Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_29P-41-2022.pdf
PDF · 75.31 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/41/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. N. N., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúci z matky V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, a z otca N. W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. A., XX R. XXXX, v konaní o úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
I. zveruje maloletého N. N., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky V.T. K., nar. XX.XX.XXXX,
II. obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok,
III. určuje otcovi prispievať na výživu mal. N. sumou 200 Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, opakovane do budúcna,
IV. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 07.03.2022 žiadala zveriť mal. N. do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné 200 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Bývalý druh žije v Českej republike. O dieťa sa nezaujíma, ale výživné vo výške 200 Eur platí.
2. Otec s návrhom súhlasil. Na pojednávanie sa nedostavil. Súd konal v jeho neprítomnosti.
3. Opatrovník žiadal vyhovieť návrhu.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s rodným listom maloletého, vyjadrením opatrovníka, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
5. Maloleté dieťa pochádza z družského pomeru rodičov. Rodičia žili v Českej republike. Neskôr matka odišla na Slovensko s tým, že po odchode jej otec oznámil, že s ňou už neobnoví spolužitie. Matka ostala bývať u svojej matky v jej rodinnom dome, kde má k dispozícií jednu izbu. V spoločnej domácnosti žijú ešte jej rodičia a päť jej súrodencov. Matka svojej matke za elektrinu prispieva sumou 50 Eur mesačne, spolu platia 100 Eur. Vodu platia štvrťročne 20 - 30 Eur. Matka poberala rodičovský príspevok z Českej republiky do apríla roku 2022 vo výške 10 000,- CZK. Vzhľadom ku skutočnosti, že matka spolu s bývalým druhom boli posudzovaní spoločne ako rodina a otec bol dlhodobo zamestnaný, rodinné prídavky z Českej republiky jej vyplácané neboli. V súčasnosti si podá žiadosť o priznanie rodinných prídavkov zo Slovenska. Rodičovský príspevok poberala vo výške 10 000,- CZK.
6. Otec je zamestnaný vo firme Š.. Jeho mesačný príjem je asi 25 000,- CZK, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Za ubytovanie platí 8 000,- CZK, 3 000,- CZK platí splátku úveru. Ďalšie výdavky má na stravu, ošatenie a podobne. O dieťa nejaví záujem, na jeho výživu prispieva sumou 200 Eur mesačne.
7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
8. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
9. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. V predmetnom konaní bolo preukázané, že rodičia spolu nežijú. O maloleté dieťa sa riadne a po každej stránke stará matka, ktorá má k tomu vytvorené vhodné podmienky. Súd jej teda zveril dieťa do osobnej starostlivosti. Zo strany otca určil výživné vo výške 200 Eur, tak ako prispieva v súčasnosti. Výživné zodpovedá potrebám dieťa a možnostiam a schopnostiam otca. Súd poukazuje na to, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni otca. V súčasnosti je životná úroveň otca vyššia ako dieťaťa, aj s poukazom na prakticky v súčasnosti nulový príjem matky. Na záver súd len apeluje na otca, aby či už osobne alebo aspoň telefonicky prejavil záujem o maloleté dieťa.
15. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
17. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného sporového poriadku a náhradu trov konania účastníkom konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).