Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11P-137-2016.pdf
PDF · 100.14 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/137/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti o mal. G. É., D.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka G. G., D.. XX.X.XXXX, bytom I. H. X, G. a otec F. Y., D.. XX.X.XXXX, bytom U. XX, G., t.č. bytom N. X, XXX XX O., W., zast. Mgr. Pavol Kiss, advokát so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. G. É., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 50 Eur mesačne na 80 Eur mesačne od 23.9.2016 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 23.9.2016 do 30.4.2018 vo výške 577 Eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
III. Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/85/2008 zo dňa 30.11.2010.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 23.9.2016 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. G. É., D.. XX.XX.XXXX so sumy 50 Eur mesačne na 80 Eur mesačne od podania návrhu z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa.
2. Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa zo sumy 50 Eur mesačne na 80 Eur mesačne od 23.9.2016 súhlasil.
3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 19.12.2016 navrhol upraviť výšku výživného zo strany otca s poukazom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, s prihliadnutím na príjmové, majetkové pomery oboch rodičov. Poukázal pritom na skutočnosť, že od poslednej úpravy sa zvýšili pomery na strane maloletého dieťaťa.
4. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/85/2008 do zo dňa 30.11.2010. Uvedeným rozsudkom bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 50 Eur mesačne od 1.6.2018 do budúcna.
5. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.1.2011.
6. Matka v čase poslednej úpravy bola zamestnaná s príjmom vo výške 327 Eur, poberala rodinné prídavky a výživné na mal. G.. Spolu s deťmi obývali 3-izbový byt, ktorý bol v osobnom vlastníctve, za ktorý platila vrátane inkasa 199 Eur mesačne. K ďalším výdavkom patrila strava, životná poistka, mobilné telefóny.
7. Mal. G. v čase poslednej úpravy mala 9 rokov, bola žiačkou 3. ročníka základnej školy. Výdavky mala na zabezpečenie školských potrieb a pomôcok vo výške 50 Eur mesačne, školné 10 Eur mesačne, pracovné zošity, knihy, výdavky v súvislosti s jej zdravotným stavom. Ďalej platila poistky, stavebné sporenie.
8. Otec v čase poslednej úpravy žil v D.. Len čiastočne vykonával nejaké zamestnanie. V podstatnej miere bol však nezamestnaný. Od júna 2008 bol nezamestnaný a žil z podpory, ktorú mu poskytoval otec. Občas pracoval pre upratovaciu firmu mesačne 20 - 25 hodín a zarobil maximálne 100 Eur. V novembri 2008 sa presťahoval do Nemecka k matke a bol nezamestnaný. Vo februári 2009 sa prihlásil ako nezamestnaný a bol zaregistrovaný v pracovnej agentúre. Nepoberal podporu v nezamestnanosti, hľadal si prácu. Okrem maloletej dcéry inú vyživovaciu povinnosť nemal. Nevlastnil hnuteľný, resp. nehnuteľný majetok.
9. Od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov hlavne na strane mal. G..
10. Mal. G. mala v čase podania návrhu 16 rokov. Navštevovala Strednú odbornú školu - odevný dizajn. Na začiatku školského roka matka maloletej zabezpečila školské potreby a pomôcky 80 Eur, oblečenie, obuv 30 Eur, ZRPŠ 20 Eur, poplatok za učebnice, pracovné zošity na anglický jazyk 20 Eur, triedny fond 10 Eur, mesačník 10 Eur, školské pomôcky 10 Eur, strava v domácom prostredí vzhľadom na jej zdravotné problémy 100 Eur, hygienické potreby, drogéria 20 Eur, výdavky na lieky 20 Eur mesačne.
11. Matka bola nezamestnaná evidovaná na úrade práce. Privyrábala si brigádnicky, pričom jej príjem bol vo výške 87 Eur mesačne. Poberala prídavky na maloleté deti v sume 47,07 Eur a náhradné výživné v sume 50 Eur mesačne. Ďalšie výdavky sa týkali úhrady nájomného, inkasa 270 Eur, mobil 60 Eur, cestovné 20 Eur, strava 40 Eur, hygienické potreby drogéria 20 Eur štvrťročne. Uhrádzala poistku za byt a budovu v sume 28,19 Eur, daň za byt 15 Eur, doplatky na lieky 15 Eur.
12. Matka uviedla, že otec na výživu neprispieval, preto poberala náhradné výživné. S maloletou dcérou sa nestretával. Otec okrem výživného inou formou neprispel.
13. Otec bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu Gemünden a. Main dňa 21.6.2017. Otec uviedol, že má iba jednu vyživovaciu povinnosť a to voči dcére G. É.. Býva spolu so svojou matkou a nevlastným otcom v nájomnom byte. Byt má dve izby - kuchyňu, kúpeľňu. Bývajú tam iba traja. Nájomné predstavuje 500 Eur mesačne, pričom platí podiel vo výške 250 Eur svojej matke. Matka je dôchodkyňa, nevlastný otec invalid. Býva u nich, aby im pomohol. Otec je zamestnaný v spoločnosti Z. B.. Ide o spoločnosť na dočasné zamestnávanie. Je nasadzovaný v servise karavanov. V uvedenej spoločnosti bol štyri mesiace v apríli, čistý príjem podľa vyúčtovania predstavovalo 1.416,07 Eur. Vlastní motorové vozidlo starý Opel Astra na Slovensku, ktorý má hodnotu asi 600 Eur. Okrem toho vlastní motocykel značky Kawasaki, ktorý má 15 rokov a je ojazdený. Spláca mesačné splátky. Otec uviedol, že má dlhy na Slovensku v Sociálnej poisťovni skoro 9.000 Eur. K ďalším výdavkom patrí úver za motocykel 105 Eur a 8 Eur úroky, 50 Eur platí výživné na maloletú dcéru. Náklady na benzín 350 Eur mesačne, poistenie motocykla 80 Eur ročne, 40 Eur ročne daň, lieky 20 Eur mesačne, oblečenie 150 Eur. V súčasnosti nemá príjem z iných zdrojov okrem zamestnania. Nie je podnikateľom a nikdy ním nebol.
14. Otec predložil listinné dôkazy preukazujúce jeho príjem a iné výdavky.
15. Matka predložila listinné dôkazy preukazujúce výdavky na maloleté dieťa.
16. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
17. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
19. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
20. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
22. Pri rozhodovaní o zmene výživného teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom, v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP), platia ustanovenia § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
23. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
24. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
25. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
26. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
27. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
28. Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca pre maloletú G. zo sumy 50 Eur mesačne na 80 Eur mesačne od 23.9.2016 do budúcna. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na nezmenený počet vyživovacích povinností na strane matky, na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. K zmene pomerov došlo na strane maloletého dieťaťa, nakoľko od poslednej úpravy sa zvýšili výdavky na maloletú a to hlavne tým, že je školopovinná a vzhľadom na túto skutočnosť vzrástli náklady na jej výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré mala matka v roku 2010. Na strane matky a otca k podstatnej zmene ich príjmov proti poslednej úpravy nedošlo.
29. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,4,5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odôvodnené potreby maloletých detí sú nesporne vysoké, pričom na ich uspokojovanie sa majú podieľať obidvaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča a dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu, ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou, vyplýva že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.
30. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 80 Eur mesačne je primerané.
31. Podľa ust. § 232 ods. 3,4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
32. Vzhľadom na zmenu pôvodného rozhodnutia za obdobie od 23.9.2016 do 30.4.2018 vzniklo na strane otca dlžné výživné vo výške 577 Eur, ktoré mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 100 Eur spolu s bežným výživným.
33. Dlžné výživné na mal. G. bolo vypočítané nasledovne: rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným 80 Eur - 50 Eur = 30 Eur, alikvotná časť za mesiac september 2016 30 Eur : 30 dní = 1 Eur x 7 dní spolu 7 Eur, za obdobie 10/2016 do 4/2018 19 mesiacov x 30 Eur = 570 spolu dlžné výživné 577 Eur. O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na majetkové zárobkové pomery otca.
34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie, nakoľko po vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení účastníci konania v súlade s ust. § 368 CSP zhodne pred súdom prehlásili, že sa vzdávajú práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozhodnutiu vo všetkých jeho výrokoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.