Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-1738-2008.pdf
PDF · 124.42 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12Er/1738/2008
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci na návrh oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (pôvodný názov PROFIREAL SLOVAKIA spol. s.r.o.), so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnej B. I., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX I., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Harvanom, Exekútorský úrad Humenné, so sídlom ul. 26. Novembra 1, 066 01 Humenné, o vymoženie 1.488,18 Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
III. Povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
IV. Priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Harvanovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur. V. Zaväzuje oprávneného uhradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením č. XXXX XXXXXX *. zo dňa 24.11.2008 poveril Okresný súd Košice - okolie súdneho exekútora Mgr. Jána Harvana vykonaním predmetnej exekúcie oprávneného proti povinnému na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 25.08.2008, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 11.11.2008. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - rozhodcovský rozsudok JUDr. Michala Krnáča, ad hoc rozhodcu č. k. P.-XXX/XX-M. zo dňa 25.03.2008.
2. Dňa 25.01.2016 súdny exekútor predložil súdu doplnený návrh podľa § 39 ods. 4 a § 243f zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok v platnom znení“).
3. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
4. V zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 23. decembra 2015 (ďalej len „Exekučný poriadok“), v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
5. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, sa ustanovenie § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.
6. V zmysle odseku 3 predmetného ustanovenia Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
7. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
8. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
9. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
10. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
11. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase začatia exekučného konania (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného do 31.12.2014 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
- má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
- umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
- požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
- vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
17. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 2 zákona č. 258/2001Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ZoSÚ) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
20. Podľa § 3 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
21. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na
- neprijateľné zmluvné podmienky,
- obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
- rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
22. V priebehu exekučného konania nadobudol dňa 23.12.2015 účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým boli zmenené a doplnené niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, a to § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 5 a § 243f.
23. Podľa uvedených zákonných ustanovení zavedených do exekučného poriadku s účinnosťou od 23.12.205, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený je povinný v návrhu opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným a k návrhu pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú ( § 39 ods. 4 EP). Ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a exekučné konania sa začalo pred 23.12.2015, došlo k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (§ 243f ods. 1EP), t. j. do 22.01.2016, doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP. Ak oprávnený na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP doplnil v zákonom stanovenej lehote, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP a exekúciu zastaví, ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§243f ods. 4 EP), alebo rozhodne o pokračovaní exekúcie (§243f ods.6 EP). Exekúciu súd zastaví aj v prípade, že oprávnený návrh podľa § 39 ods. 4EP v zákonom stanovenej lehote nedoplnil.
24. Povinným je fyzická osoba a oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku, ktorým mu bol priznaný nárok zo zmenky, preto bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243f EP a § 39 ods. 4 EP.
25. Oprávnený podaním zo dňa 18.01.2016 podaným v zákonnej lehote (súdnemu exekútorovi bolo podanie oprávneného doručené dňa 21.01.2016) predložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 39 ods. 4 EP. V doplnení návrhu oprávnený uviedol, že dňa 11.11.2004 uzavrel ako veriteľ s povinným ako dlžníkom Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol povinnému pôžičku vo výške 2 124,68 Eur. Za poskytnutie pôžičky sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému
odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 1 062,34 Eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie pôžičky a to za celú dobu poskytnutia pôžičky. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia pôžičky a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka (povinného) na poskytnutie pôžičky. V zmysle zmluvy o revolvingovej pôžičke bol dlžník povinný uhradiť istinu pôžičky v 36 mesačných splátkach vo výške 59,02 Eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa dňa 10.12.2007 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t. j. nesplatená istina pôžičky vo výške 343,87 Eur a oprávnenému vnikol nárok na zmluvné pokuty podľa zmluvy vo výške 1 144,36 Eur. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad omeškania povinného s plnením jeho splatných záväzkov, a to v súlade s ustanovením zákona č. 258/2001 Z. z. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v zmluve vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Poukázal na to, že na daný zmluvný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia právnych predpisov o zákaze zabezpečenia alebo splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou podľa zákona č. 129/2010 Z. z. vzhľadom nato, že v čase uzatvorenia zmluvy a vyplnenia zmenky, tento právny predpis nebol účinný.
26. Oprávnený k doplneniu návrhu predložil zmluvu o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX (ďalej len zmluva) uzavretú s povinným dňa 11.11.2004 vrátane jej súčasti - zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere oprávneného (ďalej len zmluvné dojednania alebo ZD). Zo zmluvy vyplýva schválená výška úveru 2 124,68 Eur (64.008,- Sk), splatnosť úveru 36 splátok, poskytnutá čiastka revolvingu 1 416,45 Eur (42.672,- Sk), mesačná splátka 59,02 Eur (1.778,- Sk), poplatok za uzatvorenie zmluvy 49,79 Eur (1.500,- Sk). V zmluve, v časti B je uvedená RPMN po poskytnutí úveru 26,97 %, v časti C je uvedená RPMN po poskytnutí revolvingu 25,16 % .
27. Zo zmluvných dojednaní (čl. 5) vyplýva zabezpečenie úveru poskytnutého povinnému blankozmenkou vystavenou dlžníkom na rad veriteľa s tým, že v prípade omeškania s plnením akéhokoľvek záväzku podľa zmluvy o úvere je veriteľ oprávnený vyplniť na blankozmenku sumu zmenky, údaj splatnosti zmenky a údaj miesta, kde má byť zmenka zaplatená. Veriteľ je oprávnený vyplniť ako sumu zmenky - ľubovoľnú sumu zahrňujúcu alebo neprekračujúcu všetky jeho pohľadávky zo zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky a ako údaj splatnosti - ľubovoľný dátum po dni splatnosti akejkoľvek jeho pohľadávky, alebo tej časti, alebo príslušenstva, alebo zmluvných pokút na základe zmluvy (čl. 5.3 ZD).
28. V čl. 12 zmluvných dojednaní veriteľ upravil viaceré sankcie, ktoré by povinný mal uhradiť v prípade porušenia zmluvy. Medzi tieto sankcie patrí povinnosť dlžníka v prípade omeškania s plnením akéhokoľvek záväzku podľa zmluvy uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania, ďalej v prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti o viac než 15 dní zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 5 % z výšky dlžnej splátky (nad rámec predchádzajúcej zmluvnej pokuty), v prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti o viac než 30 dní zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z výšky dlžnej splátky (nad rámec predchádzajúcej zmluvnej pokuty). Pre prípad, že dlžník je v omeškaní s úhradou splátky úveru alebo iného peňažného záväzku alebo poruší niektoré z ustanovení zmluvy, alebo ktorékoľvek z jeho prehlásení uvedených v zmluve alebo v dokumentoch, na základe ktorých bola zmluva uzavretá, v čase podpísania zmluvy nezodpovedalo skutočnosti, alebo ak došlo k zmene, ktoré sú obsahom zmluvy, resp. dokumentov, na základe ktorých bola uzavretá a dlžník o tom neinformoval veriteľa a porušenia ďalších povinností vyplývajúcich z čl. 11 ods. 11.1 zmluvy, je dlžník nad rámec pokút vyplývajúcich z čl. 12 ods. 12.1, 12.2, 12.3 zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru.
29. Zmluvné dojednania obsahujú aj rozhodcovskú doložku (čl. 16 ZD), podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy (ďalej len spory) budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 16 ods. 16.2 ZD, pričom výber z dvoch alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Podľa rozhodcovskej doložky akékoľvek spory budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným rozhodcom zo štyroch vymenovaných v ZD, resp. ak ani jeden z nich nebude môcť funkciu rozhodcu vykonávať, pred rozhodcom určeným veriteľom.
30. Posúdením doplnenia návrhu a predložených listín má súd za nepochybné, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 OZ), pretože jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov dodávateľom (§ 3 ods. 1 ZoSÚ, § 52 ods. 3 OZ - oprávnený je podnikateľ a medzi predmety jeho činnosti v čase uzavretie zmluvy patrilo aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom) spotrebiteľovi (§3 ods. 2 ZoSÚ, §52 ods. 4 OZ - povinný je fyzickou osobou a nebolo preukázané, že konal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp., že by mu úver bol poskytnutý na účel zamestnania, povolania alebo podnikania). Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy vrátane zmluvných dojednaní, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou zmluvou. Keďže peňažné prostriedky boli poskytnuté formou úveru, nebol zistený dôvod, pre ktorý by sa zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. na zmluvu nevzťahoval (§ 1 ods. 2, 3), je úver poskytnutý veriteľom dlžníkovi spotrebiteľským úverom.
31. Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech (§52 ods. 2, § 54 ods. 1, 2 OZ) a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva (§ 262 ods. 1 ObZ), alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 ObZ). Právne normy upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak. Použitie ustanovení spotrebiteľského práva zahŕňa tiež prednostné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, a to na celý režim právneho vzťahu t. j. vrátane úroku z omeškania, premlčania, zmluvnej pokuty a pod.).
32. Smernica Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz neprimeranosti je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ koná pod tlakom finančnej tiesne - k získaniu nefair výhody. Súd pritom nepochybuje o tom, že takouto výhodou je prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov k rozhodcovi, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je nutné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky atď. Súd preto dospel k záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sú rozhodcovské doložky zakázané, čo vyplýva aj z toho, že je neprípustné, aby sa spotrebiteľ vzdával v spotrebiteľskej zmluve svojich práv, čo v prípade rozhodcovskej doložky znamená dokonca práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom.
33. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo zmluvných dojednaní. Rozhodcovská doložka vyplývajúca z čl. 16 ZD znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak podá žalobu dodávateľ. Rozhodcovská doložka, ktorá síce poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný (štátny) súd, ale v prípade, že žalobu podá dodávateľ a spotrebiteľ sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, je iba teoretická (formálna), pretože trvá iba do podania žaloby na začatie rozhodcovského konania dodávateľom. Súdu je totiž z jeho činnosti známe, že v prípade sporov medzi veriteľom a spotrebiteľmi, je to práve veriteľ, kto si uplatňuje nároky zo zmlúv o úvere (revolvingovom úvere) podaním žaloby na rozhodcovskom súde. To sa potvrdilo aj v tomto prípade, keď žalobu na rozhodcovský súd podal veriteľ, pričom po jej podaní sa už povinný musel podrobiť rozhodcovskému konaniu. Preto, a aj rozhodcovská doložka dáva na výber medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je treba preto vykladať tak, že neodporuje ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom do 31.12.2014 iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ, čo nie je tento prípad, pretože v tomto exekučnom konaní na základe rozhodcovského rozsudku uplatňuje práva dodávateľ, ktorý aj podal žalobu na začatie rozhodcovského konania. Rozhodcovskou doložkou vyplývajúcou zo zmluvných dojednaní sa spotrebiteľovi (povinnému) odňalo právo brániť sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, na všeobecný súd, teda základné právo spotrebiteľa zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak žalobu podá dodávateľ. Oprávnený na základe ním vypracovanej rozhodcovskej doložky začlenenej do zmluvných dojednaní mohol vec predložiť na prejedanie rozhodcovi, ktorého sám určil a vylúčil tak súd, ktorý bol inak príslušný. Na druhej strane povinný stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Povinný sa tak vopred vzdal práva, aby bol jeho spor s dodávateľom zo zmluvy o úvere riešený pred nezávislým a nestranným súdom (§ 54 ods. 1 OZ), ak žalobu podá dodávateľ. Oprávnený v ZD priamo určil konkrétny rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený rozhodnúť spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Povinnému tým bolo odňaté nielen právo výberu medzi súdnym a rozhodcovským konaním ale aj právo výberu konkrétneho rozhodcu, ktorý by spor podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa.
34. Tiež je nepochybné, že rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal, bola veriteľom vopred pripravená v rámci zmluvných dojednaní, ktoré povinný nemal možnosť ovplyvniť - zmeniť ich obsah, prípadne niektoré vylúčiť (mohol zmluvné dojednania len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým vopred veriteľom pripraveným dojednaniam, vrátane rozhodcovskej doložky). Veriteľ rozhodcovskú doložku zahrnul do zmluvných dojednaní, s ktorými spotrebiteľ vyjadril súhlas tým, že zmluvu podpísal. Pre platné dojednanie rozhodcovského konania sa však vyžaduje individuálne vyjadrenie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia, pričom dodávateľ tam musí postupovať spôsobom preukázateľným. Preformulované vyhlásenie spotrebiteľa, že si zmluvné dojednania vrátane rozhodcovskej doložky prečítal a ich obsahu porozumel a uzavrel zmluvu zo slobodnej vôle nerobí rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou. Existuje totiž nebezpečenstvo, že spotrebiteľ, ktorému je rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme zmluvy alebo rozhodcovskej doložky) predložená v čase, keď jeho snahou je získať finančné prostriedky, pristúpi v rámci formulárovej zmluvy na arbitráž alebo od nej z dôvodu neinformovanosti neodstúpi. Okrem toho možno len ťažko predpokladať, že si povinný, ktorého cieľom bolo uzavretím zmluvy získať peniaze, bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré dojednanie rozhodcovskej doložky pre neho má. Zo zmluvy o úvere pritom nevyplýva, že by bolo povinnému (spotrebiteľovi) poskytnuté poučenie obsahujúce jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená vylúčenie sporov v rozhodcovskom konaní, ak žalobu podá veriteľ (dodávateľ). Vzhľadom na formu a spôsob, akým sú zmluvné dojednania veriteľa písané, je odôvodnená obava, že spotrebiteľ ani nemal možnosť si ich vôbec riadne prečítať a dôsledne sa s nimi oboznámiť a teda aj pochopiť ich význam a následky. Zmluvné dojednania sú písané veľmi drobným ťažko čitateľným písmom a aj keď sú jednotlivé články rozdelené do častí podľa témy, ktorú upravujú (napr. základné ustanovenia, uzavretie zmluvy a čerpanie úveru, revolving, sankcie, zabezpečenie, rozhodcovská doložka, záverečné ustanovenia) sú značne neprehľadné, keďže jednotlivé články na seba navzájom odkazujú (pri čítaní jedného článku spotrebiteľ nemá možnosť hneď zhodnotiť obsah a význam tohto článku, keďže odkazuje na ďalšie články zmluvných dojednaní). 35. Vo vzťahu ku skutočnostiam, že v čase uzavretia zmluvy OZ nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky, súd poukazuje na to, že podľa § 53 ods. 1 (teraz veta prvá) OZ spotrebiteľské zmluvy nesmeli a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho ustanovenie § 53 ods. 3 OZ obsahuje iba príkladný (nie taxatívny) výpočet neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovskú doložku súd posúdil vzhľadom na uvedené dôvody za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, pretože nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak žalobu podá dodávateľ (§ 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom do 31.12.2014). Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom (§ 3 OZ). Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam. S poukazom na uvedené je potom potrebné konštatovať, že exekučný titul označený oprávneným je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka vyplývajúca zo všeobecných obchodných podmienok je neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 5 OZ, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na to, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 3 OZ). 36. Ďalej súd zistil, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje aj ďalšie neprijateľné podmienky. Ide napr. o dojednania o zmluvných sankciách (zmluvných pokutách). Aj keď sa spotrebiteľ mal možnosť s nimi oboznámiť, o čom sú však pochybnosti vzhľadom na formu, akou sú zmluvné dojednania písané,
nemohol ovplyvniť ich obsah, a sú neprimeranou sankciou za omeškanie so splnením záväzku zo zmluvy ( 0,2 % denne z výšky splátky + 5 % z dlžnej splátky + 10 % z dlžnej splátky + 50 % z nominálnej výšky úveru). Z doplnenia návrhu pritom vyplýva, že súčasťou zmenkovej sumy, ktorú bol povinný zaviazaný zaplatiť, boli aj zmluvné pokuty v sume 1 144,36 Eur. 37. Neprijateľnou podmienkou zmluvy je podľa názoru súdu aj dohoda o zabezpečení úveru blankozmenkou s tým, že v prípade omeškania s plnením je veriteľ oprávnený vyplniť chýbajúce údaje, predovšetkým dlžnú zmenkovú sumu a splatnosť a domáhať sa z takto vyplnenej zmenky splnenia svojej pohľadávky, pričom ako zmenkovú sumu môže vyplniť ľubovoľnú sumu zo zmluvy. Takáto dohoda nebola osobitne dojednaná, pričom poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že je len na ňom, akú zmenkovú sumu do zmenky vyplní, pričom nie je možné zistiť, z čoho zmenková suma pozostáva. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, čo súd považuje jednoznačne za nedôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka. To potvrdzuje aj skutočnosť, že na základe zmenky boli priznané oprávnenému plnenie, ktoré sú v rozpore so zákonom - s predpismi spotrebiteľského práva (zmluvné pokuty). 38. Keďže vo veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 EP), pričom doplnením návrhu mal preukázať, že vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce vymáha nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul (ďalej aj základné konanie), bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, t. j. vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP. 39. Oprávnený uvedené skutočnosti nepreukázal, naopak exekučný súd preskúmaním doplnenia návrhu a predložených listín zistil, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a tiež to, že v konaní, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky, obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom (§ 57 ods. 1 písm. m/ EP). Keďže jednou z neprijateľných podmienok je aj rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodca odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, bol rozhodcovský rozsudok vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie a exekúcia vedená na základe tohto rozhodcovského rozsudku je preto neprípustná. Právomoc rozhodcu bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej doložke, preto rozhodca nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý tak nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. 40. Súd vzhľadom na uvedené exekúciu podľa § 243f ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m), § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa v prípade nepreukázania opaku oprávneným, ktorý má dôkazné bremeno, prezumuje, že vo veci sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP. 41. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 42. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 43. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 44. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 45. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 46. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 47. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Na náhradu trov konania by mal právo povinný, pretože zastavenie konania zavinil oprávnený, ktorý doplnením návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) EP. Povinnému však v konaní trovy nevznikli, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná. Keďže povinnému náhrada trov konania nebola priznaná, o jej výške podľa § 262 ods. 2 CSP nebude rozhodované. 48. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, 200 ods. 5 EP, § 262 ods. 1 CSP tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie., Exekútor vykonal
vo veci exekučnú činnosť, preto má právo na náhradu trov exekúcie, ktoré mu pri jej vykonávaní vznikli. Exekúcie bola zastavená zavinením oprávneného, ktorý doplnením návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) EP, preto má súdny exekútor právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému - podľa § 203 ods. 1 EP. 49. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 50. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 51. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 52. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 53. Podľa § 203 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 54. Podľa § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 31. marca 2017 (ďalej len „vyhláška“), súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti. 55. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
56. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
57. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
- doručenie príkazu na začatie exekúcie,
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
- doručenie exekučného príkazu,
- doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
- doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
- každé zisťovanie bydliska povinného,
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
- každé zisťovanie účtu povinného,
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
58. Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. 59. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora ja zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou 60. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie, ktoré vyčíslil vo výške 39,83 Eur a ktoré špecifikoval nasledovným spôsobom: 1.) Paušálna odmena...............................................................................................33,19 Eur 2.) DPH 20 %............................................................................................................6,64 Eur Celkom spolu................................................................................................................39,83 Eur
62. Súdny exekútor vykonal v rámci predmetnej exekúcie minimálne jeden úkon podľa § 15 ods. 1 vyhlášky (získanie poverenia na vykonanie exekúcie), preto mu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky patrí odmena v minimálnej výške, teda vo výške 33,19 Eur. Vzhľadom na túto skutočnosť súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 vyhlášky v uplatnenej výške 33,19 Eur.
63. V nadväznosti na zmeny v daňovej legislatíve, ktorými sa s účinnosťou od 1. januára 2011 mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, súd v rámci priznaných trov exekúcie bral na zreteľ novú sadzbu DPH vo výške 20 %. Keďže súdny exekútor je
platiteľom dane z pridanej hodnoty, patria mu trovy exekúcie zvýšené o 20 %. Súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 39,83 Eur, zvýšenie o DPH teda predstavuje sumu 6,64 Eur (20% zo sumy 33,19 Eur).
64. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd o trovách konania tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur a na ich úhradu zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Proti výroku III. až V. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.