Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Csp-18-2018.pdf
PDF · 90.55 KB
Case nature
Subarea
7Csp/18/2018
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobkyne: Z. G., J.. XX.X.XXXX, Y. G. U. XX, XXX XX N., zastúpená JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, IČO: 37 756 508, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 12.02.2016, ktorú uzatvoril so žalobkyňou.
Súčasný zamestnávateľ žalobkyne Mesto Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, je p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 12.02.2016, ktorú žalovaný uzatvoril so žalobkyňou.
II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 27.03.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 26.03.2018, ktorým sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 12.02.2016, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 601105943 zo dňa 12.02.2016, ktoré sú vykonávane prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne Mesta Banská Bystrica, Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, ako aj náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobkyne Mesto Banská Bystrica žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 06.11.2017 (ďalej len ,,Žiadosť“), ktorá odkazuje na dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 12.02.2016 (ďalej len „Dohoda o zrážkach zo mzdy“). Dohoda o zrážkach zo mzdy mala žalovanému slúžiť na zabezpečenie jeho pohľadávok majúcich základ v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 601105943 zo dňa 12.02.2016 (ďalej len „Zmluva o úvere“) alebo súvisiacich s touto Zmluvou o úvere. Jediným riešením pre žalobkyňu ako zabrániť zásahom do jej majetkovej sféry prostredníctvom nezákonných zrážok zo mzdy je vydanie neodkladného opatrenia. Prípadné práva veriteľa týmto nebudú nijako dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže predmetnú Zmluvu o úvere je nutné považovať v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľskú zmluvu.
3. Žalobkyňa poukázala na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Spotrebiteľ (žalobkyňa) v rámci dodávateľsko - spotrebiteľských vzťahoch vystupuje ako slabšia zmluvná strana, ktorá nedisponuje s takými odbornými znalosťami a informáciami o jednotlivých právnych, či iných inštitútoch, ktoré sú obsahom samotných zmlúv a ich príloh ako samotný dodávateľ (žalovaný). Z uvedeného možno logicky vyvodiť, že žiadnym, resp. nedostatočným oboznámením spotrebiteľa s Dohodou o zrážkach zo mzdy, vzniká zásadný nepomer vo vzniknutom občiansko
- právnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za rozpornú s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom žalobca nemôže žiadnym spôsobom zabrániť vykonaniu zrážok zo mzdy, a to aj napriek tomu, že žiadny súd postihnutie jeho majetku neschválil. Jediným účinným prostriedkom ochrany pre žalobkyňu je tak vydanie neodkladného opatrenia, ktorým je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ďalej, žalobkyňa uvádza, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť. Spotrebiteľ je často už v čase vzniku právneho vzťahu nútený, resp. nemá na výber uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromnoprávnym procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, tak ako je tomu aj v tomto prípade.
4. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že v znení Dohody o zrážkach zo mzdy dňa 12.02.2016 sa uvádza, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 500 € za odplatu 91,60 €, t.j. celkovo bola žalobkyňa povinná na Zmluvu o úvere zaplatiť sumu 591,60 €. V žiadosti zo dňa 06.11.2017, žalovaný žiada o zrážanie až do úplného splatenia dlhu t.j. do výšky 1.230,32 €, z výpisu z klientskej zóny týkajúceho sa zmluvy o úvere, ktorý bol vyhotovený dňa 04.03.2018 už žalovaný eviduje celkovú dlžnú sumu vo výške 1.485,26 €. Žalovaný sa celkom nekontrolovane a svojvoľne, obchádzajúc súdny prieskum opodstatnenosti žalovaným účtovného dlhu voči žalobcovi, domáha zaplatenia sumy, aktuálne už vo výške 1.485,26 €, čo pri poskytnutom úvere 500 €, z ktorého už navyše žalobkyňa splatil sumu 274,30 € (ako vyplýva z výpisu Klientskej zóny), žalobkyňa považuje za jednoznačný prejav ľubovôle žalovaného pri diktovaní sú výšky svojej pohľadávky.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
12. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení účinnom ku dňu 12.02.2016, spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.
15. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
16. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 12.02.2016 uzavretá zmluva o úvere, ktorej súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, slúžiaca na zabezpečenie pohľadávok žalovaného ako veriteľa z predmetnej zmluvy o úvere. Zmluvu o úvere je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, keďže žalovaný mal pri jej uzatváraní a plnení postavenie dodávateľa a žalobkyňa postavenie spotrebiteľa. Pokiaľ ide o postavenie veriteľa ako dodávateľa, o uvedenej skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti, a to predovšetkým s ohľadom na jeho predmet činnosti uvedený v Obchodnom registri, ktorým je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Pokiaľ ide o postavenie žalobkyne ako dlžníka, táto nie je v zmluve o úvere označená obchodným menom, resp. IČO, ktoré údaje by ju mohli identifikovať ako podnikateľa. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou mal súd osvedčené, že na základe predmetnej zmluvy o úvere jej zo strany žalovaného bola reálne poskytnutá suma 500 €, pričom dosiaľ žalovanému vrátila sumu 274,30 Eur.
17. Súd mal ďalej preukázané, že žalovaný doručil dňa 10.11.2017 zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o vykonávanie zrážok z jej mzdy, a to práve na upokojenie pohľadávky žalovaného z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žiadal vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne až do úplného splatenia dlhu do výšky 1230,32 €. V prejednávanej veci žalobkyňa odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pričom časť pohľadávky žalovaného žalobkyňa neuznáva, nakoľko žalovaný jej reálne poskytol sumu 500 € za odplatu 91,60 €, teda žalobkyňa bola povinná na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zaplatiť sumu 591,60 €. Z výpisu z klientskej zóny súd zistil, že žalobkyňa na predmetný úver dosiaľ uhradila sumu 274,30 € (dôkaz na čl. 7 súdneho spisu). Súd v prejednávanej veci považoval za splnenú podmienku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je odôvodnená správaním sa žalovaného, ktorý požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, v dôsledku ktorých bezprostredne dochádza k zásahu do majetkových práv žalobkyne, čo má nepochybne dopad na jej finančnú a sociálnu situáciu, a to všetko za situácie, kedy žalobkyňa spochybňuje výšku uplatnenej pohľadávky žalovaného, ako aj spôsob jej uplatnenia.
18. Súd na základe skutočností tvrdených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôsledne pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej- ktorej strany. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, preto bol súd pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Uspokojenie pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je žiadnym spôsobom ohrozené, pričom žalovaný má k dispozícii viacero právnych prostriedkov na uspokojenie svojich pohľadávok. Žalovaný je len v určitom rozsahu obmedzený vo svojom práve na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne. Ide však o obmedzenie, ktoré podľa názoru súdu musí žalovaný v tomto spore strpieť. Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci má preventívny a zabezpečovací charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej a v rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Je tiež potrebné prisvedčiť žalobkyni, že zákonná konštrukcia inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje zásah do majetkovej sféry dlžníka bez predchádzajúcej súdnej kontroly uplatnenej pohľadávky veriteľa, a to aj v spotrebiteľských právnych vzťahoch, pri ktorých z vnútroštátneho aj európskeho práva vyplýva zvýšený záujem zákonodarcu na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, vrátane súdnej ingerencie v tomto procese. Za daného stavu súd považuje domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov nariadením požadovaného neodkladného opatrenia za vhodný a primeraný spôsob bránenia svojich práv a záujmov zo strany žalobkyne.
19. Pokiaľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci smeruje aj k uloženiu určitej povinnosti tretej osobe, ktorej nesvedčí vecná legitimácia vo veci samej v rámci vzájomných právnych vzťahov žalobkyne a žalovaného, konkrétne zamestnávateľovi žalobkyne, súd považoval návrh za dôvodný aj v tejto časti. Súd zastáva názor, že Civilný sporový poriadok nevylučuje uloženie určitej povinnosti takejto tretej osobe neodkladným opatrením, pričom predovšetkým vychádzajúc z teleologického výkladu právnej úpravy inštitútu neodkladného opatrenia je nutné dospieť k záveru, že rôznorodosť súkromnoprávnych vzťahov a ústavná požiadavka na zabezpečenie efektívnej súdnej ochrany si v závislosti od okolností konkrétnej veci vyžaduje aj takýto zásah do práv, resp. záujmov tretieho subjektu. Aj v prejednávanej veci pokiaľ by bola uložená len povinnosť žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, pokiaľ by žalovaný napriek vykonateľnosti takéhoto výroku uloženú povinnosť nesplnil (napr. neoznámil by zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonávania zrážok), žalobkyni by zostala len možnosť domáhať sa splnenia tejto povinnosti vykonaním exekúcie na nepeňažné plnenie, pričom medzitým by jej mohli byť stále vykonávané zrážky zo mzdy. Tento dôsledok je podľa názoru súdu v rozpore s uvedenou ústavnou požiadavkou na zabezpečenie efektívnej súdnej ochrany práv a právnych záujmov osôb, do ktorých bolo protiprávne zasiahnuté, pričom v prejednávanej veci je navyše takáto požiadavka umocnená postavením žalobkyne ako spotrebiteľa, t.j. slabšej zmluvnej strany, ktorej právna úprava zaručuje zvýšenú ochranu. Odhliadnuc od uvedeného, aj gramatickým a systematickým výkladom ustanovení Civilného sporového poriadku možno podľa názoru súdu dospieť k záveru, že okruh strán, resp. „účastníkov“ konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (bez ohľadu na to, či je takýto návrh podaný pred alebo po začatí konania vo veci samej) môže byť odlišný od okruhu strán sporu vo veci samej, čo súvisí so skutočnosťou, že nová právna úprava na rozdiel od úpravy v Občianskom súdnom poriadku upustila od konceptu dočasnosti ako pojmového znaku predchádzajúceho inštitútu predbežných opatrení. Aj v prejednávanej veci preto nič nebráni tomu, aby zamestnávateľ žalobkyne bol považovaný za stranu („účastníka“) konania o nariadení neodkladného opatrenia, aj keď, ako už bolo uvedené, v sporoch vo veci samej vyplývajúcich z právnych vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným by mu vecná legitimácia nesvedčila.
20. Súd pokladal teda v danej veci za splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia, konkrétne existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Na základe uvedeného súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobkyňa bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradu týchto trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.