Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-5Er/90/2013

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s, IČO: 36 284 831, Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava proti povinnému: O. P., nar. XX.XX.XXXX, M. W. /XX, XXX XX S., o vymoženie 520,34 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefan Hrebík, so sídlom exekútorského úradu Duklianských hrdinov 2946/6,901 01 Malacky pod sp. zn. EX 66/2013, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,95 eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Oprávnenému a povinnému súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Poverením Okresného súdu Topoľčany č. 5406 045936 * zo dňa 01.02.2013 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík (ďalej len „súdny exekútor“) poverený v zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Union zdravotná poisťovňa, a.s. - Výkaz nedoplatkov č. 1200523878 zo dňa 09.11.2012 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 520,34 eur a všetky účelne vynaložené trovy exekúcie.

2. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie zo dňa 09.02.2018, z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. Súdny exekútor zároveň žiadal priznal trovy exekúcie podľa predloženého vyčíslenia v sume 58,04 eur.

3. Majetkové pomery povinného (nedostatok peňažných prostriedkov, insolventnosť) nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať rôznymi spôsobmi (zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu). Podľa § 64 Exekučného poriadku určí spôsob vykonania exekúcie exekútor. Preskúmanie majetkových pomerov povinného je vecou súdneho exekútora, ktorý na základe toho určí, akým spôsobom exekúciu vykoná. Ako už bolo vyššie uvedené, exekúciu je možné vykonať rôznymi spôsobmi, nielen zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd nemá dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zisteniach ohľadne nemajetnosti povinného.

4. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného.

5. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

6. Keďže v uvedenej exekučnej veci boli s poukazom na citovaný § 58 ods. 1 Exekučného poriadku naplnené podmienky na zastavenie exekúcie, nedoručeniu návrhu resp. podnetu povinnej (v tomto prípade oprávnenej) na zastavenie exekúcie a jeho nepredloženiu na vyjadrenie sa druhému účastníkovi konania k nemu, ústavný súd tejto skutočnosti nepripisuje takú relevanciu, aby len na tomto základe bolo možné dospieť k záveru o porušení v sťažnosti označených práv sťažovateľa. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd bol podľa citovaného zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania, a preto uvedená námietka sťažovateľa nemohla zakladať dôvod na „zrušenie“ napadnutého uznesenia okresného súdu krajským súdom (podobne m. m. I. ÚS 359/2011, II. ÚS 421/2011, III. ÚS432/2011, IV. ÚS 436/2011).

7. Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS252/04).

8. Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje v merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).

9. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20170401> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401> sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017 (ďalej len Exekučný poriadok). Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

10. Ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku).(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012)

11. Dôvodom na zastavenie exekúcie je tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/90/2013, obsahom spisu súdneho exekútora Ex 66/2013 mal za preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla. Povinný nemá vedené účty v bankách. V centrálnom registri exekúcií je voči povinnému vedených 74 exekučných konaní. Súd preto exekúciu v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 203 ods. 2, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.

14. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v platnom znení (ďalej len "vyhláška") sumu 45,95 eur na ktorých náhradu zaviazal oprávneného.

15. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v sume 58,04 eur, pozostávajúcej z paušálnej odmeny minimálnej 33,19 eur, náhrada hotových výdavkov poštovného spolu v sume 15,15 eur a 20 % DPH v sume 9,70 eur.

16. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky priznal súd súdnemu exekútorovi sumu 33,19 eur ako minimálnu paušálnu odmenu.

17. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky priznal súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov spolu v sume 5,10 eur vynaložených na poštovné (doručenky do vlastných rúk v spise 3x1,70 eur). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné výdavky v sume 10,05 eur nakoľko boli nepreskúmateľné (súdny exekútor doručoval v jednej obálke dokumenty vo viacerých rôznych exekučných veciach) a neboli preukázané dokladmi v spise (doručenkami). V tejto súvislosti súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdneho exekútora (a v jeho záujme) vyčísliť si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne, a najmä tak, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil, a ktorých náhradu požaduje, boli zadokumentované a preukázané v exekučnom spise.

18. Súd priznal súdnemu exekútorovi 20 % DPH zo sumy 38,29 eur (33,19+5,10) vo výške 7,66 eur. Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 45,95 eur a v zmysle ustanovenia 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

19. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku, pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie.

20. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 tak, že oprávnenému a povinnému súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže k zastaveniu exekúcie došlo bez zavinenia oprávneného ako aj povinného a exekúcia bola zastavená v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h).

Poučenie:

Proti výroku I. a III. tohto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 (musí v ňom byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)). Podľa § 364 rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.