Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-7C/123/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: Q., proti žalovaným: 1). 2) N., 3) B., 4) M. 5) B. 6) Q. právne zastúpená: Mgr. Jana Petrášová Laiferová, advokát, so sídlom Royova 9, 921 01 Piešťany, o vydržanie záhrady, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. až 5. rade súd náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a .

III. Žalovaná v 6. rade m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

IV. Štát m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.09.2011 sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k pozemkom: parc. č. 1XXX/X orná pôda o výmere 1.000,- m2 a XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 372 m2, vedených v kat. úz.: Moravany nad Váhom na liste vlastníctva č. XXX vo vlastníctve žalovaných, každého v podiele 2/12-iny (ďalej len „Pozemky“), titulom vydržania tak, že výlučnou vlastníčkou pozemkov je žalobkyňa. Žalobu odôvodnila tým, že otec žalobkyne dostal pred 45 rokmi od starých rodičov žalobkyne do daru pozemok a zaplatil im 3.000,- Kčs. Starí rodičia sľúbili, že pozemok prepíšu na otca alebo na žalobkyňu, lebo žalobkyňa bola jeho jediné dieťa. Donedávna žila žalobkyňa v presvedčení, že pozemok je jej. Pred 8 rokmi, pri záplavách a potrebe opravy plota zistila, že úrady evidujú na pozemkoch iných vlastníkov. Vlastníci pozemku sú deti starých rodičov, ktorí to prededili, ale vždy rešpektovali kúpnu zmluvu medzi starými rodičmi a otcom žalobkyne a vedeli, že pozemok patrí žalobkyni. Nikdy nežiadali nájom, ani ich neobvinili že by užívali cudzie pozemky. Pozemky žalobkyňa užíva spolu s dcérou - J. ktorú navrhuje vypočuť ako svedka. Súčasne sa žalobkyňa domáhala aj vydania predbežného opatrenia, ktorým by žalovaným do času rozhodnutia súd dočasne zakázal disponovať s Pozemkami. 2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 07.05.2012 žalobkyňa doplnila, že pozemok využíva už 45 rokov, stojí na ňom rodičovský dom, ktorého je spoluvlastníčkou už 25 rokov, od postavenia domu v roku 1971 tam má aj trvalý pobyt, celý ten čas sa stará a užíva aj záhradu. Pozemok potrebuje celý pre vstup do domu. Ako svedka navrhla p. PetP., ktorý vlastní susediaci pozemok a môže dosvedčiť, že výlučne žalobkyňa sa s dcérou stará o pozemok. Navrhla vykonať dôkazy: potvrdenia o trvalom pobyte, výpisy z katastra nehnuteľností. Predložila Potvrdenie zo dňa 02.05.2012, list - Svedecká výpoveď ZL. zo dňa 07.05.2012, Potvrdenie zo dňa 28.05.1997. 3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 11.06.2012 žalobkyňa doplnila, že predmetné pozemky boli najprv darom a neskôr boli odkúpené za sumu 3.000,- Kčs, z čoho vyplýva jej dobromyseľnosť návrhu. Nepretržitosť držby potvrdzujú svedecké výpovede a listinné dôkazy, ktoré súdu predložila. Žalobou sa

domáha úpravy protiprávneho stavu na zákonný. Žalovaní ich v držbe pozemkov nikdy nerušili, lebo si boli vedomí daru a následnej kúpy pozemkov otcom žalobkyne. Je vylúčené, aby si mohol otec žalobkyne postaviť dom na cudzom pozemku, lebo dom mal stavebné povolenie a bol riadne skolaudovaný, platí aj daň z nehnuteľnosti. Predložila Oznámenie o vydaní súpisného čísla zo dňa 05.08.2009, Odstúpenie podania zo dňa 14.05.2012, list vlastníctva č. 4XX ku dňu 11.07.2012. 4. Uznesením zo dňa 30.08.2012 súd zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia - zákazu nakladania s Pozemkami. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.10.2012. 5. Uznesením zo dňa 18.09.2012 súd priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. 6. Na výzvu súdu písomným podaním doručeným súdu dňa 19.02.2014 žalobkyňa oznámila, že meno starej matky je : AG., starého otca: B., meno matky: Anna K.7. Žalovaná v 2. rade sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 17.08.2015 a uviedla, že žalobkyňa zdedila po svojom otcovi 1 rodinného domu, ktorý si postavili so sestrou (pozn. žalovaná v 6. rade) a nič viac jej nepatrí. Pozemok, na ktorom dom stojí, stále patrí žalovaným - súrodencom. Priložila list adresovaný žalobkyni zo dňa 16.09.2012. 8. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe vyjadrila podaním označeným ako „Odvolanie“ doručeným súdu dňa 20.08.2015 a uviedla, že to, že žalobkyňa snaží získať pozemky do vlastníctva je podvod. Pozemok „podpíšu“ svojej sestre (pozn. žalovaná v 6. rade) a nie žalobkyni. To sestra pozemok dostala od rodičov a s manželom si tam postavili rodinný dom, na ktorom má žalobkyňa 1-inu. Záhrada patrí žalovaným - 6-im súrodencom a na tú nemá žalobkyňa právo. 9. Žalovaný v 5. rade sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 20.08.2015 a uviedol, že žalobkyňa sa snaží dostať podvodom k nehnuteľnosti, ktorá jej nepatrí. Okrem 1 domu, ktorý zdedila, na nič iné nemá právo. Právo nakladať s nehnuteľnosťou má jej matka (pozn. žalovaná v 6. rade). 10. Žalovaný v 4. rade sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 20.08.2015 a uviedol, že žalobkyňa sa snaží podvodom získať vlastníctvo, na ktoré nemá právo a nemá to ničím podložené. 11. Žalovaná v 6. rade sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 23.11.2015 a uviedla, že nárok žalobkyne neuznáva. Svoje tvrdenie, že došlo ku kúpe pozemkov žalobkyňa nepodložila žiadnymi dôkazmi. Predmetné podzemky boli predmetom dedičstva po starých rodičov žalobkyne - JU. AG.j a zdedili ich žalovaní v 1. až 6. rade. Žalobkyňa sama uviedla, že sa len domnievala, že pozemky sú v jej vlastníctve. Táto skutočnosť sa nezakladá na pravde, lebo z dedičského rozhodnutia po otcovi žalobkyne - RuV. vyplýva jednoznačne, že predmetom dedičstva bol len rodinný dom bez pozemkov. Žalobkyňa preto vedela, že užíva cudzie pozemky a nebola dobromyseľná pri držbe veci, resp. výkone práva. Poukázala ja na to, že žalovaná v 6. rade je väčšinovou - 3-inovou spoluvlastníčkou rodinného domu a snaha žalobkyne pripraviť ju o možnosť vstupu do domu cez sporné pozemky je v rozpore s dobrými mravmi. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, samotná detencia pozemkov nepostačuje. Navrhla žalobu zamietnuť a priznať žalovanej v 6. rade náhradu trov konania. Predložila Rozhodnutie sp. zn.: 5D/994/87-28. 12. Písomným podaním zo dňa 09.03.2017 žalobkyňa rozšírila svoj žalobný návrh o parc. č..4 s odôvodnením, že parc. č. XXXX/X, na ktorej je postavený rodinný dom súp. č. 7 vznikla v rámci obnovy katastrálneho operátu z parc. č. XXXX/X a parcela 1XXX/X z parcely 1XXX/X. Poukázala aj na to, žalovaná v 2. rade sama vo svojom vyjadrení upozornila na to, že súrodenci (žalovaní v 1. až 6. rade) „to chcú podpísať“ žalobkyni, kým sú ešte živí, čo považuje za potvrdenie žalobkyninej dobromyseľnosti. Predložila list vlastníctva č. XXXX ku dňu 28.07.2010, list vlastníctva č. XXXX ku dňu 01.03.2016, list vlastníctva č. XXX, kópiu z katastrálnej mapy ku dňu 07.08.2006, kópiu z katastrálnej mapy ku dňu 14.12.2016, príjmový pokladničný doklad zo dňa 08.02.2006, list zo dňa 12.01.2014, čestné vyhlásenie zo dňa 08.03.2017. 13. Písomným podaním doručeným súdu dňa 04.05.2017 žalovaná v 1. rade uviedla, že nikdy žalobkyni ani jej dcére nepísala, písala svojej sestre (žalovaná v 6. rade) a zdôraznila, že svojej sestre „podpíšu“ to, čo si manželom oplotili. 14. Na pojednávaní dňa 13.09.2017 súd pripustil zmenu žaloby v znení, ako navrhla žalobkyňa, a to určenie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parc. č. 14XX/X o výmere 1.000,- m2 orná pôda, parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 1XXX/X o výmere XX m2 zast. pl. a nádvoria vedené na LV č. XXX (ďalej súhrnne ako „Pozemky“). 15. Písomným podaním doručeným súdu dňa 10.11.2017 žalovaná v 2. rade uviedla, že si dobre pamätá, keď jej sestra (žalovaná v 6. rade) žiadala s jej manželom o pozemok na stavbu rodinného domu. Chceli to na konci humna pri jazere na parc. č. XXXX/X. Žiadali iba 400 m2. Ich rodičia s radosťou súhlasili. Tak vznikla parcela 1XXX/X o výmere 460 m2, to si oplotili a užívali. Nikdy však nepadlo slovo o tom, že by im mali dať pozemok o výmere 1.000 m2, ten bol vždy obhospodarovaný rodičmi.

16. Písomným podaním doručeným súdu dňa 15.12.2017 nazvaným: Zastavenie súdneho konania - vzala žalobkyňa späť žalobu z dôvodu trestnoprávneho konania žalovaných, ktorí majetok prezentujú ako svoj. 17. Na pojednávaní dňa 18.12.2017 sa vyjadrili žalované v 1. a 6. rade, ktoré so späťvzatím žaloby nesúhlasili a žiadali, aby súd v konaní pokračoval a vo veci rozhodol. Písomne sa dňa 08.01.2018 vyjadrila aj žalovaná v 2. rade, dňa 09.01.2018 žalovaná v 3. rade, dňa 09.01.2018 žalovaný v 4. rade, dňa 10.01.2018 žalovaný v 5. rade, všetci zhodne, že nesúhlasia so späťvzatím žaloby a trvajú na tom, aby súd vec prejednal. 18. Na pojednávaní dňa 18.04.2018 žalovaná v 6. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že konanie žalobkyne je vnímané ako nátlak a žiadajú, aby súd rozhodol o tom, či právo svedčí v prospech žalobkyne, alebo nie. V opačnom prípade je dôvodné predpokladať, že žalobkyňa bude pokračovať, alebo podá novú žalobu. Zo stany žalobkyne bolo iniciované aj trestné oznámenie na žalovanú v 6. rade vrátane súdneho konania, ktorou sa snažila dcéra žalobkyne pozbaviť žalovanú v 6. rade svojprávnosti. Konanie o určenie vlastníctva môže byť iniciované s odstupom času opätovne, žalovaní preto majú záujem na právoplatnom doriešení otázky spochybneného vlastníctva. V rámci záverečného zhrnutia uviedla, že žalobkyňa na podporu svojich tvrdení nepredložila relevantné dôkazy a jej tvrdenia nie sú postačujúce, aby bolo naplnené predpoklady podľa § 130 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že žalobkyňa si uzurpuje užívacie práva k sporným parcelám nezakladá jej dobromyseľnosť a nepreukazuje splnenie podmienok vydržania. Navrhla, aby súd neprihliadal na výpoveď dcéry žalobkyne - Zlatky Briškovej, nakoľko táto neopisuje skutočnosti, ktoré vnímala svojimi zmyslami, ale pomýlila si svoje postavenie v spore a je motivovaná majetkovým prospechom ako jediný dedič po svojej matke - žalobkyne. Svedkyňa je preto zainteresovaná na výsledku sporu a nie je nestranná. 19. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. 20. Podľa § 146 ods. 1 prvá veta, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. 21. Súd zvážil, či nesúhlas žalovaných so späťvzatím žaloby je založený na vážnych dôvodoch a dospel k záveru, že je potrebné na nesúhlas žalovaných prihliadnuť a v konaní pokračovať. Žalobkyňa sa domáha určenia vlastníctva k sporným parcelám, pričom svoje vlastníctvo odvodzuje od titulu vydržania. Vlastnícke právo je v zmysle § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepremlčateľné a žalobkyňa by sa preto aj po zastavení konania mohla domáhať žalobou určenia vlastníckeho práva opakovane. Podľa čl. 17 Civilného sporového poriadku, súd koná tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Zo samotného späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne vyplynulo, že táto nevzala žalobu späť z dôvodov, že na určení vlastníckeho práva už netrvá, ale z dôvodu trestnoprávneho konania žalovaných, ktorí majetok prezentujú ako svoj. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa sa naďalej považuje za vlastníčku sporných parciel, pričom súčasťou spisu je aj oznámenie ORPZ v Trnave zo dňa 29.01.2018 o podanom trestnom oznámení Zlatky Briškovej (dcéra žalobkyne) na žalovaných v 1. až 6. rade. Súd skonštatoval, že meritórne rozhodnutie súdu je v záujme všetkých strán sporu, nielen žalobkyne, nakoľko v opačnom prípade pre prípad opätovnej žaloby zo strany žalobkyne vyvstane situácia, keď súd v prvom stupni bude vykonávať nanovo dôkazy, ktoré už v prebiehajúcom konaní vykonal. Napriek tomu, že žalovaní zo svojej pozície v súdnom konaní nemôžu ovplyvňovať dispozičné práva s predmetom sporu žalobkyne, pri spochybnení ich vlastníckeho práva je nutné prihliadnuť na dôvodnosť ich nesúhlasu so späťvzatím žaloby a v záujme zachovania právnej istoty vec prejednať a rozhodnúť. 22. Súd vo veci vykonal dokazovanie a dospel k nasledovných skutkovým zisteniam: z Potvrdenia Obce Moravany nad Váhom zo dňa 02.05.2012 vyplynulo, že obec potvrdzuje, že pozemky XXXX/X a 1XXX/2 užíva žalobkyňa s dcérou. Voči žalobkyni a jej dcére nebolo vedené konanie vo veci porušovania občianskeho spolužitia. 23. Z listiny - Svedecká výpoveď vo veci vydržania nášho pozemku mojou mamičkou do jej výlučného vlastníctva vyhotoveného a podpísaného J. dňa 07.05.2012 vyplynulo, že je dcérou žalobkyne a vyrastala v presvedčení, že celý dvor a záhrada je len ich na základe odkúpenia pozemkov otcom žalobkyne. Od jej 5 rokov si pamätá, že pozemky boli vždy ohradené oplotením, ktoré vybudoval jej starý otec. Žalobkyňa sa celé roky o pozemky svedomito starala, okopávala záhradu, starala sa o výsadbu aj údržbu zelene. 24. Z Potvrdenia obce Moravany nad Váhom zo dňa 28.05.1997 vyplynulo, že žalobkyňa býva so svojou dcérou na adrese Moravany nad Váhom 7, sama.

25. Z listiny - Oznámenie o vydaní súpisného čísla zo dňa 05.08.2009 obcou Moravany nad Váhom vyplynulo, že rodinnému domu, ktorý je postavený na parc. č. XXXX/X . a bol dokončený v r. 1971 bolo pridelené súp. č. 7 a jeho vlastníkmi sú žalobkyňa v podiele 1 a žalovaná v 6. rade v podiele 3-iny. 26. Z listu vlastníctva č. XXX vyplynulo, že Pozemky sú vo vlastníctve žalovaných v 1. - 6. rade, každého v podiele 2/12-iny, pričom ako titul nadobudnutia je vedené dedičstvo D 374/74 - 20/75, D 1807/81 - 104/82. 27. Z listu spísaného žalovanou v 2. rade a adresovaného žalobkyni zo dňa 16.09.2012 vyplynulo, že žalovaná v 2. rade považuje tvrdenia žalobkyne za lživé. Sestru (pozn. žalovanú v 6. rade) upozorňovala, že jej a žalobkyni „to podpíšu“ všetci súrodenci, kým sú ešte živí, aby „to bolo v poriadku“. Parcely si žalobkyňa privlastňuje neprávom. Keď otec žalobkyne a matka žalobkyne (pozn. žalovaná v 6. rade) dostali od starých rodičov pozemok, riadne si ho oplotili. Spochybnila, že by parc. č. 1XXX/X udržiavala žalobkyňa, lebo ju obhospodarovali starí rodičia a po ich smrti brat žalovanej v 2. rade. 28. Z Rozhodnutia Štátneho notárstva sp. zn.: 5D/994/87-28 zo dňa 28.07.1987 súd zistil, že vo veci dedičstva po zomr. P. bola schválená dohoda dedičov, predmetom ktorej bol aj rodinný dom č. 7 bez pozemku a na základe ktorej nadobúdajú do vlastníctva nehnuteľnosť žalobkyňa a žalovaná v 6. rade každá v 1-ici (t.j. v podiele 1-ina). V 1-ici nehnuteľnosť patrí žalovanej v 6. rade - manželke poručiteľa, titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 29. Z Rozhodnutia Štátneho notárstva v Trnave, sp. zn.: D 374/74-26 zo dňa 04.09.1974 po poručiteľke Q. súd zistil, že parc. č. 1XXX - roľu, vedenú v PK vl.č . XXX. na meno poručiteľky v 1-ici, nadobudli do vlastníctva žalovaní v 1. až 6. rade rovným dielom. 30. Z listu vlastníctva č. 1XXX ku dňu 28.07.2010 vyplynulo, že rodinný dom súp. č. 7 je postavený na pôvodnej parc. č. 1XXX/3 (evidovaná na LV č. XX0). Z listu vlastníctva č. XXXX ku dňu 01.03.2016 vyplynulo, že rodinný dom súp. č. 7 je postavený na parc. č. XXXX/X (evidovaná na LV č. XXX.). Z listu vlastníctva č. XXX ku dňu 02.03.2016 je zrejmé, že parcely XXXX/2, 3 a 4 sú vo vlastníctve žalovaných v 1. až 6. rade. 31. Z kópie katastrálnej mapy ku dňu 07.08.2006 vyplynulo, že na parc. č. XXXX/X je zakreslený rodinný dom (pozn. súp. č. 7). Z informatívnej mapy ku dňu 14.12.2016 je zrejmé, že parcela pod rodinným domom (súp. č. 7) je vyčlenená za pôvodnej parcely č. XXXX/X a má parc. č. XXXX/X. Z Výkazu výmer vyplynulo, že z pôvodnej parc. č. 1XXX/X o výmere XXX m2 sa vytvorili parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 92 m2. Z Identifikácie parciel zo dňa 17.07.1974 je zrejmé, že parc. č. XXXX bola pôvodne vedená v PK vl.č . XXX. 32. Z Čestného vyhlásenia zo dňa 08.03.2017 je zrejmé, že ho vyhotovila J. - dcéra žalobkyne, pričom uviedla, že pred ňou v minulosti žalovaná v 6. rade a žalovaný v 5. rade priznali, že sporné pozemky najskôr otec žalobkyne od svokrovcov dostal a neskôr odkúpil a že žalobkyňa sporné parcely užíva dobromyseľne a nepretržite v domnení, že je ich vlastníčkou. 33. Z Rozhodnutia Štátneho notárstva D 1807/81 zo dňa 30.10.1981 po poručiteľovi JU. vyplynulo, že parc. č. XXXX/2 a 3 na meno poručiteľa v 6/12 nadobúdajú žalovaní v 1. až 6. rade rovným dielom (po 1/12 k celku). 34. Na pojednávaní dňa 13.09.2017 žalovaná v 1. rade uviedla, že otec žalobkyne - RF. dal starým rodičom - Q. sumu 3.000,-Kčs, vlastníctvo žalobkyne spochybnila, lebo všetko patrí sestre. Žalovaný v 4. rade uviedol, že nie otec žalobkyne, ale jeho sestra (žalovaná v 6. rade) dala rodičom tie peniaze. Starí rodičia tie peniaze nechceli, chceli jej to darovať, ale ona ich presvedčila, že peniaze má a že im za to zaplatí. Žalovaná v 6. rade vypovedala, že si sami s manželom postavili dom súp. č. 7, pozemky dali rodičia im, aj si ich oplotili. Dom užívali od roku 1970, kedy ho postavili. Dcéra (žalobkyňa) ju do domu potom už nechcela vpustiť. 35. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 36. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 37. Podľa § 129 ods. 1 a 2 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. 38. Podľa § 130 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 39. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

40. Podľa § 134 ods. 1, 2 a 4 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. 41. Oprávnenosť držby sa posudzuje z týchto hľadísk: a) existencia právneho (hoci i domnelého) titulu, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa, b) nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou, c) dobrá viera držiteľa, že mu právo patrí. V danom prípade súd konštatoval, že žiadna z podmienok splnená nebola. V prvom rade žalobkyňa si nemohla byť vedomá existencie právneho titulu, o ktorý sa opiera viera držiteľa. Žalobkyňa síce tvrdila, že jej otec najskôr Pozemky dostal od starých rodičov darov a neskôr ich aj odkúpil za 3.000,- Kčs, avšak bola si vedomá toho, že k podpisu darovacej či kúpnej zmluvy nedošlo. Vyplýva to z jej vlastného vyjadrenia: „Starí rodičia sľúbili, že pozemok prepíšu na otca alebo na žalobkyňu, lebo žalobkyňa bola jeho jediné dieťa.“ Ohľadom okolností údajného daru alebo predaja pozemkov však súd mal pochybnosti, nakoľko tvrdenia strán sa líšili. Žalovaní buďto tvrdili, že svedkom tejto udalosti neboli, alebo tvrdili, že peniaze boli vyplatené oboma manželmi - ich sestrou (žalovanou v 6. rade) a jej manželom (otcom žalobkyne), alebo že peniaze boli vyplatené len ich sestrou

- žalovanou v 6. rade. Pokiaľ by sa aj tvrdenia strán zhodovali a súd by mal za preukázané, že starí rodičia - Q. Pozemky skutočne chceli darovať (alebo predať) RF., nemožno ignorovať skutočnosť, že na prevod nehnuteľností je potrebná písomná zmluva a zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čo sa nestalo. Táto skutočnosť bola zrejmá všetkým stranám sporu, lebo aj samotní žalovaní sa vyjadrili „že to podpíšu“ svojej sestre, prípadne svojej sestre a žalobkyni. Vedomosť všetkých zúčastnených o potrebe právneho úkonu smerujúceho k prevodu nehnuteľnosti má priamo vplyv na to, že sa nemohla žalobkyňa, ani žalovaní (ako tvrdila) domnievať, že vlastníčkou nehnuteľnosti je práve žalobkyňa. Nemožno opomenúť najmä to, že žalobkyňa počas súdneho konania tvrdila, že to bol práve jej otec a nie ona sama, kto za Pozemky zaplatil. Vychádzajúc z dedičského rozhodnutia po RF. je zrejmé, že v čase jeho smrti bol stále ženatý so žalovanou v 6. rade. Pokiaľ by aj boli splnené predpoklady domnelého právneho titulu (napr. neplatná uzavretá kúpna zmluva, alebo kúpna zmluva, ktorá nebola predložená na zápis do katastra nehnuteľností) splnenie predpokladov vydržania by bolo možné hodnotiť len u rodičov žalobkyne, nie u nej samej. Osobitne súd vyhodnocoval aj vyjadrenia žalovanej v 6. rade, ktorá je matkou žalobkyne a bola manželkou P. a dcérou Q. a táto poprela, že by si žalobkyňa nárokovala na vlastnícke právo k Pozemkom oprávnene. 42. Zo spisu jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaná v 6. rade, ktoré sú si dcérou a matkou, mali nezhody a že žalovaná v 6. rade sa domáhala vstupu na sporné nehnuteľnosti. Nemožno preto konštatovať, že žalobkyňa v držbe Pozemkov nebola rušená. Je zrejmé, že ostatní žalovaní (v 1. až 5. rade) nenamietali užívanie pozemkov 14XX/X a XXXX/X, avšak čo sa týka parc. č. XXXX/2 o tejto tvrdili, že ju obhospodarovali ich rodičia. Výlučné užívanie Pozemkov žalobkyňou a jej dcérou nemohol maž súd za preukázané ani z potvrdení Obce Moravany nad Váhom, kde sa ku konkrétnemu dňu (napr. 02.05.2012) uvádza, že Pozemky užíva žalobkyňa s dcérou, avšak to nestačí na to, aby išlo o nepretržitú oprávnenú držbu najmenej po dobu 10 rokov. Ostatne, žalobkyňa s vecou nemohla nakladať ako vlastnou, nakoľko Pozemky aj dom predtým užívala aj žalovaná v 6. rade a po jej odsťahovaní sa do rodinného domu v Ducovom namietala, že na nehnuteľnosti nemá prístup a dožadovala sa aj vydania jej vecí. 43. K uvedenému por. napr. uznesenie KS Ústí nad Labem, sp. zn.: 9 Co/415/1995: skutočnosť, že právny subjekt užíva cudziu vec so súhlasom jeho vlastníka, hoci aj dlhú dobu, nemusí ešte sama osebe viesť k záveru, že tento subjekt je oprávneným držiteľom; z uvedených dôvodov nemôže dôjsť k vydržaniu ani vlastníckeho práva ani vecného bremena.

44. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Domnienka držiteľa, že mu vec alebo právo patrí, sa musí vždy opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorých, podľa jeho presvedčenia, vec alebo právo nadobudol. Ako podmienka vydržania nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí , ale je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere „s prihliadnutím na všetky okolnosti“. Posúdenie toho, či je držiteľ s prihliadnutím na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z hodnotenia subjektívnych predstáv držiteľa. (por. napr. Ro NS ČR, 2 Cdon 1178/96) Tieto podmienky však na strane žalobkyne splnené neboli. Nepreukázala, že by došlo k uzavretiu darovacej či kúpnej zmluvy medzi starými rodičmi a jej otcom. Subjektívna domnienka žalobkyne, že jej otec pozemok riadne nadobudol a po jeho smrti všetky práva spojené s vlastníctvom veci prešli na ňu, na splnenie podmienky oprávnenej

držby nestačí. Opomenúť nemožno ani to, že dedičkou po zomr. P. bola aj jeho manželka - žalovaná v 6. rade. 45. Námietku žalobkyne smerujúca k tomu, že žalovaní sami uznali, že je vlastníčkou Pozemkov, lebo sa vyjadrili, že jej matke a jej „to podpíšu“, súd vyhodnotil ako nepodstatnú. Vyhlásenie žalovaných v 1. až 5. rade, že sú ochotní pristúpiť k právnemu úkonu prevodu nehnuteľností na ich sestru - žalovanú v 6. rade a prípadne aj žalobkyňu je potrebné vykladať ako popretie nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou vydržaním. Pokiaľ by sa žalovaní sami necítili byť vlastníkmi sporných nehnuteľností, nemohli by ani prejaviť úmysel s nehnuteľnosťou ďalej nakladať. 46. K námietke žalobkyne, že išlo o nerušenú držbu pozemkov jej právnymi predchodcami, ktorí pozemky dostali a riadne si ich oplotili tak isto nie je možné akceptovať. Ako súd už uviedol vyššie, pokiaľ starí rodičia žalobkyne umožnili svojej dcére (žalovanej v 6. rade) a zaťovi (P.i), aby si na ich pozemkoch postavili dom a umožnili im tieto pozemky užívať, bez právneho úkonu prevodu nehnuteľností nemohlo dôjsť k vstupu do oprávnenej držby pozemkov zo strany rodičov žalobkyne, tobôž nie žalobkyne samotnej. Pokiaľ aj stavebný úrad vydal riadne stavebné povolenie a následne aj kolaudačné rozhodnutie na rodinný dom súp. č. 7 (t.č. v vlastníctve žalobkyne a žalovanej v 6. rade) nemožno vychádzať z toho, že by stavebný úrad akceptoval vlastnícke právo rodičov žalobkyne k Pozemkom. Na stavbu na cudzom pozemku postačí v stavebnom konaní udelenie súhlasu vlastníka pozemku, prípadne iný titul z ktorého možno vyvodiť právo užívania pozemkov. Pokiaľ aj taký súhlas udelený bol, nemožno si to vykladať spôsobom, ako tvrdí žalobkyňa. 47. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a žalobu v celom rozsahu zamietol. 48. Dôkaz výsluchom svedka - PN. súd nepovažoval za potrebný, keď žalobkyňa uviedla, že svedok má byť vypočutý ku skutočnosti, či užíva sporné pozemky. Táto skutočnosť sporná nebola, preto výsluch svedka súd považoval za nadbytočný. 49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 51. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnej žalovanej v 6. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. (výrok III.)

52. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

53. Žalovaní v 1. až 5. rade boli v konaní tak isto úspešní a právo na náhradu trov konania im vzniklo. Nakoľko však náhradu trov konania priznať nežiadali, súd v súlade s čl. 17 rozhodol, že im náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva. (výrok II.)

54. Žalobkyňa bola uznesením zo dňa 18.09.2012 oslobodená od súdnych poplatkov. Podľa úradného záznamu zo dňa 03.09.2012 (č.l. 45) súd vyhotovil kópie podaní žalobkyne na náklady štátu. V tomto smere vzniklo štátu právo na náhradu účelne vynaložených prostriedkov za vyhotovenie kópií z podaní žalobkyne. Pri náhrade trov konania má štát postavenie strany v konaní a prislúcha mu aj náhrada trov, ktorú súd priznal v rozsahu 100. (výrok IV.)

55. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 . Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 . Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).