Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-35-2018.pdf
PDF · 132.37 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/35/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: Videoštúdio RIS, spol. s.r.o., IČO: 34 119 612, so sídlom Nám. Oslobodenia 11/1, 905 01 Senica, zastúpený: BUŽEK & TEREM advokáti s.r.o., IČO: 36 867 276, so sídlom Mariánska 12, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Mesto Skalica, IČO: 00 309 982, so sídlom Námestie slobody 145/10, 909 01 Skalica, zastúpený advokátom: JUDr. Ľubomír Vanek, Potočná 169/85, Skalica, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 22.12.2017, č.k. 5Cb/36/2017-63, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie vo výroku I. v časti, ktorým uložil žalovanému povinnosť znášať povinnosti vyplývajúce žalovanému zo Zmluvy o dielo uzavretej medzi zmluvnými stranami dňa 16.12.2008 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.12.2010 a Dodatku č. 2 zo dňa 10.01.2013, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti o d m i e t a .
II. Odvolací súd napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie vo výroku I. v časti, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vyhľadávania tretích osôb, rokovaní s tretími osobami, uzatvorenia zmluvy alebo plnenia zmluvy s treťou osobou, ktorej predmetom bude alebo je výroba mestskej televíznej informačnej relácie s názvom „Skalický magazín“, videotextových informácií a diskusných relácií s predstaviteľmi samosprávy, ako prostriedku informovanosti občanov mesta Skalice a blízkeho okolia, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti z a m i e t a .
III. Odvolací súd napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. z r u š u j e .
IV. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. m e n í tak, že žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.
V. Odvolací súd priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu prvej inštancie dňa 27.11.2017 odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel dňa 16.12.2008 Zmluvu o dielo (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo výroba mestskej televíznej informačnej relácie s názvom „Skalický magazín“, videotextových informácií a diskusných relácií s predstaviteľmi samosprávy, ako prostriedku informovanosti občanov mesta Skalice a blízkeho okolia. Žalovaný doručil dňa 04.01.2016 žalobcovi výpoveď z tejto zmluvy zo dňa 21.12.2015, pričom v zmysle článku VI, 3. nepomenovaný odsek zmluvy, výpovedná lehota uplynie 31.12.2017 a žalovaný toto plánované ukončenie zmluvy pred podaním výpovede žiadnym spôsobom nekomunikoval s žalobcom. Žalobca sa snažil niekoľkokrát stretnúť s primátorom mesta Skalica, ako
štatutárnym zástupcom odporcu žalovaného za účelom zistenia dôvodov, ktoré viedli odporcu k podaniu výpovede a na stretnutiach v priebehu roka 2016 a 2017 bol konateľ žalobca PaedDr. Ivan Príkopa ubezpečovaný, že výpoveď bude zobratá späť, avšak dňa 07.11.2017 sa stretol PaedDr. Ivan Príkopa s primátorom mesta Skalica, ktorý mu oznámil, že na výpovedi trvá a nevidí možnosť ďalšej spolupráce s žalobcom. Žalobca má za to, že zmluvu a teda spôsob plnenia žiadnym spôsobom neporušil a voči jeho spôsobu plnenia nebola uplatnená akákoľvek námietka alebo reklamácia. Žalobca preto takúto bezdôvodnú výpoveď považuje za neplatný právny úkon. Žalobca má za to, že by mu mohla vzniknúť z takéhoto neplatného právneho úkonu ujma, pretože si myslí, že je tu existencia hrozby uzavretia novej zmluvy medzi odporcom a treťou osobou. Žalobca uviedol, že problematiku televízneho vysielania a činností, ktoré sú predmetom zmluvy má u odporcu na starosti ako jeho zamestnanec pán Z. Z., ktorý prostredníctvom svojej spoločnosti Arch-a Skalica, s.r.o., pracuje a dodáva služby (ako subdodávateľ) týkajúce sa aj zmluvy pre žalobca, pričom pán Z. je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Arch-a Skalica, s.r.o. Dňa 23.08.2017 vznikla spoločnosť ptatelier s.r.o., ktorej jediným spoločníkom je pán S. R., ktorý ad hoc zabezpečuje kamerové práce na Skalickom magazíne, ktoré subdodávateľsky zabezpečuje pre žalobcu spoločnosť Arch-a Skalica, s.r.o. a z uvedeného žalobcovi vyplýva, že pán Z. sa s pánom R. osobne pozná, pričom predmety podnikania a načasovanie vzniku spoločnosti ptatelier, s.r.o. smerujú k tomu, aby výkony činností v zmysle zmluvy prevzala práve táto spoločnosť. Žalobca uviedol, že dňa 22.11.2017 udelila Rada pre vysielanie a retransmisiu licenciu na digitálne vysielanie v meste Skalica spoločnosti ptatelier, s.r.o.
2. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zo dňa 22.12.2017 č.k. 5Cb/36/2017-63 vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu a rozhodol tak, že nariadil neodkladné oparenie, ktorým vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vyhľadávania tretích osôb, rokovaní s tretími osobami, uzatvorenia zmluvy alebo plnenia zmluvy s treťou osobou, ktorej predmetom bude alebo je výroba mestskej televíznej informačnej relácie s názvom „Skalický magazín“, videotextových informácií a diskusných relácií s predstaviteľmi samosprávy, ako prostriedku informovanosti občanov mesta Skalice a blízkeho okolia, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Žalovanému ďalej uložil povinnosť znášať povinnosti vyplývajúce žalovanému zo Zmluvy o dielo uzavretej medzi zmluvnými stranami dňa 16.12.2008 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.12.2010 a Dodatku č. 2 zo dňa 10.01.2013, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Výrokom II. napadnutého rozhodnutia uložil súd žalobcaovi povinnosť, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal proti žalovanému žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti výpovede Zmluvy o dielo uzavretej medzi zmluvnými stranami dňa 16.12.2008 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.12.2010 a Dodatku č. 2 zo dňa 10.01.2013, resp. že zmluvný vzťah medzi žalobcom a odporcom zo Zmluvy o dielo uzavretej medzi zmluvnými stranami dňa 16.12.2008, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.12.2010 a Dodatku č. 2 zo dňa 10.01.2013 naďalej trvá. Súd prvej inštancie výrokom III. napadnutého uznesenia rozhodol tak, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 324 ods. 1,2, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2 § 325 ods. 2 písm. c) a d), § 137 písm. c), § 328 ods. 2, § 329 ods. 1 C.s.p.
3. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami a žalobca naliehavý právny záujem odôvodnil tým, že dňa 31.12.2017 uplynie výpovedná lehota a tým zanikne zmluva medzi ním a odporcom, pričom žalobca je presvedčený o tom, že táto zmluva bola vypovedaná neplatne. Zánik takejto zmluvy umožňuje žalovanému uzavrieť obdobnú alebo rovnakú zmluvu s treťou osobu, čo nedokáže žalobca zastaviť. Podľa žalobcu je účelom neodkladného opatrenia docieliť, aby sa žalovaný zdržal vyhľadávania tretích osôb, rokovaní s tretími osobami, uzatvorenia zmluvy alebo plnenia zmluvy s treťou osobou, ktorej predmetom bude alebo je výroba mestskej televíznej informačnej relácie s názvom „Skalický magazín“, videotextových informácií a diskusných relácií s predstaviteľmi samosprávy, ako prostriedku informovanosti občanov mesta Skalice a blízkeho okolia a aby znášal povinnosti vyplývajúce žalovanému zo Zmluvy o dielo, ktorú bola podľa tvrdení žalobcu vypovedaná neplatne a bezdôvodne. Súd prvej inštancie po vyhodnotení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobcovi je dôvodné poskytnúť neodkladným opatrením bezodkladnú ochranu a zabrániť vzniku ujmy na strane žalobcu a to i za daného stavu, keď skutočný stav veci nie je ešte úplne zistený. Touto bezodkladnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Obsahom tejto úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a vo veci samej môže rozhodnúť inak. Súd je toho názoru, že bezodkladná úprava pomerov účastníkov je dôvodná, pretože žalobca osvedčil súdu, že bez bezodkladnej úpravy pomerov
strán by bolo jeho právo ohrozené. Z predložených listinných dôkazov je v súčasnosti nepochybné, že na strane žalobcu je možný vznik ujmy z neplatne vypovedanej zmluvy odporcom. Žalobcovi reálne hrozí, že vypovedaním zmluvy o dielo zo strany odporcu už nebude ďalej vykonávať predmet zmluvy, pričom výkon takéhoto predmetu zmluvy si žalovaný môže zabezpečiť tým, že uzavrie rovnakú alebo obdobnú zmluvu s treťou osobou. Pokiaľ ide o splnenie základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie návrhom uplatňovaného nároku žalobcu, že výpoveď odporcu zo zmluvy zo dňa 21.12.2015 je nedôvodná, bolo by predčasným a neodôvodneným v tomto štádiu konania tvrdiť, že tento nárok žalobcu je vopred očividne vylúčený. Na potvrdenie alebo vyvrátenie tvrdených skutočnosti bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť v rámci konania vo veci samej o neplatnosť výpovede zmluvy, ktorú žalobca mieni podať. Súd prvej inštancie bol preto toho názoru, že základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia je daný. Podľa názoru súdu prvej inštancie bol súčasne splnená ďalšia zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Listinnými dôkazmi založenými v spise predovšetkým Zmluvou o dielo zo dňa 16.12.2008, Dodatkom č. 1 zo dňa 30.12.2010 a Dodatkom č. 2 zo dňa 10.01.2013 a Výpoveďou zmluvy zo dňa 21.12.2015 bolo osvedčené, že ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypovedal žalovaný zmluvu uzavretú s žalobcom, pričom výpovedná lehota tejto zmluvy uplynie dňa 31.12.2017. Pokiaľ by bol žalobca vo veci samej úspešný, nemal by žalovaný nárok na výpoveď takejto zmluvy. Aby nedošlo k vzniku žalobcovej ujmy z neplatne vypovedanej zmluvy, súd považoval za potrebné tomuto zamedziť a to formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude nariadené žalovanému aby aj naďalej znášal povinnosti vyplývajúce žalovanému zo Zmluvy o dielo uzavretej medzi zmluvnými stranami dňa 16.12.2008 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.12.2010 a Dodatku č. 2 zo dňa 10.01.2013 a aby sa zdržal vyhľadávania tretích osôb, rokovaní s tretími osobami, uzatvorenia zmluvy alebo plnenia zmluvy s treťou osobou, ktorej predmetom bude alebo je výroba mestskej televíznej informačnej relácie s názvom „Skalický magazín“, videotextových informácií a diskusných relácií s predstaviteľmi samosprávy, ako prostriedku informovanosti občanov mesta Skalice a blízkeho okolia, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Príkazom zdržať sa vyššie uvedeného konania ako aj znášať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy na základe tohto neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a na strane odporcu nemôže takýmto zdržaním sa konania a znášania existujúceho stavu vzniknúť ani neprimeraná ujma. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.
4. Vzhľadom k tomu, že súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania, tak v súlade s § 336 ods. 1 prvá veta C.s.p. uložil žalobcovi povinnosť podať v súdom určenej lehote žalobu vo veci samej. Ak v uvedenej lehote nebude žaloba vo veci samej podaná, súd v zmysle § 336 ods. 3 C.s.p. aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.
5. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že Mesto Skalica výpoveďou zo dňa 21. decembra 2015 urobilo právny úkon smerujúci k zániku Zmluvy o dielo zo dňa 16.12.2008 uzatvorenej medzi mestom Skalica a firmou Videoštúdio RIS v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.12.2010 a Dodatku č. 2 zo dňa 10.01.2013. Predmetom tejto zmluvy je výroba a vysielanie mestskej televíznej informačnej relácie, videotextových informácií a diskusných relácií s predstaviteľmi samosprávy, ako prostriedku informovanosti občanov mesta a blízkeho okolia. Mesto využilo svoje právo v zmysle ČI. VI. neoznačeného odseku predmetnej zmluvy o dielo, v zmysle ktorého „Zmluvu možno vypovedať ktoroukoľvek zo zmluvných strán v jednoročnej výpovednej lehote. Výpovedná lehota začína plynúť prvým dňom nasledujúceho roku po doručení výpovede druhej zmluvnej strane." Tento odsek zmluvy neukladá povinnosť uviesť dôvod výpovede, ako sa toho dovoláva žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Jedným z určujúcich dôvodov právneho úkonu smerujúceho k zániku predmetnej zmluvy zo strany mesta bolo zabezpečenie hospodárneho, efektívneho, účinného a účelného hospodárenia s verejnými financiami v súlade s§5 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého „Orgán verejnej správy je povinný určiť pri poskytovaní a použití verejných financií také podmienky, aby bolo zabezpečené hospodárne, efektívne, účinné a účelné hospodárenie s verejnými financiami." Hospodárnosť pri vynakladaní verejných financií pre mesto znamená dosahovanie plánovaných výkonov (služieb, činností) v požadovanej kvalite a za čo najmenej verejných prostriedkov. Efektívnosť určuje, či sa vstupy premietajú do výstupov optimálnym spôsobom a to s ohľadom na náklady. Účinnosť je vzťah medzi plánovaným výsledkom činnosti a skutočným výsledkom činnosti vzhľadom na použité zdroje; je to vzťah medzi vstupmi a výstupmi v rámci určitej činnosti, skutočná hodnota výstupov, porovnávanie výstupov s určitými štandardami efektívnosť činnosti. Mestám a obciam z platnej legislatívy vyplýva povinnosť skúmať a prehodnocovať aj pri zmluvných vzťahoch hospodárnosť a efektívnosť vynaloženia verejných prostriedkov. Okolnosti sa v priebehu zmluvných vzťahov môžu podstatne zmeniť čo vyvolá potrebu prehodnotiť zmluvné podmienky. V tomto prípade išlo o cenu za poskytované služby. Žalobca však nepristúpil k zníženiu ceny za predmet plnenia vyplývajúceho zo zmluvy špecifikovanej v bode 11. tohto vyjadrenia. Zvýšenie konkurenčného prostredia má za následok, že cena za tú istú službu môže byť pre mesto nižšia a keďže nedošlo k dohode s žalobcom, mesto pristúpilo k vypovedaniu zmluvy. Výpovedná lehota uplynula a zmluvný vzťah sa ukončil. V zmysle § 150 C.s.p. v znení neskorších predpisov „Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu." Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza nepravdivé a najmä neúplné tvrdenia ohľadom obsahu rokovaní konateľa spol. Videoštúdio RIS, PaedDr. Ivana Príkopu a primátora mesta Skalica, Ing. R. C.. Primátor mesta na osobnom stretnutí niekoľkokrát oznámil žalobcovi, že nie je spokojný s kvalitou plnenia predmetu zmluvy, uviedol svoje požiadavky a návrhy na skvalitnenie služieb, avšak zo strany žalobcu došlo iba k minimálnej korekcii, ktorá nezodpovedala požiadavkám mesta, navyše výpadky signálu resp. časté technické poruchy umocnili rozhodnutie mesta, ktoré viedlo k vypovedaniu zmluvného vzťahu so žalobcom. Vysoká cena za poskytované služby sprevádzaná nedostatočnou kvalitou poskytovaných služieb zo strany žalobcu viedla k rozhodnutiu mesta ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom, zároveň však otvorila možnosť uzatvoriť novú, korektne spracovanú zmluvu s podrobnejšou úpravou práv a povinností zmluvných strán a návrhom ceny, ktorá by bola akceptovateľná pre mesto Skalica aj s poukazom na príslušné ustanovenie zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Mesto prejavilo snahu riešiť túto situáciu tak, že na rokovaní 28.05.2016 primátor mesta navrhol konateľovi žalobcu, že výpovedná lehota bude naďalej plynúť, pôvodný zmluvný vzťah sa ukončí, ale vypracuje sa nový návrh zmluvy, ktorý bude korektne spracovaný a budú presne zadefinované aj požiadavky mesta na kvalitu plnenia, ktorý primátor mesta na predmetnom rokovaní, t. j. 28.05.2016 predniesol žalobcovi a dňa 14.12.2016 bol nový návrh zmluvy doručený elektronicky k pripomienkovaniu priamo konateľovi žalobcu. Navrhovaná konečná cena služby bola na rokovaní primátora mesta a konateľa žalobcu prejednaná na 40 000 eur ročne, s čím prvotne žalobca súhlasil, následne však navrhovanú cenu na ďalšom stretnutí navyšoval o DPH, s čím mesto súhlasiť nemohlo. Žalobca e- mailom dňa 14.12.2016 obdržal nový návrh zmluvy, na ktorý však nijakým spôsobom nereagoval. Z uvedeného je zrejmé, že nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že nepoznal dôvod výpovede. Žiaden prísľub k späťvzatiu výpovede neodznel zo strany primátora mesta Skalica a konateľ žalobcu svojou nečinnosťou pri navrhnutí zámeru uzatvoriť novú zmluvu dokázal, že nechce pristúpiť na predmetný návrh, ktorý spočíval v tom, že sa podpíše s mestom Skalica obsahovo korektná zmluva s veľmi jasne zadefinovaným spôsobom poskytovania služby, kvality služby, ceny za poskytnutie služieb a samozrejme sankciami za neplnenie resp. nekvalitné plnenie predmetu zmluvy. Vo výpovedi zo dňa 21.12.2015 sa mesto odvolalo na ČI. VI Zmluvy o dielo zo dňa 16.12.2008 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.12.2010 a Dodatku č. 2 zo dňa 10.01.2013 neoznačeného odseku v znení „Zmluvu možno vypovedať ktoroukoľvek zo zmluvných strán v jednoročnej výpovednej lehote. Výpovedná lehota začína plynúť prvým dňom nasledujúceho roku po doručení výpovede druhej zmluvnej strane." Ako sme to už uviedli v ČI. 11, citovaný odsek zmluvy neukladá povinnosť uviesť dôvod výpovede, ako sa toho dovoláva žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Máme za to, že k výpovedi došlo právne relevantným spôsobom. Právny úkon bol zrozumiteľný a určitý. Doručenie výpovede je vykázané 4. januára 2016. Výpovedná lehota uplynula a zmluva platne zanikla. Zmluva o dielo zo dňa 16.12.2008 uzatvorená medzi mestom Skalica a firmou Videoštúdio RIS v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.12.2010 a Dodatku č. 2 zo dňa 10.01.2013 bola platne ukončená uplynutím výpovednej lehoty. Neplatnosť výpovede nemôže žalobca jednostranne skonštatovať, rozhodnúť o tom môže iba príslušný súd.
Žalovaný žiadal zrušiť napadnuté uznesenie, ktorým súd nariadil dané neodkladné opatrenie, keďže ďalšie trvanie zmluvy o dielo zo dňa 16.12.2008 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.12.2010 a Dodatku č. 2 zo dňa 10.01.2013 núti mesto Skalica porušovať zákonnú povinnosť dodržiavať hospodárnosť, efektívnosť, účelnosť a účinnosť pri nakladaní s verejnými prostriedkami.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že má za to, že toto podanie neobsahovalo potrebné náležitosti v zmysle C.s.p. vyžadované pre odvolanie a to konkrétne podľa § 363 C.s.p.. C.s.p. určuje záväzne formu podania, ako aj všeobecné obsahové náležitosti každého podania a to aj v prípade odvolania, pre ktoré toto ustanovenie potvrdzuje povinnosť dodržať všeobecné náležitosti a zároveň predpisuje náležitosti osobitné. Obligatórnou náležitosťou každého odvolania sú odvolacie dôvody, ktoré sú upravené v § 356 C.s.p. V prípade, ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody, súd odvolanie podľa § 386 písm. d). C.s.p. odmietne, keďže absencia relevantného odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktoré nemožno v odvolacom konaní pokračovať. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/151/2005 „V odvolaní musí byť jasne a zrozumiteľne uvedené, v čom sa vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a lebo postupu súdu (t.j. dôvody odvolania) a to tak, aby z jeho obsahu bolo zrejmé, z ktorého taxatívne uvedeného zákonného dôvodu odvolateľ odvolanie uplatňuje. Tejto zákonnej úprave potom korešponduje možnosť odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie, ktoré nemá náležitosti“. Z odvolania odporcu nie je zrejmé, v akom rozsahu žalovaný nariadenie neodkladného opatrenia napáda a z akých dôvodov nariadenie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody). Žalobca má teda za to, že predmetné podanie ani nemôže byť odvolaním, a preto by malo byť odmietnuté. Z dôvodu právnej istoty, ak by sa súd nestotožnil s argumentáciou odporcu, že odvolanie je potrebné odmietnuť, žalobca uviedol, že akákoľvek výpoveď zo strany odporcu môže byť považovaná za relevantnú len v prípade, ak je založená na reálnych výpovedných dôvodoch v zmysle zmluvy o dielo uzavretej medzi zmluvnými stranami. Inak povedané, argumentácia odporcu o výpovedi z dôvodu ceny poskytnutých služieb, technických problémov a pod. je irelevantná, nakoľko žalovaný mohol vypovedať zmluvu o dielo uzavretú medzi stranami 16.12.2008 v znení jej dodatkov prakticky len zo zákonných dôvodov alebo zmluvných dôvodov v zmysle jej čl. VI. Jediným zmluvným dôvodov na strane žalovaného v zmysle čl. VI. zmluvy bol prípad, ak žaloba poruší čl. IV. - Cena plnenia. Sám žalovaný s cenami služieb podpísaním zmluvy o dielo súhlasil, akceptoval ich a plnil prakticky 8 rokov bez akýchkoľvek námietok. V dodatkoch č. 1 a 2 Zmluvy o dielo je navýšenie ceny, len čo sa týka spôsobu šírenia vysielania. Sám žalovaný toto navýšenie ceny akceptoval a nikdy nespochybňoval. Argumentácia zo strany odporcu uvedená v odvolaní bez akéhokoľvek dôkazu stráca elementárny zmysle, a preto žalobca nepovažuje za potrebné sa ďalej k nej vyjadrovať. Žalobca považuje za potrebné sa vyjadriť k tejto časti odvolania odporcu výlučne z dôvodu, že v období od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ku dňu podania tohto vyjadrenia získal nové dôkazy na podporu svojich tvrdení. Primátor mesta Skalica zaslal predsedníčke Rady pre vysielanie a retransmisiu p. M. ako podporný list k žiadosti o udelenie licencie pre spoločnosť ptatelier s.r.o., IČO: 51 060 892, Bernolákova 832/39, 909 01 Skalica (ďalej len ptatelier s.r.o). Týmto listom práve žalovaný preukázal jasnú podporu pre udelenie licencie pre spoločnosť ptatelier s.r.o. Ako ďalší argument uvádzame vyjadrenie primátora mesta Skalica na mestskom zastupiteľstve konajúcom sa dňa 13.12.2017 v prospech spoločnosti ptatelier s.r.o. a p. Z. nasledovne: „momentálne sme v štádiu, že p. Peter Tokoš (konateľ spoločnosti ptatelier s.r.o.) licenciu má správa mestského majetku spolu s Z. Z. pracuje na tom, aby nejakým spôsobom bola prenosová trasa a vysielanie zabezpečené“. Na základe uvedeného má žaloba za preukázané, že jeho skoršia obava o tom, že žalovaný sa pripravuje na to, aby služby, ktoré sú predmetom zmluvy o dielo so žalobcom vykonávala od roku 2018 iná osoba ako žalobca sa potvrdila ako odôvodnená. V tomto prípade už môže žalobca bez ďalšieho uzavrieť, že žalovaný má záujem uzavrieť obdobnú zmluvu o dielo (ak tak ešte neurobil) so spoločnosťou ptatelier s.r.o.
8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, najmä z toho dôvodu, nakoľko zo skutočností opísaných žalobcom v jeho návrhu v žiadnom prípade nemožno hodnoverne osvedčiť dôvodnosť uloženia povinnosti zdržať sa činností uvedených vo výroku I. prvý odsek (vyhľadávať či rokovať s tretími osobami ...), nie to bez ďalšieho zaviazať žalovaného k plneniu povinností zo zmluvy (výrok I. odsek druhý), teda bez ohľadu na rozsah a kvalitu plnenia druhej strany (žalobcu). Takýmto postupom by bolo nesporne zasiahnuté do základných práv odporcu, kedy by bol nedôvodne nútený zotrvať v zmluvnom vzťahu i navzdory jeho riadnemu ukončeniu a vôbec bez posúdenia rozsahu a kvality plnenia žalobcu. A zároveň by bol nútený neuzatvárať obdobné zmluvné vzťahy, vlastne ani o nich rokovať, i navzdory tomu,
že zo žiadneho z dôkazov predložených žalobcom, nebolo osvedčené, že by daný zmluvný vzťah bol vzťahom exkluzívnym/výhradným medzi stranami sporu. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že by žalovaný počas trvania predmetnej zmluvy nemohol kontrahovať ďalších partnerov k plneniam, ktoré by aj boli rovnaké či obdobné s predmetom zmluvy. Preto, ak by aj bola výpoveď odporcu neplatná, nie je v žiadnom prípade osvedčená nutnosť upraviť pomery strán, tak ako bola upravená v neodkladnom opatrení. Úprava pomerov v neodkladnom opatrení je absolútne nedôvodná a v rozpore s účelom, ktorý má neodkladné opatrenie sledovať. Skutočnosti, ktoré majú byť dôvodom pre neodkladnú úpravu práv musia spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a zároveň musia mať oporu v hmotnom práve. Žalobca v žiadnom prípade nepodložil ani neosvedčil ohrozenie exekúcie, nakoľko nemožno zmiešavať ohrozenie výkonu s právom žalovaného na kontraktačnú slobodu. Žalovaný taktiež poukázal na zmätočnosť a teda nezákonnosť napádaného rozhodnutia, nakoľko uvedené rozhodnutie je materiálne nevykonateľné, keďže ukladá povinnému z neodkladného opatrenia povinnosť, ktorá je neurčitá a povinnosť, ktorú nie je možné splniť. Z výroku rozhodnutia musí jednoznačne a nepochybne vyplývať uložená povinnosť a táto povinnosť musí byť splniteľná a najmä potreba jej úpravy musí byť osvedčená, postupom opačným dochádza k negácii základných princípov, resp. podstatných právnych noriem, ktoré tvoria legálny základ takéhoto sporového konania. Podľa názoru odporcu je rozhodnutie v celom rozsahu arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, rovnako je v rozpore s viacerými normami ústavného, tak aj podústavného práva. Ani žalobca, ani súd v odôvodnení neodkladného opatrenia v žiadnom prípade neodôvodnili, v čom je v danej veci potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalovaný má za to, že jeho podanie spĺňa náležitosti odvolania v súlade s príslušnými ustanoveniami §363 C.s.p, kedy v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviedol, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Aj keď žalovaný výslovne neuviedol v akom rozsahu predmetné uznesenie napáda, uvedené je nepochybne vyvoditeľné z textu, keď poukazuje na platnosť výpovedi a teda logicky nesúhlasí s nariadením neodkladného opatrenia ako celku. Uvedené vyplýva mimo iné tiež z odvolacieho návrhu. Takisto je nutné vychádzať z obsahu podania tiež pri vymedzovaní dôvodov odvolania, kedy z podania jednoznačne vyplýva, že žalovaný trvá na platnosti podanej výpovede, teda že sa odvoláva minimálne z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu irelevantne poukazuje na nepredloženie dôkazov zo strany odporcu, kedy zrejme opomína, že v tejto fáze konania je to on, ktorý musí osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce neodkladnú úpravu práv strán sporu, kedy tieto skutočnosti musia spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti popísaného stavu a hroziacej ujmy či hrozby. Na záver žalovaný zdôraznil, že on nie je na základe žiadneho zákona ani zmluvného dojednania obmedzený v zmluvnej voľnosti ohľadom uzatvárania zmlúv i s obdobným predmetom plnenia aký je dohodnutý v predmetnej zmluve o dielo. Zmluvné strany si nikdy nedohodli exkluzivitu ich zmluvného vzťahu založeného predmetnou zmluvou.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 355 ods. 2 a § 357 písm. d) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalovaného je dôvodné.
10. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že odvolanie žalovaného nespĺňa náležitosti odvolania, nakoľko odvolateľ v odvolaní uviedol, proti ktorému rozhodnutiu smeruje a z obsahu odvolania vyplýva, že namieta jednak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.), nakoľko poukazuje na platnosť výpovede, teda má za to, že súd nesprávne právne posúdil predmetnú vec a teda aj dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
11. Civilný sporový poriadok exaktne vymedzuje obsahové náležitosti podania a to jednak všeobecne v ustanovení § 127 C.s.p. a osobitne pre jednotlivé druhy podaní, keď v prípade návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je to ustanovenie § 326 a § 132 C.s.p. Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vykazuje vady, môže to mať v konečnom dôsledku za následok odmietnutie bez toho, aby sa súd návrhom ďalej zaoberal. Súd musí vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu bráni pokračovať v konaní alebo nie. Na odstraňovanie jeho vád však nemožno aplikovať ust. § 128 ods. 1 C.s.p., pretože je to vyslovene vylúčené doslovným znením zákona, čo nadväzuje aj na špeciálnu normu podľa § 327 C.s.p., ktorá súdu ukladá povinnosť bez ďalšie odmietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný alebo neurčitý, pokiaľ táto vada bráni pokračovať v konaní, teda za daných okolností nie je odstraňovanie vád prípustné a súd ani žalobcu nevyzýva na doplnenie alebo opravu návrhu. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že druhá časť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť znášať povinnosti vyplývajúce žalovanému zo Zmluvy o dielo uzavretej medzi zmluvnými stranami dňa 16.12.2008 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.12.2010 a Dodatku č. 2 zo dňa 10.01.2013, je nezrozumiteľná a neurčitá, nakoľko z návrhu nie je zrejmé, aké konkrétne povinnosti musí žalovaný znášať, keď len odkaz na povinnosti vyplývajúce zo zmluvy v znení jej dodatkov je nepostačujúci. Nariadením neodkladného opatrenia vo všeobecnej rovine tak ako ho navrhol žalobca v tejto časti by mohlo dôjsť k porušeniu práva a právom chránených záujmov žalovaného, pričom by sa vytvoril nezvratný stav. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že nakoľko odstraňovanie vád pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je v zmysle § 327 C.s.p. prípustné, napadnuté uznesenie v tejto časti v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh v tejto časti odmietol, keďže obsahoval také vady, ktoré bránili pokračovaniu v konaní.
12. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
13. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného opatrenia, ktoré slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Súd nariadi neodkladné opatrenie iba za predpokladu, že účel sledovaný nariadením neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( § 324 ods. 3 C.s.p.). Inštitút neodkladného potrenia je výnimočným ustanovením slúžiacim na okamžitú dočasnú ochranu strany, ktorej hrozí ujma, prípadne môže jeho nenariadením nastať nezvratný stav. Žalobca neodkladného opatrenia musí opisom rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť dané neodkladné opatrenie, keď rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť.
14. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na jeho strane, ktoré odôvodňoval tým, že podľa jeho názoru je výpoveď zo strany žalovaného neplatná, a preto má žalobca za to, že by mu mohla vzniknúť z takéhoto neplatného právneho úkonu ujma, pretože si myslí, že je tu existencia hrozby uzavretia novej zmluvy medzi žalovaným a treťou osobou.
Z obsahu predmetnej zmluvy o dielo v znení jej dodatkov nevyplýva a ani žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdil, že obsahom predmetnej zmluvy v znení jej dodatkov je konkurenčná doložka, ktorou by sa žalovaný ako podnikateľ zaviazal, že po určitú dobu nebude vykonávať činnosť, ktorá by mala voči pôvodnému obchodnému partnerovi konkurenčný charakter. Konkurenčná doložka
je typická pre zmluvu v obchodnom zastúpení, avšak z Obchodného zákonníka nevyplýva, teda nie je vylúčené jej použitie v iných zmluvných typoch. Konkurenčná doložka musí obsahovať vymedzenie územia, prípadne okruhu konkrétnych subjektov a doby, po ktorú zákaz konkurencie trvá, inak je neplatná. Odvolací súd nezistil, že by žalovaný bol obmedzený vo svojej zmluvnej voľnosti ohľadom uzatvárania zmlúv s obdobným predmetom plnenia ako je dohodnutý v predmetnej zmluve o dielo v znení jej dodatkov. Pokiaľ takéto obmedzenie pre žalovaného nevyplýva z predmetnej zmluvy o dielo, ani z iných zákonných ustanovení, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nie je preukázané dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu, ktorú žalobca odôvodňoval existenciou hrozby uzavretia novej zmluvy medzi žalovaným a treťou osobou, nakoľko nariadením takéhoto neodkladného opatrenia by sa zasiahlo do zmluvnej voľnosti žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by boli splnené podmienky na nariadenie daného neodkladného opatrenia.
15. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené predpoklady pre nariadenie daného neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov.
16. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05).
17. Odvolací súd vzhľadom na uvedené v odvolaním napadnutej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol, pretože neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
18. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sčasti odmietol a sčasti zamietol a nakoľko z povahy veci vyplýva, že uložiť povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej je možné len v prípade, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, odvolací súd zrušil výrok II. napadnutého uznesenia, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal proti žalovanému žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti výpovede Zmluvy o dielo uzavretej medzi zmluvnými stranami dňa 16.12.2008 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.12.2010 a Dodatku č. 2 zo dňa 10.01.2013, resp. že zmluvný vzťah medzi žalobcom a odporcom zo Zmluvy o dielo uzavretej medzi zmluvnými stranami dňa 16.12.2008, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.12.2010 a Dodatku č. 2 zo dňa 10.01.2013 naďalej trvá a to v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p..
19. Pokiaľ ide o výrok III. napadnutého uznesenia vzťahujúci sa k nároku na náhradu trov konania, vzhľadom na zmenu uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd zmenil aj uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 388 v spojení s § 396 ods. 2 a § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému, ktorý bol úspešný v konaní, nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.
20. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol úspešný v konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov prvoinštančného konania a aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).
21. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerov hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).