uvedené, že spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou, t.j. vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v a . Z listinných dôkazov doložených žalobcom na preukázanie splnenia podmienok, za ktorých môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky t.j. za splnenia podmienok ustanovení a vyplýva, že veriteľ si splnil podmienky na to, aby mohol vyhlásiť dlh z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy za predčasne splatný, t. j. aby mohol zosplatniť úver. Je nepochybné, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky splatnej v mesiaci november 2017 a to viacej ako tri mesiace, veriteľ má právo na tzv. stratu výhody splátok a veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

45. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu - pôvodným veriteľom - Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 a Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 ÚB, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa 30.11.2017 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok v zmysle ust. a nasledujúcich , dňa 30.9.2019 Dodatok č. 1, dňa 7.5.2020 Dodatok č. 2, dňa 20.11.2020 Dodatok č. 3 a dňa 11.1.2021 Dodatok č. 4 k predmetnej zmluve. Súčasťou zmluvy bola aj jej príloha, z ktorej vyplýva, že bola postúpená pohľadávka pôvodného veriteľa na žalobcu voči žalovanému so zostatkom na istine vo výške 4.347,98 EUR zo zmluvy č. XXXXXXX. Z dôkazu doloženého žalobcom vyplynulo, že zo strany pôvodného veriteľa bol žalovaný listom zo dňa 28.4.2021 upovedomený o postúpení pohľadávky, ktorá mu vyplýva zo zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 3.3.2016 uzatvorenej medzi žalovaným ako dlžníkom a postupcom ako veriteľom spolu s príslušenstvom a právami na žalobcu - postupníka. Zároveň bolo žalovanému oznámené, že momentom doručenia tohto oznámenia je žalovaný povinný záväzky zo zmluvy plniť výhradne postupníkovi, a že postupník je voči žalovanému oprávnený uplatňovať všetky práva veriteľa vyplývajúce zo zmluvy a dokumentov, na základe ktorých bolo poskytnuté zabezpečenie záväzkov zo zmluvy. Túto skutočnosť žalovaný nenamietal a súd poukazujúc na ust. , podľa ktorého skutkové tvrdenie strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, dôkaz predložený žalobcom o oznámení postúpenia pohľadávky žalovanému, súd považoval za nesporný. Súd uvádza, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi pôvodným veriteľom - postupcom a žalobcom - postupníkom má písomnú formu, táto je určitá, čo v prípade zmluvy o postúpení pohľadávky znamená, že z nej je zrejmé kto je v postavení postupcu, kto je v postavení postupníka a dlžníka; prílohou tejto zmluvy je aj identifikácia samotnej pohľadávky, ktorá je postupovaná a táto je identifikovateľná a nezameniteľná, nakoľko žalovaný ako dlžník je v tejto prílohe vymedzený údajom o osobe dlžníka a je identifikovateľná tiež predmetom plnenia.

46. Významnou povinnosťou pôvodného veriteľa - postupcu je jeho notifikačná povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi, ktorému musí postupca bez zbytočného odkladu oznámiť postúpenie pohľadávky ( ) Nesplnenie tejto povinnosti má ten dôsledok, že až do oznámenia tejto skutočnosti sa dlžník zbaví povinnosti splniť dlh aj plnením pôvodnému veriteľovi (postupcovi). Povinnosť postupcu oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky môže byť nahradená aj nastupujúcim veriteľom - postupníkom, a to tak, že dlžníkovi preukáže, že došlo k zámene veriteľa. Dôkazné bremeno spočívajúce v notifikačnej povinnosti zaťažuje postupcu a dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať zmenu veriteľa zaťažuje postupníka. Iba platná zmluva o postúpení pohľadávok môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa, čoho dôsledkom je zmena aktívnej legitimácie. Na druhej strane však zákon považuje platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky za bezvýznamnú vo vzťahu (k uvedenej aktívnej legitimácie) k účinkom splnenia záväzku dlžníkom postupníkovi, ak bolo oznámené postúpenie pohľadávky postupcom. Dlžník nie je totiž oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky; iná je však situácia, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupník, ktorý postúpenie pohľadávky musí dlžníkovi preukázať. Z uvedeného teda vyplýva, že zmluvou o postúpení pohľadávok dochádza k zmene v osobe veriteľa, ktorá sa nedotýka práv a povinnosti dlžníka zo záväzkového vzťahu. Postúpením prechádza na postupníka pohľadávka s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými a to v tom stave, v akom sa nachádzala v čase postúpenia, t. j. v momente účinnosti v zmluve o postúpení. Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. súd má za to, že dlžník je povinný okrem prípadov uvedených v ust. splniť dlh postupníkovi, aj keby mal pochybnosti o tom, či k postúpeniu pohľadávky naozaj došlo; to isté platí obdobne pre iné spôsoby zániku postúpenej

pohľadávky. Dlžník nemôže dôvodne odmietať splnenie dlhu zodpovedajúceho postúpenej pohľadávky len preto, že považuje zmluvu o postúpení pohľadávky za neurčitý alebo nezrozumiteľný právny úkon alebo z iných podobných dôvodov, ibaže by spočívali v okolnostiach uvedených v ust. . Pokiaľ by teda zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá v rozpore s ust. , išlo by o absolútne neplatný právny úkon ( ).

47. Tak ako súd vyššie konštatoval je nesporné, že postupca, t. j. pôvodný veriteľ oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 28.4.2021 a tým došlo k splneniu povinnosti postupcu v súlade s ust. , podľa ktorého je postupcovi uložená povinnosť dlžníkovi a súčasne z uvedeného teda vyplýva, že splnením oznamovacej povinnosti zo strany postupcu a pre ktoré oznámenie nie sú predpísané žiadne osobitné náležitosti, sa stáva postúpenie voči dlžníkovi účinným, čo znamená, že od tohto okamihu je dlžník povinný svoj záväzok splniť novému veriteľovi. Iba v prípade, ak by si postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník. Teda právnou skutočnosťou, s ktorou viaže právo osoby oprávnenej prijať plnenie je oznámenie postupcu dlžníkovi; vôbec nie je podstatné, či v skutočnosti k cesii vôbec platne došlo. Teda možno uzavrieť, že notifikačný úkon vyvolá zamýšľané právne dôsledky - týkajúce sa osoby oprávnenej prijať plnenie - aj vtedy, ak k cesii vôbec nedošlo, alebo zmluva o postúpení bola neplatná. Otázku, či pohľadávka bola skutočne postúpená a či postúpenie bolo platné, možno riešiť v spore medzi postupcom a postupníkom. Preto tiež nemusí postupca dlžníkovi preukazovať, že k cesii došlo ( ); pre vzťah medzi dlžníkom a postupníkom je to totiž bezvýznamné (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15.2.2011 sp. zn. ).

48. Podľa ust. zák. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ( a v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

49. Uvedené zákonné ustanovenie stanovuje predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky inému subjektu, a to aj nebankovému subjektu bez súhlasu klienta, pričom musí ísť o postúpenie písomnou zmluvou, postúpená môže byť iba tá časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu a ktorá je splatná (teda musia byť splnené predpoklady na predčasné zosplatnenie úveru podľa ust. ) a podmienkou postúpenia je aj omeškanie dlžníka nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti peňažného záväzku voči banke, a to napriek písomnej výzve banky. Dané predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

50. Súdna prax je vzácne jednotná v závere, že v prípade nesplnenia týchto osobitným zákonom stanovených predpokladov pre postúpenie bankovej pohľadávky na nebankový subjekt ide o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle ust. zakázané (vylúčené). Ide teda o neplatný právny úkon v zmysle ust. , keďže zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore so zákonom o bankách v prípade nesplnenia stanovených podmienok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2018 sp.zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2018 sp.zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp.zn. etc).

51. Splnenie podmienok stanovených v zák. o bankách je teda potrebné pre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu, a iba v prípade splnenia týchto zákonných podmienok je daná aktívna legitimácia na vymáhanie bankovej pohľadávky.

52. V prípade nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o aký ide aj v prejednávanej veci, súd je povinný ex offo skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle ust. zák. a či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

53. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka ako účastník zmluvy o úvere má obmedzené možnosti postúpenia svojej pohľadávky voči svojmu klientovi zo zmluvy o úvere a to v tom, že môže postúpiť bez súhlasu klienta iba splatnú pohľadávku, resp. jej splatnú časť. Postúpením nesplatnej pohľadávky inému subjektu ako je banka by totiž došlo k neprípustnému vstupu iného subjektu do aktívneho právneho vzťahu, ktorého účastníkom v zmysle zákonnej úpravy zákona o bankách môže byť iba banka. Z uvedeného zároveň vyplýva, že mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru nemôže úspešne uplatniť iný subjekt ako banka (na základe zmluvy o postúpení pohľadávky), keďže tomu bráni vyššie uvedená prekážka v možnosti postúpiť nesplatnú pohľadávku.

54. Rozborom ustanovenia ust. § 92 ods. 8 zák. 483/2001 Z.z treba dospieť k záveru, že jednoznačne definuje podmienky, za akých (ne)možno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta citovaného ust. definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už ), z ktorých prvou je písomná výzva banky, uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky, klientovi, aby pohľadávku splnil, a druhou je nepretržite viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku, zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka nebude môcť uplatniť právo postúpiť pohľadávku, a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva, splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku trval viac než jeden rok. Tretia veta cit. ust. vymedzuje povinnosť odovzdania postupcovi dokumentácie o záväzkovom vzťahu, na základe ktorého vznikla postúpená pohľadávka a úpravu týkajúcu sa samotného bankového tajomstva a jeho prelomenia.

55. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby od zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel s Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 a Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 ÚB, a.s. ako postupcom dňa 30.11.2017 v zmysle ust. a nasledujúcich , v znení jej dodatkov zo dňa 30.9.2019 Dodatok č. 1, zo dňa 7.5.2020 Dodatok č. 2,zo dňa 20.11.2020 Dodatok č. 3 a zo dňa 11.1.2021 Dodatok č. 4, na základe ktorej postupca ako pôvodný veriteľ postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi na žalobcu (postupníka). V prejednávanom prípade bolo nesporné, že na základe tejto zmluvy bola postúpená pohľadávka z postupcu na a postupca v súlade ust. oznámil žalovanému ako dlžníkovi listom zo dňa 28.4.2021 postúpenie pohľadávky.

56. V prejednávanom prípade ide o nárok žalobcu ako , ktorý mal hmotnoprávny základ v pôvodnom právnom vzťahu medzi pôvodným veriteľom - VÚB, a.s. a žalovaným, a tak ako súd konštatoval, v konaní nebolo sporné, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bola dňa 3.3.2016 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.000 EUR. Žalobca ako dôkaz predložil výzvu zo dňa 26.1.2018, ktorou pôvodný veriteľ vyzval žalovaného k úhrade dlžnej čiastky vo výške 418,74 EUR s upozornením na oprávnenie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v prípade márneho uplynutia lehoty poskytnutej veriteľom žalovanému na splnenie dlhu do 5.3.2018. Táto výzva bola žalovanému pôvodným veriteľom doručovaná do vlastných rúk, túto si žalovaný aj prevzal dňa 1.2.2018.

57. Súd robí záver, že zmena v osobe veriteľa môže byť dôsledkom len platnej zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej nadobúda nový veriteľ aj aktívnu vecnú legitimáciu k jej vymáhaniu. Platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky však nie je rozhodujúca z hľadiska plnenia záväzku dlžníkom novému veriteľovi, ak mu bolo postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom oznámené, resp. novým

veriteľom preukázané. Žalovaný ako dlžník nemôže dôvodne okrem iného odmietať splnenie dlhu zodpovedajúcej postúpenej pohľadávky len preto, že považuje zmluvu o postúpení pohľadávky za neurčitý alebo nezrozumiteľný právny úkon alebo z iných podobných dôvodov, ibaže by spočívali v okolnostiach uvedených v ustanovení , čo však žalovaný nenamieta. V konaní bolo preukázané, že pôvodný veriteľ - postupca oznámil žalovanému ako dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznámením zo dňa 28.4.2021, žalovaný nepreukázal, že postúpenie pohľadávky malo za následok zmenu - zhoršenie jej právneho postúpenia, preto žalovaný ako dlžník voči postupníkovi v spore o úhradu pohľadávky nemá k dispozícii obranu založenú na námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ak postupca oznámil dlžníkovi, že pohľadávku postúpil postupníkovi. Súd robí záver, že postúpenie pohľadávky bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami a žalobca je v spore aktívne legitimovaný.

58. Jednoducho povedané, žalobca, resp. jeho právny predchodca - pôvodný veriteľ za splnenia podmienok ustanovení a vyhlásil dlh z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy za predčasne splatný, t. j. úver zosplatnil a tiež postupoval v súlade so zákonom pri postúpení pohľadávky ( a nasl , ), keď predčasne zosplatnený dlh zo spotrebiteľskej zmluvy previedol, a to platne, na tretiu osobu - žalobcu, pričom v tomto prípade súhlas dlžníka (žalovaného) zákon nevyžaduje.

59. Vychádzajúc z vyššie uvedeného plynie záver o splnení predpokladov (podmienok) na predčasné zosplatnenie úveru, keď pôvodný veriteľ dodržal zákonom stanovené podmienky podľa ust. , t. j. bola splnená podmienka existencie písomnej výzvy (upozornenia) veriteľa

- banky pred zosplatnením úveru a následne aj jej doručovanie a preto je zosplatnenie účinné. V prejednávanom spore žalobca splnenie povinnosti v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení pre platné postúpenie pohľadávky právnym predchodcom žalobcu preukazuje výzvou zo dňa 26.1.2018, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 28.3.2018 a oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.4.2021. Všetky tieto listiny boli žalovaným aj riadne doručované.

60. Ustanovenie § 92 ods.8 Zákona o bankách, upravuje špeciálne podmienky, za ktorých môže byť banková pohľadávka alebo jej časť postúpená, a to je, že musí ísť o pohľadávku splatnú, a to až po prechádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne musí byť splnené omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Teda prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu je písomná výzva banky. Medzi výzvou a zmluvou o postúpení pohľadávky musí uplynúť 90 kalendárnych dní.

61. V spore bolo preukázané účinné zosplatnenie pohľadávky, t. j. ku dňu postúpenia pohľadávky bol úver splatný v celom rozsahu, a preto banka ako pôvodný veriteľ - postupca bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane príslušenstva inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok je platným právnym úkonom.

62. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) ma pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca zažaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a legitimácii žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého žalobca za žalovaného neoznačil. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), ale pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého sporového konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta Vzhľadom na charakter prejednávaného sporu súd sa zaoberal otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (povinnosti), ktorého je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná.

63. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalobca preukázal aktívnu vecnú legitimáciu v spore.

64. Premlčanie.

65. Podľa ust. , premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vede

66. Podľa ust. , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

67. Pri uvedomení si dosahu novozavedeného ust. na usporiadanie vyplývajúce z úpravy ust. v spojení s ust. , ktoré v historických súvislostiach možno považovať za pôvodné (až na systematické zaradenie ), jeho podstata spočíva na dvoch základných premisách. Tou prvou je pravidlo, podľa ktorého môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky ( veta druhá ), z čoho vyplýva, že z hľadiska ust. veta druhá sa môže stať dlh zročným vždy len z dôvodu nezaplatenia poslednej z už zročných splátok. To potom znamená, že zosplatnený dlh sa podľa tejto úpravy premlčuje od splatnosti v poradí najmladšej splátky, nech by už bol rozsah omeškania akýkoľvek, s tým, že skôr splatné splátky sa podľa prvej vety tohto zákonného ustanovenia premlčujú samostatne vždy odo dňa ich splatnosti. Druhým signifikantným prvkom usporiadania vyplývajúceho z kumulatívnej aplikácie a je, že predpoklad pre zosplatnenie úveru spočíva len v právnej skutočnosti nesplnenia úverovej splátky. V tomto interpretačnom ponímaní, môže veriteľ v prvý deň omeškania dlžníka so zaplatením splátky vyvolať predčasnú splatnosť ostávajúceho dlhu a v tento deň si ho aj uplatniť na súde. Je preto len logické, že práve v tento deň podľa ust. veta druhá začína plynúť premlčacia doba pre uplatnenie zosplatnenej časti záväzku.

68. Otáznym teda je, či a ak áno, aký dosah na toto usporiadanie má ust. , ktoré v prípade spotrebiteľských zmlúv zaviedlo podmienku pre aplikáciu ust. , a teda pre právnu možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, v podobe 3 mesiace trvajúceho omeškania s jej zaplatením. Pri hľadaní udržateľného interpretačného riešenia právnej situácie, ktorá nastúpila po zavedení ust. , je potrebné mať na zreteli, že hoc sa to na prvý pohľad nemusí takto javiť, nesplnenie úverovej splátky, má z hľadiska naplnenia hypotézy ust. v spotrebiteľských vzťahoch samo o sebe predsa len iný právny význam. Pokiaľ totiž uvedené zákonné ustanovenie vo všeobecnosti počíta so zosplatnením úveru z dôvodu nesplnenia splátky (v prvý deň omeškania so zaplatením splátky môže veriteľ zosplatniť úver a uplatniť si celú úverovú pohľadávku na súde), v prípade spotrebiteľských vzťahov sa k právnej skutočnosti nesplnenia úverovej splátky musí pripojiť aj právna udalosť uplynutia troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením. S takouto ďalšou okolnosťou však ust. (rovnako ako ani ) explicitne nepočíta a z už uvedených argumentov podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že ňou upravené usporiadanie nemožno na spotrebiteľské vzťahy bez logickej korektúry vztiahnuť. Preto sa odvolací súd domnieva, že priama aplikácia tohto zákonného ustanovenia je na spotrebiteľské záväzky nepatričná a že je preto potrebné vyjsť z toho, že premlčacia doba v prípade zosplatneného spotrebiteľského záväzku plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz v zmysle ust. . Takýmto myšlienkovým postupom možno podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť, že premlčacia doba vo vzťahu k zosplatnenej časti spotrebiteľského dlhu začína plynúť vždy 3 mesiace po splatnosti každej z postupne omeškaných splátok. Zároveň tento spôsob právneho posúdenia umožňuje vyriešiť interpretačnú dilemu tiež ohľadne použiteľnosti ust. veta druhá , vylúčenie ktorého práve v spotrebiteľských vzťahoch paradoxne nedáva žiaden zmysel, nakoľko je pre spotrebiteľa celkom zrejme priaznivé, a to v tom smere, že právo zosplatniť úver môže veriteľ uplatniť vždy len najneskôr do dňa splnenia zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru vo vzťahu k ďalšej úverovej splátke, k čomu dochádza nie len splatnosťou ďalšej splátky ale zároveň uplynutím troch mesiacov od jej splatnosti. Inak povedané, rovnaké účinky, aké ust. pripisuje nezaplateniu splátky a ust. uvedeného zákona zročnosti splátky nasledujúcej, je potrebné v spotrebiteľských vzťahoch, a teda v súvzťažnosti s ust. tohto zákona, vidieť

v spojení zročnosti splátky (nezaplatení splátky) a uplynutí určeného času pre možnosť zosplatnenia spotrebiteľského záväzku.

69. Po premietnutí týchto všeobecných východísk na posudzovanú vec súd uzavrel, že všeobecná trojročná premlčacia doba pre uplatnenie zosplatnenej časti úveru v danom prípade začala plynúť 3 mesiace po dni nasledujúcom po splatnosti splátky za mesiac november 2017 (splatná 20.11.2017), a nakoľko k uplatneniu nároku na súde dňa 29.10.2020 došlo ešte pred jej uplynutím, k premlčaniu práva zodpovedajúceho zosplatnenému úverového záväzku nedošlo.

70. Vo vzťahu k obsahovým náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd poukazuje na rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 zo dňa 9.11.016 (Home Credit Slovakia, a.s. c/a C.P. K.), v rámci ktorého sa Súdny dvor EÚ zaoberal otázkou obligatórnych náležitostí zmlúv o úvere z hľadiska súladu so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a tiež s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úverov. Podľa citovanej Smernice má zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne okrem iného uvádzať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami na účely splatenia, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy. Zároveň, zmluva by mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú. V súlade s výkladom Smernice 2008/48/ES a vyššie citovaným rozhodnutím Súdneho dvora EÚ teda nie je nevyhnutné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere uvádzala resp. spresňovala, aká časť každej splátky bude započítaná na istinu a aká časť na úroky, ani aby spresňovala, z čoho pozostáva celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Nejde o okolnosti, ktorých neuvedenie v zmluve o úvere by mohlo spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

71. Ust. je transpozíciou článku 10 ods. 2 písm. c) Smernice Európskeho parlamentu a Rady( ES) č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008, ktorá ako povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere ustanovuje dobu trvania zmluvy o úvere. Táto náležitosť je vyjadrená v citovanom zákonnom ustanovení tak, že zmluva musí obsahovať dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ani v tomto prípade nemožno dospieť k záveru, že zámerom zákonodarcu bolo v predmetnom ustanovení upraviť, resp. sprísniť požiadavku odlišne od jej vymedzenia v článku 10 ods. 2 písm. c) Smernice. Eurokonformným výkladom ust. citovaného zákona možno vyvodiť, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum; na vymedzenie dĺžky trvania zmluvy o úvere postačuje jej uvedenie dostatočne určitým spôsobom, umožňujúcim spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum poslednej splátky, a tým aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

72. Aj ust. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy je potrebné vykladať eurokonformne, v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti C. K.. V súvislosti s výkladom citovaného ustanovenia súd dáva pozornosti uznesenie NS SR sp. zn. z 22.2.2018, v ktorom NS SR pri eurokonformnom výklade predmetného zákonného ustanovenia vyslovil názor, že v zmluvách uzatváraných podľa nemožno od dodávateľa žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu a vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny, a aká časť na úroky a poplatky. Podľa právneho názoru NS SR, pokiaľ citované zákonné ustanovenie uvádza pojmy: „ výška „ alebo „ počet “ či „ termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov „ , je potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. NS SR tiež uviedol, že v žiadnom prípade nemožno z tohto ustanovenia vyvodiť, že zámerom zákonodarcu bolo sprísniť požiadavku zakotvenú v článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice EP a Rady (ES) č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice rady 87/102/EHS, podľa ktorého zmluva o úvere má zrozumiteľne a stručne uvádzať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

73. Vo svetle vyššie citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, vychádzajúc z vyššie uvedeného obsahu posudzovanej zmluvy o úvere je možné konštatovať, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je určito a zrozumiteľne určená celková výška poskytnutého úveru, výška a typ úrokovej sadzby, počet splátok, výška splátky, jej frekvencia, lehota splatnosti jednotlivých splátok, lehota splatnosti prvej splátky a poslednej splátky, celková suma, ktorú je žalovaný povinný v súvislosti s úverom zaplatiť, ako aj ročná percentuálna miera nákladov, vrátane predpokladov, použitých na jej výpočet. Podľa názoru súdu takto stanovené zmluvné podmienky bez ťažkostí a s istotou umožňovali žalovanému ako spotrebiteľovi poznať všetky podmienky pre budúce plnenie zmluvy a identifikovať rozsah svojho záväzku, konkrétne, že výška splátky je 139,58 EUR, počet splátok je 60 a frekvencia splátok je mesačná.

74. Čo sa týka konkrétnych dátumov splatnosti jednotlivých splátok a napokon, aj ďalšej zákonom vyžadovanej obsahovej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorou je doba trvania a termín konečnej splatnosti úveru, súd opätovne poukazuje na výklad v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého nie je nevyhnutné požadovať, aby termín konečnej splatnosti bol uvedený dňom, mesiacom a rokom, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum konečnej splatnosti.

75. Z obsahu posudzovanej zmluvy jednoznačne vyplýva, že prvá splátka úveru je splatná k 20.4.2016, dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 20. deň v kalendárnom mesiaci a termín konečnej splatnosti (poslednej splátky) je k 20.3.2021.

76. Napokon, z prehľadu splácania úveru je zrejmé, že žalovaný obsahu zmluvy porozumel, pretože svoje povinnosti riadne a včas plnil každý mesiac až do októbra 2017.

77. Čo sa týka ďalšej obsahovej náležitosti zmluvy, vyžadovanej zákonom, a to celkovej čiastky, ktorú mal žalovaný zaplatiť, súd uvádza, že námietka žalovaného je aj v tejto časti nedôvodná, pretože suma 8.374,80 EUR, ktorá je uvedená v zmluve, presne predstavuje súčin počtu splátok a sumy splátky úveru (t.j. 60 splátok krát 139,58 EUR).

78. Čo sa týka úrokovej sadzby úveru, z obsahu zmluvy jasne vyplýva, že bola dojednaná vo výške 25 % ročne. Výška úrokov pri poskytnutí úveru nie je zákonom stanovená a úroky sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu; samozrejme, táto skutočnosť neznamená, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. , a teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

79. Je potrebné si uvedomiť, že nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, pričom veličina vyjadrená prostredníctvom RPMN predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom, t.j. navýšenie úveru, ktoré je povinný dlžník veriteľovi zaplatiť a tento faktor je rozhodujúci pre ustálenie primeranosti odplaty. Výška RPMN je povinnou náležitosťou zmluvy o úvere podľa v znení účinnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, pričom RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť musí byť vypočítaná na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a musia sa uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zároveň výška RPMN je najdôležitejší ukazovateľ ceny úverov pre spotrebiteľa. RPMN vyjadruje v percentách všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (úrokovú sadzbu, poplatky, poistenie k úveru, ak sú na úvere uplatnené). RPMN pre spotrebiteľov predstavuje najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru a náklady sú v tomto prípade sumou, ktorú musí dlžník zaplatiť za požičanú sumu. RPMN teda vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, lebo zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. 80. Podľa ust. , ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o

stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

81. Podľa ust. , nariadenia vlády SR č. , (1) Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. (2) Odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.

82. Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. 83. Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

84. Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.

85. Podľa ust. , , , , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, (1) Ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.(2) Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.(3) Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.(4) Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.(5) Ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.

86. Ustanovenie v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy limitovalo najvyššiu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov zákazom prevýšenia dvojnásobku priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenej podľa , naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Komentované ustanovenie je špecifickou, hoci všeobecnou právnou úpravou vzťahov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov. Druhá veta citovaného ustanovenia odkazuje na vykonávací predpis, ktorý upravuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty a týmto je , ktoré bolo novelizované nariadením č. Ustanovenia uvedeného nariadenia upravujú najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorá sa posudzuje podľa pravidiel platných ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a

ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ročnej percentuálnej miery bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa , naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Ust. uvedeného nariadenia súčasne upravuje, čo sa považuje za odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Za odplatu možno považovať úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Ustanovenie sa aplikuje aj na vzťahy inak upravené

87. Je nepochybné, že záväzkový vzťah vznikol po 1.9.2014, t.j. odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných od 1.9.2014 a znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej po 1.9.2014, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (priemerná hodnota RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu) pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. 88. Kontrolou vstupných údajov uvedených v spotrebiteľskej zmluve súdom, hodnota RPMN v zmluve rešpektuje zákonné limity, je platná a v súlade s dobrými mravmi. V súlade s ust. účinného v čase uzatvárania zmluvy s poukazom na nariadenia vlády SR č. priemernou RPMN pre 4. štvrťrok 2015 - stav k 30.12.2015 (štvrťrok predchádzajúci uzatvoreniu zmluvy

- 9 ods. 2 písm. z) účinného v čase uzatvárania zmluvy) bola RPMN vo výške 12,79 % (údaje zistené z www MF SR - súhrnné informácie o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bankami a pobočkami zahraničných bánk, rok 2015, úvery do 5 rokov), dvojnásobok predstavuje 25,58 %, a teda RPMN dojednaná podľa zmluvy o spotrebiteľskej pôžičke - 25 %, rešpektuje zákonné limity, je platná a v súlade s dobrými mravmi.

89. Premietnuc vyššie uvedené súd dospel k záveru, že výška RPMN 25 % nepresahuje zákonom určené limity, a teda výška odplaty neprevyšuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov a pre úplnosť súd uvádza, že za účelom zistenia, či výška odplaty prevyšuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, priemerná hodnota RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch sa pravidelne zverejňuje na stránke MFSR, je teda skutočnosťou všeobecne známou, ktorá sa v zmysle ust. nedokazuje.

90. Súd už len na záver poznamenáva, že v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ako povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v ust. vyžaduje určenie (stanovenie) výšky odplaty, pričom pri tomto ustanovení odkazuje na ust. a ust. a 1a nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov. Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. S účinnosťou od 1.9.2014 sa na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Platí, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu) pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Obdobným úverom alebo pôžičkou sa pritom rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. 91. Z listinných dôkazov predložených žalobcom nepochybne vyplýva, že žalovaný bol riadne veriteľom informovaný o všetkých náležitostiach zmluvy, o čom svedčí jeho podpis nielen na zmluve a informácii o spotrebiteľskom úvere ale aj na informácii o RPMN a priemernej RPMN.

92. Je nesporné, že zmluva zo dňa 3.3.2016 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovení a nasl. , čo je dôvodom k tomu, aby bola podrobená súdnej kontrole, či zmluvné dojednania nemajú charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom nie sú žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Predmetná zmluva upravujúca vzájomné práva a záväzky zmluvných strán preto spadá pod súdnu kontrolu prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“). Súd je povinný z úradnej povinnosti prihliadať a náležite zhodnotiť prijateľnosť zmluvných podmienok tejto spotrebiteľskej zmluvy.

93. Z ust. účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy vyplýva, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ust. účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ust. , , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa ust. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice, členské štáty majú zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 7 ods. 1 smernice majú členské štáty zabezpečiť v záujme spotrebiteľov a konkurentov existenciu adekvátnych a účinných prostriedkov na prevenciu neustáleho používania nečestných podmienok v zmluvách, ktoré predávajúci alebo dodávatelia uzatvárajú so spotrebiteľmi. V spojených prípadoch C-240/98 až C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero a Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, Európsky súdny dvor konštatoval, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu určiť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam.

94. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané (ustanovenie § 53 ods. 4 obsahuje len ich demonštratívny výpočet) a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit.: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice ako nekalú“. Súd v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej

zmluvy aj bez návrhu vysloví, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná a výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia, čo mu umožňuje priamo ust. . 95. Žalovaný tvrdil, že vyhlásením v zmluve, že spotrebiteľ sa oboznámil s VOP a úverovými podmienkami a sadzobníkom, je na spotrebiteľa prenášané dôkazné bremeno dodávateľom v otázke skutočného a riadneho oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov a ostanými zmluvnými informáciami, a takáto zmluvná podmienka zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. 96. Súd zistil, že z obsahu zmluvných dojednaní týkajúcich sa vyhlásenia spotrebiteľa (čl. VIII zmluvy ) nevyplýva zmluvná podmienka, ktorú žalovaný považoval (označil) za neprijateľnú, resp. zakladajúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech ako spotrebiteľa a súd súdnym prieskumom nezistil neprijateľnosť zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy, zmluvné dojednania nemajú charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 97. Žalovaný namietal porušenie jeho práv ako občana SR o ochrane osobných údajov. K tejto obrane súd uvádza, že táto nie je podopretá konkrétnymi dôvodmi a výhradami, žalovaný iba vo všeobecnosti tvrdí, že mali byť zneužité jeho osobné údaje, a v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena znamená procesnú pasivitu, ktorá v končenom dôsledku je sankcionovaná stratou sporu. Dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť a uvedené sa uplatňuje aj v sporoch s ochranou slabšej strany - spotrebiteľských sporoch, v ktorých aj keď je oslabenie princípu kontradiktórnosti a súd má tzv. dôkaznú iniciatívu iba vo vzťahu k nenavrhnutým dôkazom spotrebiteľom, ak je to v prospech spotrebiteľa, a táto možnosť úzko súvisí s povinnosťou ex offo kontroly neprijateľných zmluvných podmienok a ust. . V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že ust. , podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz, samo o sebe nepredstavuje priklonenie sa k vyšetrovaciemu princípu v spotrebiteľských sporoch, keďže toto súdu normuje len možnosť vykonať nenavrhnuté dôkazy a táto možnosť je navyše daná len v prípade, ak sú tieto dôkazy v prospech spotrebiteľa.

98. Súd predovšetkým žalovanému dáva do pozornosti zmluvné dojednania vymedzené článkom VIII bodmi 6,7,9,10 a písomným udelením súhlasu žalovaného ako spotrebiteľa v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, ktorých obsahom je práve prejavenie jeho dobrovoľného súhlasu so spracovaním jeho osobných údajov podľa

99. Napokon žalovaný tvrdil, že veriteľ si neoveril jeho bonitu, resp. údaje za účelom posúdenia jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver, tvrdiac, že v čase uzatvárania zmluvy už bol dlžníkom voči iným spoločnostiam a tvrdil, že žalobca sa preto pri poskytovaní úveru nesprával s odbornou starostlivosťou. Dodal, že zmluvou poskytnutý úver slúžil na splatenie iného úveru.

100. Podľa ust. , (1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. (4) Veriteľ podľa , banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 15 a 16. (15) Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. (16) Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa , banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

101. Podľa ust. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

102. Veriteľ v zmysle vyššie citovaných ustanovení je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške.

103. Pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa, dlžníka, je nutné dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov vrátane princípu právneho štátu. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty.

104. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy zisťoval údaje o žalovanom, o jeho zamestnaní a finančnej situácii a zistil, že žalovaný je výsluhovým dôchodcom s príjmom 505 EUR/ mesačne, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, je rozvedený, nemá žiadne nutné výdavky, býva v podnájme. Za takýchto okolností nie je možné vyhodnotiť, že by veriteľ nebol konal s odbornou starostlivosťou alebo posudzoval schopnosť dlžníka splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Za zistených okolností poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver 5.000 EUR s výškou mesačnej splátky 139,58 EUR. Súd tak dospel k záveru, že žalobca respektíve jeho právny predchodca postupoval v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou v čase uzatvárania zmluvy a s dostatočnou odbornou starostlivosťou skúmal a zistil bonitu klienta a nebolo preukázané v konaní žiadne a už vôbec nie hrubé porušenie povinností veriteľa, ktoré by odôvodňovalo postup podľa ust. Je potrebné zdôrazniť, že je povinnosťou dlžníka - spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, z ktorých následne veriteľ pri skúmaní bonity spotrebiteľa aj vychádza. V tejto súvislosti bez povšimnutia súdu neostala ani žalovaným tvrdená skutočnosť, že poskytnutím tohto úveru refinancoval predchádzajúce úvery, čím sa jeho úverové zaťaženie znížilo.

105. Zhrnúc vyššie uvedené súd dospel k záveru, že námietky žalovaného nie sú spôsobilé vyvrátiť opodstatnený nárok žalobcu, ktorý žalobca hodnoverne preukázal listinnými dôkazmi, preto súd žalobcovi vyhovel v časti zaplatenia sumy 4.347,98 EUR na istine.

106. Podľa ust. , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

107. Podľa ust. veta prvá , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

108. Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

109. Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

110. Nakoľko je nepochybné, že žalovaný porušil svoju povinnosť uhradiť poskytnutý úver riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi tak v zmysle ust. vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.347,98 EUR EUR od 3.4.2018, t.j. od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti s poukazom na to, že toto oznámenie bolo žalovanému zasielané obyčajnou listovou zásielkou. V zmysle bodu 12.2 zmluvných podmienok, zásielka sa považuje za doručenú, ak sa spoločnosti vráti ako nedoručená (zasielaná spoločnosťou na adresu uvedenú v zmluve), a to aj v prípade, že sa klient o zaslaní nedozvedel. Je nepochybné, že ku dňu 19.3.2018 bol veriteľom úver zosplatnený, čo vyplýva aj z dôkazu doručeného žalobcom - prehľad splátok a úhrad. O uvedenej skutočnosti bol žalovaný upovedomený veriteľom - oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 28.3.2018. Výšku úrokov z omeškania súd žalobcovi priznal v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami; základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,00 %; po zvýšení o päť percentuálnych bodov jej výška činí 5 % ročne.

111. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

112. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

113. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. . V spore bol žalobca úspešný v celom rozsahu a má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Odvolanie môže podať strana, ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ().