Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/25/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: R. D., V.. X.X.XXXX, B. P. Y. XX, XXX XX Y., právne zastúpený Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanému: R.. E. J., V.. X.X.XXXX, P. X. XXX, XXX XX Z., právne zastúpený Mgr. Ivanom Mazancom, advokátom so sídlom Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 7C/37/2017 zo dňa 2.11.2017 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa uznesenie.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením nariadil zabezpečovacie opatrenie v znení: „I. S ú d z r i a ď u j e v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, pre okres Y., obec Z., kat. úz.: Z. ako:

- parcela reg. "C" KN s parc. č. XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2,

- parcela reg. "C" KN s parc. č. XXX/X, druh pozemku - orná pôda o výmere 916 m2, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, a na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, pre okres Y., obec Z., kat. úz.: Z. ako:

- stavba - rodinný dom so súp. č. XXX postavená na parc. reg. "A." KN s parc. č. XXX/X, druh pozemku

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov E. J., nar. X.X.XXXX a O. J., r. V., nar. XX.X.XXXX za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky z titulu dlžného nájomného vo výške 5.500 eur s príslušenstvom. II. Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca má voči žalovanému pohľadávku vo výške 5.500 eur, o vymoženie ktorej prebieha súdne konanie. Ohrozenie uspokojenia jeho nárokov spočíva v tom, že žalovaný sa v ostatnom čase zbavuje svojho nehnuteľného majetku, resp. chystá sa zbaviť svojho majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Súd je toho názoru, že v uvedenom konaní nie je zásah do majetkových pomerov dlžníka (rodinný dom sa ponúka za cenu 175.000 eur) vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie (5.500 eur), zjavne neprimeraný, a to práve s poukazom na množstvo prebiehajúcich súdnych konaní proti žalovanému (žalované sumy spolu vo výške 70.906,83 eur). O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti predmetnému uznesenia odvolanie žalovaný. Uviedol, že žalovaný so žalobcom a so svojim ďalším veriteľom J. I. uzavrel dňa X.XX.XXXX dohodu o urovnaní, na základe ktorej im vyrovnal všetky svoje dlhy. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. K odvolaniu doložil predmetnú dohodu o urovnaní ako aj výdavkový pokladničný doklad, v zmysle ktorého žalobcovi zaplatil sumu 35.500 eur podľa dohody.

3. Žalobca uviedol, že žalovaný síce disponuje potvrdeniami o zaplatení sumy 35.000 eur, tieto však získal nečestným spôsobom. Dňa X.XX.XXXX sa spolu so žalovaným a J. I. mali stretnúť na R. úrade R. Y., kde mali úradne overiť svoje podpisy na Dohode o urovnaní a na kvitanciách, ktoré boli vystavené žalobcom a J. I. a ktoré mali potvrdzovať úhradu pohľadávok tak, ako to bolo dohodnuté v Dohode o urovnaní. Následne po overení podpisov sa mali všetci odobrať banky, kde mal žalovaný učiniť hotovostné vklady na bankové účty s tým, že následne mu mali byť vydané už aj podpísané kvitancie potvrdzujúce túto úhradu. Už po podpísaní vyššie uvedených listín sa začal žalovaný vyhovárať, že čaká na istého človeka, ktorý mu má priviesť autom predmetné peniaze. Preto istý čas čakali na túto osobu, pričom počas tohto čakania si žalovaný vyžiadal predmetné listiny s overenými podpismi, ktoré boli krátku dobu v jeho dispozičnej sfére, nakoľko bol s nimi sám zatvorený v osobnom automobile. Na veľké naliehanie žalobcu a p. I. im tieto listiny vrátil a poslal ich do banky s tým, že následne príde za nimi a uskutoční dohodnutú úhradu, čo sa nestalo. Počas márneho čakania v banke žalobca a p. I. pocítili obavu, že si žalovaný mohol mobilom vyhotoviť fotografie Dohody o urovnaní ako aj fotografie kvitancií, ktorých originály mu mali byt' odovzdané až po vykonaní dohodnutej úhrady. Z opatrnosti preto listami zo dňa X.XX.XXXX. odstúpili od Dohody o urovnaní zo dňa X.XX.XXXX, kedy zároveň upozornili žalovaného aj na tú skutočnosť, že nakoľko nevykonal žiadnu úhradu, sú kvitancie neplatné. Žalobca poprel, že by žalovaný učinil nejakú úhradu, a poprel tiež, že by podpísal výdavkový pokladničný doklad.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti,

pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie teda znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca má voči žalovanému pohľadávku vo výške 5.500 eur z titulu neuhradeného nájomného. Voči žalovanému sa na Okresnom súde Prešov vedú aj ďalšie konania o zaplatenie 10.450 eur a o zaplatenie 12.000 eur. Z dohody o urovnaní vyplýva, že žalovaný má viacero dlhov, nakoľko predmetom tejto dohody je dlh vo výške 35.500 eur voči žalobcovi a vo výške 45.500 eur voči p. I.. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný ponúka na predaj svoje nehnuteľnosti, čo žalovaný nijakým spôsobom nepoprel, preto má súd toto tvrdenie na účely rozhodovania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia za preukázané.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na viaceré dlhy žalovaného a na skutočnosť, že žalovaný začal predávať svoj majetok, je daná obava, že prípadná exekúcia na vymoženie pohľadávky žalobcu bude ohrozená.

10. Vo vzťahu k Dohode o urovnaní odvolací súd uvádza, že tvrdenie žalovaného o vyplatení dlhu podľa tejto Dohody bolo vážne spochybnené. Žalobca a p. I. odstúpili od dohody o urovnaní a to hneď na druhý deň po jej uzavretí z dôvodu, že na ich účet nebola poukázaná žiadna úhrada. Dňa X.X.XXXX podali na Okresnom riaditeľstve PZ Prešov, Odbor kriminálnej polície Oznámenie o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie, v ktorom uviedli okolnosti popísané v bode 3 tohto uznesenia. V súvislosti s výdavkovými pokladničnými dokladmi predloženými žalovaným, ktorých podpísanie žalobca poprel, odvolací súd uvádza, že v trestnom konaní sa zvažuje vykonanie znaleckého dokazovania (č.l. 40) za účelom zistenia pravosti podpisov. Ak by znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že podpis žalobcu na výdavkovom pokladničnom doklade je pravý, môže sa žalovaný (nie len vtedy) návrhom domáhať zrušenia zabezpečovacieho opatrenia.

11. Nariadením zabezpečovacieho opatrenie nebude neprimerane zasiahnuté do práv žalovaného, nakoľko s výkonom záložného práva môže žalobca začať až vtedy, ak bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 11C/37/2017 prebieha konanie o zaplatenie 5.500 eur, t.j. pohľadávky, ktorej vymoženie je zabezpečené napadnutým uznesením. V tomto konaní sa súd prvej inštancie bude s najväčšou pravdepodobnosťou vysporiadavať aj s tvrdením žalovaného o úhrade jeho dlhu. Ak súd dôjde k záveru, že žalovaný dlh uhradil, žalobu zamietne a žalobca nebude môcť začať s výkonom záložného práva.

12. Žalobca preukázal existenciu základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. existenciu pohľadávky voči žalovanému a obavu z ohrozenia exekúcie, ktorá je daná tým, že žalovaný začal s predajom svojho majetku. Žalovaný v odvolaní na svoju obranu nepreukázal skutočnosti, kvôli ktorým by sa nariadenie zabezpečovacieho opatrenia javilo byť nedôvodné, a to aj vzhľadom na zhodné tvrdenia žalobcu a p. I., ktoré vzbudzujú dôvodné pochybnosti o tom, že žalovaný svoj dlh v zmysle Dohody o urovnaní vyplatil. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Strany, ktorým sa ukladá povinnosť, môžu podať žalobu vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.