Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-1716-2013.pdf
PDF · 82.89 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-35Er/1716/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Východoslovenský futbalový zväz, so sídlom v Košiciach, Alejová 2, IČO: 17 074 029 proti povinnému: Adminex, spol. s r.o. v likvidácii, so sídlom v Košiciach, Jantárová 30, IČO: 44 691 661 o vymoženie 8.500,00 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Burdom
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 18.06.2013 domáhal u súdnej exekútorky JUDr. Renáty Ďurkovej vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie 8.500,00 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Košice II spis. zn. 33Rob/155/2012-20 zo dňa 11.07.2012. Dňa 20.06.2013 doručila súdna exekútorka súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej jej súd udelil poverenie č. 5803* 161289 zo dňa 28.06.2013. Dňa 19.08.2013 postúpila súdna exekútorka súdu námietky povinného proti exekúcii. Povinný vo svojich námietkach uviedol, že exekučným titulom mu bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 8.500,00 €, úrok z omeškania zo sumy 8.500,00 € od 20.04.2010 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 510,00 € a trov právneho zastúpenia v sume 524,14 €. Uvedený nárok oprávneného zanikol dňa 12.08.2012, a to jednostranným započítaním pohľadávok oprávneného a povinného nasledovne: Pohľadávka oprávneného vo výške 12.070,17 € (titulom nevrátenej zálohy vo výške 8.500,00 €, súdnych trov v konaní vo výške 510,00 €, trov právneho zastúpenia v konaní vo výške 524,14 € a úrokov z omeškania zo sumy 8.500,00 € od 20.04.2010 do 12.08.2013 vo výške 2.536,03 €). Pohľadávka povinného vo výške 20.000,00 € (titulom neuhradenej faktúry za zmluvnú pokutu za porušenie bodu 8.4 Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 15.06.2009). Faktúra č. XXXXXXXX splatná dňa 10.01.2011 na sumu 11.500,00 € - fakturovaná suma znížená o nevrátenú zálohu vo výške 8.500,00 €. Vyššie uvedené jednostranné započítanie pohľadávok bolo oprávnenému oznámené dňa 12.08.2013 v Oznámení o jednostrannom započítaní pohľadávok, ktoré povinný priložil ako dôkaz. Pohľadávka povinného voči oprávnenému vo výške 20.000,00 € vznikla z dôvodu porušenia bodu 8.4 Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 15.06.2009 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Podľa bodu 8.4 Zmluvy: „Zmluvu možno zrušiť pred uplynutím dohodnutej doby platnosti zmluvy len dohodou zmluvných strán. Zmluvné strany sa zaväzujú zdržať akýchkoľvek činností, ktoré by mohli sťažiť alebo zmariť plnenie tejto zmluvy akýmkoľvek spôsobom“. Podľa bodu 8.5 Zmluvy: „V prípade jednostranného odstúpenia od zmluvy resp. porušenia bodu 8.4, má právo poškodená zmluvná strana na zmluvnú pokutu vo výške 20.000,00 € voči tej zmluvnej strane, ktorá od zmluvy odstúpila, resp. porušila bod 8.4.“ Oprávnený napriek bezproblémovej spolupráci doručil povinnému dňa 30.04.2012 Odstúpenie od zmluvy. Keďže oprávnený týmto porušil vyššie uvedené ustanovenie bodu 8.4 Zmluvy, povinným mu dňa 27.12.2010 faktúrou č. XXXXXXXX splatnou dňa 10.01.2011 vyfakturoval zmluvnú pokutu v
zmysle čl. 8.5 Zmluvy vo výške 20.000,00 €. Fakturovaná suma však bola znížená o nevrátenú zálohu poskytnutú povinnému v sume 8.500,00 €, ktorej plnenia sa oprávnený domáha aj v tomto exekučnom konaní. Vzhľadom na jednostranné započítanie pohľadávok teda podľa názoru povinného došlo k zániku vymáhanej pohľadávky v celom rozsahu, a teda sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie. K námietkam povinného sa vyjadril oprávnený a uviedol, že pohľadávka oprávneného voči povinnému vo výške 8.500,00 € nezanikla a stále existuje. Povinný si po právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu sám jednostranne započítal pohľadávku s neexistujúcou pohľadávkou /zmluvná pokuta zo Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 15.06.2009/. Oprávnený neeviduje žiadnu pohľadávku voči povinnému, a preto pohľadávka, o ktorej povinný tvrdí, že ju započítal, nie je započítateľná. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že pre kompenzáciu jednostranným právnym úkonom sú spôsobilé pohľadávky, ktoré existujú, vzájomne sa kryjú a ktorých plnenie je rovnakého druhu, sú splatné a je možné ich uplatniť na súde. Pohľadávka z titulu vzájomného zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o poskytovaní služieb zo dňa 15.06.2009, o ktorú sa opiera povinný, neexistuje. Oprávnený dňa 06.04.2010 odstúpil od Zmluvy o poskytovaní služieb, ktorú mal uzatvorenú s povinným, a to na tom skutkovom základe, že táto spoločnosť si neplnila povinnosti, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Oprávnený od zmluvy neodstúpil svojvoľne bez udania dôvodu, ale z vážnych dôvodov, a to z neplnenia tejto zmluvy zo strany povinného. Predmetná zmluva bola ukončená dňa 09.04.2010. Po ukončení zmluvy povinný vystavil faktúru do výšky zmluvnej pokuty na sumu 20.000,00 € /suma znížená o nevrátenú zálohu vo výške 8.500,00 €/, k zaplateniu 11.500,00 €. Oprávnený obratom vrátil faktúru povinnému s tým, že ju neuznáva, uje vystavená neoprávnene /faktúra bola vystavená bez právneho dôvodu, k zdaniteľnému plneniu nedošlo/ s upozornením, že povinný má právo spornú pohľadávku uplatniť si prostredníctvom súdu. Povinný po vrátení spornej faktúry vec neriešil súdnou cestou, ani naďalej nepožadoval fakturovanú sumu zaplatiť. Oprávnený tiež poukázal na to, že do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu /exekučného titulu/ povinný sa u oprávneného nedomáhal zaplatenia spornej faktúry, neadresoval mu žiadnu výzvu ani pokus o zmier, nepodal žalobu na pravosť pohľadávky alebo vymoženie fakturovanej sumy súdom, nežiadal od oprávneného odsúhlasenie pohľadávok, ktoré má spoločnosť v stave a majetku v zmysle zákona o účtovníctve, nevedie ju v účtovníctve, inak by musel zaplatiť DPH z fakturovanej sumy, od januára 2011 neurobil žiadny právny úkon na zabezpečenie svojej pohľadávky vrátane jednostranného zápočtu pohľadávok, postúpenia pohľadávok a pod.. Naopak, po vydaní platobného rozkazu /exekučného titulu/, popiera v pôvodnom konaní nárok oprávneného na zaplatenie žalovanej sumy, po vydaní platobného rozkazu podáva odpor, žiada súd o priznanie zmeškania zákonnej lehoty, robí prieťahy v konaní spojené s doručovaním zásielok, vypracúva a doručuje oprávnenému jednostranný zápočet pohľadávky, o ktorej tvrdí, že je existujúcou pohľadávkou a navyše vzájomnosť pohľadávok sa kryje, avšak zvyšok pohľadávky vo výške 11.500,00 € nevymáha a od oprávneného nežiada. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti navrhol oprávnený námietky povinného ako nedôvodné zamietnuť. O podaných námietkach povinného súd rozhodol uznesením spis. zn. 35Er/1716/2013-38 zo dňa 02.01.2014 tak, že tieto ako nedôvodné zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal povinný dňa 27.03.2014 odvolanie, v ktorom uviedol, že navrhuje, aby súd jeho námietkam vyhovel. Dňa 16.05.2014 povinný doplnil svoje odvolanie zo dňa 27.03.2014 a uviedol, že podľa názoru povinného boli splnené všetky zákonné podmienky na započítanie pohľadávok, a teda pohľadávka oprávneného zanikla jednostranným započítaním jeho pohľadávky s pohľadávkou povinného. Pohľadávka povinného vznikla z dôvodu porušenia bodu 8.4 Zmluvy, keď oprávnený napriek bezproblémovej spolupráci dňa 30.04.2012 od zmluvy odstúpil. Túto skutočnosť oprávnený vo svojom vyjadrení k námietkam povinného nepoprel, a teda už z týchto skutočností je zrejmé, že ide o existujúcu pohľadávku. To, že oprávnený túto pohľadávku neeviduje vo svojom účtovníctve, nemôže byť povinnému na ujmu. Ak však napriek vyššie uvedenému považoval súd pohľadávku povinného voči oprávnenému za spornú, bolo povinnosťou súdu odstrániť spornosť dokazovaním a ako predbežnú otázku posúdiť oprávnenosť takejto pohľadávky a iba v prípade, ak by dospel k záveru, že pohľadávka povinného nie je oprávnená, mohol by rozhodnúť o tom, že účinky započítania nenastali. Vzhľadom na uvedené povinný navrhol, aby súd jeho námietkam v celom rozsahu vyhovel. Podľa ust. § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa ust. § 470 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa ust. § 202 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), platného v čase podania odvolania povinným, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Podľa ust. § 374 ods. 4 O. s. p., platného v čase podania odvolania povinným, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 50 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Vzhľadom na to, že v zmysle ust. § 374 ods. 4 O. s. p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 C. s. p. a ust. § 50 ods. 4 Exekučného poriadku sa danom prípade jedná o rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, podaním odvolania zo strany povinného sa rozhodnutie Okresného súdu Košice II spis. zn. 35Er/1716/2013-38 zo dňa 02.01.2014 zrušilo a vo veci opätovne rozhodne sudca. Súd konaním vo veci a po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je platobný rozkaz Okresného súdu Košice II spis. zn. 33Rob/155/2012-20 zo dňa 11.07.2012, ktorým súd uložil povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému 8.500,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8.500,00 € od 20.04.2010 do zaplatenia a trovami konania vo výške 510,00 €. Pretože povinný voči platobnému rozkazu nepodal odpor, tento nadobudol dňa 01.08.2012 právoplatnosť a stal sa vykonateľným exekučným titulom. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného, že pohľadávka oprávneného zanikla v dôsledku jednostranného započítania vzájomne sa kryjúcich pohľadávok, súd vychádzal z toho, že exekučné konanie je konaním nesporovým. Úlohou exekučného súdu je zabezpečovanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí za predpokladu, že nimi uložené povinnosti neboli povinnými plnené dobrovoľne. Do jeho kompetencie nespadá posudzovanie hmotnoprávnych aspektov pôvodného konania, ani hodnotenie správnosti či zákonnosti rozhodnutí pôvodného konania, okrem prípadov, kedy mu táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona. Pri svojom rozhodovaní je súd viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, z ktorého vyplýva nárok oprávneného vymáhaný v exekučnom konaní. Pokiaľ nemá súd za preukázané, že došlo k zmene alebo zrušeniu exekučného titulu, resp. že došlo k zániku práva oprávneného z exekučného titulu, nemôže exekúciu zastaviť, resp. vyhovieť námietkam povinného proti exekúcii. V danom prípade povinný poukazoval na to, že došlo k zániku vymáhanej pohľadávky v dôsledku jednostranného započítania jeho pohľadávky voči pohľadávke oprávneného vymáhanej v tomto exekučnom konaní. Z vyjadrení oprávneného k podaniam povinného je však zrejmé, že pohľadávka povinného vo výške 20.000,00 € vyplývajúca z faktúry zo dňa 15.06.2009, je sporná, t.j. oprávnený ju neuznal a považuje ju za neexistujúcu. Podľa ust. § 580 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „O. z.“) ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Započítanie podľa tohto ustanovenia je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu, pričom zároveň musia byť spôsobilé na započítanie. K započítaniu následne nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Formu tohto prejavu zákon nepredpisuje, ale nesmie odporovať ustanoveniam § 34 a nasl. O. z. Započítanie je považované za jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou
ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky. Z dikcie tohto ustanovenia tiež vyplýva, že započítací prejav vôle jednej zo zmluvných strán musí byť druhej strane riadne doručený. Súd má z obsahu spisu za preukázané, že povinný faktúrou č. 20100209 vyfakturoval oprávnenému pokutu za porušenie bodu 8.4 Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 15.06.2009 vo výške 20.000,00 € zníženú o poskytnutú zálohu vo výške 8.500,00 €, teda celkovo vo výške 11.500,00 €. Oprávnený však dňa 14.01.2011 vrátil uvedenú faktúru povinnému späť s odôvodnením, že od zmluvy neodstúpil svojvoľne, ale pre neplnenie si zmluvných povinností zo strany povinného, a teda túto pohľadávku neuznáva. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že oprávnený poprel existenciu pohľadávky povinného vo výške 20.000,00 €, a teda ide o nejudikovanú (spornú) pohľadávku povinného. Nakoľko do kompetencie exekučného súdu nespadá posudzovanie oprávnenosti nárokov povinného voči oprávnenému, pokiaľ sú tieto sporné, je potrebné, aby sa povinný obrátil na všeobecný súd za účelom posúdenia oprávnenosti jeho pohľadávky voči oprávnenému. V prípade iniciovania takéhoto konania na všeobecnom súde, možno následne rozhodnúť o povolení odkladu exekúcie podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, a to až dovtedy, kým všeobecný súd neposúdi oprávnenosť nárokov povinného voči oprávnenému. Pretože povinný dosiaľ nepreukázal, že by došlo k zániku vymáhaného nároku oprávneného v dôsledku účinného započítania vzájomne sa kryjúcich pohľadávok, súd nemal inú možnosť, len námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.