Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Ek-379-2018.pdf
PDF · 83.44 KB
Case nature
Subarea
13Ek/379/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., sídlo: Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35831154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, sídlo: Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému: J. X., D.. Q..: X.X.XXXX, W. U.: X. XX, XXX XX X., o vymoženie 2.317,27 Eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.02.2018 domáhal od povinného vymoženia 2.317,27 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok č.k. SRS 096/2016 zo dňa 04.01.2017, (ďalej len ako „Exekučný titul“), ktorý vydal Stály rozhodcovský súd v Banskej Bystrici v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní s ustanoveným rozhodcom JUDr. Magda Jaňovková, (ďalej len ako „Stály rozhodcovský súd“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 14.06.2017, vykonateľnosť dňa 17.06.2017.
2. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.02.2018 predložil súdu exekučný titul, Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu zo dňa 08.01.2016, (ďalej ako „Rozhodcovská zmluva“) a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.05.2010. Súd pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vychádzal z uvedených dokumentov predložených súdu v elektronickej podobe.
3. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
4. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a
1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, 3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.
5. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.
6. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
7. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok stáleho rozhodcovského súdu vydaného v spotrebiteľskom spore, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t.j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietne. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o SRK“), ako aj to, či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, a či spĺňa náležitosti podľa tohto osobitného právneho predpisu. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.
8. Z predloženej spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 18.05.2010 vyplýva, že medzi právnym predchodcom oprávneného, Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, a povinným bola dňa 29.09.2008 uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby, podľa § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, na základe ktorého právny predchodca oprávneného poskytol povinnému spotrebiteľský úver vo výške 4.200 Eur. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy o úvere, súd posúdil predmetný zmluvný vzťah ako spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), keďže oprávnený pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s povinným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (povinný je označený identifikačnými znakmi typickými pre fyzické osoby
- nepodnikateľov, t.j. menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). V tomto prípade sa teda na predmetný právny vzťah vzťahuje i pôsobnosť príslušných vnútroštátnych i európskych noriem o ochrane spotrebiteľa.
9. Podľa § 40 ods. 2 zákona o SRK, rozhodcovský rozsudok obsahuje a) označenie stáleho rozhodcovského súdu, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal, b) mená a priezviská rozhodcov, c) označenie účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania podľa § 25 ods. 1 písm. a), d) miesto spotrebiteľského rozhodcovského konania, e) dátum vydania rozhodcovského rozsudku, f) výrok, g) odôvodnenie, h) poučenie o možnosti podať na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o lehote na jej podanie vrátane odkazu na webové sídlo ministerstva, na ktorom je zverejnený vzor žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa prílohy č. 3.
10. Pri preskúmavaní toho či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. Súd k uvedenému uvádza, že stály rozhodcovský súd v čase rozhodovania disponoval povolením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. SRS 005, teda súd bol spôsobilý na rozhodnutie spotrebiteľského sporu, a súčasne týmto súdom ustanovený rozhodca JUDr. Magda Jaňovková bol v čase rozhodovania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory.
11. Súd preskúmaním exekučného titulu zistil, že jeho poučenie je uvedené nasledovným spôsobom: „Proti tomuto rozsudku nie je možné podať opravný prostriedok a nie je možné ho preskúmať. Účastník rozhodcovského konania môže podať žalobu na príslušnom súde v lehote 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku podľa ustanovení §§ 45,46 zák. č. 335/2014 Z.z.. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, alebo na výkon rozhodnutia.“
12. Súd v tomto bode považuje za potrebné uviesť, že v poučení predloženého exekučného titulu chýba obligatórna náležitosť poučenia spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 2 písm. h) zákona o SRK, a to konkrétne výslovný odkaz na webové sídlo Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ako „ministerstvo“), na ktorom je zverejnený vzor žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa § 40 ods. 2 písm. h) zákona o SK, rozhodcovský rozsudok obsahuje poučenie o možnosti podať na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o lehote na jej podanie vrátane odkazu na webové sídlo ministerstva, na ktorom je zverejnený vzor žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa prílohy č. 3. Uvedené kogentné ustanovenie zákona o SRK zakotvilo obligatórne náležitosti poučenia rozhodcovského rozhodnutia v spotrebiteľskej veci, od ktorých sa rozhodca pri koncipovaní rozhodcovského rozhodnutia nemôže za žiadnych okolností odchýliť bez toho, aby rozhodcovský rozsudok nebol postihnutý vadou absolútnej neplatnosti. Predmetné ustanovenie vymedzuje formálny a obsahový rámec rozhodcovského rozhodnutia v spotrebiteľskej veci podľa zákona o SRK, pričom nedostatok akejkoľvek náležitosti má za následok neplatnosť rozhodcovského rozhodnutia. Súd k uvedenému dodáva, že ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, je neplatný. V predloženom exekučnom titule absentuje poučenie, ktoré by spĺňalo všetky formálne náležitosti poučenia podľa § 40 ods. 2 písm. h) zákona o SRK.
13. Súd v tomto bode zdôrazňuje, že aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku), je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo 230/2011).
14. Súd mal v tomto exekučnom konaní preukázané, že predložený exekučný titul nespĺňa formálne náležitosti spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o SRK, nakoľko jeho poučenie je neúplné, a teda v rozpore s § 40 ods. 2 písm. h) zákona o SRK, a preto takto vydaný rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný, a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože ide o nulitný právny akt na základe ktorého nemožno vykonať exekúciu. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak
neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúciu nemožno vykonať, čo je dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, a preto súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol, tak ako je to uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
15. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
16. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
17. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
18. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
19. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, kde účastníkom exekučného konania je iba oprávnený a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.