Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Sa-3-2018.pdf
PDF · 92.38 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sa/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobcu: Mgr. I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., C. XXXX/XX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava so sídlom Ul. 29 augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: XXX XXX XXXX X. zo dňa 9. januára 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálne poisťovne č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 09.01.2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.11.2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.12.2017 z r u š u j e a v e c v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.11.2017 priznala žalobcovi podľa § 65, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) od 22. augusta 2017 starobný dôchodok v sume 202,50 € mesačne. Na podklade odvolania žalobcu voči uvedenému rozhodnutiu, ktorým žiadal o opätovné posúdenie nároku na starobný dôchodok konštatujúc, že sa dávka priznala vo vyššej sume ako patrila a bola žalobcovi nesprávne zhodnotená doba štúdia od 30. augusta 1974 do 16. mája 1976 a obdobie dôchodkového poistenia od 1. septembra 1980 do 12. decembra 1980, ktoré obdobie bolo žalobcovi zhodnotené na nárok na výsluhový dôchodok Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 11. decembra 2017 podľa § 65, § 82, §112 ods. 3, § 293dq, § 293dr a § 293dy zákona č. 461/2003 Z.z. znížila sumu starobného dôchodku od 8. februára 2018 na sumu 190,10 € mesačne.
2. Žalovaný rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX X z 09.01.2018 odvolanie žalobcu voči vyššie citovaným rozhodnutiam v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.11.2017 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.12.2017 stotožňujúc sa pritom s právnymi a skutkovými závermi správneho orgánu prvého stupňa, konštatujúc, že výška starobného dôchodku bola žalobcovi určená správne. Žalobca žiadal priznať starobný dôchodok od 22.08.2017. Žalobca dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 65a zákona č. 461/2003 Z.z. dosiahol dovŕšením 62 rokov a 76 dní, t.j. 22. augusta 2017. K 22. augustu 2017 získal 5 923 dní obdobia dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v
rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2016 žalobca na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 citovaného zákona. Týchto dvadsaťdva kalendárnych rokov nezískal ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 1. januárom 1984. Priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa § 63 ods. 7 druhej vety citovaného zákona vypočítaný z nižšieho počtu kalendárnych rokov. V rozhodujúcom období žalobca úhrnom získal 3 731 dní dôchodkového poistenia. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,9268. Podľa § 63 ods. 4 písm. d) citovaného zákona sa priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2017 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu, čo v danom prípade predstavuje hodnotu priemerného osobného mzdového bodu 0,9415. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 22. augustu 2017 je 11,3505 €. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 173,50 €. Priemerný osobný mzdový bod 0,9415 x 16,2274 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 11,3505 = 173,50 € mesačne. K takto určenej sume starobného dôchodku patrí žalobcovi zvýšenie podľa § 82, § 293dq, § 293dr ods. 1 písm. a) citovaného zákona odo dňa priznania dôchodku o 8,20 € mesačne na sumu 181,70 € mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx citovaného zákona zvyšuje od 1. januára 2018 o 8,40 € mesačne na sumu 190,10 € mesačne. Žalovaný sa ďalej zaoberal podmienkami zvýšenia starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku a otázkou splnenia podmienok podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z., konštatujúc, že jednou z podmienok nároku je získanie najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. S poukazom na ust. § 82b žalovaný konštatoval, že k 22. augustu 2017 žalobca získal 5 815 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis je obsiahnutý v osobnom liste tvoriacom súčasť napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 11.12.2017. Žalobca získal 15 rokov a 340 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, teda nezískal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, a preto nespĺňa jednu z podmienok nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Odvolaciu námietku žalobcu, aby mu bolo zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme, vyhodnotil žalovaný ako nedôvodnú s poukazom na citáciu ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., konštatujúc, že obdobie, ktoré založilo nárok na výsluhový dôchodok podľa osobného predpisu, nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto ho nie je možné duplicitne hodnotiť aj podľa všeobecným predpisov o sociálnom poistení, lebo už bolo raz zhodnotené podľa osobitného predpisu.
3. Žalobca proti označeným rozhodnutiam podal v zákonom stanovenej lehote žalobu navrhujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného a rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Poukázal na článok 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 83/2013 a uviedol, že pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely osobitného systému. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť. Sociálna poisťovňa rozhodla v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej aj poberateľom výsluhového dôchodku môže vzniknúť nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, pokiaľ nebola zohľadnená doba ich civilného zamestnania s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie Dohovoru č. 128. Získaním 16 rokov a 338 dní zhodnotených len zo všeobecného systému bol žalobcovi vypočítaný starobný dôchodok akoby bol poistený len krátky čas. U žalobcu sa hodnotila len doba poistenia 5 923 dní získaných v civilnom zamestnaní po ukončení služby do dovŕšenia dôchodkového veku. Takýmto postupom, keď sa poistencovi nehodnotí celková doba poistenia získaná v oboch systémoch poistenia, vo všeobecnom aj osobitnom, má za následok nižšiu sumu starobného dôchodku, čím je žalobca diskriminovaný. Podľa podkladov zamestnávateľa žalobca získal dobu zamestnania v osobitnom systéme 29 rokov, v civilnom systéme 16 rokov a 83 dní. Spolu viac ako 45 rokov. Z rozdielu teoretických súm dôchodkov bolo povinnosťou žalovaného určiť objektívnu sumu starobného dôchodku, ktorá žalobcovi prináleží. Navrhol preto napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na opätovné prejednanie rozhodnutie veci.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu 31.01.2018 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pridržiavajúc sa skutkových a právnych dôvodov obsiahnutých v žalobou napadnutých rozhodnutiach.
5. Žalobca repliku v zákonnej lehote nepodal.
6. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený Krajským súdom v Žiline dňa 17. apríla 2018.
7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutia v zmysle § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 SSP a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
8. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca žiadosťou zo dňa 02.10.2017 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 22.08.2017. Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, útvaru sociálneho zabezpečenia Bratislava č. GRZVJS-15177/33-16 zo dňa 28.01.2016 bol žalobcovi priznaný od 01.01.2016 výsluhový dôchodok podľa § 143aa písm. a) v spojení s § 143ab ods. 1 a § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.). Podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, odboru personálnych a sociálnych činností, útvaru sociálneho zabezpečenia z 26.09.2017 pre stanovenie sumy výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 30.08.1974 do 16.05.1975 a 01.09.1980 až 12.12.1980 a služobného pomeru príslušníka ZVJS od 01.08.1987 do 31.10.2010 a od 01.01.2011 do 31.12.2015. Doba služobného pomeru príslušníka ZVJS bola na účely dôchodkového zabezpečenia zaradená nasledovne: od 30.08.1974 do 16.05.1975 v I. kategórií funkcií, od 01.09.1980 do 12.12.1980 v I. kategórií funkcií, od 01.08.1987 do 31.12.1999 v I. kategórií funkcií, od 01.01.2000 do 31.10.2010 v III. kategórií funkcií, od 01.01.2011 do 31.12.2015 v III. kategórií funkcií.
9. Podľa § 1 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, 2) ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 6 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona. Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5. Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom. 23a)
Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55)
Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.
Podľa § 255 ods. 1 a ods. 5 zákona o sociálnom poistení Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55)
Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
10. S argumentáciou žalovaného, že obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme, ktoré založilo jeho nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu nie je možné hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, sa krajský súd nestotožnil.
11. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovaného sa napr. pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme, vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch, je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme, aj keď takáto doba služby bola poistencovi zhodnotená v inom systéme sociálneho zabezpečenia. Pri určení výšky starobného dôchodku žalobcu zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku.
12. Žalovaný pri rozhodovaní o nároku poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok z osobitného systému musí najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočíta ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky poistenca a nebude poškodzovať žalovaného.
13. Po zohľadnení doby služby a osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa dôchodkovú dávku žalobcu určí v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok žalobcu môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby príslušníka ZVJS rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z..
14. Podľa § 191 ods. 1 písm. c), f) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
15. Podľa § 191 ods. 3 SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
16. S poukazom na vyššie uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zrušil, keďže vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise, a v súlade so žalobným návrhom žalobcu vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava na ďalšie konanie. S poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
18. Žalobca mal v konaní úspech, a preto pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.