Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Er-61-2008.pdf
PDF · 69.45 KB
Case nature
Subarea
5Er/61/2008
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: Y. N., nar. XX.X.XXXX, V. M. XXX/XX, XXX XX B., v konaní o vymoženie 274,81 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému, Exekútorský úrad Vranov nad Topľou so sídlom Hronského 1811, 093 01 Vranov nad Topľou vo výške 57,18 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca oprávneného podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 274,81 eur s príslušenstvom na základe platobných výmerov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, č. k. PV 701/01821/2007, PV 701/01822/2007 zo dňa 9.11.2007. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi dňa 18.2.2008 pod číslom 5710 012771.
2. V priebehu exekučného konania podal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko vykonaním úkonov smerujúcich k zisteniu majetku povinného (lustrácie v peňažných ústavoch, zisťovanie nehnuteľností a hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného, pohľadávok) exekútor zistil, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť a uspokojiť tak pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Súd po preskúmaní podnetu súdneho exekútora a predloženého exekučného spisu dospel k záveru, že podnet súdneho exekútora je dôvodný, nakoľko vykonaným zisťovaním majetku povinného nebol zistený žiaden majetok postihnuteľný exekúciou, vzhľadom na čo je možné konštatovať, že povinný
je nemajetný a jeho majetok nepostačuje na úhradu trov exekúcie. V exekučnom konaní bolo preukázané, že povinný nemá žiadne prostriedky na účte, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a nevlastní motorové vozidlo. Vzhľadom na zistený skutkový stav a s prihliadnutím na citovanú zákonnú úpravu súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd pritom podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, lebo zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci. Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Keďže teda súd mal preukázaný nedostatok majetku povinného, exekúciu zastavil.
6. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
7. O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, § 15 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 57,18 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Tieto trovy pozostávajú z:
1/ § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
- každé zisťovanie bydliska povinného 3,32 eur
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (2x) 6,64 eur
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (7x) 23,24 eur
2/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné 7,81 eur
3/ 20% DPH 9,53 eur
Trovy exekúcie celkom: 57,18 eur
8. Súd nepriznal odmenu za úkony prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré považoval za duplicitne uplatnené, pretože súdny exekútor si uplatnil odmenu aj podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky za získanie poverenia a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré nevyhnutne zahrňujú aj ich spracovanie. Pokiaľ by súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony, za ktoré mu prináleží paušálna odmena i hodinovú odmenu, došlo by k duplicitne priznaným trovám exekúcie, čo vyhláška nepripúšťa. Ďalej nepriznal odmenu za úkon vypracovanie návrhu na zmenu účastníka konania, pretože sa jedná o administratívne úkony, ktoré z hľadiska účelnosti nemôžu byť priznané, keďže priamo nesmerujú k vymoženiu pohľadávky, preto čas strávený ich vykonaním nemôže byť považovaný za čas účelne vynaložený na výkon exekúcie a neprislúcha zaň hodinová odmena.
9. Súdny exekútor si v časti náhrad odmeny účtoval paušálnu odmenu vo výške 3,32 eur za jednotlivé úkony. Súdny exekútor si túto odmenu uplatnil nesprávne. Paušálnu náhradu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie si uplatňuje viackrát, čo je v rozpore s vyhláškou. Z gramatického výkladu vyplýva, že úmyslom bolo priznať len raz odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, bez ohľadu na to, koľko ich bolo zasielaných. Keby sa mala odmena priznávať za každé doručenie, bolo by použité ustanovenie ako napr. každé zisťovanie majetku. Preto nie je možné priznať odmenu za viacnásobné doručovanie. Tým však nie je dotknutá náhrada hotových výdavkov za poštovné, ktoré sa priznáva za každú preukázateľne odoslanú obálku.
10. Čo sa týka hotových výdavkov, súd priznal poštovné len vo výške 7,81 eur, nakoľko v exekútorskom spise sa nachádzali dôkazy o doručovaní prostredníctvom pošty len v takomto rozsahu. Súd poverenému súdnemu exekútorovi nepriznal poštovné do budúcna, nakoľko nie je možné určiť, akým spôsobom bude doručovanie realizované. Na druhej strane ide o úkony spojené administratívou, nejde o úkony, ktorými sa realizuje niektorý zo spôsobov exekúcie, preto tieto výdavky sú zahrnuté v odmene exekútora v súlade s § 25 vyhlášky.
Poučenie:
Proti tomu uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).