Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoP/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. T. T., V.. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., odbor sociálnych vecí, pochádzajúcich z rodičov R. T., I.. H., V., XX.XX.XXXX, B. P. V. T. XXX, zastúpenej v konaní JUDr. Dušanom Remetom, advokátom v Prešove, Masarykova 2, a F. T., V.. XX.XX.XXXX, B. P. V. T. XXX, zastúpeného v konaní JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom v Sabinove, Ružová 10, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu v Prešove č.k. 27P/439/2016-80 zo dňa 04.10.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudok súd prvej inštancie zmenil rozsudok zo dňa 20.05.2014 pod sp. zn. 27P/330/2013 a zvýšil výživné zo strany otca pre maloletého T. zo sumy 200 eur mesačne na sumu 500 eur mesačne, z toho sumu 300 eur mesačne bude poukazovať k rukám matky počnúc dňom 03.10.2016 opakovane do budúcna a sumu 200 eur mesačne bude poukazovať na osobný účet maloletého na tvorbu úspor. Dlžné výživné za obdobie od 03.10.2016 do 30.09.2017 pre maloletého T. vo výške 1 790,36 eur povolil otcovi splácať mesačnými splátkami vo výške 100 eur, v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka je zamestnaná ako zdravotná sestra vo všeobecnej nemocnici s poliklinikou s čistým mesačným príjmom za rok 2016 v sume 722,03 eur a za rok 2017 vo výške 775,03 eur. Robila si špecializáciu, ktorú ukončila špecializačnou skúškou a za uvedené štúdium uhradila celkovo sumu 1 600 eur. V dôsledku uvedenej špecializácie by sa jej príjem mal zvýšiť o 60 eur mesačne. Uviedla, že výživné žiada zvýšiť z dôvodu, že hneď po rozvode sa otec maloletého zamestnal vo Š., pričom predtým mu vyživovacia povinnosť bola určená zo sumy 600 eur.

3. Otec býva so svojimi rodičmi, ktorým prispieva do domácnosti sumou 70 eur mesačne, avšak väčšinou sa zdržiava vo Š.. V mieste svojho zamestnania býva v byte s ďalšími tromi osobami a za bývanie uhrádza 375 frankov mesačne. Ďalej si platí zdravotné poistenie vo L. vo výške 361,14 eur, životné poistenie 182,10 eur, poplatok za vedenie účtu 10,92 eur a kredit na mobilný telefón 45,52 eur. Okrem toho si platí životné poistenie na území Slovenska vo výške 25 eur mesačne, spláca spotrebiteľský úver 291,17 eur, ročné životné poistenie 265,53 eur, úrazové poistenie 84,38 eur, havarijné ako aj zákonné poistenie na motorové vozidlo. Ročné náklady na prepravu medzi L. a Slovenskom ho vyjdú okolo 1 200

eur. Ďalej vo L. za obedy platí sumu 21,44 eur, raňajky a večere okolo 18,21 eur, čiže celkovo sa jeho výdavky pohybujú v sume 2 567,59 eur.

4. Maloletý T. navštevuje materskú školu, je predškolák a preto matka školné neplatí. Stravné mu platí okolo 20 eur mesačne, darovací príspevok v sume 5 eur polročne, hygienické potreby v škôlke 20 eur polročne, poplatky za výlety v škôlke 10 až 20 eur polročne, prípravky a vitamíny na podporu imunity v sume 10 eur mesačne. Okrem toho mu 1 x ročne zakupuje obliečky, pyžamo, plachty a uteráky vo výške 45 eur ročne. Maloletý má zdravotné problémy, navštevuje ortopedickú ambulanciu, musí nosiť ortopedickú obuv, pričom za ortopedické sandále do materskej škôlky a ortopedické vložky platí 45 eur polročne. Okrem toho mu uhrádza náklady za ortopedické sandále a vložky, ktoré nosí doma 80 eur polročne, vychádzkovú obuv vo výške 35 eur polročne a potom sú to náklady za oblečenie, drogériu a hračky.

5. Otec na výživu maloletého prispieva pravidelne, taktiež mu zakupuje hračky, napr. mu kúpil kolobežku, kopačky, ktoré však využíva výlučne keď je u otca na stretnutí. Otec sa s dieťaťom stretáva minimálne.

6. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako troch rokov, čím došlo k zmene pomerov na strane maloletého T., ktorý od septembra 2018 nastupuje do 1. ročníka základnej školy. Matka má zvýšené výdavky za platby v materskej škole, rôzne aktivity v rámci materskej školy aj mimoškolské aktivity, rovnako sa zvýšili aj výdavky na ošatenie, stravu a obuv maloletého. Všetky tieto zvýšené výdavky v súčasnom období hradila matka sama, nakoľko otec nad rámec bežného výživného maloletému pravidelne neprispieval. Aj keď mu zakúpil občasne darčeky, tieto môže užívať iba v jeho domácnosti.

7. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej čistý mesačný príjem predstavuje sumu 775, 03 eur, v čase poslednej úpravy výživného poberala rodičovský príspevok.

8. K zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý pri poslednej úprave výživného mal čistý mesačný príjem okolo 500 eur, podľa daňového priznania za rok 2013, pričom v súčasnej dobe je jeho príjem 3 309,50 frankov. Otec súhlasil s navýšením výživného, avšak iba na tvorbu úspor pre maloletého tak, aby nedochádzalo k spotrebe finančných prostriedkov určených na výživu pre maloletého jeho matkou.

9. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného zohľadnil vek a potreby maloletého a skutočnosť, že od septembra roku 2018 nastúpi do 1. ročníka základnej školy. Zároveň vzal do úvahy aj mesačné výdavky otca, z ktorých nie všetky považoval za odôvodnené. Za takýto nedôvodný výdavok považoval duplicitné platby životného poistenia ako aj spotrebiteľský úver. Poukázal na to, že každý rodič je povinný v prvom rade si plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ je schopný splácať úver, je v jeho schopnostiach a možnostiach podieľať sa na výžive syna aj vyšším výživným. Vzhľadom na vek a odôvodnené potreby maloletého a skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba troch rokov, považoval súd navýšenie zo sumy 200 eur na sumu 500 eur za primeranú. Uvedené výživné zodpovedá dvom základným kritériám pri určení vyživovacej povinnosti na maloleté deti a to možnostiam a schopnostiam na strane otca, zároveň aj veku a odôvodneným potrebám maloletého. Keďže v budúcnosti sa budú výdavky a potreba pre maloletého zvyšovať, súd túto skutočnosť zohľadnil tým, že neurčil výživné, aké žiadala matka.

10. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a návrh matky ako nedôvodný zamietnuť, prípadne primerane zvýšiť výživné na tvorbu úspor. V dôvodoch odvolania uviedol, že namieta výšku výživného určeného súdom ako neadekvátnu a neprimerane vysokú. Podľa názoru otca je napadnutý rozsudok arbitrárny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Namieta, že súd postavil zvýšenie výživného na skutočnosti, že na strane otca došlo k podstatnému zvýšeniu príjmu, pritom súd nevzhliadal na skutočnosť, že aj príjem matky sa zvýšil a v budúcnosti sa ešte zvýši, čo sama matka deklarovala na pojednávaní. Je presvedčený, že matka návrhom na zvýšenie výživného sledovala zlepšenie svojej finančnej situácie do tej miery, aby svoj príjem použila výlučne na tvorbu svojich úspor, nakoľko zo zvýšeného výživného zabezpečí nielen potreby maloletého, ale aj potreby vlastné. Výživné je plnením hradeným výlučne pre potreby maloletého a má zabezpečiť určitú životnú úroveň maloletému. Súd však pri rozhodovaní v tejto právnej veci konal tak, že cez

zvýšenie výživného zabezpečí matke nielen potrieb maloletého, ale aj jej potrieb vlastných. Je pravdou, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ale suma 150 eur je dostatočná na pokrytie všetkých potrieb. V danom prípade zo strany otca dochádza k plateniu výživného, ktoré predstavuje v súčasnosti plnú výšku nákladov na dieťa. Výživné vo výške 500 eur je nadpriemerne vysoké a nad mieru prekračuje odôvodnené potreby maloletého. Takto súdom určené výživné v dostatočnej miere pokrýva nielen odôvodnené potreby maloletého, ale aj jeho matke, čo je v danom prípade v rozpore s účelom výživného. V súčasnosti sú možnosti a schopnosti otca výhodnejšie ako boli pri prvom rozhodovaní súdu, avšak zaviazať otca na výživné vo výške 500 eur do budúcna je príliš vysoké riziko, pretože môže kedykoľvek prísť o prácu. Poukázal na nález ÚS ČR pod sp. zn. IV ÚS/650/15, v ktorom zdôraznil, že ak je povinný rodič objektívne schopný uhrádzať určitú výšku výživného neznamená to, že by takáto výška výživného mala byť v prospech maloletého určená automaticky. Výška výživného by mala mať svoje hranice, pričom by nemala byť určená právnym predpisom, ale mala by vychádzať z komplexnej úvahy súdu. Súd by sa pri svojej úvahe mal zamýšľať predovšetkým nad účelom a zmyslom výživného, ktorým je zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky. Rovnaká životná úroveň neznamená, že deti majú disponovať rovnakým množstvom finančných prostriedkov ako ich rodičia. Totiž k právam rodiča patrí rozhodnúť o tom, s akým množstvom finančných prostriedkov majú deti hospodáriť v určitom veku. Jeho účelom je naučiť dieťa vážiť si peniaze a hospodáriť s nimi, pričom toto predstavuje časť výchovy, ktorej ich štát nemôže zbaviť.

12. Poukázal na to, že súd nevykonal žiadne dokazovanie ohľadom preukázaných výdavkov na dieťa, pričom matka súdu síce predložila pokladničné doklady, ale tento sa nezaoberal oprávnenosťou a dôvodnosťou výdavkov na pokladničných dokladoch.

13. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Príjem matky sa od poslednej úpravy síce zvýšil, ale len cca o 80 eur a v tomto zvýšení už je zahrnuté zvýšenie platu matky v dôsledku ňou dosiahnutej špecializácie. Dodáva, že sa síce pochopiteľne zvýšili výdavky otca, no z charakteru jednotlivých výdavkov otca nie všetky ním tvrdené sú nevyhnutné. Výdavky otca boli konajúcim súdom riadne zohľadnené, akurát súd vytkol otcovi dôvodnosť niektorých výdavkov, teda nie je pravdivé tvrdenie otca, že súd nebral do úvahy jeho výdavky. V tomto smere matka poukazuje predovšetkým na nijako otcom neodôvodnené tri dobrovoľné životné poistenia a bezúčelový spotrebný úver, kde otec len tvrdil, ale nepreukázal na aký účel ho použil. Taktiež neboli preukázané výdavky na cestovanie a najmä príspevok rodičom na bývanie vo výške 70 eur, keď sa doma zdržuje raz za jeden až dva mesiace na pár dní.

14. Krajský súd v Prešove preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 62 - § 68 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len , vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 a dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodné nie je a rozsudok ako vecne správny v súlade s ustanovením § 387 potvrdil. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal skutkovými zisteniami rozhodujúcimi pre posúdenie či na strane oprávneného ako aj povinného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom.

15. V danom prípade súd prvej inštancie správne vyhodnotil výšku akceptovateľných výdavkov na strane maloletého dieťaťa ako aj povinného otca a dospel k správnemu právnemu záveru, že na oboch stranách došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné koľko si rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného pre svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na mobilný telefón.

16. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Z vyššie citovaných ustanovení

zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinností rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie, jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a pod. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napr. súvisia so zdravotným stavom oprávneného. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanosť, vedomosť, zručnosti a pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.

17. Ustanovenie § 62 ods. 2 zákona o rodine treba vykladať tak, že aj keď obaja rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči deťom, odvíja sa táto od individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ sú teda takéto pomery jedného z rodičov priaznivejšie, je povinný prispievať na výživu dieťaťa vyššou sumou, to znamená podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov a zároveň treba mať na pamäti, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V danom prípade je nepochybne mesačný príjem otca maloletého nadštandardný, pričom matka má príjem dosahujúci cca plat priemerný. Pokiaľ ide o potreby maloletého, aj tieto musia byť prispôsobené možnostiam rodičov. Pokiaľ sú možnosti rodičov nadpriemerné a dieťa sa má podieľať na ich životnej úrovni, aj odôvodnené potreby dieťaťa budú hodnotené inak ako je to v prípade, keď sú pomery rodičov priemerné, v prípade aj podpriemerné.

18. Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, keďže podrástol, zvýšili sa matke výdavky za platby v materskej škole na rôzne aktivity v rámci materskej školy, aj mimoškolské aktivity a rovnako sa zvýšili jej výdavky na ošatenie, stravu a obuv maloletého, keďže nosí špeciálnu ortopedickú obuv. K zmene pomerov došlo aj na strane rodičov, keďže matka oproti poslednej úprave, kedy poberala rodičovský príspevok je riadne zamestnaná s čistým mesačným príjmom 775 eur a otec oproti poslednej úprave výživného kedy dosahoval príjem 500 eur mesačne, má v súčasnosti príjem 3 309 frankov.

19. Za nedôvodnú námietku považoval nevykonané dokazovanie k odôvodneným výdavkom maloletého syna, keďže súdu z vlastnej činnosti v obdobných prípadoch sú známe priemerné náklady na výživu dieťaťa predškolského veku pozostávajúcich z výdavkov na materskú školu, stravu, ošatenie, obuv, príp. mimoškolské aktivity.

20. Na druhej strane samotný otec nepreukázal v konaní dôvodnosť a výšku ním tvrdených výdavkov vo vzťahu k ročným cestovným nákladom na Slovensko, dôvodnosť mesačného príspevku na domácnosť rodičom, u ktorých sa zdržiava na niekoľko dní raz za jeden až dva mesiace, ako aj účel splácaného spotrebiteľského úveru. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nesporne vyplýva, že ide o bezúčelový spotrebiteľský úver, teda otec nepreukázal ním tvrdený účel použitia úverových prostriedkov na rekonštrukciu rodičovského domu a že išlo z jeho strany o nevyhnutný výdavok. Zo strany súdu prvej inštancie bol správne vyhodnotený za neodôvodnený výdavok na životné poistenie s poukazom na jeho duplicitné platby. Pokiaľ ide o určenú výšku výživného v sume 500 eur mesačne (300 eur bežné výživné, 200 eur tvorba úspor), považuje odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie takúto sumu za primeranú na to, aby matka mohla maloletému poskytnúť aspoň porovnateľnú životnú úroveň akú má otec, nielen v súvislosti s uspokojovaním jeho základných životných potrieb, ale aj na prípadnú tvorbu ďalších úspor formou životného poistenia, príp. sporenia, ktoré otec napriek duplicitným platbám považuje za odôvodnený a nevyhnutný výdavok.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s ustanovením § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .