Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_10C-98-2012.pdf
PDF · 130.08 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/98/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobami podanými na Okresný súd Bratislava III dňa 27.09.2012 a vedenými pod sp. zn. 10C/98/2012, 6C/105/2012, 10C/116/2012, 10C/102/2012, 10C/114/2012, sa žalobca domáhal aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym úradným postupom žalovaného, pretože nerozhodol o návrhu exekútora o udelenie poverenia v zákonnej lehote a rozsudkom aby uložil žalovanému povinnosť nahradiť mu v konaní sp. zn.: 10C/98/2012 škodu titulom nesprávneho úradného postupu vo výške 125 eur a nemajetkovú ujmu 935 eur, 6C/105/2012 škodu vo výške 125 eur a nemajetkovú ujmu 271,07 eur, 10C/116/2012, škodu vo výške 6171,05 eur a nemajetkovú ujmu 1234,21 eur, 10C/102/2012 škodu vo výške 125 eur a nemajetkovú ujmu 488,66 eur a 10C/114/2012 škodu vo výške 917,67 eur a nemajetkovú ujmu 183,53 eur. Žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si tak uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy. Žalobcovi v predmetných konaniach vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Poškodený vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, na udržiavanie a správu informačného systému, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na obligačnej výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde značné sumy. Celkovo vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojich pohľadávok v rozhodnom období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím sumy špecifikované v jednotlivých žalobách, ktoré by nezaťažili žalobcu ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelenie poverenia dodržal zákonom stanovenú dobu. Výška hmotnej škody bola stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, z mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. Vyčíslenie vychádzal z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné predložiť účtovné doklady. Žalobca
si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na udelenie poverenia exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na prejednanie veci v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času bolo reálne ohrozené legitímne očakávanie poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík, z neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Výpočet výšky nárokov uskutočnil žalobca alikvotným pomerom za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to na základe doterajšieho rozhodnutia ústavného súdu podľa ktorého, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, aby sa za každý rok poznačený prieťahmi vzťahovala satisfakcia vo primeranej výške. Ohľadom primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia poukázal žalobca aj na nálezy ústavného súdu vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní/ Nález ústavného súdu sp. zn.: III ÚS 203/06-25, kde bolo sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie 20.000.- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a dvoch mesiacov, Nález ústavného súdu sp. zn.: III ÚS 235/04-3, kde bolo sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie 30.000.- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka/. Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nárokov na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval. Žalobca ďalej namietal predpojatosť Okresného súdu Bratislava III z dôvodu, že tento súd je štátnym orgánom, ktorý svojím konaním, nesprávnym úradným postupom, spôsobil vznik škody na strane žalobcu a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. Pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Bratislava III by porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu, nakoľko sudcovia Okresného súdu Bratislava III sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.
2. Krajský súd v Bratislave uzneseniami č. k. 9NcC/255/2012-12 zo dňa 25.10.2012, č. k. 14NcC/250/2012-14 zo dňa 24.10.2012, č. k. 4NcC/258/2012-19 zo dňa 29.10.2012, č. k. 11NcC/332/2012-14 zo dňa 29.10.2012, č. k. 6NcC/229/2012-22 zo dňa 25.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci, JUDr. Nadežda Weisová bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci.
3. Tunajší súd uznesením č.k. 10C/98/2012-35 zo dňa 16.12.2013 spojil veci vedené pod sp. zn. sp. zn. 10C/98/2012, 6C/105/2012, 10C/116/2012, 10C/102/2012, 10C/114/2012 na spoločné konanie, vedené ďalej pod sp. zn. 10C/98/2012 s poukazom na ust. § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.01.2014.
4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako právne neopodstatnenú, z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie nároku na náhrady škody v zmysle Zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Poukázal na jej zmätočnosť, keď v jednotlivých žalobách sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. zmätočne označení povinní , nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručení podaní na súd. Taktiež poukázal na to, že celú dôkaznú povinnosť žalobca prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ohľadne prieťahov v konaní žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol ktoré kroky podnikol na ich odstránenie, žalovaný mal za to že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z mesiaca apríl 2012 boli doručené žalovanému v tom istom mesiaci, pričom žaloby vo veci samej boli už dňa 27. 9. 2012 doručené Okresnému súdu, mal za to že ide o predčasne uplatnený nárok. Pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v
porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote žalovaný poukázal na to, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c/ podľa zákona číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule, toto znenie je účinné od 1. 6. 2011, kedy bol exekučný poriadok novelizovaný zákonom číslo 102/2011 Z.z. To, čo znamená že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia 15 dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 1. 6. 2011 nemá žiadnu oporu v zákone. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1. 6. 2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený. Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písmena d/ Exekučného poriadku znel " vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených". Správnosť aplikácie uvedeného ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučných titulov osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky. argumentácia žalobcu toho čo zamýšľal zákonodarca je nepravdivá a podľa § 41 ods. 2 písm. b/ exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 1. 6. 2011. Samotné nedodržanie v zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé že skúmanie vykonateľnosť rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä z pohľadu na tom, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúci režimu spotrebiteľských zmlúv. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona číslo 514/2003 Z.z. Súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzajúc z existencie prieťahu v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia ,ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí je Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že za porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaný poukázal na to že efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa zákona číslo 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti, respektíve ním predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Znamenalo by to absurdný záver, všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného prístupu v súdnictve, postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je absurdné a konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len Ústavný súd Slovenskej republiky. Ústavnú sťažnosť môže podať fyzická alebo právnická osoba iba v prípade, ak využije všetky opravné a iné účinné právne prostriedky pre ochranu svojich základných práv a slobôd. Žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania, nakoľko zo skutkových okolností uvádzaným navrhovateľom v žalobách, v niektorých konaniach k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pre marcom 2009. Ak mala žalobcovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nerozhodnutí o návrhu na vydanie poverenia v zákonom ustanovenej lehote 15 dní, lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula pri každom nároku osobitne, a to po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené žalovaný vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu pätnásťdňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom špecifikovaným v jednotlivých žalobách, t. j. 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívali v administratívnych výdajov, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajov spojených so stratou času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Požadované paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti považoval žalovaný za nesprávne a účelové. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu, tak ako bola uplatnená, pretože žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tým, že nekonkretizoval či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a paušalizáciu vecných nákladov preto nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech
a teda nie je možné domáhať sa náhrady škody podľa zákona číslo 514/2003 Z.z. Žalobca by v spore na preukázaní majetkovej škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu, listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca ako spoločnosť sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov, akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na zdravú informačného systému vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy na jej uplatnenie považoval žalovaný za účelové. Taktiež udržiavanie systému musí žalobca vykonávať na každodennej báze, aby naplnil účel fungovania pri poskytovaní úverov. Požadovať paušálne sumy za spomíname veľmi všeobecne uvedené činnosti považoval žalovaný za nesprávne a účelové. K uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že žalobca v žalobách poukázal na viacero ústavných nálezov, kde Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Poskytovaná výška finančného zadosťučinenia nie je automatická, táto podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu a je nesprávne vychádzať z paušálne vyčíslených súm za každý rok prieťahov, nakoľko každé prípadové okolnosti sú osobitné. vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pričom žalobcom uvádzané pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keď náhradu škody si uplatňuje právnická osoba. Nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo neho v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. S prihliadnutím na dobré mravy vzhľadom na uplatnenú nemajetkovú ujmu žalovaný dal do pozornosti súdu a doložil list Európskej komisie Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/R4M/kb D/2010/ 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov a práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. V takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, či súd poverenie vydá alebo nevydá s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdu. Vzhľadom na uvedené dôvody žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, že by činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, prípadnej nemajetkovej ujmy a tým nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. 5. Súd v súlade s § 180 C.s.p. prejednal vec v neprítomnosti strán sporu, ktorí napriek riadne vykázanému doručeniu sa na pojednávanie nariadené na deň 17.04.2018 nedostavili a svoju neprítomnosť ospravedlnili a žiadali súd aby vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
6. V danom prípade boli splnené všetky predpoklady na prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti strán sporu, súd prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy. V prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom nemôže dôjsť k odňatiu práva konať pred súdom / Uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 116/93/ a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania. Súd neodňal stranám sporu možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti zbavili tým, že sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli na pojednávanie včas predvolaní viac ako päť dní pred termínom pojednávania a tým si sami zmarili možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné práva a oprávnené záujmy. Súd poskytol stranám sporu reálnu možnosť chrániť svoje práva a oprávnené záujmy, túto možnosť nevyžili a takéto správanie zákonodarca nedovoľuje .
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanými žalobami vyjadreniami žalovaného k podanej žalobe, obsahom pripojených exekučných spisov tunajšieho súdu a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Z obsahu pripojených exekučných spisov Okresného súdu Bratislava III súdu k podaným žiadostiam súdneho exekútora na súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu. Súd vyzval oprávneného o zaslanie listinných dôkazov, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, predexekučnej upomienky, návrhu na exekúciu. Okresný súd Bratislava III dňa 23.09.2009 vydal poverenia.
9. Podľa § 1 zák. č. 514/2003 Z .z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
10. Podľa § 3 ods. 1 cit. zák. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a)nezákonným rozhodnutím d)nesprávnym úradným postupom
11. Podľa § 3 ods. 2 cit. zák. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
12. Podľa § 4 ods. 1písm.a/ cit. zák., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 9 ods.1 cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
14. Podľa § 9 ods.2 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
15. Podľa § 15 ods. 1 cit. zák. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
16. Podľa § 16 ods. 1 cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
17. Podľa § 17 ods.1 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
18. Podľa § 17 ods.2 cit. zák. , v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
19. Podľa § 17 ods.3 cit. zák. ,výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
20. Podľa § 17 ods.4 cit. zák. výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.
21. Podľa § 17 ods.5 cit. zák. , žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.
22. Podľa § 18 ods. 2, cit. zák., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.
23. Podľa § 18 ods. 3, cit. zák., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom.9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
24. Podľa § 19 ods.1 cit. zák., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
25. Podľa § 19 ods. 2 cit. zák., najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
26. Podľa § 19 ods. 3 cit. zák., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
27. Podľa § 36 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/,exekučné konanie sa začína na návrh.
28. Podľa § 36 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
29. Podľa § 41 ods.1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
30. Podľa § 41 ods. 2, Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
31. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
32. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, /účinného do 31.05.2010/, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
33. Zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci súd posudzoval podľa Zák. č. 514/2003 Z. z. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom podľa § 3 ods. 1 písm. d/ cit. zák. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívna, bez ohľadu na zavinenie ktorej sa nemožno zbaviť. Pre vznik zodpovednosti sa vyžaduje podľa súdnej praxe splnenie troch podmienok a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, základ nároku na náhradu škody nie je daný. Zákon nedefinuje nesprávny úradný postup, z obsahu tohto pojmu vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu. Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného s príslušným orgánom podľa § 15 ods. 1 cit. zák., ide o podmienku pre uplatnenie nároku na náhradu škody v konaní pred súdom.
34. Vykonaným dokazovaním nemal súd preukázané, kedy boli súdu predložené žiadosti žalovanému na predbežné prerokovanie nároku, keď ani v žalobe dátum neuviedol a samotnú žiadosť nepredložil k žalobe. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má obligatórny charakter podľa ktorého nárok na náhradu škody na súde nie je možné uplatniť skôr než uplynie šesťmesačná lehota od uplatnenia nároku poškodeným pred príslušným orgánom, neúspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je predpokladom uplatneného nároku na súde. Žalobca tak nepreukázal či podal žaloby na tunajší pred uplynutím šesť mesačnej lehoty od podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a teda, že žalovaný neuznal nárok žalobcu čo by vyplynulo z vyjadrenia žalovaného, že do šiestich mesiacov od podania žiadosti neuspokojil nárok na náhradu škody, preto mal súd za to, že šesťmesačná lehota v čase rozhodovania súdu zrejme neuplynula, návrh možno považovať za predčasne podaný.
35. V prejednávanom spore si žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti. Súdna prax je ustálená na závere, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Exekučný súd je povinný dôsledne skúmať splnenie formálnych i materiálnych predpokladov pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie je povinný skúmať exekučný titul na základe, ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, či je spôsobilým exekučným titulom v zmysle exekučného poriadku. Z pripojených exekučných spisov súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručené na základe príslušných exekučných titulov avšak exekučný súd vyzval oprávneného na odstránene vád podania ako aj zaslanie listinných dôkazov, ktoré vyjadrenia vykonal so značným časovým odstupom a následne súd vydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Súd poukazuje predovšetkým na správanie sa samotného žalobcu, ktorý bol vo veci nečinný a riadne neposkytol súčinnosť pri vybavovaní veci. Uvedený postup a obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný postup, ktorý by mal za následok prieťahy v súdnom konaní, postup exekučného súdu je plne odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. Vzhľadom na množstvo exekučných konaní ktoré navrhovateľ iniciuje pred okresným súdom je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti, čo je plne v súlade so závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. vo veci sp. zn. II ÚS 245/2013, IV ÚS 606/2012.
36. Postup exekučného súdu bol preto opodstatnený a správne exekučný súd skúmal vykonateľnosť rozhodcovských rozsudkov, ktorá si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä z ohľadu na to, že sa týka právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Na potrebu skúmania exekučného titulu so zákonom reagoval aj zákonodarca legislatívnou zmenou v § 44 ods. 2 exekučného poriadku s účinnosťou od 1. 6. 2010 s tým, že v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) ,písm. d) Exekučného poriadku, pokiaľ bol titulom pre exekúciu rozhodcovský rozsudok, spomínaná lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatila pre rozhodcovské rozsudky, pričom táto legislatívna zmena bola zavedená do exekučného poriadku Zák. č. 144/2010 Z. z. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť
porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z hmotnoprávnych predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
37. Súd ďalej uvádza, že z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného ústavou v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR /II.ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III ÚS 59/05/. Pojem zbytočné prieťahy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy SR /I ÚS 63/00/. Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie neznamená v zmysle platnej judikatúry automaticky zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
38. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody z dôvodu existencie prieťahov v súdnom konaní, môže súd vychádzať len v prípade , ak by tieto boli konštatované Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý skúma porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a priznáva finančné zadosťučinenie, alebo ak by tieto boli konštatované predsedom súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní. Všeobecný súd nemôže preto konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu škody, vzhľadom na vyššie uvedené súd nepovažoval za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní. V súdnych spisoch sa ani nenachádza sťažnosť oprávneného na prieťahy v konaní. Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 3.10.2012, I.ÚS 476/2012-12 rozhodoval o sťažnostiach žalobcu, pričom konštatoval, že doterajšia dĺžka predmetných konaní sama o sebe nie je ešte takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľky, resp. že doba konaní vedených okresným súdom zasiahla samotnú podstatu a účel základného práva sťažovateľky podľa čl.48 ods.2 Ústavy SR ,resp. práva podľa čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd takým závažným spôsobom , že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie /m.m. II.ÚS 93/03/.
39. Žalobca si uplatnil náhradu škody predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu súdneho exekútora o udelenie poverenia a rozhodnutie o ňom z dôvodu, že poškodený vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, na udržiavanie a správu informačného systém, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo vyčíslenej sume v jednotlivých žalobách spojených do jedného konania sp. zn. 10C/98/2012.
40. Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.
41. Žalobca v spore skutočnú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávok v období, ktoré podľa neho uplynulo súdu ničím nepreukázal. Žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov súd nepovažoval za zmenšenie majetku poškodeného ani za ušlý majetkový prospech. Taktiež z obsahu spisu mal súd preukázané, že žalobca nezaslal žiadne urgencie adresované exekučnému súdu, navyše postup súdu nevykazoval znaky zbytočných prieťahov, za ktoré by mal štát zodpovedať za škodu.
42. Žalobca vo vzťahu k celému uplatnenému nároku na náhradu škody nepreukázal priamu a bezprostrednú príčinnú súvislosť, medzi škodou a konaním exekučného súdu, nakoľko vzťah príčiny a následku musí byť podľa súdnej praxe priamy, bezprostredný, neprerušený nestačí ak je sprostredkovaný. Žalobca k svojej činnosti využíva informačný systém na správu pohľadávok , ktoré boli predmetom exekúcii, výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému a udržiavanie systému patrí do podnikateľskej činnosti ktorú musí žalobca vykonávať. Nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený musel vymáhať pohľadávku formou exekúcie, ide o náklady ktoré by bolo možné zahrnúť do náhrady trov exekúcie . Súd mal za to , že žalobca nepreukázal vznik škody ani výšku škody v zmysle § 17 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z .z.
Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko podľa jeho názoru exekučný súd niekoľko mesiacov bezdôvodne nečinný. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy žalobca vychádzal z analógie Ústavného súdu SR, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000.- Sk , t.j. 660.- eur /660 eur :12= 55 eur/. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak podľa § 17 ods.2 Zák.č.514/2003 Z.z.
43. Súd poukazuje na judikatúru podľa ktorej odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo /rozsudok NS ČR sp .zn. 30 Cdo 675/2011/. Žalobca v spore pri uplatňovanom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol, že by dochádzalo ku konaniu smerujúcemu k zániku subjektu, dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť, ide o všeobecne známe riziká ktoré sú i rizikom podnikateľského subjektu. Súd dospel k záveru , že žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch a preto nie je možné vychádzať z paušálnej sumy pri uplatňovanom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy . 44. Vzhľadom na vykonané dokazovanie zhodnotením dôkazov jednotlivo ako aj v ich súvislosti s prihliadnutím na všetko čo vyšlo za konania najavo, mal súd preukázané, že v danej veci neboli splnené všetky zákonné podmienky uplatneného nároku žalobcom na náhradu škody a nemajetkovej ujmy a preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení žalobu v celom rozsahu zamietol.
45. Žalovaný mal síce plný úspech vo veci, preto mu mal byť podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na plnú náhradu trov konania, avšak súd mu trovy nepriznal nakoľko mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje / § 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné / § 358 CSP/. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje /§ 362 ods. 1, veta prvá CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci/ § 62 ods. 1 CMP/. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 2 CMP/.