Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_39Csp-252-2017.pdf
PDF · 102.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-39Csp/252/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt od XX.XX.XXXX F.-T., adresa na doručovanie U. XXX/ XX, XXX XX F., o zaplatenie 187,45 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 108,19 € spolu s úrokom z omeškania
- 5,05% ročne zo sumy 21,90 € od 12.01.2016 do zaplatenia,
- 5,05% ročne zo sumy 21,90 € od 10.02.2016 do zaplatenia,
- 5,05% ročne zo sumy 21,90 € od 10.03.2016 do zaplatenia,
- 5,00% ročne zo sumy 21,90 € od 12.04.2016 do zaplatenia,
- 5,00% ročne zo sumy 20,59 € od 10.05.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 15,40%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2017, žalobca ako postupník pohľadávky postupcu Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 žiadal, aby súd žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť mu sumu 187,45 € spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 21,90 € od 12.01.2016 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 21,90 € od 10.02.2016 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 21,90 € od 10.03.2016 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 21,90 € od 12.04.2016 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 20,59 € od 10.05.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobca skutkovo žalobu odôvodnil tým, že postupca so žalovaným dňa 20.03.2015 uzatvoril zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v zmluve a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a cenníku. Postupca vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, ktoré žalovaný neuhradil. Neuhradený zostatok z týchto faktúr postúpil postupca na žalobcu v celkovej sume 242,02 € (108,19 € služby, 79,26 € zmluvná pokuta, 54,57 € iné poplatky). Postupca a žalovaný sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne postupcovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej postupcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré postupca poskytol žalovanému na základe zmluvy, ako súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby, ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel
medzi akciovou kúpnou cenou a predajnou cenou, ak bol žalovanému na základe zmluvy mobilný telefón poskytnutý. Benefity sú uvedené v zmluve alebo cenníku. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Zo zostatku postúpených faktúr si žalobca uplatňuje len úhradu ceny služieb, ostatné vyúčtované položky v celkovej výške 54,57 € si neuplatňuje. Žalovaný neuhradil cenu služieb a zmluvnú pokutu, preto žalobca uplatňuje v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania z nezaplatenej ceny služieb.
3. Na preukázanie skutkových tvrdení žalobca založil spolu so žalobou do spisu listinné dôkazy: Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 a dodatok č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok z 11.09.2017 a príloha k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 5-24); Zmluva o poskytnutí verejných služieb - služba Mobilný internet z 20.03.2015, Dodatok k zmluve o poskytnutí verejných služieb z 20.03.2015 (č.l. 25-28); Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. účinné od 01.02.2013, Príloha k VP pre poskytovanie verejných služieb (č.l. 29-39); Cenník pre poskytovanie služieb prostredníctvom mobilnej siete platný od 01.03.2015 (41-61); Faktúra VS: XXXXXXXXXX z 22.12.2015 na sumu 21,90 € (mesačné poplatky a nehlasové služby), splatná 11.01.2016 (č.l. 62); Faktúra VS: XXXXXXXXXX z 22.09.2016 na sumu 79,26 € (Zmluvná pokuta), splatná 10.10.2016 (č.l. 63); Faktúra VS: XXXXXXXXXX z 22.02.2016 na sumu 46,69 € (mesačné poplatky a nehlasové služby, iné poplatky a služby - obmedzenie služby - neplatenie), splatná 09.03.2016 (č.l. 64); Faktúra VS: XXXXXXXXXX z 22.01.2016 na sumu 26,89 € (mesačné poplatky a nehlasové služby + upomienka oneskorenej platby), splatná 11.01.2016 (č.l. 65); Faktúra VS: XXXXXXXXXX z 22.04.2016 na sumu 40,39 € (mesačné poplatky a nehlasové služby + prerušenie služby - neplatenie), splatná 09.05.2016 (č.l. 66); Faktúra VS: XXXXXXXXXX z 22.03.2016 na sumu 26,89 € (mesačné poplatky a nehlasové služby + upomienka oneskorenej platby), splatná 11.01.2016 (č.l. 67); Oznámenie žalobcu zo 16.10.2017 o vymáhaní pohľadávky a výzva k úhrade 310,68 € spolu s príslušenstvom (č.l. 68).
4. Žalovaný má od 10.10.2007 hlásený pobyt Bratislava-Petržalka. Súdu sa vykonaným šetrením nepodarilo zistiť adresu aktuálneho pobytu žalovaného. Na adresách uvedených v zmluve si žalovaný listové zásielky nepreberá. Súd doručil žalovanému žalobu, poučenie strany sporu a výzvu na vyjadrenie sa k žalobe postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) oznámením o podanej žalobe zverejneným na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 28.03.2018. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.
5. Súd v zmysle § 297 ods. 2 CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, keďže v prejednávanej veci sa rieši otázka jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota žalobcom uplatnenej pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 €.
6. Súd vykonal dokazovanie podľa § 295 CSP listinnými dokladmi založenými žalobcom spolu so žalobou do spisu a ostatným spisovým materiálom vzťahujúcim sa na vec. 7. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) - Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
8. Podľa § 489 OZ - Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
9. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. (1) Podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, .......
10. Z predložených listinných dôkazov je preukázané, že spotrebiteľskou zmluvou o poskytovaní verejných služieb - služba Mobilný internet - DATA SIM MI NEOB2 vznikol dňa 20.03.2015 medzi zmluvnými stranami občianskoprávny záväzkový vzťah podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, z ktorého právny predchodca žalobcu plnil poskytovaním verejných služieb žalovanému a žalovaný služby prijímal. Dodatkom k Zmluve o poskytnutí verejných služieb dňa 20.03.2015 sa právny predchodca žalobcu zaviazal zabezpečiť žalovanému predaj koncového zariadenia Huawei E3131H White za akciovú kúpnu
cenu 1 €, ktorého maloobchodná cena predstavovala 25 €, pričom žalovaný vzal na vedomie, že rozdiel medzi neakciovou maloobchodnou cenou a akciovou cenou predstavuje zľavu z dôvodu doby viazanosti dohodnutej v zmysle dodatku na dobu 24 mesiacov a žalovanému bol poskytnutý neobmedzený mobilný internet 2 alebo 3 so zľavou vo výške 100% z ceny mesačného paušálneho poplatku za poskytovanie služby po dobu troch zúčtovacích období (Mesačný poplatok bez viazanosti bol stanovený v cenníku na sumu 23,18 € x 3 = 69,54 €) a od štvrtého zúčtovacieho obdobia za zvýhodnený mesačný poplatok 17,99 € s DPH. Žalovaný sa zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku k zmluve zotrvá v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Porušením záväzku viazanosti podľa dodatku k zmluve je okrem iného nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy. Porušením záväzku viazanosti podľa zmluvy vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa vzorca uvedeného v dodatku k zmluve, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu - zmluvná pokuta 150 € - pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb. Doba viazanosti začala plynúť uzavretím dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb od 20.03.2015. Žalovaný podľa predložených dôkazov neuhradil vyúčtovaciu faktúru za obdobie od 22.11.2015 do 21.12.2015 splatnú dňa 11.01.2016. Vo vyúčtovacej faktúre splatnej 09.03.2016 za obdobie 22.01.2016 do 21.02.2016 bola zaslaná žalovanému upomienka a oznámenie o obmedzení služby pre neplatenie od 01.03.2016 a s tým spojený poplatok. Vo vyúčtovacej faktúre za obdobie od 22.03.2016 do 21.04.2016 splatnej 09.05.2016 bolo žalovanému oznámené zrušenie programu služieb a účtovaný poplatok za prerušenie služby pre neplatenie. Faktúrou za obdobie od 22.08.2016 do 21.09.2016 bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 79,26 € bez uvedenia výpočtu ako právny predchodca k výške účtovanej zmluvnej pokuty dospel. Podľa Dodatku k zmluve, zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo faktúre, ktorou je účastníkovi vyúčtovaná a uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti. Podnik podľa dodatku bol oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením záväzku viazanosti len vo výške presahujúcej sumu dojednanej a vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Žalovaný cenu služieb, iných poplatkov a zmluvnú pokutu, vyfakturovaných právnym predchodcom žalobcu nezaplatil. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 v znení dodatku č. 1 zo dňa 11.09.2017, ktorá nadobudla účinnosť dňa 13.09.2017 a tým aj účinnosť postúpenia sa stal žalobca veriteľom postúpenej pohľadávky voči žalovanému vo výške 79,26 € splatnej 10.10.2016 (zmluvná pokuta), v sume 21,18 € splatnej 11.01.2016, v sume 0,72 € splatnej 11.01.2016, v sume 21,18 € splatnej 09.02.2016, v sume 0,72 € splatnej 09.02.2016, v sume 21,18 € splatnej 09.03.2016, v sume 0,72 € splatnej 09.03.2016, v sume 21,18 € splatnej 11.04.2016, v sume 0,72 € splatnej 11.04.2016, v sume 20,59 € splatnej 09.05.2016. Pohľadávka uplatnená žalobcom ako postupníkom pohľadávky z titulu zostatku neuhradených faktúr za služby predstavuje istinu 187,45 €, z toho cena služieb 108,19 € a zmluvná pokuta vo výške 79,26 €. Žalobca si v žalobe neuplatňoval poplatky za upomienky a poplatky za obmedzenia a prerušenia poskytovaných služieb v sume 54,57 €, ktorých postúpenie, podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, nebolo ani preukázané. Listom zo dňa 16.10.2017 žalobca žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky a vyzval žalovaného na zaplatenie základnej pohľadávky v sume 242,02 €, úrokov v sume 16,98 €, náklady inkasného konania v sume 51,68 €, t.j. spolu v sume 310,68 € v lehote do 26.10.2017.
11. Súd žalobu ako dôvodne podanú uznal len v časti nároku žalobcu na cenu služieb vo výške 108,19 € spolu s úrokom z omeškania. Súd priznal žalobcovi príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, úrok z omeškania so zaplatením splatných súm ako ceny za poskytnuté telekomunikačné služby tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Výšku úroku súd stanovil v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po splatnosti ceny služieb uvedenej vo faktúre.
12. Na strane žalovaného sa v zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ) jedná o fyzickú osobu nepodnikateľa a tým v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, od ktorej žalobca odvíja svoje právo (Zmluva o poskytovaní verejných služieb bola uzavretá podľa § 44 a nasl. zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách).
13. Zmluva o pripojení, resp. o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 43 zákona elektronických komunikáciách, je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne, ako spotrebiteľská zmluva upravená. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom elektronických komunikáciách má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ).
14. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
15. Nepochybne bolo právom právneho predchodcu žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovaného riadne a včas uhrádzať odplatu za poskytnuté služby ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných služieb, či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý vyhradený objem dátových služieb, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy získať určité výhody pri predpokladanej spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť aj povinnosti vyplývajúce z voľby a viazanosti. Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním služieb zákazníkom minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a na zabezpečenie návratnosti investície „výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov požaduje zotrvanie určitú dobu v záväzkovom vzťahu a práve túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou. Aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup k právam zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, že znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 12, 18 až 24 mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie ale aj ekonomickej a sociálnej situácie. Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena sociálnej situácie rodiny, zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu, že konkurencia alebo aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Vysoká sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku, v danom prípade 150 €, teda nesmie znemožňovať zákazníkovi
- spotrebiteľovi možnosť voľby, a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či odmietnuť poskytnutie tej ktorej poskytnutej služby o to viac ak o jej aktiváciu ani nežiadal. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy. Takáto Zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a
výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných telekomunikačných operátorov. Rozdiel spočíva aj v tom, či spotrebiteľ koná tak, že si zabezpečí mobilný telefón a využíva služby s tým, že už od počiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa ekonomická alebo sociálna situácia donúti ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu hoci aj v degresívne stanovenej výške, ktorá nie je zanedbateľná, spravidla presahuje cenu „zľavy“ koncového zariadenia a niekoľkonásobku paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje možnosť voľby, deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia pôsobí disproporčne. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby, ten zjavne ušetrí v rozsahu zníženého objemu dát, hlasovej a nehlasovej spotrebe, teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy, opätovne aj so sadzbami DPH. Popri tom má žalobca ako operátor mnoho iných možností ako zabezpečiť prípadné „vrátenie výhod“ nedodržaním zmluvných povinností, či už odkladacou alebo rozväzovacou podmienkou poskytnutia zľavy, odstúpením od kúpnej ceny zvýhodneného mobilného zariadenia, stanovením pomernej alebo pohyblivej zmluvnej pokuty a pod., pričom ekonomické a účtovné komplikácie nesmú prevažovať pred ochranou poctivých obchodných stykov, mravov a zvyklostí v podobe dodatočného účtovania DPH, či vymáhanie nárokov. S poukazom na historický vývoj zmluvnej pokuty. Kým v prvopočiatkoch si poskytovatelia služieb nárokovali iba na zmluvnú pokutu vo výške poskytnutej zľavy z telekomunikačného zariadenia, zmluvné pokuty v čase uzavretia predmetného právneho úkonu takúto výšku výrazne prekračujú. Zmluvná pokuta nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok zabezpečenie prípadných benefitov a výhod. Pri dojednávaní ceny je možné uplatniť rozväzovacie alebo odkladacie podmienky, dokonca pri vyúčtovaní DPH z predajnej ceny mobilných telefónov by výrazne získal aj štát, pretože zo zmluvnej pokuty DPH nie je účtovaná. Pri zmluvnej pokute predajcovi tak prináleží aj časť ceny, ktorú by inak odviedol štátu na dani. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej účelnosť, pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými a teda aj neplatnými. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči určitému počtu spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy či dodatku k nej, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na charakter, rozsah a závažnosť porušenej povinnosti je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Súd preto žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, vo faktúre vyčíslenej právnym predchodcom žalobcu v sume 79,26 € bez uvedenia ako k tejto sume dospel, vychádzajúcej z neplatnej zmluvnej podmienky zamietol.
16. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Žalobca mal v konaní úspech vo výške 57,7%, žalovaný vo výške 42,3%. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 15,4%. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)