Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-221-2017.pdf
PDF · 93.71 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/221/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: G. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., G. XXX/X, zastúpená JUDr. Martin Kákoš, advokát so sídlom Topoľčany, Bernolákova 1546/32, IČO: 42 201 659, proti žalovanému: C. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., U. XXXX/XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 7. júla 2017 č. k. 6C/480/2012-454 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria hnuteľné veci pod bodom I. v bodoch 1 - 16, finančné prostriedky v peňažnom ústave vedený v K. a.s. v sume 409,29 eura, všeobecná hodnota obchodného podielu žalovaného v spoločnosti N., s.r.o. v sume 6.639 eura a všeobecná hodnota čistého obchodného imania podnikateľského subjektu C. P. v sume 23.626,72 eura, teda v celkovej sume 32.486,01 eura. Vyporiadal BSM tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné veci z bodu I. pod č. 1 - 14 v hodnote 1.721 eur, finančné prostriedky pod bodom II., všeobecnú hodnotu obchodného podielu pod bodom III. a všeobecnú hodnotu čistého obchodného imania pod bodom IV. v hodnote 32.396,01 eura. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal ostatné veci pod bodom I. pod č. 15 a 16 v hodnote 90 eur. Na úplné finančné vyrovnanie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 39.372,55 eura do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Štátu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške a to voči žalobkyni a žalovanému u každého v rovnakom pomere. Žalobkyňu a žalovaného zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok vo výške 974,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27. 06. 2011 pod č. k. 5C/85/2011-26, právoplatnosť rozsudok nadobudol dňa 25. 07. 2011. Po rozvode sa bývalí manželia nedohodli na vyporiadaní BSM. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 143, § 149 ods. 1 a 3 OZ a § 150 OZ. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný počas trvania manželstva nadobudli hnuteľné veci uvedené v bode I. výrokovej časti rozsudku, pod č. 1 - 16. Hodnotu veci súd určil voľnou úvahou, pričom sa priklonil k zostatkovým hodnotám jednotlivých vecí uvedených žalobkyňou s tým rozdielom, vychádzajúc z výpovede žalovaného, že satelit a kosačka sú bez hodnoty a traktor súd do BSM nezahrnul, vychádzajúc z výpovede žalovaného, že traktor patril jeho otcovi. Ďalej zahrnul do hnuteľných vecí
rádio s CD prehrávačom a kuchynský robot, podľa výpovede žalovaného, notebook do BSM nezahrnul, vychádzajúc výpovede žalobkyne, keď bol zakúpený z finančných prostriedkov, ktoré dostala od jej otca. Taktiež nezahrnul do hnuteľných vecí pec na pečenie chleba a sadu kuchynských hrncov, keď tieto veci strany nekupovali zo spoločných finančných prostriedkov. V čase zániku BSM mal žalovaný na svojom účte vedenú sumu 402,29 eura a rovnako mal za preukázané, že do BSM patrí všeobecná hodnota obchodného podielu žalovaného v spoločnosti N. s.r.o. v sume 6.639 eur a všeobecná hodnota čistého obchodného imania podnikateľského subjektu C. P. v sume 23.626,72 eura. Hodnota vyporiadavaných vecí patriacich do BSM predstavovala sumu 32.486,01 eura, ktorá zároveň bola aj čistou masou BSM, pretože pasíva neboli predmetom vyporiadania. Žalovaný tvrdil, že investície do rodinného domu boli zo strany jeho babky T. T. a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 14. 05. 2001, podľa ktorej mu starí rodičia mali darovať 100.000,- Sk (3.319,39 eura). Žalovaný tvrdil, že finančné prostriedky mu starí rodičia odovzdávali u nich doma, ktoré predtým vybrali z vkladnej knižky, naopak stará matka potvrdila, že peniaze mala doma, nešlo o účet v banke, v banke nemala žiadne peniaze, preto tvrdenie žalovaného súd považoval za účelové a nepreukázané a neuniesol dôkazné bremeno poskytnutia finančných prostriedkov starými rodičmi a použitie finančných prostriedkov na rekonštrukciu rodinného domu. Žalovaný takisto hodnoverným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že darovacou zmluvou mu rodičia darovali 130.000,- Sk na prestavbu rodinného domu. Svedkyňa T. P. uviedla, že žalovanému darovali 130.000,- Sk avšak nepamätala si, kedy a podľa jej výpovede peniaze mali mať doma v hotovosti, išlo o ich úspory počas manželstva. Svedok O. P. uviedol, že dali žalovanému finančné prostriedky, ale nevie, či boli na auto. Dávali mu peniaze, keď začal podnikať a dávali mu peniaze aj na áviu. Žalovaný tak opäť neuniesol dôkazné bremeno hodnoverným spôsobom bez akýchkoľvek pochybností, že rodičia mu tieto finančné prostriedky riadne odovzdali. Jeho tvrdenia sú preto spochybnené aj rozdielnou výpoveďou svedkov, a preto na tieto tvrdenia neprihliadal. Čo sa týka žalovaného, že finančné prostriedky z účtu vo výške 409,29 eura previedol na účet žalobkyne uviedol, že tieto finančné prostriedky existovali na účte k zániku manželstva a nie je už potom podstatné, či tieto následne žalovaný použil na zaplatenie zameškaného výživného, preto uvedenú sumu súd zahrnul do masy BSM. Keďže čistá hodnota masy BSM predstavovala sumu 32.486,01 eura, podiel každého zo strán predstavuje sumu 16.243 eur. V konaní bolo preukázané, a znaleckým posudkom vyčíslené investície strán sporu, vynaložené počas trvania ich manželstva do rekonštrukcie rodinného domu žalovaného, ktoré investície boli vyčíslené v celkovej výške 49.505,92 eura, pričom z tejto sumy súd zohľadnil, že materiál na krov rodinného domu a hospodárskej budovy a tehlu na hospodársku budovu mal žalovaný už pred uzavretím manželstva a táto hodnota bola znalcom vyčíslená na sumu 3.066,82 eura, preto súd v rámci vyporiadania BSM zohľadnil výšku investícií v sume 46.439,10 eura, z toho vzhľadom na rovnosť podielov strán predstavuje jedna polovica sumu 23.219,55 eura. V rámci vyporiadania BSM boli žalobkyni prikázané veci v hodnote 90 eur, výška jej podielu z čistej masy BSM predstavuje 16.246 eur, takže z titulu vyporiadania BSM jej patrí finančný podiel vo výške 16.153 eur (16.243 - 90), zvýšený o výšku investícií o sumu 23.219,55 eura, takže žalobkyni potom celkom patrí na vyrovnanie finančného podielu suma 39.372,55 eura. Žalovanému boli prikázané veci v celkovej hodnote 32.396,01 eura, tiež k tomu treba pripočítať výšku jednej polovicu z investícií t. j. sumu 23.219,55 eura, čo spolu predstavuje 55.615,56 eura. Výška podielu z masy BSM žalovaného predstavuje sumu 16.243 eur, taktiež naviac sa mu takto dostáva zaokrúhlene 39.372,55 eura, ktorú sumu je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej finančného podielu do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania štátu rozhodol súd za primeraného použitia ust. § 255 CSP v spojení s ust. § 253 a § 470 CSP. Trovy štátu sú spojené so znaleckým dokazovaním a vyplatením odmien znalcom za vypracované znalecké posudky. O zaplatení súdneho poplatku za vyporiadanie BSM rozhodol súd podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 71/1992 Zb. a položky 6b Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorého výška predstavuje 3 % z masy BSM t. j. zo sumy 32.486,01 eura. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, vzhľadom na čiastočný úspech v konaní.
3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že súd pochybil, keď vykonané dôkazy vyhodnotil v jeho neprospech. Je podľa jeho názoru nepochopiteľné, že svedecké výpovede vypočutých svedkov považoval za účelové po tom, čo nikto ich hodnovernosť nenamietal. Modernizáciu domu zabezpečoval svojpomocne, bez pôžičiek a úverov z finančných ústavov, a preto mu starí rodičia ako aj jeho rodičia darovali finančné prostriedky na investíciu do nehnuteľnosti. V ďalšom súd pochybil, keď navrhoval veci patriace do BSM prideliť do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktoré si po opustení spoločnej domácnosti vzala a s touto skutočnosťou sa nevyporiadal a do masy BSM ich nezahrnul. Pokiaľ ide o príjem z podnikateľskej činnosti uviedol, že
nevlastní finančné prostriedky v súdom určenej výške, pričom zo znaleckého posudku je zrejmé, že časť tejto hodnoty tvorí všeobecná hodnota dlhodobého hmotného majetku, tento je tvorený prostriedkami bežnej potreby, ktoré vo svojej domácnosti môže žalobkyňa využiť, a ktorý je ochotný jej vydať z dôvodu, že patrí do BSM, čím zníži vyplatenie finančnej náhrady, na ktorú mal súd pri vyporiadaní prihliadať. Vzhľadom na vytýkané porušenia a nevyporiadanie hnuteľných vecí BSM ich prerozdelením, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
4. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami, ktoré žalovaný vo svojom odvolaní uvádza. Čo sa týka údajných finančných darov zo strany uvedených svedkov, trvá na tom, že tvrdenia žalovaného sú účelové a nepravdivé. Jeho rodičia a rovnako aj starí rodičia nemali k dispozícii také finančné prostriedky, a ani túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázali. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil tieto dôkazy v kontexte výpovedí predmetných svedkov, a preto sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu uvedenými v napadnutom rozsudku. Čo sa týka nevysporiadania sa so zoznamom hnuteľných vecí, poukázala na výpoveď žalovaného na pojednávaní dňa 19. 06. 2013, kde sa sám vyjadril, že sadu hrncov dostali ako rodina darom, nepredložil žiaden doklad o zakúpení notebooku, ani nevedel uviesť, za akú sumu bol kupovaný. Preto i v tejto časti sa súd s týmito položkami riadne vysporiadal. V závere poukázala, že žalovaný nebol ochotný od zániku BSM jej akýmkoľvek spôsobom vydať prostriedky bežnej potreby a tým znížiť sumu finančnej náhrady, preto jeho námietka, že súd mal pri vyporiadaní protihodnoty čistého obchodného imania z podnikania na toto prihliadnuť, neobstojí.
5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej, ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy skrátenie odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplní ďalšie dôvody.
9. Pokiaľ ide o vec samú, je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa
preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a s osvojením náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia provinštančného súdu, na ktoré v plnom rozsahu súd odkazuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd ďalej uvádza.
10. Žalovaný uvádza vo svojom odvolaní uvádza, že súd pochybil, keď vyhodnotil svedecké výpovede vypočutých svedkov ako účelové. Odvolací súd tento jeho názor nezdieľa. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal na výpovede svedkov starých rodičov žalovaného ako aj jeho rodičov, ktoré sú v odôvodnení rozsudku uvedené komplexné skutkové zistenia, v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré majú logickú náväznosť tak, aby súd súhrnne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formuloval vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci a to najmä na obsah dokazovania, ako aj zložitosť zisťovania skutkového stavu. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho názorom v tom smere, že nebolo jednoznačne preukázané zo strany tak starých rodičov ako aj rodičov žalovaného, že by žalovanému poskytovali finančné prostriedky v takom rozsahu, a takým spôsobom, ako žalovaný vo svojej výpovedi uvádzal. Tiež nemožno prisvedčiť jeho námietkam v tom smere, že súd sa nevysporiadal so všetkými hnuteľnými vecami, pretože i v tomto smere súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, keď uviedol, ktoré hnuteľné veci zahrnul do bezpodielového spoluvlastníctva, a ktoré nie a z akých dôvodov. Napokon v tomto smere pri vyporiadaní týchto hnuteľných vecí sa zaoberal i námietkami žalovaného, ktoré uvádzal pred súdom prvej inštancie a s týmito námietkami sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal. Čo sa týka jeho námietky vyplatenia protihodnoty čistého obchodného imania z podnikania, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ak manželia alebo jeden z nich nadobudne za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM obchodný podiel v spoločnosti, stane sa takto získaný majetok (hodnota obchodného podielu) zo zákona súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré možno vyporiadať v rámci konania o vyporiadaní BSM podľa ust. § 149 ods. 3 OZ. V tomto smere odvolací súd odkazuje i na znenie ust. § 149 ods. 4 posledná veta OZ, z ktorého vyplýva, že sa v rámci konania o vyporiadanie BSM vyporiadajú aj spoločné majetkové práva manželov. Možno teda konštatovať, že obchodný podiel nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov sa stáva súčasťou BSM. Pokiaľ ide o otázku ocenenia obchodného podielu patriaceho do BSM odvolací súd zotrváva v tomto smere na zaužívanej praxi, podľa ktorej sa vychádza z jeho stavu (ktorý je určený jeho kvantitou a kvantitou v danom čase) v dobe zániku BSM, avšak z jeho ceny, či cenových relácií platných v dobe vyporiadania. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal zo znaleckého posudku znalcov, ktorí v priebehu konania boli do konania ustanovení a vychádzal z hodnoty určenej v záveroch znaleckých posudkov. Nemožno preto prisvedčiť námietke žalovaného, že nemá finančné prostriedky na výplatu žalobkyne.
11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne i v ďalších častiach, týkajúcich sa náhrady trov štátu, zaplatenia súdneho poplatku, ako aj trov konania strán sporu, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže v odvolacom konaní bola úspešná.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).