Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Er/260/2011

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej PROFI CREDIT Czech, a. s., so sídlom Klimentská 1216/46, Praha 1, IČO: 618 60 069, Česká republika, proti povinným v 1. rade U. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. C. XXX, D., v 2. rade I. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. C. XXX, D., pre vymoženie pohľadávky vo výške 113 073,- Kč s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota, pod spisovou značkou EX 294/11, takto

rozhodol:

I. Exekúcia sa z a s t a v u j e. II. Súd u k l a d á oprávnenej zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD., trovy exekúcie vo výške 82,94 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Pred pôvodnou súdnou exekútorkou Mgr. Júliou Kubjatkovou sa dňa 21. 02. 2011 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 294/11 na vymoženie pohľadávky vo výške 113 073,- Kč s príslušenstvom, priznanej rozhodcovským nálezom sp. zn. Va 1 - 387/2010 - 11 zo dňa 02. 04. 2010, vydaným rozhodkyňou JUDr. Evou Vaňkovou, so sídlom Rokycanova 114, Litomyšlské Předměstí, Vysoké Mýto. Súdnej exekútorke bolo udelené poverenie č. 5505 028414* zo dňa 05. 05. 2011 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 113 073,- Kč spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania od 08. 01. 2010 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania 1 600,- Kč a trovy exekúcie. Výkon funkcie pôvodnej súdnej exekútorky zanikol dňa 06. 02. 2014 a za jej náhradníka bol určený súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD.

2. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

3. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

4. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

5. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

6. Zákonom č. 438/2015 Z. z. došlo s účinnosťou od 23. 12. 2015 k novelizácii Exekučného poriadku, ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami. Podľa novej právnej úpravy je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť má aj indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené tiež prechodné ustanovenie § 243f Exekučného poriadku, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už začatých exekúciách, a to do 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. , to znamená do 22. 01. 2016. Pre už začaté exekúcie, v ktorých sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, platí dňom účinnosti predmetnej novely ex lege odklad exekúcie. V prípade riadneho a včasného doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie má súd preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a ak exekúciu nezastaví, má rozhodnúť o pokračovaní exekúcie.

7. V predmetnej exekúcii sa vymáha právo zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami. Súdny exekútor postúpil súdu včas podané doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnená v doplnení uviedla, že dňa 17. 05. 2006 uzavrela s povinnými Zmluvu o revolvingovom úvere č. 9100059903, na základe ktorej im poskytla pôžičku vo výške 85 150,- Kč. Povinní sa zaviazali zaplatiť okrem istiny aj zmluvnú odmenu vo výške 160 020,- Kč, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie pôžičky a tom pravidelnými mesačnými splátkami po 2 667,- Kč. Vzhľadom na omeškania povinných s úhradou splátok sa dňa 27. 12. 2009 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy vo výške 113 073,- Kč. Oprávnená poukázala, že na daný zmluvný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia právnych predpisov o zákaze zabezpečenia alebo splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou podľa zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy tento nebol účinný.

8. Z predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere č. 9100059903 zo dňa 23. 05. 2006 súd zistil, že povinní získali úver vo výške 51 846,- Kč, ktorý sa zaviazali splatiť 36 mesačnými splátkami po 2 667,- Kč, čím celková suma k zaplateniu predstavovala 96 012,- Kč. Z článku 6 všeobecných obchodných podmienok označeného ako „Zajištění“ vyplýva, že povinní podpisom zmluvy potvrdzujú, že v deň podpisu zmluvy vystavili a odovzdali oprávnenej vlastnú blankozmenku na rad oprávnenej bez uvedenia údajov splatnosti, zmenkovej sumy a platobného miesta s doložkou bez protestu.

9. Oprávnená nepredložila zmenku a to ani vo forme fotokópie, čo je samo o sebe dôvodom na zastavenie exekúcie. Z odôvodnenia rozhodcovského nálezu vyplýva, že nakoľko povinní uhradili len sumu 103 513,- Kč, oprávnená dňa 07. 01. 2010 vyplnila blankozmenku na sumu 113 073,- Kč, ktorá pozostáva z dlžnej splátky vo výške 61 841,- Kč, neuhradených penalizačných faktúr vo výške 3 226,- Kč a zmluvnej pokuty vo výške 48 006,- Kč.

10. Exekučným titulom je rozhodcovský nález vydaný v konaní upravenom zákonom č. 216/1994 Sb. o o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů (ďalej len „zákon č. 216/1994 Sb.“). Uznanie a výkon rozhodnutí medzi Českou republikou a Slovenskou republikou je rámcovo upravený v Zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, pričom podľa článku 22 písm. c) tejto zmluvy, zmluvné strany uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve aj rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní. Z článku 24 ods. 2 zmluvy vyplýva, že výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať. Na výkon exekučného titulu sa tak aplikuje Exekučný poriadok ako aj zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

11. Na území Slovenskej republiky však nie je možné vykonať také rozhodnutie, ktoré je nulitným aktom, čiže rozhodnutie vydané osobou bez právomoci vo veci konať.

12. Podľa § 50 ods. 2 zákona č. 216/1994 Sb., platnost rozhodčí smlouvy se posuzuje podle zákona č. 216/1994 Sb., ve znění účinném v době uzavření rozhodčí smlouvy.

13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 216/1994 Sb. v znení účinnom k 17. 12. 2007,rozhodčí smlouva musí být uzavřena písemně, jinak je neplatná. Písemná forma je zachována i tehdy, je-li rozhodčí smlouva

sjednána telegraficky, dálnopisem nebo elektronickými prostředky, jež umožňují zachycení jejich obsahu a určení osob, které rozhodčí smlouvu sjednaly.

14. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 216/1994 Sb. v znení účinnom k 17. 12. 2007, tvoří-li však rozhodčí doložka součást podmínek, jimiž se řídí smlouva hlavní, k níž se rozhodčí doložka vztahuje, je rozhodčí doložka platně ujednána i tehdy, jestliže písemný návrh hlavní smlouvy s rozhodčí doložkou byl druhou stranou přijat způsobem, z něhož je patrný její souhlas s obsahem rozhodčí smlouvy.

15. Podľa článku 3 <aspi://module='EU'&link='31993L0013%2523%25C8l.3'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Smernice Rady č. 93/13/EHS <aspi://module='EU'&link='31993L0013'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

16. Podľa článku 6 <aspi://module='EU'&link='31993L0013%2523%25C8l.6'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Smernice Rady č. 93/13/EHS <aspi://module='EU'&link='31993L0013'&ucin-k-dni='30.12.9999'> členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia k tomu, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, .e si vyberie zákon nečlenského štátu ako zákon aplikovateľný na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.

17. Zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci nebola dojednaná individuálne, ale je obsiahnutá v spleti všeobecných obchodných podmienok, ktoré podľa zmluvy majú tvoriť jej neoddeliteľnú súčasť. Rozhodcovskú doložku, tak ako je formulovaná v čl. 18 všeobecných odchodných podmienok, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

18. V spotrebiteľských právnych vzťahoch je vylúčené, aby sa všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Zo smernice Rady č. 93/13/EHS vyplýva, že neprijateľnou podmienkou je aj podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. V predmetnej veci rozhodcovská doložka upravovala, že všetky spory zo zmluvy sa budú riešiť pred jediným stálym rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka vyžaduje od povinného, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, teda konaniu, výsledkom ktorého má byť rozhodnutie arbitra, ktorého si vybral vopred oprávnený. Takýto judikovaný záväzok sa stáva podkladom pre návrh na vykonanie exekúcie a pre zásah do majetkovej sféry povinného. Rozhodcovská doložka spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorá koná prakticky v režime podnikania za účelom dosiahnutia zisku. Bezpochyby, rozhodcovské súdy sú jedným z legitímnych orgánov ochrany práva, ale vo svojej podstate je rozhodcovské konanie predovšetkým určené pre obchodnoprávne vzťahy, kde strany vystupujú z rovnakej pozície a ich činnosť a rozhodovanie sú ovplyvňované hrozbou rizika podnikania. Je nepochybné, že obsah rozhodcovskej doložky vylučuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu riadnym súdom. Povinný si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami uvedenými vo formulárovej zmluve. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým článkom spotrebiteľskej zmluvy a všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Je potrebné poukázať na neprijateľnosť už len rizika, že spotrebiteľovi jeho dodávateľ prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu, pričom nie je právne významné, či má spotrebiteľ aspoň teoretickú možnosť

výberu medzi rozhodcom a riadnym súdom. Je viac ako pravdepodobné, že v čisto teoretickom prípade, ak by bol iniciátorom sporového konania spotrebiteľ, by uprednostnil skôr riadny súd v mieste svojho bydliska, ako rozhodcovský súd, ktorý jednostranne určil dodávateľ.

19. Podriadenie sa právomoci súkromnej osoby, naviac určenej druhou stranou, je takým zásadným právnym úkonom, pri ktorom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Oprávnenej nič nebránilo, aby text návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá v sebe obsahuje tak zásadný právny záväzok účastníkov, zahrnula do samotnej zmluvy a dala klientovi na výber, či súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej doložky, alebo nie. Zákon č. 216/1994 Sb. síce v ustanovení § 3 ods. 2 umožňoval, aby bola rozhodcovská doložka súčasťou všeobecných obchodných podmienok, avšak podmieňoval platnosť dojednania doložky tým, že písomný návrh hlavnej zmluvy s rozhodcovskou doložkou bol spotrebiteľom prijatý spôsobom, z ktorého je zrejmý jeho súhlas s obsahom rozhodcovskej zmluvy. Z formulárovej zmluvy o revolvingovom úvere síce vyplýva, že dlžník sa so všeobecnými obchodnými podmienkami pred podpisom zmluvy detailne oboznámil, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, avšak takýto odkaz súd považuje len za iluzórne splnenie svojej zákonnej povinnosti zo strany dodávateľa, ktorý naviac nepotvrdzuje to, že spotrebiteľ súhlasil aj s obsahom rozhodcovskej doložky, ktorá je schovaná v spleti rozsiahlych všeobecných obchodných podmienok.

20. Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou a to aj vtedy, ak je uzatvorená vo forme doložky k zmluve. Prípadná neplatnosť zmluvy, súčasťou ktorej je rozhodcovská doložka, nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky, ak sa na ňu nevzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Z rovnakého princípu vychádza aj právna úprava odstúpenia od zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy možno časť jej obsahu určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Súčasťou všeobecných obchodných podmienok však môžu byť len ustanovenia o časti tej ktorej zmluvy. Rozhodcovská doložka pritom nie je časťou zmluvy, ale ako samostatná zmluva má vlastný právny osud. Preto nie je možné konštatovať, že bola platne uzatvorená len tým, že ju oprávnená obsiahla vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli podpísané zmluvnými stranami.

21. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom a tým spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva svojich práv.

22. Z dôvodu, že rozhodnutie, na podklade ktorého sa vykonáva predmetná exekúcia, je nulitným aktom, lebo rozhodkyňa založila svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej doložke, súd exekúciu zastavil.

23. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

24. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

25. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

26. Súd podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uložil oprávnenej povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie, nakoľko zavinila zastavenie exekúcie, lebo spor predložila na základe ňou vypracovaných všeobecných obchodných podmienok rozhodkyni, ktorá nemala právomoc rozhodovať vo veci na podklade neprijateľnej zmluvnej podmienky.

27. V súlade s ustanovením § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1992 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súd exekútorovi priznal odmenu za trinásť úkonov exekučnej činnosti po 3,32 eura, spolu 43,16 eura. Exekútorovi nevznikol nárok na odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie ako ani za doručenie dvanástich príkazov na začatie exekúcie, ktoré boli doručované prostredníctvom pošty. V takom prípade má totiž súdny exekútor iba nárok na náhradu poštovného. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za

úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti. Naviac, doručovanie príkazov na začatie exekúcie bankám bez toho, aby mal súdny exekútor aspoň osvedčené, že v týchto peňažných ústavoch majú povinní zriadený účet, súd nepovažuje za účelný úkon exekučnej činnosti. Popri odmene má exekútor nárok na náhradu preukázaného poštovného vo výške 21,85 eura ako aj náhradu za kancelársky potreby vo výške 4,11 eura, ktorú súd považoval za primeranú. Nakoľko je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd zvýšil priznanú odmenu a náhrady vo výške 69,12 eura o 20 % DPH, t. j. o sumu 13,82 eura. Celkovo bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada trov exekúcie vo výške 82,94 eura, ktoré je povinná zaplatiť oprávnená.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie, možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.