Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-157-2017.pdf
PDF · 120.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2Csp/157/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v spore žalobkyne: T. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX, právne zastúpenej: JUDr. Jánom Bartánusom, advokátom, so sídlom A. Bernoláka 7, Ružomberok, proti žalovanému: VÚB, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15. 12. 2017 sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd určil, že úver zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg. č. 001191811150213 zo dňa 15. 02. 2013 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a náhrady trov tohto konania. 2. Žalobkyňa žalobu po skutkovej stránke odôvodnila tým, že žalovaný ako veriteľ uzatvoril s ňou ako s dlžníkom dňa 15. 02. 2013 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg. č. 001191811150213. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovaný žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 14.950,-Eur, pri mesačnej splátke vrátane poistného vo výške 223,50,-Eur, v počte splátok 119, úrokovej sadzbe 12,90% ročne, RPMN 13,72% a priemernej RPMN 12,29%. Zmluva uzatvorená medzi stranami je spotrebiteľskou zmluvou, právny vzťah ňou založený treba považovať za spotrebiteľský a ako na taký naň aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj ustanovenia osobitného predpisu - zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. 3. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 vymedzuje obligatórne náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy, medzi inými údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom neuvedenie týchto údajov v zmluve sa podľa § 11 odsek 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje tým, že úver poskytnutý na základe zmluvy neobsahujúcej povinné náležitosti, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 4. Žalobkyňa dňa 27. 03. 2017 požiadala Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o posúdenie zmluvy, pričom ministerstvo uviedlo, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti vyžadované podľa ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne v zmluve absentuje povinná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l), t. j. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva uvádza len údaje o počte mesačných splátok a výšky mesačnej splátky ako jednu sumu, z ktorej nie je zrejmé, akú časť z nej predstavuje istina, akú časť úrok a akú časť iné poplatky. Ministerstvo poukázalo aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/256/2013, Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 10CoE/311/2010.
5. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ďalej konštatovalo, že zmluva obsahuje aj neprijateľné podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a to - dohoda o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskú doložku, ustanovenie podľa ktorého sa zmluvné vzťahy riadia Obchodným zákonníkom a vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil s úverovými podmienkami. 6. Nedostatky úverovej zmluvy v časti I žaloby majú podľa žalobkyne za následok, že úver, ktorý na základe tejto zmluvy žalovaná poskytla žalobkyni je bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej nikdy nevzniklo právo na zaplatenie inej sumy, ako je suma poskytnutého spotrebiteľského uveru (t.j.14.950,- EUR). 7. Žalobkyňa odôvodnila naliehavý právny záujem tým, že nevie, aký je jej skutočný dlh voči žalovanej vzhľadom na neplatnosť dojednaného úroku. Naliehavý právny záujem na určení, či určitý právny vzťah alebo právo tu je, alebo tu nie je, spočíva v tom, že právne postavenie žalobkyne by bolo bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení tkvie teda v tom, že práve takéto určenie vyrieši všetky sporné právne otázky medzi žalobkyňou a žalovanou, vytvorí tak i pevný právny základ pre ich budúce právne vzťahy a svojimi dôsledkami vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a predíde aj sporom o plnenia. V spotrebiteľských vzťahoch je v zmysle konštantnej judikatúry daný naliehavý právny záujem na určení cieľom ochrany spotrebiteľa proti porušiteľovi a o takýto prípad ide nepochybne v prejednávanej veci. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou je bezúročná a bez poplatkov, je daný z dôvodu právnej istoty žalobkyne na skutočnej výške dlhu nad rámec poskytnutých peňažných prostriedkov (istiny). 8. Naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy u spotrebiteľa, ktorého špecifické postavenie slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, judikatúra súdov európskych spoločenstiev, ale i vnútroštátna právna úprava, pričom spotrebiteľ potrebuje mat' vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh a jeho právne postavenie sa stane istejšie, nebude potom vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31. júla 2009, ktoré sa otázkou naliehavého právneho záujmu spotrebiteľa zaoberalo. 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že v celom rozsahu odmieta neaktuálne stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré vôbec nezohľadňuje rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C/42/15 HomeCredit Slovakia, a. s., proti Kláre Biróovej. Uvedené stanovisko je len individuálnym právnym názorom, ktoré nemá všeobecný záväzný právny charakter. Žalovaný uviedol, že neskoršia judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaznamenala odklon od dotknutého rozhodnutia zo dňa 31. 07. 2009, sp. zn. 1MCdo/1/2009. Vyriešiť otázku, t. j. spor, či bolo plnené na existujúci alebo neexistujúci záväzok možno len v konaní o návrhu na plnenie. Takýto záver je na mieste bez ohľadu na tvrdenie navrhovateľa o jeho neistote vo vzťahu k otázke, či a komu dlhuje, ktorú možno riešiť práve v konaní o plnenie. Žalobkyňa od uzavretia zmluvy o úvere spláca svoj záväzok v dohodnutých mesačných anuitných splátkach, t. j. splátka istiny a úroku. Žalovaný uviedol, že zmluva o úvere preukázateľne obsahuje namietanú obligatórnu náležitosť podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Je absolútne nepochybné, že žalobkyňa vedela v akej výške, kedy a ako má poskytnutý úver splácať. Z dikcie citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch žiadnym spôsobom nevyplýva žalovanému povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere osobitne informáciu o tom, aká suma z každej anuitnej splátky úveru sa započítava na istinu, úroky a poplatky. Ani smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady nevyžaduje rozdelenie splátok na istinu, úroky a poplatky. Smernica Európskej únie predstavuje tzv. úplnú harmonizáciu v danej oblasti, čo znamená, že s cieľom dosiahnutia fungujúceho vnútorného trhu členské štáty nesmú zachovávať ani zaviesť prísnejšie pravidlá ako sú v nej uvedené. Žalovaný ďalej uviedol, že štátne orgány majú povinnosť eurokonformne vykladať vnútroštátne právo v najväčšej možnej miere, nesmie však ísť o výklad, ktorý je zjavne contra legem. Žalovaný poukázal na viacero rozsudkov krajských súdov Slovenskej republiky. Osobitne poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Home Credit Slovakia a. s., proti Kláre Biróovej a smernicu Európskej únie s účinnosťou od 01. 05. 2018 a smernicu EU. Doplnil, že s účinnosťou od 01. 05. 2018 sa mení znenie daného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch tak, že doterajšie znenie nahradí znenie - výšku, počet a frekvenciu splátok. Ak žalobkyňa pociťovala právnu neistotu ohľadom výšky skutočného dlhu, môže sa kedykoľvek počas trvania úverovej zmluvy obrátiť na žalovaného o poskytnutie amortizačnej tabuľky. K namietaným neprijateľným zmluvným podmienkam žalovaný uviedol, že považovať individuálne dohodnutú rozhodcovskú doložku za neplatnú iba z dôvodu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ považuje za iluzórne a scestné. Tiež poukazuje
na to, že zmluva o úvere neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého sa zmluvné vzťahy riadia Obchodným zákonníkom ako sa mylne domnieva žalobkyňa, resp. vo svojom stanovisku Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalovaný na záver svojho vyjadrenia uviedol, že argumenty žalobkyne odôvodňujúce údajnú bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutia úveru považuje za účelové, pričom zmluvná dokumentácia žalovaného neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, a preto navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. 10. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, a teda platná a účinná legislatíva umožňuje, aby súd konal a rozhodol o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru tak, ako sa domáha žalobkyňa v podanej žalobe. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že výklad žalobkyne týkajúci sa potreby rozpísania jednotlivých splátok úveru na istinu, úroky a poplatky nie je prevzatý len zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ale reflektuje dlhodobú rozhodovaciu prax väčšiny slovenských súdov s výnimkou niekoľkých málo rozhodnutí, ktoré uvádza žalovaná vo svojom vyjadrení. Neexistuje žiadna pochybnosť, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec smernice Európskej únie a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom žalobkyňa poukázala na niektoré rozhodnutia. V zmysle uvedenej konštantnej judikatúry potvrdenej Najvyšším súdom Slovenskej republiky sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobkyňa sa zároveň vyjadrila aj k vyjadreniu žalovaného ohľadom eurokonformného výkladu zákona. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona - práva členského štátu musia vnútroštátne súdy v prvom rade skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok. Eurokonformný výklad zákona nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem. Žalobkyňa mala za to, že vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov nie je možné, aby súd vyložil toto ustanovenie eurokonformne ani po rozsudku C42-15 tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úroku a iných poplatkov, pretože by vnútroštátne právo nahradilo smernice Európskej únie, čo je postup typický pre priamy účinok. Nakoľko sa v tomto konaní jedná o spor medzi jednotlivcami, priamy účinok je vylúčený, a teda môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom, no ani takýto postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem. Výklad zákona o spotrebiteľských úveroch nemôže narušiť všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Výklad zákona o spotrebiteľských úveroch v súlade so smernicou Európskej únie bude možné až po nadobudnutí účinnosti zmeny zákona o spotrebiteľských úveroch so zosúladeným textom smernice EÚ, dovtedy pôjde o výklad zákona o spotrebiteľských úveroch contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto navrhol, aby súd vyhovel podanej žalobe. 11. Žalovaný vo svojej duplike k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že rozhodnutie, na ktoré žalobkyňa vo svojom vyjadrení poukazuje, vrátane dvoch rozsudkov Najvyššieho súdu boli vydané pred vydaním rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/2015 HomeCredit Slovakia, a. s. proti Q. P., t. j. pred 09. 11. 2016. Vo vzťahu k prejednávanej veci ich možno považovať prinajmenšom za neaktuálne. Princíp právnej istoty nepredstavuje a ani nemôže predstavovať garanciu zákazu zmeny judikatúry. Predvídateľnosť súdnych rozhodnutí nemožno ani okrajovo vnímať tak, že súd sa nemôže od rozhodovacej praxe iných súdov nijakým spôsobom odchýliť. Práve naopak, článok 2 ods. 3 Civilného sporového poriadku priamo pripúšťa možnosť súdu odkloniť sa od rozhodovacej praxe súdov a rozhodnúť inak za podmienky, že toto rozhodnutie dôkladne a presvedčivo odôvodní. Vzhľadom na uvedené nemožno akceptovať právny názor žalobkyne, že ak sa súd v prejednávanej veci odkloní od ňou uvádzanej „konštantnej judikatúry“ naruší tým princíp právnej istoty a interpretuje dotknuté ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch contra legem. Žalobkyňou uvádzaná judikatúra už od prvého mája 2018 - od účinnosti novely zákona o spotrebiteľských úveroch č. 279/2017 Z. z. nebude môcť byť ani v najmenšom považovaná za konštantnú. Čoskoro účinnou legislatívnou zmenou zákonodarca odstráni nejednostnosť v interpretácii dotknutého ustanovenia. Takýmto spôsobom dôjde ex lege k odstráneniu domnelej istoty finančných spotrebiteľov (vrátane žalobkyne) ohľadom výšky ich „skutočného dlhu“, ktorá mala byť spôsobená práve nerozpísaním každej splátky na istinu, úroky a iné poplatky priamo v zmluve o úvere. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
12. Na pojednávaní konanom dňa 21. 03. 2018 právny zástupca žalobkyne v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe a svojich vyjadreniach, pričom doplnil, že zákonodarca dňa 12. 10. 2017 novelizoval ustanovenie v mene zákona č. 129/2010 Z. z., pričom v dôvodovej správe k tejto novele sa uvádza, že účelom novely zákonodarcu bolo zosúladiť smernicu tak, aby sa predmetné ustanovenia zákona zosúladili so smernicou. Doterajšia úprava resp. zákon išiel nad rámec smernice, čoho dôsledkom bola aj novelizácia niektorých ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto navrhol súdu, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel. 13. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrvala v plnom rozsahu na podanej žalobe, uviedla, že ako spotrebiteľ má právo vedieť, koľko bude mesačne platiť. Na otázku sudcu uviedla, že vie, koľko zaplatí celkovo za poskytnutý úver. Pri uzatváraní zmluvy jej bolo všetko vysvetlené, všetkému porozumela, úver zobrala z toho dôvodu, že to bola jej mladícka nerozvážnosť. Žalovaného žiadala o poskytnutie amortizačnej tabuľky, ktorú jej dali až neskôr, nie už pri uzatváraní zmluvy, pričom v tom čase nevedela, koľko bude platiť mesačne úrok. Potvrdila, že sa oboznámila so všeobecnými obchodnými podmienkami a týmto porozumela. Ďalej uviedla, že pri uzatváraní zmluvy jej bolo všetko vysvetlené a všetkému porozumela. Úver už spláca tri roky, pričom na právneho zástupcu sa obrátila až teraz, nakoľko nevedela v tom čase, koľko bude mesačne splácať úrok. 14. Poverená zamestnankyňa žalovaného na pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na písomných vyjadreniach žalovaného. Uviedla, že zákon ide v tomto smere nad rámec smernice, pričom poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017, ktorý vo svojom odôvodnení uvádza, že eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný dospel tento súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 nemožno od dodávateľov žiadať, aby uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona uvádza pojem výška alebo počet či termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov i za použitia eurokonformného výkladu je potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Ďalej uviedla, že žalobkyňa sama uviedla, že mala vedomosť o tom, akú výšku splátky a v akom členení má splácať a už len kvôli tomu považuje žalobu za nedôvodnú a žiadala súd, aby ju zamietol. 15. Súd v uvedenom spore konštatoval, že sa jedná o spotrebiteľský spor, kde sa žalobkyňa ako spotrebiteľ domáha ochrany svojho práva, medzi sporovými stranami je sporná skutočnosť, či poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom súd podľa predbežného právneho posúdenia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017, ktoré znegovalo doteraz platnú judikatúru súdov nižších stupňov a ustálilo, akým spôsobom sa má eurokonformne vykladať ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010, ktoré je medzi sporovými stranami sporné. 16. V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to so zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ uzatvorenou dňa 15. 02. 2013, s odpoveďou Ministerstva spravodlivosti žalobkyne na jej žiadosť ohľadom posúdenia uzatvorenej zmluvy, so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, so žiadosťou o poskytnutie bezúčelovej Flexipôžičky zo dňa 15. 02. 2013, s informáciou odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska z 18. 04. 2017, so všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB a. s. pre poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, pričom zistil a preukázal nasledovný skutkový a právny stav: 17. Žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 15. 02. 2013 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ registračné číslo: 001191811150213. Na základe uvedenej zmluvy poskytol žalovaný žalobkyni bezúčelový spotrebný úver vo výške 14.950,-Eur pri výške úrokovej sadzby 12,90% ročne. Čerpanie úveru bolo dohodnuté jednorázovo dňa 15. 02. 2013, lehota splatnosti 120 mesiacov, dátum prvej splátky bol dňa 18. 03. 2013 a dátum poslednej splátky dňa 18. 01. 2023. Mesačná anuitná splátka vrátane poistného predstavovala 223,50,-Eur. Celkové náklady dlžníka predstavovali sumu 11.647,27,-Eur a celkovú čiastku, ktorú musí žalobkyňa ako dlžník zaplatiť predstavovala sumu 26.596,27,-Eur, z toho istina 14.950,-Eur a výška celkových nákladov dlžníka 11.646,27,-Eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 13,72% a priemerná RPMN predstavovala 12,29%. Súčasťou zmluvy bol aj prehľad poplatkov, pričom splácanie úveru bolo zabezpečené zrážkami zo mzdy v prípade príjmu zo závislej činnosti. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa bola toho názoru, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru nie je v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch, obrátila sa listom na Ministerstvo spravodlivosti, ktoré jej vo svojej odpovedi zo dňa 27. 03. 2017 uviedlo, že uzatvorená zmluva neobsahuje povinné náležitosti, ktoré podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. musí mať, t. j. výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom ministerstvo bolo toho názoru, že zmluva obsahuje aj neprijateľné podmienky, a to dohodu o zrážke zo mzdy, rozhodcovskú doložku a vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil s úverovými podmienkami, čo de facto prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke skutočného riadneho oboznámenia sa s obchodnými podmienkami. Ministerstvo na záver svojej odpovede uviedlo, že rozhodnutie o tom, či sú úvery z vyššie uvedených dôvodov bezúročné a bez poplatkov však závisí na rozhodnutí súdu. Nakoľko bola žalobkyňa toho názoru, že uzatvorená zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti, svojou žalobou sa domáha, aby súd určil, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.
18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou
23. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) 129/2010 Z. z. platného a účinného od 01.01.2013 do 09.06.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
24. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) 129/2010 Z. z. platného a účinného od 01.01.2013 do 09.06.2013, právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
25. Na základe vykonaného dokazovania, po oboznámení sa s listinnými dôkazmi a po výsluchu sporových strán mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne je nedôvodná. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia, že úver uzatvorený medzi sporovými stranami na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 15. 02. 2013 je bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na skutočnosť, že uzatvorená zmluva neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobkyňa poukázala v tejto súvislosti na viacero rozhodnutí krajských súdov a ostatných súdov na území Slovenskej republiky, pričom ohľadom naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31. 07. 2009. Po prednesení žaloby žalobkyňou a po vyjadrení sa strany žalovanej k podanej žalobe súd v rámci predbežného právneho posúdenia uviedol, že bude postupovať v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo/146/2017 zo dňa 22. 02. 2018, kde najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 6Co/39/2017 zo dňa 26. 04. 2017. V základnom konaní sa jednalo o spor Prima banky Slovensko a. s. proti spotrebiteľovi o zaplatenie peňažnej sumy. Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý zrušil citované rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vyplynulo, že v dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany
spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne 11 3 Cdo 146/2017 informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). 26. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110). 27. Rozsudok konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. 26. Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. 28. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice. 29. Súd teda rešpektujúc názor dovolacieho súdu dospel k záveru, že pokiaľ nemožno od dodávateľov žiadať, aby v uzatváraných zmluvách podľa zákona č. 129/2010 Z. z. uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, uzatvorená zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným spĺňala všetky zákonné náležitosti zákona č. 129/2010, a teda požiadavka žalobkyne na určenie, že poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov je nedôvodná. Navyše samotná žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že vedela, koľko zaplatí celkovo za poskytnutý úver, pri uzatváraní zmluvy jej bolo všetko vysvetlené a všetkému porozumela. K samotnému dôvodu zobratia úveru uviedla, že to bola mladícka nerozvážnosť, pričom neskôr žalovaného požiadala o poskytnutie amortizačnej tabuľky, a teda vedela, koľko bude platiť. Jedinou skutočnosťou, ktorú nevedela, bola tá skutočnosť, že nevedela, koľko bude tá ktorá splátka
predstavovať zaplatený úrok. Uviedla, že sa oboznámila so všeobecnými obchodnými podmienkami a týmto porozumela a že všetko jej bolo pri uzatváraní zmluvy vysvetlené. Na tomto mieste súd musí konštatovať, že aj samotný spotrebiteľ musí hájiť svoje práva v zmysle zásady „vigilantibus iura, non dormientibus pro sunt - právo patrí bdelým nie spiacim. Aj samotný spotrebiteľ musí byť bdelý, ostražitý a pri uzatváraní zmlúv si musí veľmi dobre zvážiť, za akých podmienok zmluvu uzatvára, musí zvážiť svoju bonitu, teda či má na to, aby uvedený úver splácal. Spotrebiteľ sa často dovoláva ochrany a veľa krát sa stáva, že nezaplatí v prospech veriteľa ani požičanú istinu. Súd nemôže poskytovať bezbrehú a nekonečnú ochranu spotrebiteľom. Aj samotný spotrebiteľ musí byť aktívny a veľmi dobre zvažovať, za akých podmienok vstupuje do zmluvného vzťahu s tým ktorým dodávateľom. Je potrebné si uvedomiť, že v danom spore je žalovaným bankou, ktorá pôsobí na trhu niekoľko desiatok rokov a ak sa žalobkyni podmienky, za ktorých poskytol úver, zdali nevýhodné, mohla sa obrátiť na inú banku, prípadne na nebankový subjekt. 30. Pokiaľ sa týkalo výtky žalovanej, že zmluva obsahovala aj neprijateľné zmluvné podmienky, a to dohodu o zrážke zo mzdy, rozhodcovskú doložku a vyhlásenie spotrebiteľa, že sa oboznámil s úverovými podmienkami, tieto neprijateľné podmienky žalovaná bližšie nenamietala resp. nepreukázala ich súvis s určením, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná ako spotrebiteľ poskytnutý úver riadne spláca, pričom uvedené žalobkyňou deklarované neprijateľné podmienky nespôsobujú neplatnosť uzatvoreného právneho vzťahu. V prípade, že by sa dodávateľ domáhal použitia týchto neprijateľných zmluvných podmienok existujú spôsoby ochrany, ktoré môže žalobkyňa ako spotrebiteľ využiť, aby sa tak zabránilo nezákonným praktikám zo strany dodávateľa. Samotné žalovanou deklarované neprijateľné podmienky však vo väzbe na určenie, ktorého sa domáhala nemajú žiadny vplyv. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 31. O trovách konania rozhodol sudca s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanej, ktorá mala v spore plný úspech, nakoľko žaloba žalobkyne bola v celom rozsahu zamietnutá, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.