Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Er/865/2010

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, právne zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom AK Pribinova č. 25, Bratislava proti povinnému: F. B., Z.. XX.XX.XXXX B. Š. XXX/XX, XXX XX V. L., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka č. 60, pod spis. značkou EX 8634/2010 o vymoženie 1.242,65 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd exekúciu zastavuje.

odôvodnenie:

1. Oprávnený, formou zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, podal dňa 7.7.2010 návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáha vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., spisová značka SR 02604/10 zo dňa 29.4.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 17.5.2010 a vykonateľnosť dňom 20.5.2010. Na základe tohto právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku je povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 1 283,97 EUR spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 283,97 EUR od 27.10.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6,00 % ročne zo sumy 1 283,97 EUR od 5.2.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 293,93 EUR. Súd uznesením č. k. 6Er/865/2010-19 zo dňa 1.12.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čo do istiny vo výške 823,29 EUR, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 283,97 EUR od 27.10.2009 do zaplatenia, úroku vo výške 6,00 % ročne zo sumy 1 283,97 EUR od 05.2.2010 do zaplatenia a trov predchádzajúceho konania čo do výšky 188,47 EUR zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 30.4.2012. Vo zvyšnej časti súd poverením zo dňa 02.12.2010, č. k. 6Er/865/2010-21, poveril súdneho exekútora vymožením pohľadávky v prospech oprávneného.

2. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizácii zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), okrem iného doplnením ustanovení § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m) a tiež § 243f, ktorý predstavuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia vyššie citovanej novely. V zmysle ust. § 243f Exekučného poriadku bola oprávnenému uložená povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa ust. § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti predmetného zákona. Ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku touto povinnosťou zaťažuje oprávneného v tých konaniach, ktoré začali pred účinnosťou tohto zákona, a ktoré sú vykonávané na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. V zmysle citovaného ustanovenia sa k návrhu na vykonanie exekúcie pripoja aj dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

3. Dňa 03.02.2016 súdny exekútor predložil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 243f Exekučného poriadku, ktoré mu oprávnený doručil dňa 21.01.2016. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného

súdneho konania v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi, preto oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie. Oprávnený dňa 03.04.2009 uzavrel s povinným, ako dlžníkom, Zmluvu o úvere č. 2520449, na základe ktorej poskytol povinnému úver vo výške 600 EUR. Za poskytnutie úveru sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu vo výške 576 EUR, ktorá prestavuje úroky za poskytnutie úveru a to za celú dobu poskytnutia úveru. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka na poskytnutie úveru. V zmysle zmluvy o revolvingovom úvere bol dlžník povinný uhradiť sumu v 12 mesačných splátkach vo výške 48,- EUR. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa dňa 27.10.2009 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečení pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad omeškania povinného s plnením jeho splatných záväzkov a to v súlade s ustanoveniami zákona NRSR č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Súd k danej veci poznamenáva, že uvedená skutočnosť týkajúca sa exekučného titulu nekorešponduje so skutočnosťou, nakoľko exekučným titulom na vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou 6Er/865/2010, EX 8634/2010, je nie je zmenkový platobný rozkaz, ale rozhodcovský rozsudok, t.j. oprávnený si svoj nárok vyplývajúci zo zmluvy o úvere neuplatnil cestou príslušného súdu, tak ako to uvádza oprávnený vo svojom doplnení návrhu na vykonanie exekúcie.

4. Exekučným titulom v danej veci je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., spisová značka SR 02604/10 zo dňa 29.4.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 17.5.2010 a vykonateľnosť dňom 20.5.2010. Týmto rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 1.283,97 EUR spolu so 0,25% zmenkovým denným úrokom zo sumy 1.283,97 EUR od 27.10.2009 až do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.283,97 EUR od 05.02.2010 do zaplatenie a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 293,93 EUR. Podkladom pre rozhodnutie rozhodcovského súdu bola Zmluva o úvere č. 2520449 zo dňa 03.04.2009. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru ktoré v článku 18 upravujú rozhodcovskú doložku. V zmysle bodu 18 zmluvného dojednania zmluvy o úvere „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov zvoleného rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).“

5. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

6. Podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaná návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 7. Podľa ust. § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

8. Podľa ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

9. Podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

10. Podľa ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd skúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

11. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

12. Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v aktuálnom znení právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

13. Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v aktuálnom znení ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vznikajúce na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

14. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

15. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, sa na účely tohto zákona rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

17. Súd preskúmal predmetnú zmluvu o úvere a zistil, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedená úverová zmluva bola uzavretá medzi poskytovateľom úveru - oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti v zmysle výpisu z Obchodného registra okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, a spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobu - nepodnikateľom, ktorý nekonal v rámci obchodnej ani podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu zmluvy je ďalej zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú zmluvu“, ktorej predtlač mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj zmluvné dojednania zmluvy o úvere, ktoré povinný taktiež ovplyvniť nemohol, nakoľko už boli vopred pripravené pre väčší počet spotrebiteľov. Nemali by byť teda žiadne pochybnosti o tom, že oprávnený s povinným uzavrel zmluvu o úvere, pričom v tomto právnom vzťahu povinný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Opak, že by išlo o osobu, ktorá zmluvu uzavrela v súvislosti so svojou obchodnou alebo podnikateľskou činnosťou zo zmluvy nevyplýva a oprávnená osoba toto v rozhodcovskom konaní ani nepreukázala. Oprávnený vystupoval pri poskytovaní úveru v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z toho potom jednoznačne vyplýva aj to, že sa vzťah medzi oprávneným a povinným musí riadiť len zákonnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanoveniami Občianskeho zákonníka, všetkých v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Takémuto

právnemu vzťahu je preto potrebné poskytnúť ochranu podľa režimu citovaných zákonov a dbať o to, aby zmluva o úvere neobsahovala neprijateľné podmienky.

18. Podľa ust. § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

19. Podľa ust. § 53 ods. 4 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 20. Podľa ust. § 54 ods. 1 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 21. Podľa ust. § 54 ods. 2 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 22. Súd poukazuje na to, že novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to ustanovenie § 53 ods. 1 OZ, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). V zmysle ust. § 53 ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ustanovenie § 53 ods. 3 len príkladmo vymenúva niektoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sa považujú za neprijateľné podmienky. Zo znenia zákona vyplýva, že súd môže za neprijateľnú podmienku určiť aj takú, ktorá nie je výslovne uvedená medzi neprijateľnými podmienkami vypočítanými v § 53 ods. 3 OZ.

23. Po preskúmaní úverovej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným a zmluvných dojednaní, ktoré tvoria súčasť zmluvy, súd zistil, že zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Oprávnený svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil na rozhodcovskom súde, preto súd podrobil kontrole najmä rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnosti zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka sa nachádza v čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V zmysle bodu 18 zmluvného dojednania zmluvy o úvere „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov zvoleného rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).“

24. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd konal, bola pripravená vopred a oprávnený ako hotovú predkladá spotrebiteľovi na podpis ako súčasť zmluvy. To, že nejde o dvojstranne vyjednanú podmienku vyplýva aj zo samotnej konštrukcie podmienok. Táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je totiž sformulovaná tak, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne spôsobom, ktorý si zvolí žalobca. Takúto podmienku je potrebné z pohľadu Občianskeho zákonníka považovať za absolútne neplatnú. Ide o jednostrannú a neprijateľnú podmienku, ktorá bráni povinnému obrátiť sa v prípade sporu na štátny súd a znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie štátnym súdom. Bráni spotrebiteľovi domôcť sa svojho práva a stavia ho do pozície nerovnocenného účastníka právneho vzťahu. Okrem toho, rozhodcovský súd si vybral sám dodávateľ, teda oprávnený. V danom prípade nejde o zhodný prejav oboch strán zmluvy, nakoľko povinný sa na tomto výbere nepodieľal. Následne, ak sa dodávateľ rozhodne žalovať spotrebiteľa na základe tejto rozhodcovskej doložky na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ je nútený touto doložkou a jednostranným výberom dodávateľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Musí tak podľa nej urobiť, nakoľko už

vopred, pred vznikom akéhokoľvek sporu zo zmluvy sa musel vzdať, prijatím podmienok zmluvy, svojho práva brániť sa na riadnom súde. Povinný nemal na výber. Mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam dodávateľa, jednoznačne silnejšieho účastníka v tomto zmluvnom vzťahu. Ďalej je potrebné uviesť, že spravidla je to veriteľ, ktorý sa ocitá v pozícii toho, ktorý návrh podáva, lebo väčšinou dlžníci sú tými osobami, ktoré zmluvy z pohľadu splácania úveru nedodržiavajú. Ide teda o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu. Navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Preto akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neprijateľnej podmienky

- rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením neakceptovateľným. V tejto súvislosti je nutné poukázať aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodrigues Nogueira, ktorá sa týkala výkladu smernice 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť z úradnej moci aj na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke.

25. Platná rozhodcovská doložka je základným predpokladom toho, aby sa mohlo viesť rozhodcovské konanie, aby mohol byť v rámci rozhodcovského konania vydaný rozsudok a aby tento mohol byť spôsobilým exekučným titulom (pri splnení aj ostatných, zákonom stanovených podmienok). Ak neexistuje platná rozhodcovská doložka, rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní bez takejto doložky nemôže byť exekučným titulom; nemá žiadne účinky, pretože nebola založená právomoc rozhodcovského súdu platnou rozhodcovskou doložkou. V danom prípade je rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) v spojení s ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj s poukazom na ostatné, vyššie citované zákonné ustanovenia absolútne neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Ak vo veci rozhodcovský súd konal a rozhodoval a vydal rozhodcovský rozsudok, o ktorom oprávnený tvrdí, že je exekučným titulom, postupoval v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nemal na to danú právomoc. Nemal právo vo veci konať a rozhodovať, a v konečnom dôsledku nemal ani právo vydať rozhodcovský rozsudok (porovnaj judikát R 46/2012). Ak ho napriek tomu vydal, ide o rozhodnutie nulitné, ktoré nemá účinky exekučného titulu, ako to predpokladá Exekučný poriadok.

26. Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, je dôvodné zastavenie exekúcie, pretože pri nekalej povahe samotnej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že ani v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky či rozpor s dobrými mravmi. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným, keďže exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom, a teda je nutné považovať ho za materiálne nevykonateľný.

27. V tomto konaní bolo jednoznačne preukázané, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie tejto exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, resp. neprijateľnosť zmluvnej podmienky, spočíva v tom, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo preto rozhodnuté o zastavení exekúcie v celom rozsahu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

28. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

29. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 30. Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

31. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

32. Pokiaľ sa týka trov exekučného konania, súd o ich náhrade rozhodne samostatným uznesením po tom, ako súdny exekútor predloží súdu vyúčtovanie trov exekučného konania.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia na tunajšom súde. /§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku/

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné /§ 358 Civilného sporového poriadku/.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 Civilného sporového poriadku/. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania /§ 127 Civilného sporového poriadku/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 Civilného sporového poriadku/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podania odvolania /§ 364 Civilného sporového poriadku/.