Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/158/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu IMUNO - ALERGO s.r.o., so sídlom Nejedlého 67,69, 841 02 Bratislava, IČO 35 866 837, právne zastúpeného Mgr. B. R., advokátom, so sídlom kancelárie H. 5, XXX XX S., proti žalovanému Jozef Santoris - STRECHY A KRYTINY, s miestom podnikania SNP 60/3, 972 51 Handlová, IČO 40 044 327, právne zastúpenému JUDr. Y. C., advokátkou, so sídlom kancelárie R. XX, XXX XX N., o zaplatenie 2 274,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 9Cb/24/2014-410 zo dňa 10. januára 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a znalcovi Ing. Milanovi Beniakovi, s miestom výkonu činnosti Kosorín 168, Janova Lehota priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 2 274,58 euro s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe cenovej ponuky žalovaného 9043 z 9.3.2011 uzatvoril so žalovaným ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, ktorou sa žalovaný zaviazal, že pre žalobcu vykonať rekonštrukciu rodinného domu číslo XXX na parcele XXXX v obci S. O., okres S. A., zapísaný na liste vlastníctva XXX. Ako dôkaz priložil kópiu cenovej ponuky z 9.3.2011, kópiu zmluvy o dielo z 27.4.2011 vrátane príloh, výpis z listu vlastníctva. Podľa cenovej ponuky číslo 9043 sa žalovaný zaviazal vykonať : impregnáciu reziva v celkovej hodnote 525 eura, stavbu novej strešnej konštrukcie v hodnote 2 000 euro, stavbu dreveného gángu v hodnote 620 eur, osadenie PHI a kontralatovanie v hodnote 344 eur, vylatovanie strešnej roviny pod krytinu v hodnote 420 eur, osadenie žľabového systému v hodnote 440 eur, osadenie strešných okien v hodnote 750 eur, pokrytie strechy krytinou v hodnote 2 674 eur, t.j. práce v celkovej hodnote 7 773 eur. Podľa cenovej ponuky sa žalovaný zaviazal dodať materiál : Bochemit QB Bechemit plus a Borowood v hodnote 380 eur, pätky na osadenie stĺpikov 12 ks v hodnote 85 eur, bituménový pás za 260 eur, závitové tyče, matky podložky v hodnote 112 eur, Judadach 115 gr. 6 bal. po 75 m2 v hodnote 765 eur, Tyvek obojstranná páska 10 bal. po 50 bm v hodnote 50 eur, vetracia mriežka v hodnote 80 eur, klampiarsky materiál v hodnote 2 235,5 eur, rezivo na stavbu v hodnote 4 952 eur, strešné okná Roto v hodnote 5 029 eur, krytina pozinkovaný materiál za 5 280 eur a pásovina na osedlanie krokiev 40x2x800 mm 65 ks v hodnote 120 eur, materiál v celkovej hodnote 19 348 eur. Zmluvné strany sa v čl. 3 zmluvy dohodli, že žalovaný zhotoví dielo najneskôr do šiestich týždňov po ukončení murárskych prác, po úhrade ceny materiálu v hodnote 19 348 eur a úhrade

zálohy za práce v celkovej výške 1 373 eur. V bode 9 zmluvy sa strany dohodli, že dielo bude odovzdané na základe podpísaného odovzdávacieho protokolu. V článku 8 zmluvy o dielo sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi záručnú dobu 24 mesiacov, ktorá mala začať plynúť dňom podpisu odovzdávacieho protokolu. V žalobe uviedol, že v súvislosti s prácami, ktoré mali byť v zmysle zmluvy vykonané, žalobca vyplatil žalovanému nasledovné sumy : zálohu za vykonávanie prác vo výške 1 000 eur dňa 23.5.2011, platbu za vykonávanie prác za prvý týždeň vo výške 900 eur dňa 3.8.2011, platbu za vykonávanie prác za druhý týždeň vo výške 900 eur dňa 16.8.2011, platbu za vykonávanie prác za tretí týždeň vo výške 900 eur dňa 16.8.2011, platbu za vykonávanie prác za štvrtý týždeň vo výške 900 eur dňa 9.9.2011, platbu za vykonávanie prác za piaty týždeň vo výške 900 eur dňa 30.9.2011, platbu za vykonávanie prác za šiesty týždeň vo výške 900 eur dňa 10.10.2011, t.j. sumu v celkovej výške 6 400 eur. V súvislosti s materiálom, ktorý mal byť v zmysle zmluvy dodaný, žalobca vyplatil žalovanému nasledovné sumy : platbu vo výške 6 641 eur dňa 23.5.2011, platbu vo výške 13 907 eur dňa 16.8.2011, platbu vo výške 1 064 eur dňa 6.2.2012, t.j. sumu v celkovej výške 21 612 eur. Ku dňu 6.2.2012 žalobca v zmysle podmienok zmluvy o dielo uhradil žalovanému hodnotu materiálu a prác v celkovej výške 28 012 eur. Vzhľadom na to, že zhotovenie diela si vyžiadalo ďalšie práce a ďalší materiál, žalobca na základe dodatkov vyplatil žalovanému dodatočnú sumu v celkovej výške 11 810,50 eur. Žalobca tak uhradil žalovanému sumu v celkovej výške 39 822,50 eur. Napriek tomu, že žalobca uhradil žalovanému cenu diela v plnom rozsahu, žalovaný dielo riadne nedokončil a neodovzdal ho, a to aj napriek opakovaným urgenciám zo strany žalobcu. Vzhľadom na pretrvávajúcu nečinnosť žalovaného si žalobca u spoločnosti BSF, Banskoštiavnická stavebná firma, s.r.o. so sídlom Radničné námestie 10/A, 969 01 Banská Štiavnica, IČO 36 663 611, objednal práce v súvislosti s dokončením diela. Uvedená spoločnosť dielo dokončila a opravila nedostatky diela vzniknuté v dôsledku nesprávneho postupu žalovaného. K tomu predložil listinné dôkazy : kópia rozpočtu s výkazom - dobudovanie žľabového systému zo dňa 6.5.2013 - príloha č. 14, kópia rozpočtu s výkazom

- podhľady, vstupy, ukotvenie väznica zo dňa 6.5.2013 - príloha č. 15, kópia rozpočtu s výkazom - drevený obklad venca zo dňa 8.5.2013 - príloha č. 16. Výzvou na plnenie zo dňa 31.3.2014, doručenej žalovanému dňa 3.4.2014, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na odovzdanie zhotovených častí diela, na vrátenie uhradenej časti ceny diela predstavujúcej hodnotu prác, ktoré žalovaný nevykonal a hodnotu materiálu, ktorý žalovaný nedodal, ako aj na náhradu spôsobenej škody. K týmto tvrdeniam predložil listinný dôkaz : kópia výzvy na plnenie zo dňa 31.3.2014 - príloha č. 17. Žalovaný do dnešného dňa časť zhotoveného diela žalobcovi neodovzdal a ani mu nevrátil sumu prijatú nad rozsah skutočne vykonávaných prác a dodaného materiálu. Vzhľadom na nečinnosť žalovaného, žalobca listom zo dňa 16.7.2014, doručeným žalovanému dňa 18.7.2014, odstúpil od zmluvy (kópia odstúpenia od zmluvy zo dňa 16.7.2014 - príloha č. 18).

3. Žalobca požiadal Ing. Milana Beniaka, znalca z odboru stavebníctvo, pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľnosti, o vypracovanie znaleckého posudku, ktorého predmetom bolo posúdiť a určiť dátum, do ktorého bolo objektívne možné najskôr dielo žalovaným dokončiť, posúdiť správnosť odborného postupu žalovaného pri zhotovovaní diela do okamihu prevzatia prác náhradným zhotoviteľom, t.j. do dňa 26.4.2013, posúdiť, určiť a vyčísliť hodnotu materiálu, ktorý žalovaný podľa zmluvy mal žalobcovi dodať a ktorý mu napriek jeho úhrade nedodal, posúdiť, určiť a vyčísliť hodnotu prác, ktoré žalovaný podľa zmluvy mal pre žalobcu vykonať a ktoré pre neho napriek úhrade nevykonal a posúdiť, určiť a vyčísliť náklady, ktoré žalobca musel vynaložiť na odstránenie vád diela vzniknutých v dôsledku nesprávneho postupu pri zhotovovaní diela žalovaný.

4. Znalec v znaleckom posudku č. 74/2014 zo dňa 28.10.2014 okrem iného uviedol : v zmluve dohodnutý termín 6 týždňov bol vzhľadom k objednanému rozsahu dodávok stavebných materiálov a prác dostatočne dlhý, žalovaný nenaimpregnoval celú časť reziva, chýbala časť stavebného reziva (časť pásikov, koníkov a časť obkladu pohľadu), pohľad nebol zhotovený z hobľovaných dosák na zraz, napriek tomu, že to bolo dohodnuté, koníky boli dostatočne ukotvené v obvodovej stene domu, spoje väznica - stĺpik neboli čapované, napriek tomu, že to bolo dohodnuté, väznica nebola pevne spojená (pripevnená) s betónovým stĺpom, skrútené väznice neboli prepojené s krokvami, stužujúci železobetónový veniec v časti verandy nebol dostatočne zateplený, chýbala časť klampiarskych prvkov systému a žľabový odvodňovací systém bol nesprávne vyspádovaný. Znalec v znaleckom posudku ďalej určil, že žalovaný nedodal žalobcovi nasledujúci dohodnutý materiál : drevené rezivo (pásiky, koníky, obklad podhľadu) v objeme 1,88 m3 z celkového množstva 20,29977 m3, cena za m3 = 205 eur x 1,88 + 20% DPH, čo predstavuje hodnotu 461,80 eur a klampiarsky materiál: 2x koleno DN 120 á 9,16 eur/ks = 18,32 eur, 1ks kotlík DN 120 á 88,09 eur/ks = 8,09, 4 bm zvod DN 120 á 8,21 eur/bm

= 34,04 eur, 4ks objímka zvodu DN 120 á 3,33 eur/ks = 13,32 + 20% DPH, čo predstavuje hodnotu 88,53 eur, t.j. materiál v celkovej výške 550,33 eur. Zo záveru znaleckého posudku ďalej vyplýva, že žalovaný pre žalobcu nevykonal nasledovné dohodnuté práce : práce v súvislosti s impregnáciou stavebného reziva v objeme 1,87725 m3 z celkového množstva 20,29977 m3, á 25 eur/m3, čo predstavuje hodnotu 46,93 eur, práce v súvislosti s dreveným rezivom v objeme 1,88 m3 v hodnote 300 eur, práce v súvislosti s osadením klampiarskeho materiálu (ktorý nebol dodaný) v hodnote 40 eur a práce v súvislosti s osadením strešných okien v hodnote 750 eur, t.j. práce v celkovej výške 1 136,93 eur. Znalec vo svojom posudku ďalej uvádza náklady vynaložené žalobcom za účelom odstránenia vád diela : upevnenie väznice v hodnote 40 eur (48 eur s DPH), demontáž pohľadu v hodnote 65 eur (78 eur s DPH), montáž pohľadu v hodnote 80 eur (96 eur s DPH), montáž roštu pod pohľad v hodnote 100 eur (120 eur s DPH), hranolčeky 50/50 mm k roštom v hodnote 37,77 eur (45,32 eur s DPH) a vyspádovanie dažďových žľabov v hodnote 200 eur, teda náklady v celkovej výške 587,32 eur.

5. Podľa žalobcu je nepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 27.4.2011 k uzavretiu zmluvy o dielo podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal, že pre žalobcu vykoná dielo v podobe rekonštrukcie rodinného domu a žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi cenu za zhotovenie diela v celkovej výške 27 121 eur, ktorú žalobca žalovanému v plnom rozsahu dňa 6.2.2012 uhradil. Zmluva o dielo spolu s prílohami presne definovala rozsah prác, ktoré má žalovaný pre žalobcu vykonať a taktiež určovala materiál potrebný na vykonanie diela, ktorý sa zaviazal obstarať žalovaný. Zmluvné strany sa v čl. 3 zmluvy o dielo dohodli, že žalovaný zhotoví dielo najneskôr do šiestich týždňov po skončení murárskych prác, po úhrade materiálu v celkovej výške 19 348 eur a úhrade zálohy za práce v celkovej výške 1 000 eur. Nakoľko žaloba splnil tieto podmienky ku dňu 6.2.2012, bolo povinnosťou žalovaného dokončiť dielo najneskôr do 18.3.2012. Žalovaný v tejto lehote dielo nedokončil a ani ho riadne neodovzdal, čím porušil svoje záväzky vyplývajúce z § 537 ods. 1 a § 554 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na pretrvávajúcu nečinnosť žalovaného, žaloba dňa 26.4.2013 poveril dokončením diela a opravou vykonaných nedostatkov na diele náhradného zhotoviteľa spoločnosť BSF, Banskoštiavnická stavebná firma, s.r.o., čo viedlo podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka k zániku záväzku žalovaného dokončiť dielo a tým aj k odpadnutiu právneho dôvodu (zmluvy o dielo), na základe ktorého žalobca žalovanému plnil. Zo záveru znaleckého posudku č. 74/2014 zo dňa 28.10.2014 vyplýva, že žalovaný nevykonal všetky práce a nedodal celý materiál, na ktorých plnenie sa zmluvou zaviazal. Podľa znaleckého posudku celková suma prijatá žalovaným nad rozsah vykonaných prác a dodaného materiálu predstavuje sumu 1 687,26 eur. Nakoľko žalobca uhradil žalovanému cenu diela aj v tej časti prác a materiál, ktorú žalovaný nezrealizoval, v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa cenou týchto prác a materiálu na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, pričom sumu bezdôvodného obohatenia je žalovaný v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný žalobcovi vydať. Súčasne sa žalobca v súlade s § 373 v spojení s § 380 Obchodného zákonníka domáha voči žalovanému náhrady nákladov v celkovej výške 587,32 eur, ktoré musel vynaložiť za účelom odstránenia vád vzniknutých na diele v dôsledku nesprávneho postupu žalovaného pri zhotovovaní diela. Výzvou na plnenie doručenej žalovanému dňa 3.4.2014, žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, náhradu škody a na riadne odovzdanie zhotovenej časti diela za účelom zachovania práva na uplatnenie zodpovednosti za vady v rámci 24-mesačnej záručnej doby podľa článku 8 zmluvy o dielo. Vzhľadom na to, že žalovaný časť zhotoveného diela žalobcovi neodovzdal, žalovaný listom zo dňa 16.7.2014 v súlade s § 345 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka odstúpil od zmluvy. Keďže si žalobca uplatnil u žalovaného nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a náhrady škody dňa 3.4.2014, žalovaný bol podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinný uhradiť tieto nároky žalobcovi ku dňu 4.4.2014. Nakoľko si žalovaný tento peňažný záväzok riadne a včas nesplnil, žalobca si voči nemu v súlade s § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. uplatňuje úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2 274,58 eur od 5.4.2014 až do zaplatenia.

6. Na skutkový stav zistený dokazovaním výsluchom strán sporu, svedkov, znalca a listinami (odsek 3.

- 25. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) aplikoval súd prvej inštancie 261 ods. 1, § 265, § 266 ods. 1 - 4, § 324 ods. 3, 4, § 345 ods. 1, 23, § 346 ods. 1, 2, § 347 ods. 1, 2, 3, § 350 ods. 1, § 351, § 365 ods. 1, § 368 ods. 2, § 380, § 536 ods. 1 - 3, § 541, § 562 ods. 1, 2, 3, § 428 ods. 1, 2, § 564, § 436 ods. 1 - 4, § 437 ods. 1 - 5, § 455, § 458 Obchodného zákonníka a § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že bola uzavretá zmluva o dielo s dodatkami. Predmet zmluvy bol stanovený prílohou - cenovou

ponukou. Záväzkový vzťah posúdil podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

7. Z vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že strany uzavreli zmluvu o dielo, premetom ktorej boli práce podľa cenovej ponuky, ktorá bola prílohou zmluvy o dielo. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2 274 eur s odôvodnením, že podľa znaleckého posudku celková suma prijatá žalovaným nad rozsah vykonaných prác a dodaného materiálu predstavuje 1 687,26 eur. Nakoľko žalobca uhradil žalovanému cenu diela za práce a materiál, ktoré žalovaný nezrealizoval a nedodal, v zmysle § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka sa bezdôvodne obohatil. Súčasne sa žalobca v súlade s § 373 a 380 Obchodného zákonníka domáhal náhrady nákladov vo výške 587,32 eur, ktoré musel vynaložiť na odstránenie vád diela v dôsledku nesprávneho postupu žalovaného pri zhotovovaní diela. Vzhľadom k tomu že žalovaný časť diela žalobcovi neodovzdal, žalovaný listom z 16.7.2014 odstúpil podľa § 345 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka od zmluvy. Výzvou z 3.4.2014 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia a škody a na riadne odovzdanie diela, na uplatnenie zodpovednosti za vady. Žalobca si teda uplatňoval v konaní nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody z vadného plnenia. Bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť tak, že žalobca žalovanému zaplatil za celé dielo (podľa základnej zmluvy o dielo), hoci dielo nebolo celé vykonané a materiál nebol celý dodaný. Predpokladom takéhoto nároku je podľa názoru súdu prvej inštancie preukázanie rozsahu dokončenia diela, aby bolo možné spoľahlivo ustáliť rozsah diela, ktoré žalovaný mal vykonať a nevykonal. Pokiaľ sa žalobca domáhal materiálu, ktorý mal byť dodaný, podľa názoru súdu v tomto prípade pri zmluve o dielo v zmysle § 455 Obchodného zákonníka aj vlastníctvo materiálu, ktorý zabezpečoval žalovaný na vykonanie diela prechádza na objednávateľa až prevzatím diela, dovtedy nebezpečenstvo straty a zničenia znáša dodávateľ. Nepochybne išlo v tomto prípade o zmluvu s postupným čiastkovým plnením, kedy možno odstúpiť od zmluvy iba ohľadne čiastkového plnenia, s ktorým je dlžník v omeškaní. Žalovaný uznal, že je v omeškaní s dokončením verandy a žľabového systému, prejavil záujem toto dokončiť, avšak po príchode na stavbu už práce vykonávala iná firma, čo žalobca nespochybnil. V prípadoch určených Obchodným zákonníkom vzniká právo na odstúpenie od zmluvy ako to ustanovujú §§ 345-347 pri omeškaní dlžníka, avšak podmienkou pre odstúpenie je poskytnutie primeranej lehoty na plnenie. V tomto prípade nešlo vzhľadom na celý priebeh vzťahu žalobcu a žalovaného o omeškanie, ktoré by malo za následok, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa podľa zákona predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Teda išlo o nepodstatné porušenie, kedy vzniká právo odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. Podľa § 362 ods. 2 Obchodného zákonníka ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím. Tento prípad nenastal, preto bolo povinnosťou objednávateľa poskytnúť primeranú lehotu na dokončenie diela aj reálne, nielen deklaratórne umožniť žalovanému dokončenie diela. Výzva, ktorú žalobca zaslal vyzývala žalovaného len na odovzdanie zhotovených častí diela a vrátenie sumy za nedodaný materiál a práce (vo výzve bolo žiadaných 1 682,26 eur) a za spôsobenú škodu (bolo žiadaných 677,7 eur). Podľa § 350 Obchodného zákonníka účinky odstúpenia od zmluvy teda nastali v tomto prípade podľa zákona v primeranej lehote.

8. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný bol v omeškaní, poukázal súd prvej inštancie na to, že žalobca ďalej netvrdil ani preukázal odkedy dokedy toto omeškanie trvalo, tieto posúdil ako nepostačujúce všeobecné tvrdenia. Naopak, žalobca pripustil svoje omeškanie v trvaní 2 mesiacov na jar 2012. Podľa zmluvy o dielo bolo stranami dohodnuté, že ak sa prerušia práce zo strany investora na viac ako 10 dní, práce sa zúčtujú, ukončia a pokračovať sa bude po vzájomnej dohode. Podľa tohto dojednania strany aj postupovali, ako to vyplýva z vyjadrení obidvoch strán, počtu dodatkov k zmluve. Ešte pred výpoveďou (správne má byť odstúpením od zmluvy) zo strany žalobcu nastúpila na práce iná firma, ktorá práce dokončila. Pokiaľ tvrdil žalobca že sa žalovaný bezdôvodne obohatil o nedodaný materiál, bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že dohodnutý materiál na stavbu dodaný nebol. Je z listín preukázané, že dojednaná suma zo zmluvy o dielo za materiál bola v priebehu plnenia navýšená jednak v sume za okná, za strešnú krytinu, tak ako to tvrdil žalovaný a ako to vyplýva zo zmluvných dodatkov a e-mailov. Pokiaľ sa domáhal žalobca zaplatenia nedodaného materiálu, treba uviesť, že z e-mailu (č.l.303), ktorý predložil žalovaný, je zrejmé, že žľabový systém bol dodaný na stavbu. Žalobca nijakým spôsobom napriek uvedenému e-mailu nepreukázal, že by reklamoval nedodanie materiálu, resp. že by

materiál nebol dodaný. Treba uviesť, že ak by toto žalobca preukázal, z dokazovania - úhrad žalobcu a faktúr vyplynulo, že suma 1 373 eur za práce, ktorá mala byť dodatočne zaplatená podľa tzv. základnej zmluvy o dielo, uhradená nebola. Z komunikácie medzi projektantom a žalobcom vyplýva, že žalobca vôbec nevedel, či mu žalovaný dlhuje, alebo nie, dokonca v jednom momente konštatoval Ing. N., že v debete bol žalovaný. Pokiaľ bol v konaní predložený znalecký posudok, obsahujúci tvrdenia o tom, že nebola naimpregnovaná časť reziva, v časti stavby gángu chýbala časť stavebného reziva - časť pásikov, koníkov a časť obkladu, podhľad mal byť zhotovený z hobľovaných dosák na zraz, spoje väznica - stĺpy mali byť čapované - neboli, väznica nebola pevne spojená s betónovým stĺpom, boli skrútené väznice, neboli prepojené s krokvami, nedostatočne zateplený stužujúci veniec v časti verandy, chýbala časť klampiarskych prvkov, žľabový systém nebol správne vyspádovaný, že na stavbu gángu nebol dodaný materiál - rezivo za 461,80 eur s DPH, klampiarsky materiál za 88,53 eur, nebolo naimpregnované rezivo v objeme 1,87725 m3 a dodatočná imregnácia zabezpečená objednávateľom bola za 46,93 eur, neurobená práca na gángu - pásiky 0,15 m3, koníky 0,4 m3, obklad podhľadu 1,33 m3 celkom neurobená práca za 300 eur, že neboli dodané práce na osadení klampiarskeho materiálu za 40 eur, nebolo zrealizované osadenie strešných okien za 750 eur s DPH a znalec uzavrel, že náklady, ktoré musel objednávateľ vynaložiť na odstránenie vád dreveného gángu boli na upevnenie väznice 40 eur, demontáž podhľadu 65 eur, montáž podhľadu 80 eur, montáž roštu pod podhľad 100 eur, hranolčeky k roštom 37,77 eur, celkove 387, 32 eur s DPH, súd prvej inštancie z výpovede znalca zistil, že podkladom pre podanie znaleckého posudku boli výlučne tvrdenia a podklady od projektanta žalobcu, zmluva o dielo, projekt a fotodokumentácia, pričom tieto všetky podklady nemal súd k dispozícii. Znalec nemal možnosť ohliadnuť objekt v čase, kedy žalovaný ukončil práce, posudok podával v roku 2014, dokonca množstvo práce vykonanú za žalovaného nebol schopný špecifikovať ani majiteľ firmy, ktorá nastúpila po žalovanom. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie v súčasnosti nemožno bez akýchkoľvek pochýb zistiť, a to ani znaleckým dokazovaním, aké množstvo prác žalovaný pre žalobcu zo základnej zmluvy o dielo nevykonal, a už vôbec nie, aký materiál nedodal, pretože do skladu na stavbe mali neustále prístup aj iné osoby a ustáliť tak mieru bezdôvodného obohatenia, ktoré by takto malo vzniknúť na strane žalovaného. Z podkladov, ktoré mal znalec k dispozícii nebolo možné zistiť, aké množstvo materiálu nebolo dodané, len aké množstvo bolo použité na stavbe, resp. zabudované. Tiež závery o nenamontovaní okien sa ukázali nesprávne. Preto súd prvej inštancie nepovažoval posudok v žiadnom smere za relevantný, účelom posudku bolo zjavne kompenzovať dôkaznú núdzu u žalobcu. Tvrdenia znalca o nenamontovaní okien boli vyvrátené tvrdeniami žalobcu i žalovaného, fotodokumentáciou, ktorá bola súčasťou komunikácie medzi projektantom a žalovaným, ako aj touto komunikáciou, samotný žalobca i znalec tieto skutkové tvrdenia v priebehu pojednávania opravili tak, že okná namontované boli, ale mali byť namontované zadarmo. Pokiaľ toto žalobca tvrdil, súd prvej inštancie sa s tým nestotožnil. Cenová ponuka, na ktorú odkazovala zmluva jednoznačne obsahovala ustanovenie o cene za montáž okien, nepripúšťajúce rôzny výklad, cena bola stanovená na 750 eur. Montáž bola nesporne vykonaná. Ustanovenie obsiahnuté v poznámke cenovej ponuky, že v prípade montovania okien Velux budú namontované zdarma a o trvaní ponuky jeden mesiac, sa nemohli vzťahovať na dojednanie ceny montáže okien ani na celú ponuku ako takú, pretože by to znamenalo, že celá zmluva o dielo jej podstatné časti by platila len mesiac (ako príloha zmluvy). Išlo by o výklad v rozpore s ustanovením § 266 ods.1 Obchodného zákonníka. Že sa poznámka vzťahovala na prvotnú ponuku vyplýva aj zo systematického začlenenia poznámky. Napokon žalobca nepreukázal, že by boli montované okná Velux s lemovaním a príslušenstvom, v prípade ak by išlo o dojednanú podmienku zmluvy (i lemovanie bolo naceňované dodatočne), čo však podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo. Z e-mailovej komunikácie a prednesených tvrdení strán mal súd prvej inštancie za preukázané, že práce na stavbe sa snažil koordinovať projektant, zároveň do toho zasahoval i žalobca, s ohľadom na svoje finančné možnosti, hoci toto je úlohou stavebného dozoru. Postup vo fakturáciách bol neprehľadný aj pre žalobcu, čo sám pripustil v komunikácii so žalovaným.

9. Pri posudzovaní nároku žalobcu ako práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody ako bola špecifikovaná, teda náklady vynaložené na odstránenie následkov vadného plnenia, súd prvej inštancie dospel k záveru, že ani bezdôvodné obohatenie ani škoda neboli vykonaným dokazovaním bez akejkoľvek pochybnosti preukázané. Znalecký posudok vychádzal výlučne z tvrdení žalobcu, resp. jeho stavebného dozoru, obsahu zmluvy a projektu (tvrdenia o nenamontovaní okien, ktoré znalec na pojednávaní dementoval, o nedodaní žľabového systému, o nedodaní reziva), pretože jeho základom neboli zistenia znalca na mieste stavby v čase, keď žalovaný ukončil svoje práce, ale vychádzal výlučne z tvrdení autorského dozoru v tejto veci. Objektívne zistenia, ku ktorým by bol prípadne privolaný aj žalovaný, by viedli k zisteniu nespochybniteľného rozsahu nedokončenia

diela. Takéto zistenia súdu prvej inštancie po vykonaní navrhnutých dôkazov absentovali. Pokiaľ nemožno ustáliť rozsah dodaných prác žalovaným, je bez významu zisťovanie rozsahu zaplatených súm žalobcom. Vzhľadom na dokončenie diela inou firmou bolo podľa názoru súdu prvej inštancie nemožné akýmkoľvek spôsobom tento stav zistiť. Nakoniec aj znalec sám na pojednávaní poukázal, že pri postupe objednávateľa a zhotoviteľa v tejto veci boli porušené viaceré obvyklé postupy, nemal k dispozícii stavebný denník, vôbec nebolo odovzdané stavenisko a pod... a podľa e-mailu (č.l. 31) nevedel rozsah prác po žalovanom špecifikovať ani B. O. z firmy BSF.

10. S poukazom na § 351 Obchodného zákonníka súd prvej inštancie dôvodil, že odstúpením od zmluvy v tomto prípade nezanikli všetky práva povinnosti zo zmluvy, teda i práva z vád, pretože podľa prejavenej vôle strán a vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po skončení zmluvy. Pokiaľ boli v znaleckom posudku konštatované náklady na odstránenie vád : upevnenie väznice 40 eur, demontáž podhľadu 65 eur, montáž podhľadu 80 eur, montáž roštu pod podhľad 100 eur, hranolčeky k roštom 37,77 eur, spolu 387,32 eur s DPH, nebolo žalobcom tvrdené ani preukázané, kedy boli vady zistené, kedy a akým spôsobom boli oznámené žalovanému, teda nebola splnená notifikačná povinnosť toho kto vady zistil, čo je základný postup uvedený Obchodnom zákonníku pri zistení akýchkoľvek vád. Žalovaný absenciu takéhoto postupu zo strany žalobcu namietal. Preto tieto nároky súd prvej inštancie s poukazom na § 560 a nasl. a §§ 428 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka nepovažoval za dôvodné a tieto zamietol.

11. Vzhľadom na to, že hneď po uzavretí zmluvy žalobca požadoval ďalšie v základnej zmluve neurčené práce (demontáž krovu) a plynulo dodával i ďalšie dohodnuté práce, podľa dodatkov, pričom omeškanie bolo zistené i na strane žalobcu i na strane žalovaného, následne v júli 2012 bez ohľadu na dovtedy zaužívaný postup, žiadal žalobca zaslanie všetkých faktúr, ďalej číslo účtu v banke, čím podmieňoval zaplatenie faktúry, ktorou zase žalovaný podmieňoval ďalšie pokračovanie v prácach, ďalej že bez upozornenia žalovaného stavbu prevzala iná firma, že v priebehu vzájomného vzťahu sám žalobca nevedel stav vzájomných pohľadávok so žalovaným, bol súd prvej inštancie toho názoru, že uplatnený nárok je v rozpore aj so zásadami poctivého obchodného styku a preto nemôže byť súdom priznaný.

12. Žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal súd prvej inštancie podľa § 255 náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci, v celom rozsahu. Podľa § 258 a § 259 priznal súd prvej inštancie znalcovi trovy v celom rozsahu, ktoré mu vznikli výsluchom v konaní.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ . Posúdením obsahu tohto odvolania (§ 123 a § 124 ods. 1 odvolací súd ustálil, že podaným odvolaním žalobca napadol výrok rozsudku v celom rozsahu. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie okrem iného aj tým, že žalobca nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, nepreukázal vznik škody a že predpokladom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je preukázanie rozsahu dokončenia diela, ktoré podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno v tomto prípade, vzhľadom na dokončenie diela náhradným zhotoviteľom, žiadnym spôsobom zistiť. Žalobca predložil v konaní listinné dôkazy, ktorými preukázal, že žalobca zaplatil žalovanému hodnotu materiálu podľa zmluvy o dielo vo výške 19 348 eur ku dňu 16.8.2011, ktorý deň mal byť podľa č. III zmluvy dňom začatia prác. Bolo povinnosťou žalovaného dokončiť dielo a odovzdať dielo žalobcovi najneskôr do 25.9.2011. Napriek opakovaným urgenciám žalobcu žalovaný dielo nikdy nedokončil, čo viedlo k tomu, že žalobca dňa 6.5.2013 poveril dokončením diela náhradného zhotoviteľa a od zmluvy o dielo so žalovaným odstúpil. Pokiaľ súd prvej inštancie v rozsudku namietal správnosť postupu žalobcu pri odstúpení od zmluvy, že žalobca pred odstúpením od zmluvy neposkytol žalovanému primeranú lehotu na plnenie a nešlo k podstatné porušenie zmluvy, žalobca poukázal na výpoveď konateľa žalobcu MUDr. S. N. na pojednávaní dňa 23.11.2015, v ktorej uviedol aj to, že na jar 2012 žalovaný zmizol, nebol dostupný, neodpovedal na elektronickú korešpondenciu a žalovaného zastihol na stavbe v sv. X.. V auguste 2012 sa žalovaný vrátil na stavbu žalobcu, dokončoval práce na streche. V septembri 2012 nebol žalovaný opäť dostihnuteľný a od novembra 2012 na stavbe nerobil. Výpoveď konateľa žalobcu žalovaný nenamietal a nepreukázal opak skutočností, ktoré z výpovede vyplynuli. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie iba konštatuje, že žalovaný uznal omeškanie s dokončením verandy a žľabového systému, že prejavil záujem dielo

dokončiť, avšak po príchode na stavbu už práce vykonávala iná firma, čo žalobca nespochybnil, pričom tieto konštatovania uvádza bez časových údajov, ktoré sú pre vec podstatné. Žalovaný mal dielo realizovať do 25.9.2011, avšak preukázateľne dielo nedokončil ani do mája 2013, kedy žalobca po tom, čo konateľ žalobcu osobne vyzval žalovaného na plnenie, oprávnene poveril dokončením diela tretiu osobu. Žalovanému nevznikla zmluvná ani zákonná povinnosť oznámiť žalovanému dokončenie diela treťou osobou. Vzhľadom na správanie žalovaného považoval žalobca oznámenie za nerealizovateľné. S odkazom na § 537 ods. 1 a § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka je žalobca toho názoru, že zmluva o dielo nezanikla v dôsledku odstúpenia od zmluvy, ako to nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie, ale v dôsledku toho, že žalobca z dôvodov neplnenia povinností žalovaným poveril dokončením diela náhradného zhotoviteľa, čím vytvoril stav, kedy nebolo možné žalovaným dielo dokončiť a tým aj odpadol právny dôvod, na základe ktorého žalobca plnil žalovanému. Žalovaný sa s plnením záväzku dostal do výrazného niekoľkoročného časového omeškania, ktoré preukázateľne nebolo zapríčinené konaním žalobcu. Žalovaný v konaní neoznačil jediný dôkaz o tom, že do 6.5.2013 mu žalobca akýmkoľvek spôsobom bránil v riadnom dokončení diela. Žalovaný vzhľadom na rozsah omeškania so zhotovením diela porušil zmluvu podstatným spôsobom a žalobca bol oprávnený od zmluvy odstúpiť bez toho, aby poskytol žalovanému primeranú lehotu na plnenie. Posúdenie, či medzi stranami sporu išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V konaní žalobca súdu nepochybne preukázal, že medzi ním a žalovaným došlo k uzavretiu platnej zmluvy o dielo, ktorého rozsah a výšku ceny diela špecifikuje zmluva. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že v zmysle podmienok zmluvy uhradil žalovanému hodnotu materiálu a prác v celkovej výške 28 012 eur a na základe následných dodatkov k zmluve sumu vo výške 39 822,50 eur. Žalovaný túto skutočnosť nespochybnil, sám na pojednávaní dňa 14.12.2016 uviedol, že v konaní predložil všetky faktúry, ktoré žalobcovi účtoval v súvislosti so zmluvou o dielo a dodatkami celkom vo výške 38 562 eur. Uvedením častí stavby, ktoré zostali nedorobené a uvedením vád, ktoré boli odstránené treťou osobou, prostredníctvom konateľa žalobcu, stavbyvedúceho C. A., projektanta Y.. X.. W. N. ako aj zo záverov znaleckého posudku č. 74/2014 zo dňa 28.10.2014, žalobca v konaní preukázal, že obdržaním celej dohodnutej ceny diela a nesplnením povinnosti dohodnuté dielo dokončiť, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu získaním plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Skutkové zistenia týkajúce sa znaleckého posudku a námietka súdu prvej inštancie o nesprávnosti znaleckého posudku sú podľa názoru žalobcu nesprávne. Znalec vychádzal z dokumentácie, ktorú si vyžiadal, z projektovej dokumentácie a z fotografií zachytávajúcich stav zhotovovaného diela pred jeho dokončením treťou osobou. Z týchto fotografií je možné definovať stav a rozsah nedokončeného diela v konkrétnom čase. Znalec dal jednoznačnú odpoveď na odbornú otázku na posúdenie, či bolo objektívne možné určiť rozsah nevykonaných prác žalovaným. Súd prvej inštancie v skutočnosti bez náležitého vysvetlenia znalecký posudok ako celok neakceptoval. Žalovaný dostal plnenie aj za tú časť diela, ktorú objektívne a preukázateľne nerealizoval. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno ohľadne základu nároku a pokiaľ je tento základ dôvodný, nemôže súd žalobu pre neunesenie dôkazného bremena žalobu zamietnuť. Pokiaľ by bola výška bezdôvodného obohatenia nejasná aj napriek záverom znaleckého posudku, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s touto otázkou v súlade s § 264 ods. 1 CSP. Žalobca sa proti žalovanému domáha náhrady spočívajúcej v bezdôvodnom obohatení, nie vydania materiálu, a preto je bezpredmetné, kto zo zmluvných strán bol v danom okamihu jeho vlastníkom a kto niesol zodpovednosť za jeho stratu, či zničenie (§ 455 Obchodného zákonníka). Žalobca tvrdil, že ním označený materiál žalovaný nikdy nedodal a túto skutočnosť žalovaný v konaní nevyvrátil. Záver súdu prvej inštancie o nepriznaní nároku pre porušenie zásady poctivého obchodného styku považuje žalobca za absolútne nedôvodný. Neexistuje jediná skutočnosť, ktorá by preukazovala, že žalobca sa dopustil konania porušujúceho túto zásadu a nenasvedčujú tomu ani skutočnosti uvádzané súdom prvej inštancie. Za nepravdivé skutkové zistenie považuje žalobca hodnotenie súdu prvej inštancie, že žalobca podmieňoval úhradu ceny diela poskytnutím čísla účtu zo strany žalovaného. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný doručil žalobcovi faktúry, na ktorých absentoval údaj o čísle účtu, čoho následkom bola výzva žalobcu adresovaná žalovanému o jeho doplnenie. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie absentujú zistenia o tom, ako sa súd okrem znaleckého dokazovania vysporiadal s ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä listinami, výsluchom konateľa žalobcu, svedkov, ako tieto dôkazy vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti a z akého dôvodu na niektoré z nich vôbec neprihliadal. Tento nedostatok odôvodnenia rozsudku má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že podľa jeho názoru rozhodol súd prvej inštancie správne po skutkovej a právnej stránke a svoje rozhodnutie dostatočne zdôvodnil. Žalovaný v konaní uvádzal, že na základe základnej cenovej ponuky na sumu 27 121 eur, ktorá bola navýšená o práce nezahrnuté v projekte o sumu 2 405 eur a odsúhlasená žalobcom, mu mal žalobca zaplatiť spolu sumu 29 526 eur, žalobca zaplatil sumu 28 153 eur; rozdiel v sume 1 373 eur žalobca nezaplatil. Ostatné platby boli žalovanému zaplatené na základe viacerých dodatkov za práce dohodnuté dodatočne, ktoré neboli nezahrnuté v pôvodnom projekte k rekonštrukcii stavby. K vytýkaným nedokončeným prácam (najmä na verande), z ktorého dôvodu žalobca odstúpil od zmluvy po dielo, žalovaný poukázal na to, že sám žalobca práce na verande niekoľkokrát odkladal, čo vyplynulo z e-mailovej komunikácie strán sporu. Proti znaleckému posudku č. 74/2014 zo dňa 28.10.2014 znalca Ing. Milana Beniaka, ktorý predložil žalobca, žalovaný vzniesol námietky spochybňujúce správnosť jednotlivých položiek a spôsob ich určenia, v posudku boli ocenené položky za práce, ktoré boli v skutočnosti vykonané. Pokiaľ sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, musí byť jeho výška jednoznačne špecifikovaná. Napriek vzneseným námietkam a nepresnostiam v znaleckom posudku, žalobca ďalšie dokazovanie nenavrhol. Žalovaný považuje za správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že bezdôvodné obohatenie a ani výška škody za vytknuté vady neboli vykonaným dokazovaním preukázané bez akýchkoľvek pochybností. Znalec vo vyjadrení uviedol, že vychádzal len z podkladov sprostredkovaných žalobcom, nemal k dispozícií stavebný denník a fotosnímky nemal k dispozícii ku všetkým položkám. Nový zhotoviteľ firma BSF Banská Štiavnica začala vykonávať práce už 26.4.2013 a znalecký posudok bol vyhotovený dňa 28.10.2014. Podľa názoru žalovaného z dôvodu týchto nejasností je znalecký posudok nepoužiteľný. Súd prvej inštancie vychádzal z predložených dôkazov, tieto správne vyhodnotil a vo veci rozhodol. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

15. K vyjadreniu žalovaného doručenému právnemu zástupcovi sa žalobca nevyjadril.

16. Žaloba žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 2 274,58 eur s príslušenstvom došla súdu prvej inštancie dňa 31.12.2014.

17. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) v znení neskorších predpisov.

18. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

19. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

20. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 posudzoval procesné podmienky, úkony súdu a strán sporu do 30.6.2016 podľa právneho stavu za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 .

21. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

22. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1

CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

23. Odvolací súd v odvolacom konaní za aplikácie § 380 ods. 2 posudzoval z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok, splnenie ktorých, tak ako je vyššie uvedené, posúdil a hodnotil podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného žalovaným za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (§ 470 ods. 2 . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach a o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám sporu uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces.

24. V rámci postupu podľa § 380 ods. 2 sa odvolací súd zaoberal a posudzoval odvolacie tvrdenia žalobcu s procesným charakterom, ktoré sa týkajú povinnosti súdu prvej inštancie vysporiadať sa s nejasnosťou výšky bezdôvodného obohatenia napriek záverom znaleckého posudku v súlade s § 264 ods. 1 a tvrdeným nedostatkom odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie spočívajúceho v absencii zistení o tom, ako sa súd prvej inštancie okrem znaleckého dokazovania vysporiadal s ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä listinami, výsluchom konateľa žalobcu, výsluchom svedkov, ako tieto dôkazy vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti a z akého dôvodu na niektoré z nich vôbec neprihliadal, ktoré majú za následok jeho nepreskúmateľnosť.

25. Znalecký posudok č. 74/2014 zo dňa 28.10.2014 predložený v konaní žalobcom (ako dôkaz predložený spolu so žalobou) sa od 1.7.2016 posudzuje podľa § 209 ods. 1 ako súkromný znalecký posudok, pri ktorom za splnenia podmienok podľa § 209 ods. 2 je procesný postup jeho vykonávania ako dôkazu rovnaký ako pri znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca podľa § 208 CSP, vrátane možnosti výsluchu znalca o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku. Predloženým znaleckým posudkom (okrem iných dôkazov) žalobca tvrdil a preukazoval základ a výšku uplatneného peňažného nároku proti žalovanému, jednak titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého zaplatením prác a materiálu, ktoré žalovaný na diele nevykonal a ktoré žalovaný na dielo nedodal podľa zmluvy o dielo, v dôsledku čoho žalobca odstúpil od zmluvy o dielo a jednak titulom náhrady škody vzniknutej vynaložením nákladov na odstránenie vád diela v dôsledku nesprávneho postupu žalovaného pri jeho vykonávaní. Námietka žalobcu o povinnosti súdu prvej inštancie vysporiadať sa s nejasnosťou výšky bezdôvodného obohatenia napriek záverom znaleckého posudku v súlade s § 264 ods. 1 CSP, ktorý súd prvej inštancie bez náležitého vysvetlenia ako celok neakceptoval, v danom sporovom konaní neobstojí. V spore medzi žalobcom a žalovaným nastala situácia spornosti žalobou uplatneného nároku, teda tých relevantných skutočností, ktorými žalobca odôvodňoval základ nároku. Odôvodnená a možná úvaha súdu určenia výšky nároku odhadom, ktorú nemožno zistiť dokazovaním a táto je v rovine poznatkov odôvodnených a dôvodne predpokladaných s čo najvyššou mierou pravdepodobnosti, prichádza do úvahy podľa citovaného procesného ustanovenia len pri nárokoch, ktorých existencia je zrejmá v takom vecnom rozsahu, že dáva dostatok preukázaných podstatných údajov a informácií pre aplikáciu a použitie tohto ustanovenia, pretože povinnosť súdu je limitovaná riešením a otázkami, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v odseku 28. odôvodnenia jeho rozsudku na str. 25, že žalobca v konaní ani znaleckým dokazovaním, výsluchom znalca, výsluchom B. O. a C. A. nepreukázal rozsah diela (práce a materiál) zhotoveného žalovaným.

26. Odvolacie tvrdenie žalobcu o nedostatku odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie spočívajúceho v absencii zistení o tom, ako sa súd prvej inštancie okrem znaleckého dokazovania vysporiadal s ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä listinami, výsluchom konateľa žalobcu, výsluchom svedkov, ako tieto dôkazy vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti a z akého dôvodu na niektoré z nich vôbec neprihliadal, ktoré majú za následok jeho nepreskúmateľnosť, posudzoval odvolací súd z hľadiska kritérií a náležitostí písomného vyhotovenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 v spojení s čl. 15 základných princípov a § 191 ods. 1 upravujúcich zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Civilný sporový poriadok určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie

rozsudku. Odvolacím tvrdením žalobca namieta vyhodnotenie dôkaznej situácie pri uplatňovaní zásady voľného hodnotenia dôkazov. Preskúmaním vykonaného dokazovania vrátane vyjadrení sporových strán a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že v súlade s § 220 ods. 2 rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje záväznú logickú štruktúru odôvodnenia, logickú postupnosť. Odôvodnenie rozsudku v jednotlivých označených odsekoch obsahuje uvedenie toho, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, vyjadrenie žalovaného a použitie prostriedkov procesnej obrany, obsahuje dôkazy, ktorými vykonal súd prvej inštancie dokazovanie a z ktorých zistil podstatné skutkové zistenia a skutkový stav v súhrne, v ktorom súd prvej inštancie uviedol preukázané a nepreukázané skutkové okolnosti sporu a právne posúdenie veci vrátane citácie aplikovaných a interpretovaných právnych predpisov hmotného práva. Odvolací súd posúdením celého obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil absenciu zákonných náležitostí podľa citovaného ustanovenia, zakladajúcu opodstatnenosť odvolacieho tvrdenia žalobcu. Z odôvodnenia rozsudku je dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti považoval súd prvej inštancie za podstatné pre právne posúdenie veci a ako sa s nimi vysporiadal aj v rámci voľného hodnotenia dôkazov. Úvaha súdu prvej inštancie v odsekoch 26. a 28. odôvodnenia má oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd nezistil v odvolacom konaní dôvod na iný skutkový záver ako bol ustálený súdom prvej inštancie, že žalobca pre dôvodnosť svojho nároku neuniesol v spore dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno).

27. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

28. V odsekoch 3. - 25. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie podrobne uvádza obsah jednotlivých skutkových zistení a tvrdení prezentovaných stranami sporu pri použitú prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vrátane nespornej skutočnosti o uzavretí zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným a dodatkov k tejto zmluve. Predmet, rozsah a cena diela podľa zmluvy o dielo zo dňa 27.4.2011 vyplývajú zo skutkového záveru uvedeného v odseku 3. odôvodnenia. V odseku 4. odôvodnenia súd prvej inštancie uvádza sumu, ktorú žalobca v období od 23.5.2011 do 29.11.2012 zaplatil žalovanému na jeho účet za vykonávané dielo, pričom táto suma 39 822,50 eur je totožná ako tvrdil žalobca v žalobe. Z vykonaného dokazovania a vyjadrení uvedených v odsekoch 9. - 22. odôvodnenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, nepochybne vyplýva, že predmet a rozsah zmluvy o dielo zo dňa 27.4.2011 bol daný objednávkou prác a jej podrobným rozpisom v cenovej ponuke č. 9043 z marca 2011 (prílohy zmluvy) a tomuto rozsahu prác zodpovedala dohodnutá cena diela, termín začatia a ukončenia prác, pričom termín začatia a ukončenia prác v rozsahu predmetu zmluvy o dielo a cenovej ponuky bol podmienený skončením murárskych prác a zaplatením ceny materiálu, zálohy a ďalších platieb podľa článku 5. zmluvy o dielo. Žalobca v žalobe tvrdil, že podmienky podľa čl. 5 zmluvy splnil ku dňu 6.2.2012 a preto bolo povinnosťou žalovaného dokončiť dielo najneskôr do 18.3.2012. Tvrdenie žalobcu o splnení podmienok ku dňu 6.2.2012 je aj podľa názoru odvolacieho súdu bez opory nielen v zmluvných podmienkach dojednaných v zmluve o dielo, prípadne v dodatkoch, ale je bez opory v preukázaných zisteniach týkajúcich sa priebehu vykonávania diela žalovaným na stavbe žalobcu, najmä tých, ktoré uviedol súd prvej inštancie v odseku 10. odôvodnenia. V konaní bolo preukázané, že predmet a rozsah diela sa menil, strany sporu sa ako zmluvné strany dohodli postupne na ďalších prácach na diele. Okrem iných bolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané, že v novembri 2011 sa zmluvné strany dohodli na výstavbe terasy na jar 2012, pričom ešte dňa 15.5.2012 žalobca oznámil žalovanému, že na terasu sa idú nanášať pätky a betónovať nové. Žalobca prostredníctvom Ing. Arch. W. N., projektant s poverením konzultovať projekt so žalovaným, komunikoval so žalovaným

a v období od 22.11.2012 do 17.1.2013 sa komunikácia týkala ďalších dodatkov k zmluve o dielo (odsek 12. odôvodnenia rozsudku), v tomto období žalovaný fakturoval žalobcovi ceny podľa dodatkov k zmluve o dielo, okrem iných aj faktúrou splatnou dňa 15.7.2012 za dodatky X. a XX., faktúrou splatnou dňa 16.7.2012 za dodatky XIII., XIV. a XV., faktúrou splatnou dňa 18.7.2012 za dodatok IX., faktúrou splatnou dňa 20.10.2012 za dodatky XIV. a XV., faktúrou platnou dňa 16.11.2012 za dodatok XXIV., faktúrou splatnou dňa 29.11.2012 za dodatok XXV. a faktúrou splatnou dňa 7.2.2013 za dodatok XXVI. Dňa 17.12.2012 oznámil žalovaný Ing. Arch. W. N., že na stavbu doviezol kompletný žľabový systém. Dňa 5.4.2013 sa komunikácia zmluvných strán týkala nacenenia zádveria, prístavby a verandy. Dňa 24.4.2013 oznámil žalovaný žalobcovi ukončenie prác, dokončenie verandy a ukončenie žľabového systému. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že počas uvedeného obdobia sa komunikácia zo strany žalovaného týkala aj úhrad faktúr, ktoré žalobca neuhradil. K určitému (presne neurčenému) posunu termínu vykonania diela došlo aj z dôvodu, že v novembri 2011 žalobca zmenil subjekt vykonávajúci na stavbe murárske práce, z ktorého dôvodu nemohol žalovaný vykonávať dielo. Listinné dôkazy označené v odsekoch 10. - 12. odôvodnenia popierajú tvrdenia žalobcu, že na jar 2012 nebol žalovaný na stavbe, že zmizol a nebol dostupný.

29. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považuje odvolací súd za správny názor súdu prvej inštancie, že zmluvné strany v priebehu vykonávania diela postupovali podľa čl. 6. zmluvy o dielo, podľa ktorého v prípade prerušenia prác na viac ako 10 dní zo strany investora alebo nesplnenia čl. 5. zmluvy sa práce na rekonštrukcii ukončia, zúčtujú a pokračovanie bude nasledovať po dohode nového termínu oboch strán a v prípade nepriazne počasia sa termín ukončenia adekvátne predĺži. V súlade s obsahom čl. 3., 5. a 6. zmluvy o dielo odvolací súd na zdôraznenie správnosti skutkových záverov súdu prvej inštancie poukazuje na skutočnosť, že pri určení termínu začatia plynutia 6-týždňovej lehoty na vykonanie diela žalovaným ako zhotoviteľom vychádzal žalobca iba zo skutočnosti reálneho zaplatenia ceny materiálu potrebného na práce a zo zaplatenia zálohovej (preddavkovej) ceny práce (ktoré mal žalobca zaplatiť žalovanému pred začatím vykonávania diela) bez toho, aby zohľadnil a konkretizoval aj ďalšiu podmienku predstavujúcu skončenie murárskych prípravných prác. Termín zaplatenia ceny materiálu a zálohy ceny stavebných prác určený žalobcom na 6.2.2012 nemožno v zmysle dohodnutých podmienok zmluvy o dielo, prípadne i dodatkov, považovať za rozhodný dátum pre posúdenie, že žalovaný sa s vykonaním diela dostal omeškania po uplynutí 6-týždňovej dohodnutej lehoty a v omeškaní je od 19.3.2012.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu na zistený skutkový stav súd prvej inštancie správne aplikoval § 345 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a ich aplikáciou a výkladom vyvodil, že zo strany žalovaného, ktorý preukázateľne nedokončil dielo v dohodnutom rozsahu, išlo o nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti a pre možnosť odstúpenia od zmluvy pri nepodstatnom porušení zmluvnej povinnosti musí byť splnená podmienka podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka spočívajúca v nesplnení povinnosti ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej žalobcom v danom prípade na dokončenie diela. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný vyhlásil, že svoj záväzok nesplní. Naopak z e-mailovej komunikácie a z výsluchu žalovaného bolo preukázané, že žalovaný mal záujem práce na diele dokončiť a za týmto účelom sa dostavil na stavbu. Pre odstúpenie od zmluvy o dielo vrátane k nej uzavretých dodatkov bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie povinnosti žalovaným v prospech žalobcu na dohodnutom predmete diela podmienky podľa § 346 ods. 2 Obchodného zákonníka v danom záväzkovom vzťahu nenastali. Žalobca nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, že žalovaný v období od apríla 2012 do novembra 2012 dielo nevykonával a ani skutočnosť, že vyzvanie žalovaného na dokončenie diela v auguste 2012 je zo strany žalobcu prejavom poskytnutia lehoty pred odstúpením od zmluvy o dielo. Dôkazná povinnosť v tomto smere bola na strane žalobcu. Odvolacie tvrdenie žalobcu, že žalovaný porušil povinnosti podstatným spôsobom a preto bol žalobca oprávnený od zmluvy odstúpiť bez toho, aby poskytol žalovanému primeranú lehotu na plnenie, v danom spore neobstojí.

31. Žalobca odstúpil od zmluvy o dielo zo dňa 27.4.2011 písomným podaním zo dňa 16.7.2014, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 18.7.2014 podľa § 344 a nasl. Obchodného zákonníka z dôvodu, že do 16.7.2014 žalovaný dielo riadne neukončil a toto neodovzdal žalobcovi. Účinky odstúpenia od zmluvy o dielo bez splnenia povinnosti žalobcu poskytnutia žalovanému dodatočnej primeranej lehoty na splnenie povinnosti nastali podľa § 350 ods. 1 Obchodného zákonníka. Dňa 18.7.2014, kedy bolo odstúpenie od zmluvy doručené žalovanému a účinky tohto odstúpenia mohli nastať podľa citovanej právnej normy, dielo už od 26.4.2013 reálne vykonával iný subjekt, ktorý mal dielo dokončiť a vykonať odstránenie vád diela zhotoveného do uvedeného dňa žalovaným. Je treba prisvedčiť žalobcovi, že

právna úprava zmluvy o dielo nestanovuje povinnosť oznámiť zhotoviteľovi dokončenie diela iným subjektom, táto povinnosť nebola medzi zmluvnými stranami ani dojednaná v zmluve o dielo. Ide o výlučnú dispozíciu objednávateľa, ktorá v danom prípade nastala medzi žalobcom a žalovaným v období platnosti a účinnosti záväzkového vzťahu založeného zmluvou o dielo a jej dodatkov. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil odvolací súd podstatné odvolacie tvrdenie žalobcu, že žalovanému nevznikla zmluvná ani zákonná povinnosť oznámiť žalovanému dokončenie diela treťou osobou a vzhľadom na správanie žalovaného považoval žalobca oznámenie za nerealizovateľné, ako aj tvrdenie opierajúce sa o § 537 ods. 1 a § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, že zmluva o dielo nezanikla v dôsledku odstúpenia od zmluvy, ako to nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie, ale v dôsledku toho, že žalobca z dôvodov neplnenia povinností žalovaným poveril dokončením diela náhradného zhotoviteľa, čím vytvoril stav, kedy nebolo možné žalovaným dielo dokončiť a tým aj odpadol právny dôvod, na základe ktorého žalobca plnil žalovanému, vyhodnotil ako nedôvodné bez opory v skutkovom a právnom posúdení veci.

32. V odvolacom konaní odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili názory a závery súdu prvej inštancie o tom, že žalobca v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť na preukázanie vzniku a výšky uplatneného peňažného plnenia titulom bezdôvodného obohatenia upraveného za použitia § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá právna úprava sa použije aj na obchodné záväzkové vzťahy. Ustanovenie § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka definujú, čo sa považuje za bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech získaný z dôvodov tam upravených. Majetkový prospech vyjadriteľný v peniazoch vyjadruje stav, keď sa majetok obohateného plnením zo zákonných dôvodov rozmnoží alebo nezmenší, hoci bez jeho získania by k tomu došlo. Odvolací súd je na rozdiel od žalobcu toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal, že obdržaním celej dohodnutej ceny diela a nesplnením povinnosti dohodnuté dielo dokončiť, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu získaním plnenia, ktoré vzniklo z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Pokiaľ žalobca preukazoval vznik a výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a vznik a výšku náhrady škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených na odstránenie vád diela najmä aj súkromným znaleckým posudkom č. 74/2014 zo dňa 28.10.2014 vyhotoveným znalcom Ing. Milanom Beniakom na základe objednávky žalobcu zo dňa 11.9.2014, pričom tento obsahuje náležitosti zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov a vyhlášky č. 534/2008 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z., odvolací súd uvádza, že v úvode znaleckého posudku sú uvedené údaje týkajúce sa dátumu miestnej ohliadky znalca dňa 11.9.2014 len za účasti stavebníka (investora), špecifikácie podkladov na vypracovanie posudku vrátane fotodokumentácie, ktoré boli dodané znalcovi výlučne žalobcom, pričom znalec nemal k dispozícii zápis o odovzdaní a prevzatí staveniska, stavebný denník a zápis o odovzdaní a prevzatí diela. Tieto skutočnosti potvrdil znalec v ústnej výpovedi. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje správnosť názoru súdom prvej inštancie, že znalec nemal možnosť obhliadnuť stavbu ako predmet diela v čase a v stave vykonávania stavebných prác žalovaným pred začatím prác dňa 26.4.2013 iným subjektom a to v tom rozsahu, ktorá bola predmetom samotnej zmluvy o dielo bez dodatkov k nej. Riešenie otázky, ktorý materiál žalovaný na stavbu dodal a ktorý nie, nie je podľa názoru odvolacieho súdu otázkou odbornou, ale otázkou skutkového stavu a jeho následného právneho posúdenia. Naviac znalecký posudok obsahoval nepravdivé údaje týkajúce nenamontovania okien, pričom bol v konaní preukázaný opak. Stav rozostavanosti diela pre záver o vzniku a výške bezdôvodného obohatenia nebol v konaní preukázaný ani výsluchom C.D., stavbyvedúceho spoločnosti BFF, Banskoštiavnická stavebná firma s.r.o., ktorá od 26.4.2013 vykonávala dokončenie diela a odstraňovanie vád diela zhotoveného žalovaným (odsek 21. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).

33. Pre priznanie nároku na náhradu škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených na odstránenie vád diela vo výške 387,32 eur zistenej označeným znaleckým posudkom, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne prihliadol na opodstatnenú námietku žalovaného o nesplnení notifikačnej povinnosti podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, v ktorej žalobca bez zbytočného odkladu oznámil žalovanému konkrétne vady diela, čas ich zistenia vrátane špecifikácie a lokalizácie jednotlivých vád diela (miesto výskytu vady a vonkajší prejav tejto vady).

34. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o nároku žalovaného a znalca Ing. Milana Beniaka proti žalobcovi na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalovaný ako strana sporu bol v konaní úspešný

a v súlade s § 255 má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Pomeru úspechu vo veci zodpovedá aj tá časť výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou priznal súd prvej inštancie v súlade s § 258 Ing. Milanovi Beniakovi proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania spočívajúcich vo svedočnom.

35. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, na jeho úvahy vo vzťahu ku všetkým odvolacím námietkam a na ich právne posúdenie. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému priznal odvolací súd proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník pri rešpektovaní zásad upravených v § 251 CSP.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .