Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Pc-17-2017.pdf
PDF · 75.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4Pc/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci navrhovateľa: C. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., T. XXXX/X, matky: Q. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. U. R., T. XXX a dieťaťa: G.. Š. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. U. R., T. XXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 23.11.2017 doplneným dňa 19.12.2017 domáhal, aby súd určil, že nie je otcom maloletého mal. Š. nar. XX.X.XXXX z matky Q. G., nar. XX.XX.XXXX. Uviedol, že v období otehotnenia Q. G. bol ich vzťah na konci, intímne sa už nestýkali pravidelne, asi jeden dvakrát za mesiac, ona v tom období nadväzovala známosti s inými mužmi. Moja krvná skupina je A-, Q. G. B +, maloletý Š. 0+, Š. sa ne neho nepodobá, on pri pohľade na mal. Š. nič necíti, žiaden otcovský cit a to od narodenia. Bývalá manželka navrhovateľa mala dieťa za slobodna, spolu za osemnásť rokov sa im nepodarilo mať dieťa. Celá táto situácia na neho zle pôsobí psychicky, už šesť tokov. V konaní navrhol DNA testy.
2. Matka s rozhodnými skutkovými tvrdeniami v návrhu na zapretie otcovstva nesúhlasila.
3. Opatrovník mal. sa k návrhu písomne nevyjadril, na pojednávaní odporučil súdu návrh zamietnuť z dôvodu, že bol podaný po zákonnej lehote.
4. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (C.m.p.) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „C.s.p.“), ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
5. Podľa ust. § 90, § 91 ods. 1, 2 a § 92 Zákona o rodine ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom. Súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté.
6. Podľa ust. § 93 ods. 1, 3 Zákona o rodine muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Ustanovenia § 86 ods. 2 a § 88 ods. 1 sa použijú primerane..
7. Súd vykonal dokazovanie listinami: rodný list maloletého.
8. V predmetnom konaní mal súd rodným listom za preukázané, že otcovstvo k maloletému dieťaťu, Š. bolo určené na základe súhlasného vyhlásenia navrhovateľa a Q. G. (matky). Toto súhlasné vyhlásenie bolo urobené k počatému, ale ešte nenarodenému dieťaťu, a to dňa 2.3.2011. Maloletý sa narodil dňa XX.X.XXXX. V súlade s § 93 ods. 1 zákona o rodine potom navrhovateľovi uplynula lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva dňom 18.3.2014. Navrhovateľ, otec maloletého Š. teda podaním tohto návrhu po lehote, teda dňa 23.11.2017, nemôže zvrátiť svoj zápis na mieste otca v rodnom liste maloletého. Súd preto návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Pri súhlasnom vyhlásení rodičov, účastníci tohto vyhlásenia, teda rodičia sa slobodne rozhodujú, či toto vyhlásenie urobia. Vychádza sa tu z vedomého prijatia rodičovstva obidvoma rodičmi, ktorí majú bezprostrednú vedomosť o tom, že dieťa je počaté, resp. už narodené. Keďže návrh bol podaný po lehote súd ho zamietol z tohto formálneho dôvodu bez toho, aby bolo potrebné vykonávať akékoľvek ďalšie dokazovanie vo veci samej. 9. Súd tiež poukazuje na okolnosti vyplývajúce z podaného návrhu, že navrhovateľ napriek vedomosti o tom, že už v čase otehotnenia Q. G.Á. bol ich vzťah takmer na konci, intímny styk s matkou mal. Š. mal nepravidelný, z predchádzajúceho vzťahu nemal dieťa, mal. Š. sa mu nepodobá, psychicky to na neho vplýva už 6 rokov si toto právo v zákonom určenej prekluzívnej lehote neuplatnil a preto nemôže dôjsť k porušeniu práva navrhovateľa na spravodlivé súdne konanie a v teste proporcionality prevažuje záujem maloletého dieťaťa na udržaní vytvorených rodinných väzieb nad záujmom otca na zosúladení právnej situácie s biologickou realitou. Z toho jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ zo subjektívnych dôvodov nevyužil právne prostriedky zapretia otcovstva v zákonnej lehote. Zároveň súd uvádza, že navrhovateľ ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by vylučoval jeho otcovstvo k maloletému (kedy by eventuálne prichádzal postup podľa ust. § 96 Zákona o rodine). Z návrhu vyplývajú iba pochybnosti samotného navrhovateľa o jeho otcovstve.
10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 52 a ust. § 53 C.m.p., podľa ktorých, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V konaní vo veciach určenia rodičovstva (medzi ktoré patrí aj konanie o zapretie otcovstva, § 105 C.m.p.) a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
11. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, súd návrh zamietol. Matka a mal. dieťa boli v konaní úspešní, patrila by im náhrada trov konania, títo si však nárok na náhradu trov konania neuplatnili a preukázateľne im v konaní žiadne trovy nevznikli a preto súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho vzdal. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.