Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cpr-6-2012.pdf
PDF · 113.03 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cpr/6/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou: JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v spore žalobcu: D.. A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, B. B., zastúpený: Mgr. Miroslav Šandrik, advokát, Strážovská 625/1, Vrbové, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom obrany SR, so sídlom Kutuzova 8, Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 71.397,53 eur zamieta.
II. Súd vo zvyšku konanie zastavuje.
III. Súd nepriznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.9.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 212.937,41 eur titulom náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci. Žalobca žalobu odôvodnil na základe týchto rozhodujúcich skutočností : Dňa 5.6.2010 bola zo strany žalobcu podaná žalovanému písomná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá vznikla nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom ministra obrany SR. Rozhodnutie ministra obrany SR zo dňa 4.9.2006, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu- personálny rozkaz ministra obrany SR č. V-38 zo dňa 31.7.2006 o ukončení dočasného vyčlenenia na plnenie úloh organizačných zložiek Vojenského obranného spravodajstva a o premiestnení žalobcu do podriadenosti náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR podľa z. č. 346/2005 Z.z. bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.1.2010. Rozhodnutie ministra obrany SR zo dňa 4.9.2006 ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu- personálny rozkaz riaditeľa Vojenského obranného spravodajstva č. V-59 zo dňa 31.7.2006 o odvolaní žalobcu z doterajšej funkcie podľa § 58 ods. 1 písm. b) z. č. 346/2005 Z.z. bolo zrušené rozsudkom NS SR zo dňa 12.1.2010. Žalovaný v odpovedi na predbežné prerokovanie nároku uviedol, že vzhľadom na skončenie služobného pomeru žalobcu už ďalšie konanie vo veci nemá právny význam, považoval jeho nároky na doplatenie rozdielu medzi služobným platom priznaným pred skončením jeho dočasného vyčlenenie a služobným platom dočasného vyčlenenia za oprávnené. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1.586,47 eur. Žalobcovi bolo nezákonným spôsobom zrušené vyčlenenie pre organizačnú zložku Vojenské obranné spravodajstvo a bol nezákonne premiestnený do podriadenosti náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR. Rovnako nezákonným spôsobom došlo k odvolaniu žalobcu zo zastávajúcej funkcie riaditeľa odboru vo Vojenskom obrannom spravodajstve MO SR. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku ktorým zrušil rozhodnutie ministra obrany zo dňa 4.9.2006 a personálny rozkaz riaditeľa Vojenského branného spravodajstva č. V.-XX zo dňa 31.7.2006 a vec vrátil na ďalšie konanie okrem iného uviedol, že minister
obrany nemal právomoc rozhodnúť o premiestnení žalobcu, pretože táto právomoc patrila vedúcemu služobného úradu, z čoho možno vyvodiť, že rozhodnutie v tejto časti bolo vydané orgánom, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc a je v tejto časti nulitné. Žalobca poukázal na ďalšie personálne opatrenia voči jeho osobe: správne konanie o zaradení do zálohy, správne konanie o prepustení zo služobného pomeru, opakované prepustenie zo služobného pomeru. Uvedením nezákonným konaním žalobca utrpel vážnu ujmu, bol nezákonne odvolaný zo zastávajúcej funkcie riaditeľa odboru vo Vojenskom obrannom spravodajstve, bolo mu nezákonne zrušené vyčlenenie pre Vojenské obranné spravodajstvo a bol nezákonne premiestený do podriadenosti náčelníka Generálneho štábu OS SR. Ministerstvo obrany SR po doručení rozsudku NS SR zo dňa 27.1.2010, sp. zn. 2 Sžo 81/2009 a rozsudku zo dňa 12.1.2010, sp. zn. 8 Sžo 1/2009 nekonalo a nevydalo žiadne rozhodnutie. Žalobca ďalej požiadal MO SR v zákonnej lehote o obnovu konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru, vo veci je vedené súdne konanie. Prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka je nezákonné, neodôvodnené, ide o absolútne neplatný právny úkon, došlo k ukráteniu žalobcu na jeho dovtedy priznanom funkčnom plate. Výška služobného platu žalobcu ako riaditeľa odboru Vojenského obranného spravodajstva bola v čase jeho odvolania z funkcie približne 2.120 eur mesačne. Žalobca vyčíslil škodu vzniknutú od roku 2006 v sume 146.088 eur, poukázal na valorizáciu platov, postup do vyššieho platového stupňa, nárok na riadnu dovolenku, nárok na rôzne príspevky vyplývajúce zo služobného pomeru. Požadovanú výšku nemajetkovej ujmy odôvodnil aj psychickými a osobnými útrapami. Disciplinárne nebol nikdy potrestaný.
2. Žalovaný sa k uplatnenému návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 26.2.2012 kde uviedol, že každé jedno z rozhodnutí o ktoré žalobca opiera svoj návrh nie je rozhodnutím pri ktorom by išlo o výkon verejnej moci, čo je jedna z podmienok na uplatnenie nároku a prípadnej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Podľa jeho právneho názoru sa jedná o konanie o ochranu osobnosti a z toho titulu namieta premlčanie nárokov navrhovateľa minimálne v časti týkajúcej sa rozhodnutí z roku 2007 o prepustení navrhovateľa zo služobného pomeru, ktoré sú právoplatné a vykonateľné, neboli napadnuté na súde preskúmacou žalobou.
3. Žalobca reagoval na tvrdenia žalovaného písomným podaním zo dňa 5.3.2013. Personálny rozkaz o zaradení do zálohy je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože nebol vydaný a doručený účastníkovi konania v zákonom stanovenej lehote. Samotné rozhodnutia o zastavení správnych konaní zo strany príslušného správneho orgánu sú v rozpore so zákonom z dôvodu, že žalobca ako bývalý profesionálny vojak nemá v súčasnej dobe priznané procesné postavenie účastníka konania podľa z. č. 346/2005 Z.z., a preto voči jeho osobe nie je možné ďalej konať. Žalovaný priznal svoje pochybenie a je ochotný uznať len časť škody, a to do momentu prepustenia zo služobného pomeru, t.j. do 9.7.2007. Žalovaný odmietal uznať ušlý zisk, ako aj nemajetkovú škodu. Jedná sa o nezákonné rozhodnutia, ale aj o nesprávny úradný postup, minister obrany konal ako správny orgán, nulitnosť jeho rozhodnutia konštatoval aj NS SR, rovnako aj prieťahy v konaní ( sp. zn. 8 Sžnč/1/2011, 8Sžnč/2/2011). Časť ujmy vyplatilo VOS, hoci je to iný subjekt ako ten, ktorý žalobcu prepustil, t.j. Generálny štáb OS SR. Žalobca špecifikoval svoju škodu nasledovne: 200.000 eur titulom nemajetkovej ujmy, 12.937,41 eur titulom majetkovej ujmy. Dňa 31.7.2007 bolo žalobcovi oznámené vedenie správneho konania vo veci ukončenia vyčlenenia a premiestnenia do podriadenosti náčelníka GŠ OS SR. Bol mu odobratý služobný preukaz, musel odovzdať kľúče, mobil, vypratať svoju služobnú kanceláriu. Potom ako bol zaradený do personálnej zálohy, bolo s ním začaté konanie o prepustení zo služobného pomeru a, ktoré bolo ukončené ustanovením do funkcie, z ktorej bol neskôr opakovane prepustený do zálohy, prvýkrát 21.12.2006, personálny rozkaz bol pre nezákonnosť zrušený a nový personálny rozkaz bol vydaný dňa 9.8.2007.
4. Žalovaný sa k tvrdeniam žalobcu vyjadril písomne. Žalobcovi bolo personálnym rozkazom ministra obrany SR č. V.-XX z 31.7.2006 podľa § 60 ods. 1 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky ukončené dočasné vyčlenenie ne plnenie úloh organizačných zložiek Vojenského spravodajstva a podľa § 57 ods. 1 z. č. 346/2005 Z.z. bol dňom 1.8.2006 premiestnený do podriadenosti náčelníka Generálneho štábu OS SR. Proti personálnemu rozkazu bol podaný rozklad, ktorý minister obrany rozhodnutím zo dňa 4.9.2006 zamietol a personálny rozkaz č. V.-XX z 31.7.2006 potvrdil. NS SR napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Nakoľko v tomto období žalobca už nebol vojakom, vo veci sa nemohlo konať, preto žalobca podal žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy. NS SR prikázal správnemu orgánu konať. Minister obrany SR vydal vo veci konečné rozhodnutie dňa 29.6.2011, ktorým zastavil konanie vi veci dočasného vyčlenenia a premiestnenia žalobcu. Personálnym rozkazom riaditeľa VOS č. V.-
XX z 31.7.2006 bol žalobca podľa § 58 ods. 1 písm. a) z. č. 346/2005 Z.z. odvolaný z doterajšej funkcie. Minister obrany SR zmenil personálny rozkaz rozhodnutím zo dňa 4.9.2006 a odvolal žalobcu z doterajšej funkcie. Uvedené rozhodnutie napadol a Najvyšší súd SR rozhodol rozsudkom sp. zn. 8Sžo/1/2009 z 12.1.2010 tak, že personálny rozkaz riaditeľa VOS č. V.-XX zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V tomto období už žalobca nebol profesionálnym vojakom, preto minister obrany a ani riaditeľ VOS vo veci nemohli ďalej konať, preto podal žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Najvyšší súd SR na základe podanej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy rozhodol uznesením z 26.5.2011,č.k. 8Sžnč/2/2011-56, že uložil žalovanému povinnosť konať a vydať rozhodnutie v správnom konaní. Riaditeľ VOS rozhodnutím č. VS120-136-2/2011 z 30.6.2011 zastavil konanie vo veci odvolania žalobcu z funkcie, ku ktorému došlo personálnym rozkazom riaditeľa VOS č. V.-XX z 31.7.2006. Personálnym rozkazom náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 1395 z 3. 8.2006 bol žalobca podľa § 62 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z.z. od 1.8.2006 zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov. Personálnym rozkazom náčelníka GŠ OS SR č. XXXX z 30.10.2006 bol žalobca podľa § 53 písm. d) z. č. 346/2005 Z.z. od 1.11.2006 ustanovený do funkcie starší vojenský poradca Odboru prípravy na zastúpenie vo veliteľstvách NATO Personálneho úradu Štábu personálneho manažmentu Generálneho štábu ozbrojených síl SR (VÚ 6363, miesto výkonu štátnej služby Bratislava). Personálnym rozkazom náčelníka GŠ OS SR č. XXXX z 20.12.2006 bol podľa § 70 ods. 1 písm. g) z. č. 346/2005 Z.z. bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, jeho služobný pomer skončil dňom doručenia rozhodnutia, a to 20.12.2006. Žalobca podal proti personálnemu rozkazu odvolanie o ktorom rozhodol minister obrany SR rozhodnutím č. OÚ 22-85/2007 z 13.6.2007 tak, že personálny rozkaz náčelníka GŠ OS SR č. 2223 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Ďalším personálnym rozkazom náčelníka GŠ OS SR č. XXX z 9.7.2007 bol žalobca podľa § 70 ods. 1 písm. g) v spojení s § 13 ods. 1 písm. m) z. č. 346/2005 Z.z. a § 10 ods. 1 písm. h) a § 18 ods. 3 z. č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorého služobný pomer skončil dňom 9.7.2007. Personálny rozkaz nadobudol dňa 25.7.2007 právoplatnosť a už nemôže byť napadnutý žiadnym opravným prostriedkom. Žalobca žiadosťou z 5.6.2010 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žiadal náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ušlý zisk a nemajetkovú ujmu v celkovej výške 214.523,88 eur. Na žiadosť reagoval Úrad právnych služieb MO SR listom z 2.12.2010 a následne uhradil žalobcovi sumu 1.586,47 eur ako rozdiel na služobnom príjme žalobcu za obdobie od 1.8.2006 do 9.7.2007. Ministerstvo obrany SR vo veci nevystupovalo a nekonalo ako orgán verejnej moci, ale ako zamestnávateľ, pretože išlo o typický pracovný vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom na ktorý sa vzťahuje zákon č. 346/2005 Z.z. a v danom prípade nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. V prejednávanej veci vystupovali konajúce orgány ako zamestnávateľ, služobný úrad žalobcu vo veciach jeho služobného pomeru podľa z. č. 346/2005 Z.z. Žalovaný tvrdí, že iba v prípade ak konajúce orgány vykonávali kompetencie podľa § 12 zákona č. 575/2001 Z.z. konali by ako orgány verejnej moci pri výkone verejnej moci. Žalovaný namieta nárok uplatnený žalobcom aj v prípade, ak by sa na prípad vzťahoval zákon č. 514/2003 Z.z. V súvislosti s priebehom služobného pomeru žalobcu došlo k vydaniu viacerých personálnych rozhodnutí, avšak zrušené boli len dve rozhodnutia, a to personálny rozkaz riaditeľa VOS č. V.-XX z 31.7.2006, ktorým bol žalobca odvolaný z doterajšej funkcie a personálny rozkaz ministra obrany SR č. V.-XX z 31.7.2006, ktorým bolo žalobcovi ukončené dočasné vyčlenenie na plnenie úloh organizačných zložiek VOS a zároveň bol premiestnený do podriadenosti náčelníka GŠ OS SR. Nezákonnosť ostatných rozhodnutí namieta iba žalobca. Ostatné rozhodnutia okrem personálnych rozkazov č. V.-XX T. V.-XX neboli nikdy zmenné alebo zrušené a preto podľa tvrdenia žalovaného nie sú splnené podmienky na náhradu škody. Rovnako žalobca kvalifikovaným spôsobom nepreukázal nesprávny úradný postup. Od právoplatnosti personálnych rozhodnutí už márne uplynula už márne uplynula trojročná premlčacia lehota a preukázanie ich prípadného nesprávneho úradného postupu tak nie je objektívne možné. Dočasné vyčlenenie profesionálneho vojaka nie je inštitútom, ktorý zaručuje celoživotné poslanie, na ktoré sa odvoláva žalobca. S poukazom na žalobcove vyjadrenia žalovaný má za to, že v predmetnej veci sa jedná o ochranu osobnosti v zmysle Občianskeho zákonníka. Právo na nemajetkovú ujmu v peniazoch sa premlčuje. Premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na základe uvedeného žalovaný namieta premlčanie nárokov žalobcu. Žalovaný uznal zodpovednosť za rozdiel na služobnom plate žalobcu v celkovej výške 1.586,47 eur za obdobie od neplatného skončenia dočasného vyčlenenia žalobcu (31.7.2006) do skončenia služobného pomeru žalobcu (9.7.2007) tak, ako by žalobcovi patrilo, ak by k skončeniu jeho dočasného vyčlenenia nedošlo. Nárok žalobcu na zaplatenie škody (nemajetkovej ujmy v peniazoch) vo výške 212.937,41 eur neuznáva. Výška žalobcom uplatneného nároku je nepreskúmateľná. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi v
dôsledku vydania nezákonných rozhodnutí ( personálny rozkaz č. V.-XX a personálny rozkaz č. V.-XX) bola uhradená. Dôvod pre vznik nároku žalobca nijakým spôsobom nepreukázal ani nijako neodôvodnil ani požadovanú výšku nemajetkovej ujmy.
5. Žalobca po zvolení si právneho zástupcu zaslal súdu písomné vyjadrenie k prednesu žalovaného. S jeho názormi nesúhlasil, v konaní nejde o pracovnoprávny spor, ale o konanie správneho orgánu pri výkone jeho právomoci. Uvedené konštatoval aj Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa 31.5.2013. Ďalším rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.6.2013, č.k. 1S 278/2010-133 bolo poukázané na to, že žalovaný mal z úradnej povinnosti nariadiť obnovu konania vo veci prepustenia profesionálneho vojaka zo služobného pomeru na základe ním podaného návrhu. Žalovaný nijako neuhradil skutočnú škodu, ušlý zisk, ani úroky z omeškania. Na NS SR prebiehalo konanie o preskúmanie zákonnosti postupu žalovaného pri nepovolení obnovy konania pri nezákonnom skončení služobného pomeru žalovaného, z toho dôvodu žalobca žiadal o prerušenie súdneho konania. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 24.2.2014 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5 Sžo/50/2013. NS SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil a rozhodnutie žalovaného o nepovolení obnovy konania týkajúceho sa skončenia služobného pomeru zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
6. Na pojednávaní konanom dňa 10.5.2016 žalobca podal návrh na späťvzatie žaloby v časti a návrh na pripustenie zmeny žaloby. Podanie odôvodnil skutočnosťami, že žalovaný na základe rozhodnutia NS SR zo dňa 17.9.2014, sp. zn. 5Sžo/50/2013 vo veci konal a následne príslušný správny orgán vydal rozhodnutie náčelníkom GŠ OS SR o povolení obnovy konania a následnom samostatnom rozhodnutí pod č. KaGŠ-147/3-98/2015-PravO zo dňa 25.2.2015 o zrušení nezákonne vydaného personálneho rozkazu č. XXX zo dňa 9.7.2007, čím došlo k tomu, že jeho služobný pomer profesionálneho vojaka sa riadne obnovil a trval po celú dobu od prepustenia, t.j. od 9.7.2007. Vzhľadom k vyššie uvedenému bolo náčelníkom GŠ OS SR vydané rozhodnutie č. 107 zo dňa 31.3.2015 o priznaní a doplatení služobného platu za čas neplatného skončenia služobného pomeru, od 9.7.2007 do 12.3.2015. Žalobcovi bola doplatená suma len na jeho služobnom plate vo výške 141.539,88 eur, preto v tejto časti zobral žalobu späť. V zmysle § 17 ods. 1 z. č. 514/2003 Z.z. si žalobca uplatňuje aj ušlý zisk za nevyplatenú mzdu a to vo výške ustanovených úrokov z omeškania na čas od splatnosti jednotlivých náhrad platu až do ich riadneho uhradenia zo strany žalovaného. Pre vzniknuté psychické útrapy, vážne následky a vzniknutú škodu si žalobca uplatňuje aj nemajetkovú ujmu vo výške 71.397,53 eur. Vyššie uvedené podanie bolo žalobcom upresnené písomným podaním zo dňa 17.5.2016. Keďže podaním zo dňa 5.3.2013 žalobca upresnil špecifikáciu škody na sumu 212.937,41 eur, pozostávajúcu z nemajetkovej ujmy v sume 200.000 eur, majetkovej ujme v sume 12.937,41 eur a úrokov z omeškania berie žalobu v časti 12.937,41 eur späť a naďalej požadoval náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 200.000 eur.
7. K podaniam žalobcu podal žalovaný vyjadrenie. Poukázal na viaceré rozhodnutia v zmysle ktorých úroky z omeškania na čas od splatnosti jednotlivých náhrad platu až do ich riadneho uhradenia zo strany žalovaného ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch nepredstavuje majetkovú ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím vo forme ušlého zisku, ktorý mohol poškodený vzhľadom na bežný chod vecí očakávať. Žalobcom uplatnený ušlý zisk je len fiktívny ušlý zisk. Žalovaný je toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom špecifikácie ušlého zisku a jeho konkrétnej výšky. Výška nemajetkovej ujmy nemôže presiahnuť výšku odškodnenia obete násilného trestného činu. Právo na náhradu majetkovej ujmy v peniazoch sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote, preto z dôvodu vznesenia námietky žalovaného tento neuznáva nárok žalobcu, výška žalobcom uplatniteľného nároku je nepreskúmateľná, dôvody pre vznik nároku nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa existencie príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a tvrdenou nemajetkovou ujmou žalobcu. Porušenie práva zo strany žalovaného nebolo sankcionované len samotným konštatovaním porušenia práva, ale žalovaný uhradil žalobcovi aj spôsobenú škodu. Žalovaný opätovne namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore.
8. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 26.1.2017 Okresný súd Bratislava III pripustil zmenu žalobného návrhu o ušlý zisk, t.j. o úroky z omeškania.
9. Na pojednávaní konanom dňa 17.4.2018 žalobca zobral žalobu späť v časti požadovaného ušlého zisku. Ďalej upresnil petit žaloby a žiada nemajetkovú ujmu vo výške 71.397,53 eur. Žalobca má za to, že žaloba bola podaná včas, nakoľko svoj nárok mohol uplatniť až od rozhodnutí NS SR z roku
2010, pretože individuálne správne akty žalovaného boli záväzné, právoplatné a vykonateľné. V otázke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie má žalobca za to, že žalovaný ako orgán verejnej moci vydal individuálne správne akty. Žalovaný zotrval na svojich doterajších tvrdeniach.
10. Na preukázanie rozhodujúcich skutočností sa žalobca dovolával vykonania dokazovania
- listinami : rozhodnutie ministra obrany SR pod č. V.-XXX-X/XXXX zo dňa 4.9.2006 (čl. 14), personálny rozkaz ministra obrany SR evidovaný pod č. V.-XX zo dňa 31.7.2006 (čl. 18), rozsudok NS SR zo dňa 27.1.2010, sp. zn. 2 Sžo 81/2009 (čl. 20), personálny rozkaz riaditeľa VOS č. V.-XX zo dňa 31.7.2006 (čl. 36), rozhodnutie NS SR zo dňa 12.1.2010, sp. zn. 8Sžo/1/2009 (čl. 37), list ministra obrany SR zo dňa 10.6.2010 a 2.12.2010 (čl. 50, 51), personálny rozkaz náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. XXXX (čl. 54), rozhodnutie náčelníka GŠ OS SR z 10.11.2006 (čl. 56), personálny rozkaz č. XXXX zo dňa 30.6.2006 (čl. 57), personálny rozkaz č. XXXX zo dňa 20.12.2006 (čl. 59), rozhodnutie ministra obrany SR č. 22-85/2007 (čl. 61), rozhodnutie náčelníka GŠ OS SR č. XXX (čl. 67), rozhodnutia NS SR (čl. 70, 76), rozsudok KS v BA zo dňa 10.11.2011 (čl. 82), rozhodnutie ministra obrany SR zo dňa 29.6.2011 (čl. 95), rozhodnutie riaditeľa VOS zo dňa 30.6.2011 (čl. 99), žiadosť o predbežné prerokovanie nároku (čl. 107), rozsudok KS v BA zo dňa 31.5.2013 (čl. 187), rozsudok KS v BA zo dňa 27.6.2013 (čl. 193),rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžo/50/2013 (čl. 215), rozhodnutie náčelníka GŠ OS SR z 28.1.2015 (čl. 235), rozhodnutie náčelníka GS OS SR z 25.2.2015 (čl. 239), personálny rozkaz riaditeľa VOS č. 119 zo dňa 12.3.2015 (čl. 242),
- Žalovaný predložil listinné dôkazy, rozsudok NS ČR, sp. zn. 25 Cdo/2857/2005 (čl. 281), uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 403/2012-12 (čl. 283), uznesenie Ústavného súdu I. ÚS 248/2016-21 (čl. 287), rozsudok OS BA III zo dňa 5.10.2016 (čl. 347),
11. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len z. č. 514/2003 Z.z.), tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
12. Podľa § 2 písm. a) a b) z. č. 514/2003 Z.z., na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, orgán verejnej moci je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) z. č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. Podľa § 6 ods. 1 z. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 9 ods. 1 z. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
13. Na zistenie skutkového stavu vykonal súd dokazovanie listinami, výsluchmi strán sporu.
14. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.2010 vyplýva, že personálny rozkaz ministra obrany SR č. V.-XX zo dňa 31.7.2006 v spojení s rozhodnutím ministerstva obrany SR č. VS100-955-5/2006 zo dňa 4.9.2006 bol zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Rovnako boli rozsudkom NS SR zo dňa 12.1.2010, sp. zn. 8Sžo/1/2009 zrušené rozhodnutia MO SR č. VO100-955-6/2006 zo dňa 4.9.2006 v spojení s personálnym rozkazom riaditeľa VOS č. V.- XX z 31.7.2006 a vec bola vrátená ministerstvu obrany na ďalšie konanie. Personálnym rozkazom
náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 985 z 9.7.2007 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka a jeho služobný pomer skončil dňom 9.7.2007. Rozhodnutím náčelníka GŠ OS SR zo dňa 28.1.2015 bola povolená obnova konania a ďalším rozhodnutím náčelníka GŠ OS SR zo dňa 25.2.2015 bol zrušený personálny rozkaz č. XXX zo dňa 9.7.2007, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru. Následne bol personálnym rozkazom riaditeľa vojenského spravodajstva č. 119 zo dňa 12.3.2015 zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov a personálnym rozkazom č. XXX zo dňa 31.3.2015 mu bol priznaný a doplatený služobný plat za čas neplatného skončenia jeho služobného pomeru, t.j. od 9.7.2007 do 12.3.2015 vo výške 141.539,88 eur.
15. Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je absolútnou objektívnou zodpovednosťou, čiže tejto zodpovednosti za nemožno zbaviť. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nastáva bez ohľadu na zavinenie. V konaní o náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je súd sám povinný na základe opisu rozhodujúcich skutočností posúdiť, či si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú:
- nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup,
- existencia škody,
- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. Nesprávne rozhodnutie orgánu verejnej moci musí byť priamou príčinou škody. Existenciu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci, resp. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ako aj existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou (eventuálne nemajetkovou ujmou) musí preukázať žalobca. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť.
16. Súd pri právnom posúdení nároku na náhradu škody postupoval v zmysle z. č. 514/2003 Z.z.. Žalobca a žalovaný nemajú rovnocenné postavenie, práve naopak ide o prípad kedy štátny orgán rozhoduje autoritatívne o právach a povinnostiach žalobcu. V prípade správnosti tvrdení žalovaného by v žiadnom prípade nemohla byť daná právomoc správnych súdov, ale vec by sa riešila v pracovnoprávnom spore na príslušnom okresnom súde. Žalobca si žalobným návrhom neuplatňuje náhradu mzdy ako je tomu pri pracovnoprávnych sporoch vyplývajúcich z neplatného skončenia pracovného pomeru, ale uplatňuje si škodu a nemajetkovú ujmu, ktorú spôsobil žalovaný nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom.
17. Súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného v otázke premlčania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko v zmysle § 6 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom čo v predmetnej veci nastalo rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.1.2010 a 12.1.2010. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy a premlčuje sa v trojročnej premlčacej dobe, ktorá žalobcovi plynie odo dňa doručenia vyššie uvedených rozhodnutí NS SR. Žalobca podal žalobu dňa 26.9.2012 v trojročnej premlčacej lehote.
18. V zmysle § 17 ods. 1 z. č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 107 zo dňa 31.3.2015 (keďže v spise absentuje príslušné rozhodnutie, súd vychádzal zo zhodného tvrdenia oboch strán sporu) bol žalovanému priznaný a doplatený plat za čas neplatného skončenia služobného pomeru, t.j. od 9.7.2007 do 12.3.2015. Rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu OS SR č. k. KaGŠ-147/3-94/2014 zo dňa 28.1.2015 o povolení obnovy konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, rozhodnutím č.k. KaGŠ-147/3-98/2015-PravO, ktorým bol zrušený personálny rozkaz č. XXX zo dňa 9.7.2007 o prepustení zo služobného pomeru, personálnym rozkazom riaditeľa vojenského spravodajstva č. 119 zo dňa 12.3.2015 a rozhodnutím č. XXX zo dňa 31.3.2015 došlo ku konštatovaniu porušenia práva zo strany žalovaného a uhradeniu skutočnej škody žalobcovi.
Nemajetková ujma je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti. Takáto ujma sa teda bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry fyzickej osoby. Všeobecné súdy otázku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch posudzujú cez existenciu závažnej ujmy spočívajúcej v okolnostiach za ktorých došlo k porušeniu práva, jeho intenzite, dopadu a dôsledkom, ktoré musia byť z objektívneho hľadiska značné. Nestačí len tvrdenie, že nemajetková ujma vznikla; nemajetková ujma a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom musia byť preukázané. Žalobca sa obmedzil len na konštatovanie zdravotných, psychických a osobných problémov.
19. Keďže žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, súd rozhodol tak, ako je v I. výroku rozsudku uvedené.
20. O čiastočnom späťvzatí žaloby, t.j. v časti úrokov z omeškania, súd rozhodol v zmysle § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
21. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, prihliadnuc zamietnutiu žaloby a k tomu, že odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje / § 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné / § 358 CSP/. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje /§ 362 ods. 1, veta prvá CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).