Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_14Csp-180-2017.pdf
PDF · 186.99 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/180/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne Ľ. L.V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. N. Z. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpenej advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému SMSCREDITS s.r.o., IČO: 44 769 911, so sídlom Dlhá 95C, 010 09 Žilina, právne zastúpenému HRONČEK & PARTNERS s.r.o., IČO: 47 248 327, advokátska kancelária, so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 862,83 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 862,83 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 862,83 Eur odo dňa 02.10.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 02.10.2017, ktorá bola súdu doručená dňa 02.10.2017 domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 862,83 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 862,83 Eur odo dňa 02.10.2017 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 01.05.2013 formou SMS podala žiadosť o registráciu do systému žalovaného. Na základe uvedeného jej bolo pridelené reg. číslo 421908551894, keď súčasne s pridelením reg. čísla obdržala i kartu klienta č. 017693. Podľa bodu 2. Zmluvných podmienok spoločnosti River Euro s.r.o. (predchádzajúce obchodné meno žalovaného) pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS: „Zmluva o pôžičke sa uzatvára na diaľku prostredníctvom výmeny krátkych textových správ odosielaných na mobilný telefón (SMS), a to na základe predchádzajúcej žiadosti dlžníka o pôžičku podanej veriteľovi (i) v elektronickej forme prostredníctvom osobného účtu na internetovej stránke veriteľa www.smscredits.sk <http:// www.smscredits.sk>, alebo prostredníctvom sms správy“ (ďalej len „zmluvné podmienky“). V zmysle zmluvných podmienok uzavrela ako dlžníčka so žalovaným ako veriteľom písomne prostriedkami diaľkovej komunikácie zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie zo strany žalovaného ako veriteľa krátkodobej finančnej pôžičky na jej bankovej účet ako dlžníčky, ktorú sa zaviazala vrátiť žalovanému spolu s odplatou dojednanou v zmluve o pôžičke. Suma krátkodobej finančnej pôžičky bola špecifikovaná v zmluve o pôžičke (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Takto so žalovaným uzatvorila zmluvu o pôžičke dňa 09.07.2014, dňa 05.10.2014, dňa 13.04.2015, dňa 14.05.2015, dňa 08.06.2015, dňa 12.07.2015, dňa 05.08.2015, dňa 09.09.2015, dňa 05.10.2015, dňa 10.11.2015, dňa 28.12.2015, dňa 27.01.2016, dňa 10.06.2016, dňa 06.09.2016, dňa 30.09.2016 a dňa 13.10.2016, celkovo 16 zmlúv o pôžičke. Zmluvy o pôžičke, ktoré sú predmetom súdneho sporu musia mať písomnú formu a všetky povinne predpísané náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, platného a účinného v čase uzatvárania tej ktorej zmluvy o pôžičke (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), a to s odkazom na zákonné ustanovenie § 24 zákona č. 129/2010 Z.z., hoci krátkodobé pôžičky poskytnuté na základe predmetných zmlúv o pôžičkách nemajú charakter
spotrebiteľského úveru, pretože ich splatnosť bola dojednaná v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Zmluvy o pôžičke neobsahujú náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z., pretože u nich absentuje úroková sadzba úveru, ďalej u zmluvách o pôžičke zo dňa 09.07.2014 a zo dňa 05.10.2014 absentuje i náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z., keď neobsahujú ročnú percentuálnu mieru nákladov a ďalej keď zmluvy o pôžičke, mimo zmlúv o pôžičke zo dňa 09.07.2014 a zo dňa 05.10.2014 neobsahujú náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., konkrétne ročnú percentuálnu mieru nákladov. Ďalej v žalobe uviedla, že dojednanie o RPMN v zmluvách o pôžičke považuje za neplatné s poukazom na jej neprimeranú výšku v porovnaní s priemernou hodnotou RPMN na príslušné pôžičky platnou ku dňu uzavretia týchto zmlúv o pôžičke. RPMN v zmluvách o pôžičke niekoľko násobne presahuje hodnotu priemernej RPMN pre daný typ pôžičky. Neplatné dojednanie o náležitosti RPMN spôsobuje jej absenciu v týchto zmluvách o pôžičke. Preto krátkodobé úvery poskytnuté na základe týchto zmlúv o pôžičkách treba považovať za bezúročné a bez poplatkov s odkazom na § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Ako ďalší dôvod pre konštatovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti všetkých týchto pôžičiek je tá skutočnosť, že žalovaný ako veriteľ posudzoval schopnosť jej ako spotrebiteľky splácať úver bez akýchkoľvek údajov o jej príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave, čo je hrubým porušením povinností veriteľa posudzovať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Nakoľko zmluvy o pôžičke treba považovať za bezúročné a bez poplatkov, a nakoľko na zmluvy o pôžičke plnila nielen vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov ale aj dojednanej odplaty, o zaplatenie odplaty sa žalovaný na jej úkor ako veriteľ bezdôvodne obohatil, keď výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslila na čiastku 862,83 Eur. Súhrnne žalovanému na zmluvy o pôžičke zaplatila peňažné prostriedky vo výške 5.662,83 Eur, žalovaný súhrnne jej poskytol na základe zmlúv o pôžičke peňažné prostriedky v celkovej sume 4.800,- Eur, rozdiel predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na jej úkor v čiastke 862,83 Eur. Na základe predžalobnej výzvy zo dňa 27.09.2017 žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy do 01.10.2017. Túto sumu neplnil, preto podala voči nemu žalobu na súd, keď odo dňa nasledujúceho po tomto dni, teda odo dňa 02.10.2017 žalobou požaduje od žalovaného zaplatiť z bezdôvodného obohatenia i úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne a to až do zaplatenia, resp. vydania bezdôvodného obohatenia.
2. O žalobe žalobkyne súd rozhodol platobným rozkazom 14Csp/180/2017-51 zo dňa 12.10.2017, ktorým žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu žalovaný podal včas odpor s vecným odôvodnením. Preto súd uznesením sp.zn. 14Csp/180/2017-115 zo dňa 15.11.2017 tento platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil podľa § 267 ods. 3 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) podľa ktorého, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2017.
3. Žalovaný v odpore zo dňa 10.11.2017, ktorý bol doručený súdu dňa 14.11.2017 uviedol, že žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu, keď žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške ako ho žiada žalobkyňa v žalobe nevznikol. Všetky zmluvy o pôžičke, ktoré žalobkyňa s ním uzatvorila, boli uzatvorené na diaľku prostredníctvom výmeny krátkych textových správ SMS odosielaných na mobilný telefón, a to na predchádzajúcej žiadosti žalobkyne o peňažnú pôžičku podanej v elektronickej forme prostredníctvom osobného účtu na internetovej stránke spoločnosti www.smscredits.sk <http://www.smscredits.sk> alebo prostredníctvom SMS správy. Žalobkyňa bola jeho viacročným klientom, keď táto si svoje záväzky z jednotlivých zmlúv o pôžičke, ktorých uzavretie potvrdil tak ako uviedla žalobkyňa v žalobe, plnila riadne a načas. Samotná žiadosť o pôžičku sa zasielala formou SMS správy z registrovaného telefónneho čísla s uvedením čísla karty klienta, počtu dní, na ktoré sa žiada pôžička poskytnúť a výška pôžičky, alebo prihlásením sa do osobného klientskeho profilu na internetovej stránke spoločnosti. Po doručení žiadosti o pôžičku bol kontaktovaný registrovaný klient zaslaním SMS správy na registrované telefónne číslo s „Ponukou“, ktorá vždy obsahuje informáciu o maximálnej sume, ktorá mu môže byť poskytnutá, informácia o splatnosti pôžičky, a akú sumu celkom musí vrátiť. Zároveň klientovi je v jeho osobnom klientskom účte sprístupnený „Návrh“ zmluvy o pôžičke. Takýto postup bol zachovaný i pri žalobkyni. Žalobkyňa na znak súhlasu s návrhom a podmienkami zmluvy o pôžičke odoslala spoločnosti akceptačnú SMS. Zmluva o pôžičke bola platne uzavretá až okamihom dôjdenia akceptačnej SMS spoločnosti, kedy nadobudla platnosť, účinnosť nadobudla v deň, v ktorý boli peňažné prostriedky pôžičky pripísané v prospech bankového účtu klienta, v tomto prípade žalobkyne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke sú „Zmluvné podmienky spoločnosti River Euro, s.r.o., pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových
správ SMS“ účinné od 17.01.2013, ktoré boli žalobkyni doručené do vlastných rúk, a to po úspešnej registrácii. K tvrdeniam žalobkyne, že zmluvy o pôžičke neobsahujú náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., uviedol, že on ako veriteľ za poskytnutie peňažných prostriedkov nepožaduje od dlžníkov platenie žiadnych úrokov a teda všetky zmluvy o pôžičke, ktoré boli medzi ním a žalobkyňou uzatvorené, sú vlastne bezúročné. Uvedené však neznamená, že boli pôžičky na základe nich poskytované bezodplatne. Za poskytnutie pôžičky požadoval zaplatenie odplaty, avšak vo forme poplatkov, ktoré boli presne špecifikované v zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou všetkých zmlúv o pôžičkách. Bezúročnosť pôžičiek teda vyplýva priamo zo zmluvných podmienok. V súlade s právnymi predpismi si však zvolil, že bude od svojich klientov (dlžníkov), čo bolo i v prípade žalobkyne požadovať odplatu za poskytnutie peňažnej pôžičky vo forme poplatku. Zákon túto formu odplaty za poskytnutie pôžičiek nevylučuje ani nezakazuje. Naopak ide o odplatu na ktorú má nárok v zmysle ustanovenia § 1 a § 1a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., kde je výslovne v § 1 ods. 1 veta prvá tento nárok upravený. S výškou odplaty bola žalobkyňa oboznámená pri uzatváraní jednotlivých zmlúv o pôžičkách. Tiež dopredu presne vedela, akú sumu je povinná mu vrátiť. Ďalej v súvislosti s tvrdením žalobkyne, že v zmluvách o pôžičke neuviedol údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov poukázal na bod 4. zmluvy o pôžičke, keď poukázal aj na bod 1. každej jednej zmluvy o pôžičke, kde je uvedená presná výška RPMN k aktuálnej pôžičke, resp. k pôžičke poskytnutej na základe tej ktorej zmluvy o pôžičke. V tejto súvislosti poukázal aj na Prílohu Zmluvných podmienok - informácie pre spotrebiteľa v zmysle § 4 ods. 1 Zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 266/2005 Z.z.“). Táto je neoddeliteľnou súčasťou zmluvných podmienok, ktoré spotrebiteľ dostal do vlastných rúk a s ktorými vyjadril svoj súhlas. V článku 2. písm. b/ tejto prílohy sa nachádzajú dve tabuľky, jedna uvádza presné informácie o celkových sumách na vrátenie v závislosti od výšky a lehoty splatnosti pôžičky a druhá uvádza presné hodnoty RPMN pre každú jednu výšku pôžičky aká môže byť ktorémukoľvek klientovi poskytnutá. Zmluvné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou každej jednej zmluvy o pôžičke. Poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 09. novembra 2016 sp.zn. C-42/15, podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť uzatvorená ako jediný dokument a za jej súčasť sa považujú aj iné dokumenty, na ktoré zmluva odkazuje. Na základe uvedeného potom platí, že ak sú zákonom požadované náležitosti obsiahnuté v zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou prílohou zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov, sú tieto obsiahnuté vlastne v zmluve. Tiež v bode 1. každej jednej zmluvy o pôžičke je uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ, v tomto prípade žalobkyňa vrátiť. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že všetky zmluvy o pôžičkách obsahujú všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., a preto ich nie je možné považovať z dôvodu, že by neobsahovali niektorú zo zákonom požadovaných náležitostí, za bezúročné a bez poplatkov. Tiež výška RPMN vo všetkých zmluvách uzatvorených medzi ním a žalobkyňou je určená a uvedená v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z., pričom má za to, že RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na pôžičku (t.j. všetky náklady vrátane prípadného úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky pôžičky. Nakoľko on poskytuje krátkodobé pôžičky s dobou splatnosti 5 až 15 dní, pri prepočte nákladov na obdobie kalendárneho roka, t.j. 365 dní je výška RPMN pri jednotlivých pôžičkách poskytnutých žalobkyni plne primeraná a v súlade s platnými právnymi predpismi. Čo sa ďalej týka tvrdenia žalobkyne, že je dojednanie o výške RPMN je neplatné z dôvodu jej neprimeranosti, mal za to, že takéto dojednanie je platné, ide iba o krátkodobé pôžičky s lehotou splatnosti 5-15 dní, pri poskytovaní peňažných prostriedkov mu vznikajú nemalé náklady súvisiace s vykonávaním tejto podnikateľskej činnosti (vydávanie zákazníckych kariet pre klientov, pre účely výkonu svojej podnikateľskej činnosti zamestnáva zamestnancov a iné). Rovnako pri poskytovaní peňažných prostriedkov pre svojich klientov sa dostáva do rizika, či mu budú poskytnuté prostriedky vrátené v stanovenej lehote splatnosti riadne a včas. Odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorú požaduje od svojich klientov, a ktorú požadoval aj od žalobkyne pokrýva náklady súvisiace s poskytovaním peňažných prostriedkov. Pred poskytnutím peňažných prostriedkov posudzuje bonitu každého klienta, pričom je práve v záujme jeho, aby uzatváral jednotlivé zmluvy o pôžičkách a poskytoval peňažné prostriedky tým klientom, ktorí budú schopní poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Takto posudzoval i bonitu žalobkyne na splácanie pôžičiek prostredníctvom overenia si jej zamestnania, prostredníctvom informácii, či žalobkyňa nemá nedoplatky v zdravotnej poisťovni, v sociálnej poisťovni, či voči nej neprebieha exekučné konanie a rovnako tiež zisťoval majetkové pomery žalobkyne, keď žalobkyňa predložila informácie ohľadom svojho príjmu. Na základe uvedeného je potom zrejmé, že k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu na jeho strane voči žalobkyni nedošlo a že všetky čiastky, ktoré žalobkyňa zaplatila ňou boli zaplatené na základe riadne a platne uzatvorených zmlúv o pôžičkách a zmluvných podmienok, ktoré sú ich neoddeliteľnou súčasťou pričom tieto predstavujú riadny
právny titul pre ich zaplatenie. Pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy zo dňa 09.07.2014, ohľadne tohto nároku vzniesol námietku premlčania ak by súd neprihliadol na jeho argumentáciu či už skutkovú, alebo právnu uvedenú v tomto vyjadrení. Vo vyjadrení poukázal tiež na viaceré rozhodnutia prvoinštančných súdov v obdobných veciach. Zdôraznil, že nemá žiaden záujem zavádzať spotrebiteľa používaním neprijateľných zmluvných podmienok.
4. Na predmetné vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa vyjadrením zo dňa 11.12.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 13.12.2017. V tomto vyjadrení uviedla, že nie je možné súhlasiť s argumentáciou žalovaného o tom, že zmluvy o pôžičke nemožno považovať za bezúročné, resp. bez poplatkov práve z toho dôvodu, že v nich absentuje náležitosť „úroková sadzba spotrebiteľského úveru“. Žiadnym spôsobom nespochybňuje, že súčasťou celkových úverových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru sú (môžu byť) aj poplatky, na strane druhej je však potrebné dôsledne rozlišovať charakter poplatku a charakter úrokov a diferencovať ich význam a zmysel. Kým poplatkom by v štandardných úverových vzťahoch mali korešpondovať náklady za plnenia skutočne vykonané v prospech spotrebiteľa, v jeho záujme a teda nepochybne, na skvalitnenie služby, tak na strane druhej úroky predstavujú cenu za dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov. Jedine úroky tak môžu predstavovať odmenu za užívanie požičanej istiny. V tejto súvislosti poukázala na bod 4. zmluvných podmienok. Nesúhlasila tak s tvrdením žalovaného o tom, že pôžičky žalovaného sú bezúročné, teda poskytované bez nutnosti spotrebiteľa platiť aj úrok. Pôžičky, ktoré sú predmetom sporu jednoznačne obsahovali aj povinnosť spotrebiteľa uhradiť za poskytnutie pôžičky úroky, teda odmenu za prenechanie peňažných prostriedkov. Svedčí o tom text zmluvných formulárov pripravených samotným žalovaným. Zmluvy o pôžičke neobsahujú náležitosť „úroková sadzba spotrebiteľského úveru“ napriek tomu, že úroky boli súčasťou odplaty žalovaného. Absenciu náležitosti „úroková sadzba spotrebiteľského úveru“ v zmluvách žalovaného skonštatovali viaceré rozhodnutia prvoinštančných súdov, na ktoré žalobkyňa poukázala v tomto vyjadrení. Tiež zotrvala na tom, že dojednanie RPMN v zmluvách o pôžičke je neplatné s poukazom na jej neprimeranú výšku. Údaj RPMN pri tom predstavuje nákladovosť danej pôžičky, pričom je zrejmé, že dojednanie neprimeranej RPMN vo svojej podstate spôsobuje neplatnosť dojednania o odplate z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi. V tejto súvislosti tiež poukázala na súdne rozhodnutie prvoinštančného súdu v obdobnej veci. Tiež zotrvala na tom, že žalovaný ako veriteľ posudzoval jej schopnosť splácať úver bez akýchkoľvek údajov o jej príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave, čo je hrubým porušením povinnosti veriteľa posudzovať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, v dôsledku čoho sú pôžičky rovnako bezúročné a bez poplatkové s poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalovaný doposiaľ nepreukázal splnenie si svojej tejto povinnosti pričom zdôraznila, že žalovaný túto povinnosť mal splniť pred uzatvorením každej zmluvy zvlášť. Porušil tak § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Tiež nenachádza dôvod, pre ktorý by mal byť jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti so zmluvou o pôžičke zo dňa 09.07.2014 premlčaný. K bezdôvodnému obohateniu pri citovanej zmluve došlo dňa 03.10.2014, pričom žaloba bola na súd podaná dňa 02.10.2017. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti s touto zmluvou o pôžičke preto premlčaný nie je. Nárok nie je premlčaný ani v dôsledku uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Pokiaľ by mala vedomosť o tom, že určité úhrady žalovanému plniť nemusí, potom by žalovanému nesplácala jednotlivé pôžičky kontinuálne až do dňa 28.12.2016, kedy vykonala v prospech žalovaného poslednú úhradu v rámci zmluvy o pôžičke, ktorá bola posledne uzatvorenou zmluvou o pôžičke v rámci tých zmlúv o pôžičke, ktoré tvoria predmet tohto sporu. Subjektívna premlčacia doba jej začala plynúť až v mesiaci jún 2017 kedy sa prostredníctvom informácii čerpaných z internetu dozvedela, že na jej úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a tiež sa dozvedela aj to, kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Nárok uplatnený žalobou tak považovala v celom rozsahu za dôvodný.
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.02.2018, ktoré bolo doručené súdu dňa 02.03.2018 okrem toho, čo už uviedol v odpore zo dňa 10.11.2017, ktorý bol doručený súdu dňa 14.11.2017 doplnil, že jedinou formou odplaty, ktorú požadoval za poskytnuté finančné prostriedky bol vždy jednorazový poplatok, ktorý pokrýval jednak reálne náklady spojené s poskytnutím pôžičky (niekoľko SMS správ, ktoré sú pre uzatvorenie zmluvy nevyhnutné, náklady na zamestnancov, ktorí tieto činnosti zabezpečujú - komunikácia, správa zmlúv, kontrola bonity, náklady na bankové prevody a iné so službou spojené náklady) a jednak tvoril odplatu za poskytnutie pôžičky. Keďže poskytovanie finančných prostriedkov vykonáva ako svoju podnikateľskú činnosť, je zrejmé, že ju vykonáva aj za účelom dosiahnutia zisku. Preto mal za to, že v súlade so zákonom výšku poplatkov požadoval v primeranej výške a to s ohľadom na finančnú situáciu žalobkyne ako spotrebiteľky, spôsob a mieru zabezpečenia jej záväzku,
objem poskytnutých peňažných prostriedkov, spôsob poskytnutia pôžičky a lehotu splatnosti. Celková suma odplaty, ktorú žalobkyňa za poskytnutie pôžičiek zaplatila (pri pôžičkách, ktoré nie sú premlčané) nepresahovala 10 % celkovej poskytnutej sumy pôžičky, napríklad pri pôžičke 350,- Eur bola odplata 28,24 Eur, čo je 8,07 % z celkovej poskytnutej sumy. Opätovne zdôraznil, že ako odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov nepožadoval platenie žiadnych úrokov a teda všetky pôžičky sú vlastne bezúročné. Od svojich klientov, dlžníkov, teda aj od žalobkyne si zvolil požadovať odplatu za poskytnutie peňažnej pôžičky vo forme poplatku, čo zákon nezakazuje. Opätovne poukázal na ustanovenie § 1 a § 1a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. To, že požaduje odplaty vo forme jednorazového poplatku, v ktorom má zahrnuté aj úroky pričom v zmluve nie je uvedená „úroková sadzba spotrebiteľského úveru“ neznamená neplatnosť ustanovenia pre rozpor so zákonom. Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Výška RPMN, je v zmluvách určená a uvedená v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských zmluvách. Pre úplnosť doplnil, že čo sa týka výšky RPMN, táto bola už skôr, v roku 2015 predmetom posudzovania zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie (výška a spôsob výpočtu) pričom v inšpekčnom zázname z predmetnej kontroly bolo zo strany SOI skonštatované, že v zmluvných podmienkach nebol zistený nesprávny údaj o výške RPMN, rovnako nebol konštatovaný žiadny „chýbajúci údaj“. Predmetom tejto kontroly bola RPMN uvádzaná pri zmluvách poskytnutých žalobkyni v období od 27.10.2014 do 19.11.2014, teda za účinnosti zmluvných podmienok zo dňa 22.09.2014. Tieto zmluvné podmienky platili aj pre väčšinu zmlúv o pôžičke, na ktorých základe si žiada žalobkyňa vydať bezdôvodné obohatenie. Opätovne poukázal na ustanovenie bodu 14. zmluvných podmienok. Pokiaľ ide o tvrdenie, že nedostatočne posudzoval bonitu žalovanej pred uzatvorením zmlúv o pôžičke, k tomuto doplnil, že bonitu každého klienta posudzuje zo všetkých dostupných zdrojov. Žiaden predpis presne nestanovuje postup na zistenie bonity klienta. U žalobkyni bolo zistené, že bola živnostníčkou dva roky, pôsobila jeden rok v pozícii realitnej maklérky pre spoločnosť REALTEX ZVOLEN s.r.o.. Z evidencie katastra nehnuteľností bolo zistené, že bola vlastníčkou bytu, na ktorom nebol vedený žiaden záznam o prípadnom exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni. Nakoľko nebolo u nej zistené, že by mala nejaké dlhy, vyhodnotil, že bude schopná riadne splácať pôžičky, o ktoré sama dobrovoľne požiadala. Aj počas doby registrácie žalobkyne si priebežne preveroval jej schopnosť splácať pôžičky. Pri žalobkyni posledná kontrola bola vykonaná v mesiaci júl 2016, a to prostredníctvom Obchodného registra, kde bolo zistené, že žalobkyňa vystupuje ako štatutárna zástupkyňa v spoločnosti LUSYREAL s.r.o.. Na základe jeho žiadosti v roku 2016 žalobkyňa mu zaslala výpis zo svojho účtu za mesiace 5/2016, 6/2016, 7/2016, kde bola informácia o jej mesačnom príjme. Z týchto výpisov neboli zrejmé žiadne splátky prípadného úveru alebo iných záväzkov žalobkyne. Žalobkyňa po svojej registrácii využila možnosť pôžičky 24krát bez toho, aby bol problém s riadnym splatením požičaných finančných prostriedkov. Aj na základe tejto skutočnosti zhodnotil schopnosť žalobkyne riadne splácať úvery, a preto jej boli poskytované aj ďalšie pôžičky. Z týchto dôvodov mal za to, že v tomto prípade sa jedná len o špekulácie zo strany žalobkyne aby získala naspäť plnenie, ktoré zaplatila na základe riadne uzatvorených zmlúv o pôžičke. Zmluvy obsahovali všetky náležitosti v zmysle § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch a preto nie je dôvod ich považovať v zmysle § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch za zmluvy bez úročné a bez poplatkov.
6. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 17.04.2018. Tohto pojednávania sa žalobkyňa, právny zástupca žalobkyne zúčastnili, právny zástupca žalovaného sa tohto pojednávania nezúčastnil, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 04.04.2018, keď požiadal o prejednanie veci v jeho neprítomnosti, ako i v neprítomnosti samotného žalovaného, ako aj s rozhodnutím vo veci v neprítomnosti tak žalovaného, ako i jeho ako právneho zástupcu žalovaného. Nepožiadal zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania. Za zistenia týchto procesných podmienok na konanie potom súd vec na pojednávaní dňa 17.04.2018 prejednal a rozhodol v prítomnosti žalobkyne, právneho zástupcu žalobkyne, v neprítomnosti žalovaného a v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom žalobkyne ako strany sporu, keď zistil tento skutkový a právny stav:
8. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou bola uzatvorená Zmluva o pôžičke dňa 09.07.2014 (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Táto zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným prostriedkami diaľkovej komunikácie. Jej predmetnom bolo poskytnutie zo strany žalovaného
žalobkyni krátkodobej finančnej pôžičky vo výške 350,- Eur na jej bankový účet. Pôžičku sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému spolu s dojednanou odplatou vo výške 385,30 Eur do 25.07.2014. Odplata bola dojednaná vo výške 35,30 Eur.
9. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou bola uzatvorená Zmluva o pôžičke dňa 05.10.2014 (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Táto zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným prostriedkami diaľkovej komunikácie. Jej predmetnom bolo poskytnutie zo strany žalovaného žalobkyni krátkodobej finančnej pôžičky vo výške 350,- Eur na jej bankový účet. Pôžičku sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému spolu s dojednanou odplatou vo výške 378,24 Eur do 22.10.2014. Odplata bola dojednaná vo výške 28,24 Eur.
10. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou bola uzatvorená Zmluva o pôžičke dňa 13.04.2015 (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Táto zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným prostriedkami diaľkovej komunikácie. Jej predmetnom bolo poskytnutie zo strany žalovaného žalobkyni krátkodobej finančnej pôžičky vo výške 200,- Eur na jej bankový účet. Pôžičku sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému spolu s dojednanou odplatou vo výške 210,91 Eur do 24.04.2015. Odplata bola dojednaná vo výške 10,91 Eur.
11. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou bola uzatvorená Zmluva o pôžičke dňa 14.05.2015 (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Táto zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným prostriedkami diaľkovej komunikácie. Jej predmetnom bolo poskytnutie zo strany žalovaného žalobkyni krátkodobej finančnej pôžičky vo výške 200,- Eur na jej bankový účet. Pôžičku sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému spolu s dojednanou odplatou vo výške 205,57 Eur do 20.05.2015. Odplata bola dojednaná vo výške 5,57 Eur.
12. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou bola uzatvorená Zmluva o pôžičke dňa 08.06.2015 (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Táto zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným prostriedkami diaľkovej komunikácie. Jej predmetnom bolo poskytnutie zo strany žalovaného žalobkyni krátkodobej finančnej pôžičky vo výške 300,- Eur na jej bankový účet. Pôžičku sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému spolu s dojednanou odplatou vo výške 316,25 Eur do 20.06.2015. Odplata bola dojednaná vo výške 16,25 Eur.
13. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou bola uzatvorená Zmluva o pôžičke dňa 12.07.2015 (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Táto zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným prostriedkami diaľkovej komunikácie. Jej predmetnom bolo poskytnutie zo strany žalovaného žalobkyni krátkodobej finančnej pôžičky vo výške 250,- Eur na jej bankový účet. Pôžičku sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému spolu s dojednanou odplatou vo výške 263,58 Eur do 24.07.2015. Odplata bola dojednaná vo výške 13,58 Eur.
14. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou bola uzatvorená Zmluva o pôžičke dňa 05.08.2015 (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Táto zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným prostriedkami diaľkovej komunikácie. Jej predmetnom bolo poskytnutie zo strany žalovaného žalobkyni krátkodobej finančnej pôžičky vo výške 300,- Eur na jej bankový účet. Pôžičku sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému spolu s dojednanou odplatou vo výške 324,24 Eur do 21.08.2015. Odplata bola dojednaná vo výške 24,24 Eur.
15. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou bola uzatvorená Zmluva o pôžičke dňa 09.09.2015 (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Táto zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným prostriedkami diaľkovej komunikácie. Jej predmetnom bolo poskytnutie zo strany žalovaného žalobkyni krátkodobej finančnej pôžičky vo výške 300,- Eur na jej bankový účet. Pôžičku sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému spolu s dojednanou odplatou vo výške 316,25 Eur do 20.09.2015. Odplata bola dojednaná vo výške 16,25 Eur.
16. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou bola uzatvorená Zmluva o pôžičke dňa 05.10.2015 (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Táto zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným prostriedkami diaľkovej komunikácie. Jej predmetnom bolo poskytnutie zo strany žalovaného žalobkyni krátkodobej finančnej pôžičky vo výške 350,- Eur na jej bankový účet. Pôžičku sa žalobkyňa
zaviazala vrátiť žalovanému spolu s dojednanou odplatou vo výške 378,24 Eur do 21.10.2015. Odplata bola dojednaná vo výške 28,24 Eur.
17. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou bola uzatvorená Zmluva o pôžičke dňa 10.11.2015 (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Táto zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným prostriedkami diaľkovej komunikácie. Jej predmetnom bolo poskytnutie zo strany žalovaného žalobkyni krátkodobej finančnej pôžičky vo výške 150,- Eur na jej bankový účet. Pôžičku sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému spolu s dojednanou odplatou vo výške 158,24 Eur do 22.11.2015. Odplata bola dojednaná vo výške 8,24 Eur.
18. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou bola uzatvorená Zmluva o pôžičke dňa 28.12.2015 (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Táto zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným prostriedkami diaľkovej komunikácie. Jej predmetnom bolo poskytnutie zo strany žalovaného žalobkyni krátkodobej finančnej pôžičky vo výške 350,- Eur na jej bankový účet. Pôžičku sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému spolu s dojednanou odplatou vo výške 378,24 Eur do 13.01.2016. Odplata bola dojednaná vo výške 28,24 Eur.
19. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou bola uzatvorená Zmluva o pôžičke dňa 27.01.2016 (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Táto zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným prostriedkami diaľkovej komunikácie. Jej predmetnom bolo poskytnutie zo strany žalovaného žalobkyni krátkodobej finančnej pôžičky vo výške 350,- Eur na jej bankový účet. Pôžičku sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému spolu s dojednanou odplatou vo výške 378,24 Eur do 12.02.2016. Odplata bola dojednaná vo výške 28,24 Eur.
20. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou bola uzatvorená Zmluva o pôžičke dňa 10.06.2016 (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Táto zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným prostriedkami diaľkovej komunikácie. Jej predmetnom bolo poskytnutie zo strany žalovaného žalobkyni krátkodobej finančnej pôžičky vo výške 350,- Eur na jej bankový účet. Pôžičku sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému spolu s dojednanou odplatou vo výške 378,24 Eur do 28.06.2016. Odplata bola dojednaná vo výške 28,24 Eur.
21. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou bola uzatvorená Zmluva o pôžičke dňa 06.09.2016 (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Táto zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným prostriedkami diaľkovej komunikácie. Jej predmetnom bolo poskytnutie zo strany žalovaného žalobkyni krátkodobej finančnej pôžičky vo výške 350,- Eur na jej bankový účet. Pôžičku sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému spolu s dojednanou odplatou vo výške 378,24 Eur do 22.09.2016. Odplata bola dojednaná vo výške 28,24 Eur.
22. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou bola uzatvorená Zmluva o pôžičke dňa 30.09.2016 (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Táto zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným prostriedkami diaľkovej komunikácie. Jej predmetnom bolo poskytnutie zo strany žalovaného žalobkyni krátkodobej finančnej pôžičky vo výške 300,- Eur na jej bankový účet. Pôžičku sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému spolu s dojednanou odplatou vo výške 308,23 Eur do 08.10.2016. Odplata bola dojednaná vo výške 8,23 Eur.
23. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou bola uzatvorená Zmluva o pôžičke dňa 13.10.2016 (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Táto zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným prostriedkami diaľkovej komunikácie. Jej predmetnom bolo poskytnutie zo strany žalovaného žalobkyni krátkodobej finančnej pôžičky vo výške 350,- Eur na jej bankový účet. Pôžičku sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému spolu s dojednanou odplatou vo výške 378,24 Eur do 29.10.2016. Odplata bola dojednaná vo výške 28,24 Eur.
24. V každej zmluve o pôžičke je uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov v bode 1., v každej zmluve o pôžičke je uvedené, že dlžník môže získať informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) pôžičky, ktorá je vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke v Zmluvných podmienkach, ktoré boli dlžníkovi zaslané poštou spolu s návrhom zmluvy o pôžičke a kartou klienta doporučene do vlastných rúk, čo vyplýva z bodu 4., keď tieto údaje tak ako vyplýva z tohto bodu ďalej môže dlžník získať aj na internetovej stránke
veriteľa v časti „Zmluvné podmienky“ alebo si ich vypočítať podľa vzorca uvedeného v § 19 Zákona o spotrebiteľských úveroch: <http://www.svaonline.sk/sk/projekty/financne-vzdelavanie/slovnik- bankovych-pojmov/rrr/rocna-percentualna-miera-nakladov-rpmn.html>. Ďalej v tomto bode každej zmluvy o pôžičke je uvedené, že aká je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušnú pôžičku platná ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke a zverejnená podľa § 21 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch za príslušný kalendárny štvrťrok. Všetky zmluvy o pôžičke sa odvolávajú na Zmluvné podmienky spoločnosti River Euro, s.r.o., pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS zo dňa 17.01.2013, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť každej zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovaným. Zmluvy o pôžičkách boli uzatvorené podľa § 24 a nasl. Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), ďalej podľa Občianskeho zákonníka a ďalej podľa Zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 266/2005 Z.z.“). Žalovaný zmluvy o pôžičke zo dňa 09.07.2014, zo dňa 05.10.2014, zo dňa 13.04.2015 uzatvoril ešte pod obchodným menom River Euro, s.r.o., ktorého nositeľom bol v období od 13.05.2009 do 26.03.2015. Žalovaný v predmete svojej činnosti má poskytovanie úverov a/alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt (okrem iného), tak ako súd zistil z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina (informatívny), oddiel: Sro, vložka č. 51295/L zo dňa 29.09.2017.
25. Zmluvné podmienky River Euro, s.r.o., pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS (ďalej len „zmluvné podmienky“) účinné odo dňa 17.01.2013, ktoré tvorili prílohu každej zmluvy o pôžičke v bode 4. obsahujú výšku odplaty v závislosti od výšky a lehoty splatnosti pôžičky, keď v Prílohe týchto zmluvných podmienok v bode 2. písm. b/ tejto je uvedená celková výška odplaty, vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa finančnej služby, RPMN a iných súvisiacich nákladov. Celková výška odplaty za poskytnutie finančnej služby je daná odplatou za spracovanie žiadosti o poskytnutie pôžičky a primeranou odmenou veriteľa, prípadne odplatou za predĺženú lehotu splatnosti. Z bodu 14. zmluvných podmienok vyplýva, že tieto zmluvné podmienky môžu byť veriteľom kedykoľvek zmenené formou oznámenia a publikovania na internetovej stránke www.smscredits.sk <http://www.smscredits.sk> uskutočneného najneskôr v deň účinnosti zmeny zmluvných podmienok.
26. Z Vyjadrenia žalovaného k žiadosti žalobkyne a to zo dňa 06.07.2017 vyplýva, že žalovaný ku dňu 06.07.2017 neeviduje voči žalobkyni žiadnu pohľadávku z predmetných zmlúv o pôžičke, ani iný zmluvný vzťah.
27. Predžalobnou výzvou zo dňa 27.09.2017 zaslanou žalovanému elektronicky žalobkyňa vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 862,83 Eur najneskôr do 01.10.2017.
28. Žalovaný v konaní predložil i Zmluvné podmienky spoločnosti SMSCREDITS River Euro, s.r.o., pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS, ktoré nadobudli účinnosť dňa 22.09.2014 tvrdiac, že tieto platili aj pre väčšinu zmlúv o pôžičke, ktoré boli uzatvorené so žalobkyňou, pričom tieto zmluvné podmienky boli predmetom posudzovania zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI“) včítane výšky RPMN a spôsobu jej výpočtu uvedenej v týchto zmluvných podmienkach, keď z Inšpekčného záznamu SOI zo dňa 05.02.2015 nevyplýva ich porušenie pokiaľ ide o údaj ohľadne RPMN, keď v tejto súvislosti žalovaný tvrdil, že predmetom tejto kontroly SOI bola RPMN uvádzaná pri zmluvách poskytnutých žalobkyni v období od 27.10.2014 do 19.11.2014, teda za účinnosti zmluvných podmienok zo dňa 22.09.2014.
29. Žalovaný predložil i Prehľad platieb pôžičiek na základe uzatvorených zmlúv o pôžičke so žalobkyňou za obdobie od 10.07.2014 do 14.10.2016 (č.l. 146-147 spisu), ako i Inšpekčný záznam SOI zo dňa 05.02.2015 (č.l. 148-150 spisu).
30. Žalovaný ďalej predložil 3 výpisy z účtu žalobkyne vedeného v UniCredit Bank za obdobie máj/2016 až júl/2016 (č.l. 151-152 spisu), ktorými okrem iného preveroval schopnosť splácania žalobkyne dojednaných pôžičiek. V čitateľnom texte bol však predložený len výpis za máj/2016.
31. Z výsluchu žalobkyne ako strany sporu súd zistil, že predmetné zmluvy o pôžičke uzatvárala cez SMS, teda na diaľku. O uzatváraní zmlúv o pôžičke cez SMS sa dozvedela z reklamy. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke stačilo zaslať SMS. Peniaze zo zmluvy o pôžičke, ktoré jej zaslal žalovaný, jej boli poukázané na bankový účet. Prvú zmluvu, ktorú uzatvorila so žalovaným, tá obsahovo bola taká, že pri nej nebola dojednaná žiadna odplata, teda žalovanému vrátila toľko, koľko si požičala. Uvedené sa však netýkalo predmetných zmlúv o pôžičke. Po odoslaní SMS domov cez kuriéra jej bola doručená zmluva o pôžičke a zmluvné podmienky, tiež aj klientska karta, kde mala uvedené už svoje identifikačné číslo, ktoré ďalej používala pri uzatvorení ďalších zmlúv o pôžičke. Ostatné zmluvy o pôžičke, keď cez kuriéra jej bola doručená len prvá zmluva o pôžičke, tieto jej už doručované neboli, pripojila ich síce k žalobe, ale boli jej doručené zo strany žalovaného až na základe jej vyžiadania. Žalovaný mal na internete istý čas zriadenú tzv. „klientsku zónu“ kde sa mohla prihlásiť a nazrieť si do zmlúv. Neskôr táto tzv. „klientska zóna“ bola zablokovaná, nemohla sa už do nej dostať, preto zmluvy o pôžičke si následne vyžiadala od žalovaného. Bolo to však po tom, čo sa obrátila v tejto veci na pomoc na advokátsku kanceláriu. Predtým cez facebook sa dostala na stránku Centra právnej pomoci, kde získala informácie, že spotrebitelia si môžu žiadať bezdôvodné obohatenie. Na to si vyžiadala zmluvy a splátkové kalendáre, keď už mala k dispozícii tieto, následne oslovila advokátsku kanceláriu o právnu pomoc. Bolo to minulý rok, v mesiacoch jún až júl.
32. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu dôvodná.
33. Predmetné zmluvy o pôžičke, ktoré boli uzatvorené medzi stranami sporu, a to medzi žalovaným ako veriteľom na jednej strane a žalobkyňou ako dlžníkom, spotrebiteľkou na strane druhej, súd pokladal za zmluvy spotrebiteľské, keďže žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania ako dodávateľ pôžičku žalobkyni ako spotrebiteľke, ktorá je fyzickou osobou, ktorá pri uzatvorení zmlúv o pôžičkách nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Medzi stranami v konaní nebolo sporné, že predmetné zmluvy o pôžičke sú spotrebiteľskými zmluvami a vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľským. Predmetné zmluvy o pôžičke podliehajú právnemu režimu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia jednotlivých zmlúv o pôžičkách, tiež právnemu režimu osobitného zákona, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, a keďže v danom prípade zmluvy o pôžičkách boli uzatvorené na diaľku, tak podiehajú aj právnemu režimu osobitného zákona, ktorým je zákon č. 266/2005 Z.z., o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.
34. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
35. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
36. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
37. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
38. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
39. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
40. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
41. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
42. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
43. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
44. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
45. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
46. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
47. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
48. Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
49. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
50. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
51. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie sú úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
52. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
53. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
podľa písm. i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, podľa písm. k/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
54. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak podľa písm. b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až l/, s/, z/ a aa/, podľa písm. f/ veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, podľa písm. g/ ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
55. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
56. Vyššie uvedená zákonná citácia platí pri zmluvách o pôžičke, mimo prvých dvoch zmlúv o pôžičke.
57. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať tieto náležitosti: podľa písm. i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, podľa písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
58. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak podľa písm. b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.
59. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
60. Vyššia uvedená citácia zákonných ustanovení platí pri prvých dvoch zmluvách o pôžičke.
61. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok,
poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
62. Podľa § 1 ods. 2 citovaného vládneho nariadenia, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
63. Podľa § 1a ods. 1 citovaného vládneho nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa odseku 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
64. Podľa § 1a ods. 2 citovaného nariadenia, ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako 3 mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100,- Eur je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne.
65. Vyššie citované uvedené zákonné ustanovenie § 1a nariadenia nadobudlo platnosť odo dňa 01.09.2014.
66. V posudzovanom prípade, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobkyňa so žalovaným uzatvorili zmluvy o pôžičkách, ktoré majú charakter spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný ako veriteľ žalobkyni ako dlžníčke na základe týchto zmlúv o pôžičkách, ktoré majú charakter spotrebiteľských zmlúv a ktoré boli uzatvorené „na diaľku“ poskytol krátkodobé pôžičky v sumách dojednaných v jednotlivých zmluvách o pôžičkách. Finančné prostriedky na základe jednotlivých zmlúv o pôžičkách boli zo strany žalovaného žalobkyni vyplatené v dojednanej výške na bankový účet. Tieto skutočnosti medzi stranami v konaní neboli sporné. Zmluvy o pôžičkách boli uzatvorené na dobu určitú, keď v každej zmluve o pôžičke je uvedená i presná lehota splatnosti pôžičky s možnosťou jej predĺženia po odsúhlasení stranami zmluvného vzťahu. Pôžičky podľa zmlúv boli žalobkyni poskytnuté s tým, že žalobkyňa sa zaviazala požičané finančné prostriedky spolu s dojednanou výškou odplaty vrátiť žalovanému ako veriteľovi v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Preto pôžičky poskytnuté na základe týchto zmlúv o pôžičkách nemajú charakter spotrebiteľského úveru, hoci samotné zmluvy majú charakter spotrebiteľských zmlúv. Na tieto zmluvy sa tak vzťahujú taxatívne uvedené zákonné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tak ako to vyplýva z § 24 ods. 1 tohto zákona. Tieto spotrebiteľské zmluvu ako súd už dôvodí, sa spravujú tiež právnym režimom § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a keďže boli uzatvorené na diaľku, tak aj právnym režimom zákona č. 266/2005 Z.z., o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, v znení neskorších predpisov.
67. Nakoľko v posudzovanom prípade išlo o spotrebiteľské zmluvy, súd tieto zmluvy podrobil súdnej kontrole, či tieto boli uzatvorené v súlade so zákonom.
68. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že predmetné spotrebiteľské zmluvy neobsahujú náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktoré spotrebiteľská zmluva nutne musí obsahovať v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, keď konkrétne zmluvy o pôžičke neobsahujú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z., tiež náležitosť, ktorou je ročná percentuálna miera nákladov, ktorú náležitosť vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., písm. k/, resp. písm. j/, a to podľa toho, v akom období zmluvy o pôžičkách boli uzatvorené. Nakoľko tieto obsahové náležitosti v zmluvách o pôžičkách absentujú, tieto spotrebiteľské zmluvy treba považovať za bezúročné a bez poplatkov, čo zakladá podľa nej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
69. Vzhľadom na tvrdenia žalobkyne v žalobe, ako aj vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o spotrebiteľské zmluvy, súd tieto spotrebiteľské zmluvy podrobil súdnej kontrole, či tieto boli uzatvorené v súlade so zákonom.
70. Z obsahu jednotlivých zmlúv o pôžičke, konkrétne z ich bodu 1. vyplýva, že obsahujú výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, keď v každej zmluve o pôžičke v tomto bode 1. je uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov k aktuálnej pôžičke. Nemožno sa teda stotožniť s tvrdením žalobkyne, že spotrebiteľské zmluvy neobsahujú ročnú percentuálnu mieru nákladov, teda obsahovú náležitosť vyžadovanú § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., písm. k/, resp. písm. j/. Pri zmluve zo dňa 09.07.2014 je to 936,22 % pri zmluve zo dňa 05.10.2014 936,22 %, pri zmluve zo dňa 13.04.2015 595,19 %, pri zmluve zo dňa 14.05.2015 642,27 %, pri zmluve zo dňa 08.06.2015 585,63 %, pri zmluve zo dňa 12.07.2015 589,44 %, pri zmluve zo dňa 05.08.2015 562,42 %, pri zmluve zo dňa 09.09.2015 585,63 %, pri zmluve zo dňa 05.10.2015 560,72 %, pri zmluve zo dňa 10.11.2015 604,88 %, pri zmluve zo dňa 28.12.2015 560,72 %, pri zmluve zo dňa 27.01.2016 560,72 %, pri zmluve zo dňa 10.06.2016 560,72 %, pri zmluve zo dňa 06.09.2016 560,72 %, pri zmluve zo dňa 30.09.2016 621,48 % a pri zmluve zo dňa 13.10.2016 560,72 %.
71. Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, čo je obsahová náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa písm. i/, je pravdou, že úroky z pôžičiek v jednotlivých zmluvách o pôžičkách neboli dojednané. Žalovaný túto skutočnosť nerozporoval, potvrdil, že úroky v zmluvách o pôžičkách neboli dojednané. V zmluvách o pôžičkách však bola dojednaná odplata, na ktorú má nárok.
72. S takouto obranou žalovaného sa súd nestotožňuje. V každej jednotlivej zmluve o pôžičke bola dojednaná i výška odplaty s uvedením presnej výšky odplaty, tak ako vyplýva z bodu 1. každej zmluvy o pôžičke. Podľa zmluvy zo dňa 09.07.2014 táto bola dojednaná vo výške 35,30 Eur, podľa zmluvy zo dňa 05.10.2014 vo výške 28,24 Eur, podľa zmluvy zo dňa 13.04.2015 vo výške 10,91 Eur, podľa zmluvy zo dňa 14.05.2015 vo výške 5,57 Eur, podľa zmluvy zo dňa 08.06.2015 vo výške 16,25 Eur, podľa zmluvy zo dňa 12.07.2015 vo výške 13,58 Eur, podľa zmluvy zo dňa 05.08.2015 vo výške 24,24 Eur, podľa zmluvy zo dňa 09.09.2015 vo výške 16,25 Eur, podľa zmluvy zo dňa 05.10.2015 vo výške 28,24 Eur, podľa zmluvy zo dňa 10.11.2015 vo výške 8,25 Eur, podľa zmluvy zo dňa 28.12.2015 vo výške 28,24 Eur, podľa zmluvy zo dňa 27.01.2016 vo výške 28,24 Eur, podľa zmluvy zo dňa 10.06.2016 vo výške 28,24 Eur, podľa zmluvy zo dňa 06.09.2016 vo výške 28,24 Eur, podľa zmluvy zo dňa 30.09.2016 vo výške 8,23 Eur a podľa zmluvy zo dňa 13.10.2016 vo výške 28,24 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou každej zmluvy boli zmluvné podmienky žalovaného pre krátkodobé peňažné pôžičky, ktoré nadobudli účinnosť dňa 17.01.2013, keď každá zmluva o pôžičke textovo sa odvoláva na tieto zmluvné podmienky. Tieto zmluvné podmienky v bode 4. tiež uvádzajú výšku odplaty za pôžičku v závislosti od výšky pôžičky a lehoty splatnosti pôžičky. Z Prílohy týchto zmluvných podmienok, bod 2. písm. b/ tiež vyplýva celková výška odplaty vrátane všetkých poplatkov dodávateľa finančnej služby, keď celková výška odplaty za poskytnutie finančnej služby je tu zadefinovaná ako odplata za spracovanie žiadosti o poskytnutie pôžičky a primeraná odmena veriteľa, prípadne odplata za predĺženie lehoty splatnosti pôžičky. Obdobne je zadefinovaná odplata i v bode 4. zmluvných podmienok žalovaného, ktoré nadobudli účinnosť dňa 17.01.2013 a ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmlúv o pôžičiek, tak ako sa na ne odvolávajú jednotlivé zmluvy o pôžičkách. Žalovaný sa preto v konaní nemôže oprávnene domáhať, že neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o pôžičkách, okrem prvej boli zmluvné podmienky účinné od 22.09.2014, ktoré na dôkaz v konaní predložil. Tieto neboli súčasťou žiadnej zo zmlúv o pôžičiek, práve naopak, každá zo zmlúv sa odvoláva na zmluvné podmienky veriteľa, ktoré nadobudli účinnosť dňa 17.01.2013, a i keď z bodu 14. týchto vyplýva, že môžu byť veriteľom kedykoľvek zmenené formou oznámenia a publikovania na internetovej stránke veriteľa uskutočneného najneskôr v deň účinnosti zmeny zmluvných podmienok, žalovaný v konaní nepreukázal zmenu zmluvných podmienok účinných od 17.01.2013 formou oznámenia a publikovania na svojej internetovej stránke s účinnosťou odo dňa 22.09.2014, keď v tomto ohľade neprodukoval žiadne dôkazy, keď navyše nepreukázal, že práve s týmito zmluvnými podmienkami bola žalobkyňa ako spotrebiteľka pri uzatvorení zmlúv o pôžičkách riadne oboznámená, a že práve tieto zmluvné podmienky zo dňa resp. účinné odo dňa 22.09.2014 boli neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o pôžičkách, mimo prvej zmluvy o pôžičke. Zo žiadneho dôkazu v konaní nevyplýva, že by žalobkyňa bola oboznámená práve s takýmito zmluvnými podmienkami účinnými od 22.09.2014, a teda že by ju ako spotrebiteľku v konaní nejakým spôsobom tieto zaväzovali.
73. Zo zmluvných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmlúv vyplýva, že odplata pri pôžičke bola dojednaná ako odplata za spracovanie žiadosti o poskytnutie pôžičky a primeraná odplata veriteľa, keď z textu zmlúv o pôžičkách vyplýva, že mohla byť dojednaná v zmysle zmluvných podmienok aj ďalšia odplata v prípade predĺženia splatnosti pôžičky ako tzv. minimálny poplatok. V čase uzavretia jednotlivých zmlúv o pôžičkách tento minimálny poplatok za predĺženie splatnosti pôžičky priamo v zmluvách o pôžičkách nebol dojednaný, pretože v čase ich uzavretia ešte stranám nemohlo byť známe, či žalobkyňa si požiada o predĺženie splatnosti pôžičky a v prípade, že požiada, či veriteľ tejto žiadosti vyhovie. Odplata teda bola dojednaná ako odplata za spracovanie žiadosti o poskytnutie pôžičky a ako primeraná odplata veriteľovi za poskytnutie pôžičky. Z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vyplýva, že odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
74. S účinnosťou od 01.09.2014 nadobudlo platnosť zákonné ustanovenie § 1a tohto vládneho nariadenia, z odseku 2 ktorého vyplýva, že ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako 3 mesiace, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne. V prípade zmluvy zo dňa 05.10.2014 to bolo 196,30 % ročne, v prípade zmluvy zo dňa 13.04.2015 199,11 % ročne, v prípade zmluvy zo dňa 14.05.2015 203,30 % ročne, v prípade zmluvy zo dňa 08.06.2015 to bolo 197,68 % ročne, v prípade zmluvy zo dňa 12.07.2015 to bolo 198,27 % ročne, v prípade zmluvy zo dňa 05.08.2015 to bolo 196,32 % ročne, v prípade zmluvy zo dňa 09.09.2015 to bolo 197,68 % ročne, v prípade zmluvy zo dňa 05.10.2015 to bolo 196,30 % ročne, v prípade zmluvy zo dňa 10.11.2015 to bolo 200,49 % ročne, v prípade zmluvy zo dňa 28.12.2015 to bolo 196,30 % ročne, v prípade zmluvy zo dňa 27.01.2016 to bolo 196,30 % ročne, v prípade zmluvy zo dňa 10.06.2016 to bolo 196,30 % ročne, v prípade zmluvy zo dňa 06.09.2016 to bolo 196,30 % ročne, v prípade zmluvy zo dňa 30.09.2016 to bolo 200,24 % ročne a v prípade zmluvy zo dňa 13.10.2016 to bolo 196,30 % ročne. Nič na dojednaní výšky tejto odplaty nemení tá skutočnosť, že v niektorých prípadoch žalobkyňa požiadala o predĺženie lehoty splatnosti pôžičky, ktorej žiadosti žalovaný vyhovel, pretože za predĺženie splatnosti pôžičky bol dojednaný ďalší minimálny poplatok. Pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke zo dňa 09.07.2014 odplata bola dojednaná 245,37 % ročne, i keď v danom prípade ešte ustanovenie § 1a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., nebolo účinné. Výšku tejto odplaty podľa tejto zmluvy o pôžičke tak možno vyhodnocovať len s prihliadnutím na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
75. Na základe vyššie uvedených skutočností potom súd dospel k záveru, že dojednanie odplaty v jednotlivých zmluvách o pôžičke je v rozpore so zákonom, a preto v tejto časti dojednania odplaty sú zmluvy o pôžičkách neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože v tejto časti zmluvy boli uzatvorené v rozpore so zákonom, tiež zákon obchádzajú, keď neplatnou je len táto časť právneho úkonu, ohľadne dojednania odplaty v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka.
76. V konaní medzi stranami nebolo sporné tvrdenie žalobkyne, že táto na zmluvy o pôžičke žalovanému celkovo uhradila čiastku 5.662,83 Eur, keď finančné prostriedky na základe zmlúv o pôžičkách prevzala v sume 4.800,- Eur. Rozdiel na plnení potom predstavuje čiastku 862,83 Eur. Nakoľko zmluvy o pôžičkách v časti dojednania odplaty sú neplatným právnym úkonom, zakladá to nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému z titulu neplatného právneho úkonu podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
77. Žalobkyňa tak dôvodne voči žalovanému podala žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 862,83 Eur.
78. Pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zákon neupravuje čas splnenia. Analogicky preto treba vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
79. Vzhľadom na neplatné dojednanie odplaty v zmluvách o pôžičke, nebolo potom ďalej dôvodné súdom skúmať, či zmluvy o pôžičkách obsahujú všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z., a či v tejto súvislosti potom poskytnutý úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Obdobne to platí i vo vzťahu k skúmaniu povinností veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia u žalobkyni súd ustálil z neplatnosti právneho úkonu, nie z dôvodu
vyhodnotenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z..
80. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
81. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
82. Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania so splnením peňažného dlhu.
83. Žalobkyňa predžalobnou výzvou zo dňa 27.09.2017 vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia najneskôr do 01.10.2017. Žalovaný v tejto lehote neplnil, preto odo dňa 02.10.2017 je v omeškaní. Odo dňa 02.10.2017 má preto žalobkyňa nárok i na zaplatenie úrokov z omeškania z prisúdenej čiastky a to až do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania je 5,00 % ročne z prisúdenej sumy v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Ku dňu 02.10.2017 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola 0,00 %, zvýšená o 5 %-nych bodov potom úroková sadzba úrokov z omeškania činí 5,00 % ročne.
84. Ako poslednou námietkou v konaní bolo dôvodné sa súdom vysporiadať ohľadne námietky žalovaného ohľadne premlčania nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o pôžičke zo dňa 09.07.2014.
85. Pri nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna, ktorá je dvojročná a objektívna trojročná, resp. desaťročná. Ich začiatok je ustanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka premlčania). Pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo. Okamihom od ktorého sa začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby odvíja, je teda okamih vzniku zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia a to bez ohľadu na to, či oprávnený subjekt o svojom práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vedel alebo nie. Z uvedeného logicky vyplýva, že predpokladom určenia začiatku objektívnej premlčacej doby je predovšetkým kladná odpoveď na otázku, či bezdôvodné obohatenie vzniklo, a na ňu nadväzujúci záver, kedy k tomuto došlo. Z vykonaného dokazovania, konkrétne z vyjadrenia žalovaného zo dňa 06.07.2017 vyplýva, že žalobkyňa na predmetnú zmluvu o pôžičke poslednú úhradu vykonala dňa 03.10.2014. Od tohto momentu, kedy žalobkyňa zaplatila na zmluvu o pôžičke poslednú úhradu, teda odo dňa 03.10.2014 začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žaloba na súde bola podaná dňa 02.10.2017, teda včas. Nárok žalobkyne z hľadiska plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia tak nie je premlčaný, žalobkyňa žalobu z hľadiska plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby podala na súde ohľadne nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z predmetnej zmluvy o pôžičke včas. Táto doba by márne uplynula až dňa 03.10.2017. Pokiaľ ide o subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu, ktorá vyplýva z ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, táto je dvojročná, teda nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že táto sa dozvedela o tom, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil v súvislosti s predmetnou zmluvou o pôžičke v mesiaci jún 2017, kedy prostredníctvom informácii čerpaných z internetu sa dozvedela o tejto skutočnosti. Je logické, ak by vedela skôr, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne v tejto súvislosti obohatil, neuzatvorila by potom následne s ním obdobné zmluvy o pôžičke, keď po uzatvorení tejto zmluvy o pôžičke so žalovaným ešte uzatvorila 15 ďalších zmlúv o pôžičke, poslednú dňa 13.10.2016. Ak by mala vedomosť o tom, že žalovaný sa pri zmluvách o pôžičke na jej úkor bezdôvodne obohacuje, neuzatvárala by s ním
nasledujúce zmluvy o pôžičke. Preto v súlade s tvrdením žalobkyne súd vyhodnocuje, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť pri tomto nároku u žalobkyni v mesiaci jún 2017, subjektívna premlčacia doba ako súd už dôvodí je v tomto prípade dvojročná, žaloba bola podaná v mesiaci október 2017, konkrétne dňa 02.10.2017, teda v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, ktorá do podania žaloby na súde žalobkyni neuplynula. Pre začiatok subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny okamih, kedy sa oprávnený dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie tohto nároku na súde. Pri neplatnom právnom úkone je to rozhodujúci subjektívny okamih, kedy oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že zmluva na základe ktorej sa plnilo, je neplatná. Keďže žalobkyňa so žalovaným uzatvárala obdobné zmluvy aj po dni 09.07.2014, poslednú v mesiaci október 2016, nemohla mať subjektívnu vedomosť o tom, že zmluva na základe ktorej plnila zo dňa 09.07.2014 je v časti dojednania odplaty neplatná. Keby mala túto subjektívnu vedomosť, neuzatvárala by následne ďalšie zmluvy o pôžičkách s dojednaním odplaty obdobne ako pri zmluve o pôžičke zo dňa 09.07.2014. V súvislosti s poslednou zmluvou o pôžičke zaplatila žalobkyňa finančné prostriedky žalovanému dňa 28.12.2016, tak ako to vyplýva z vyjadrenia žalovaného zo dňa 06.07.2017. Subjektívne sa tak mohla dozvedieť o tom, že plní na základe neplatných právnych úkonov v časti dojednania odplaty žalovanému až po dni 28.12.2016, a teda keby súd i pripustil začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby odo dňa 28.12.2016, táto do podania žaloby na súde dňa 02.10.2017 neuplynula. Žalobkyňa tak podala žalobu na súde aj v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Námietka žalovaného ohľadne premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy zo dňa 09.07.2014 tak nebola vznesená dôvodne.
86. Na základe vyššie uvedených skutočností potom žaloba žalobkyne bola podaná v celom rozsahu dôvodne.
87. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, žalovaný plný neúspech, preto žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu t.j. v rozsahu 100 %. O nároku na trovy konania súd rozhoduje aj bez návrhu. Žalobkyňa však podala návrhu na priznanie nároku na trovy konania.
88. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, teda po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).