Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/91/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., so sídlom Prievidza, Matice Slovenskej 10, IČO: 36 005 622, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom Trenčín, Hodžova 36, o preskúmanie zákonnosti Protokolu žalovaného č. ITN-14-45-2.3/P-E24,A25-17 zo dňa 19. mája 2017 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 16. júna 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia Protokolu žalovaného č. ITN-14-45-2.3/P- E24,A25-17 zo dňa 19.05.2017 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 16.06.2017, ktorým žalovaný na základe výsledkov inšpekcie práce vykonanej u žalobcu v dňoch 13.03.2017 a 07.04.2017 dospel k záveru, že žalobca mal v oblasti pracovnoprávnych vzťahov porušiť: 1.) § 13 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“) tým, že nevykonával práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov v súlade s dobrými mravmi, keď zamestnancom na deň, na ktorý mali podľa inšpektorátu práce zdokladovanú prekážku v práci na strane zamestnanca po celú dobu pracovnej zmeny z dôvodu ošetrenia alebo vyšetrenia v zdravotníckom zariadení, im túto prekážku v práci neuznal v plnom rozsahu a na zvyšný čas im schválil v daný deň čerpanie dovolenky. 2.) § 141 ods. 2 písm. a) bod 1 v nadväznosti na § 141 ods. 7 Zákonníka práce tým, že neposkytol zamestnancovi časť náhrady mzdy v sume jeho priemerného zárobku za pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení. 3.) § 152 ods. 1 Zákonníka práce tým, že nezabezpečoval zamestnancom v zmenách pripadajúcich na sobotu a nedeľu stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. 4.) § 152 ods. 2 Zákonníka práce tým, že nezabezpečoval zamestnancom stravovanie podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce, najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla, vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, stravovacom zariadení iného zamestnávateľa a ani nezabezpečil stravovanie pre svojich zamestnancov v priebehu pracovnej zmeny prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

2. Žalobca zastával názor, že napadnutý protokol vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce

na riadne posúdenie veci. Uviedol, že žalovaný vykonal u neho v predchádzajúcom období kontrolu v uvedenej oblasti, pričom bolo konštatované, že kontrola bola ukončená bez zistenia nedostatkov - záznamom. Z uvedeného je zrejmé, že inšpektorát za tej istej skutkovej situácie a identickej právnej úpravy dospel k dvom rozdielnym právnym záverom vo vzťahu k poslednej kontrole. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa odvoláva na § 13 ods. 3 Zákonníka práce v tom, že výkon práva má byť v súlade s dobrými mravmi. Podľa žalobcu však táto povinnosť je rovnaká aj vo vzťahu k druhému účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu - t.j. vo vzťahu zamestnanca voči zamestnávateľovi, keď krátkodobé ošetrenie v zdravotníckom zariadení v trvaní 2-3 hodín je prezentované ako celodenné ošetrenie. Nemôže byť na ťarchu zamestnávateľa, aby zamestnancovi napr. za trojhodinové vyšetrenie, resp. ošetrenie v zdravotníckom zariadení bola vyplatená náhrada mzdy za celý pracovný deň. Zdôraznil, že ustanovenie § 141 ods. 2 písm. a/ bod 1 Zákonníka práce ukladá povinnosť zamestnávateľovi poskytnúť pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas a nie na celú pracovnú zmenu. Žalobca ďalej uviedol, že pre svojich zamestnancov zabezpečuje podávanie teplých jedál vo všetkých pracovných zmenách okrem soboty a nedele. Stravovanie počas sobôt a nedieľ je riešené poskytovaním mrazenej stravy a poskytovaním desiatových balíčkov (plnenie nad rámec zákonných povinností.) V tejto súvislosti predložil aj stanovisko MPSVaR SR, podľa ktorého je takéto stravovanie vhodnejšie ako poskytovanie finančného príspevku. Žalobca ďalej vytkol žalovanému, že sa nevysporiadal s jeho tvrdeniami uvedenými v priebehu inšpekcie. Naviac v priebehu dvoch kontrol posúdil za identického právneho stavu konanie žalobcu odlišne a svoje rozhodnutie - protokol, t.j. zmenu právneho posúdenia, nijako neodôvodnil. Žalovaný ho zároveň nepoučil o možnosti podať voči tomuto opatreniu opravný prostriedok napr. vo forme žaloby podľa § 177 a nasl. SSP. Záverom žalobca vyslovil názor, že správny orgán vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď jednu kontrolu (11.11.2016) uzavrel záznamom - bez závad a druhú kontrolu (16.06.2017), hoci sa jednalo o identický stav skutkovo i právne, uzavrel s určenými nariadeniami. Vykonanou kontrolou uviedol žalobcu do omylu, keď inšpekciu práce dňa 11.11.2016 uzavrel žalovaný bez závad, a žalobca postupoval v nasledujúcom období v súlade so závermi tejto kontroly a následne za nezmeneného právneho a skutkového stavu vydal žalovaný iné rozhodnutie - protokol, v ktorom konštatuje porušenie ustanovení Zákonníka práce.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že počas výkonu inšpekcie práce v období od 13.03.2017 do 16.06.2017 vykonával kontrolu inšpekcie práce, ktorá sa týkala inej vybranej vzorky zamestnancov a iného kontrolovaného obdobia, ako to bolo v predchádzajúcom výkone inšpekcie práce, ktorý bol ukončený záznamom zo dňa 11.11.2016. Inšpektor práce počas výkonu inšpekcie práce nemal dôvod brať do úvahy v celom rozsahu výsledok inšpekcie práce z predchádzajúceho výkonu inšpekcie práce, nakoľko sa jednalo o iných zamestnancov, iné kontrolované obdobie a boli predložené iné doklady. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca ako zamestnávateľ nemôže domnienku o dĺžke ošetrenia brať ako relevantný podklad k výpočtu náhrady mzdy, nakoľko je to len jeho subjektívny názor, pričom na doklade o ošetrení zamestnanca v zdravotníckom zariadení je uvedená príslušným lekárom dĺžka trvania ako „celodenné ošetrenie". K námietke žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými jeho tvrdeniami počas výkonu inšpekcie práce uviedol, že inšpektor práce v oblasti zabezpečovania stravovania ani nemohol brať do úvahy tvrdenia zamestnávateľa, že poskytnutie mrazenej stravy, ktorú nie je možné v podzemí ohriať, alebo poskytnutie stravy zamestnancom pracujúcim v podzemí v stravovacom zariadení kontrolovaného subjektu pred a počas pracovnej zmeny, je v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce, nakoľko takéto tvrdenia sú k danej veci irelevantné. Inšpektor práce musel vychádzať výlučne z ustanovení Zákonníka práce v oblasti zabezpečovania stravovania, pričom neustanovuje žiadne výnimky u zamestnancov pracujúcich v podzemí. Počas výkonu inšpekcie práce, ktorý bol ukončený záznamom zo dňa 13.07.2016, bola predmetom inšpekcie práce taktiež oblasť zabezpečovania stravovania, ale skúmalo sa zabezpečovanie stravovania zamestnancov vo všeobecnosti. Výkonom inšpekcie práce, z ktorej bol vyhotovený predmetný protokol, sa skúmala oblasť zabezpečovania stravovania podrobnejšie a z tohto dôvodu boli spísané aj zápisnice o podaní informácie s vybranými zamestnancami žalobcu, na základe ktorých bolo zistené, že žalobca nezabezpečuje stravovanie zamestnancov pracujúcich v podzemí počas sobôt a nedieľ, nakoľko im v tieto dni poskytuje len mrazenú stravu, ktorú si nemajú kde v podzemí ohriať, čím porušil ustanovenie § 152 ods. 1 Zákonníka práce. Taktiež počas predchádzajúceho výkonu inšpekcie práce nebolo predmetom výkonu inšpekcie práce skúmanie, či kontrolovaný subjekt poskytuje zamestnancom stravovanie počas pracovnej zmeny. Počas výkonu inšpekcie práce v období od 13.03.2017 do 16.06.2017 bola skúmaná táto oblasť zabezpečovania stravovania a v protokole bolo konštatované porušenie § 152 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko na základe vyjadrení zamestnancov v zápisniciach o podaní informácie zo dňa 07.04.2017 a taktiež aj na základe dokumentu „Doplnok k dopravnému poriadku" zo dňa 30.11.2016 a

zo dňa 01.03.2017 nie je možné, aby zamestnanci pracujúci v podzemí mali zabezpečované stravovanie počas pracovnej zmeny. Pokiaľ ide o stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 1552/02-1/13, žalovaný uviedol, že toto z hľadiska inšpekcie práce nie je právne záväzné. Žalovaný ďalej uviedol, že vyjadrenia a závery žalobcu sa týkajú výlučne skutkového stavu a nie samotných náležitostí protokolu, pričom v zmysle predchádzajúcej rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Trenčíne (napr. rozsudok vo veci sp. zn. 13S/92/2015 zo dňa 18.05.2016) je predmetom súdneho prieskumu zákonnosť protokolu v intenciách nariadených povinností a uložených opatrení, pričom ,,otázka príčin úrazu a následnej zodpovednosti bude riešená až v samotnom správnom konaní, ktorého výsledkom bude rozhodnutie samo o sebe spôsobilé súdneho prieskumu“. Podľa žalovaného protokol vo veci obsahových a formálnych náležitostí spĺňa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 125/2006 Z.z.“). V žalovanom protokole boli jednoznačne definované porušenia, ktorých sa žalobca dopustil, tieto boli subsumované pod príslušné ustanovenia Zákonníka práce a taktiež bola žalobcovi uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného podaním zo dňa 25.10.2017, v ktorom zotrval na skutočnostiach uvedených v správnej žalobe. Zdôraznil, že pri posudzovaní opodstatnenosti osobných prekážok v práci postupuje stále a voči všetkým zamestnancom rovnako, a preto neobstojí argument žalovaného, že počas výkonu ostatnej inšpekcie nemal dôvod brať do úvahy v celom rozsahu výsledok inšpekcie z predchádzajúceho výkonu inšpekcie práce, nakoľko sa jednalo o iných zamestnancov, iné kontrolované obdobie a boli mu predložené iné doklady. Zopakoval tvrdenie, že predmetom kontroly vykonanej žalovaným boli rovnaké kontrolované skutočnosti, pričom v priebehu dvoch kontrol posúdil žalovaný za identického právneho stavu konanie žalobcu odlišne a svoje rozhodnutie - protokol, t.j. zmenu právneho posúdenia, nijako neodôvodnil. Žalobca vyjadril nesúhlas aj s tvrdením žalovaného, že vyjadrenia a závery žalobcu sa týkajú výlučne skutkového stavu a nie samotných náležitostí protokolu. Námietky žalobcu, týkajúce sa posúdenia opodstatnenosti prekážok v práci, resp. ich neakceptovanie, majú priamu nadväznosť na protokol samotný, keď výsledkom inšpekcie práce boli opatrenia, ktorými žalovaný nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky, ktoré v predchádzajúcich vykonaných inšpekciách ako nedostatky neposúdil.

5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ,,krajský súd“) ako súd vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP), vec prejednal na verejnom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech z týchto dôvodov:

6. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

6.1. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

6.2. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

7. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil nasledovné:

8. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. ITN-14-45-2.3/P-E24,A25-17 vydaného Inšpektorátom práce Trenčín (t.j. žalovaným) dňa 19. mája 2017, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 16.06.2017, a to pokiaľ ide o posúdenie, či napadnuté rozhodnutie, ako aj postup ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol v súlade so zákonom.

9. Vydaniu Protokolu č. ITN-14-45-2.3/P-E24,A25-17 zo dňa 19.05.2017 predchádzala inšpekcia práce vykonaná žalovaným u zamestnávateľa Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. (t.j. u žalobcu)

v dňoch 13.03.2017 a 07.04.2017, ktorá bola zameraná na kontrolu dodržiavania vybraných ustanovení pracovnoprávnych a mzdových predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z.z. Výsledkom vykonanej inšpekcie práce bolo vydanie vyššie uvedeného Protokolu zo dňa 19.05.2017.

10. Z Protokolu vyplýva, že v rámci kontroly boli na úseku pracovnoprávnych vzťahov zistené nasledujúce nedostatky: 1.) porušenie § 13 ods. 3 Zákonníka práce, nakoľko zamestnávateľ nevykonával práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov v súlade s dobrými mravmi tým, že zamestnancom na deň, na ktorý mali preukázateľne zdokladovanú prekážku v práci na strane zamestnanca po celú dobu pracovnej zmeny z dôvodu ošetrenia alebo vyšetrenia v zdravotníckom zariadení, im túto prekážku v práci neuznal v plnom rozsahu a na zvyšný čas im schválil v daný deň čerpanie dovolenky, 2.) porušenie § 141 ods. 2 písm. a) bod 1 v nadväznosti na § 141 ods. 7 Zákonníka práce, nakoľko zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi časť náhrady mzdy v sume jeho priemerného zárobku za pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení, 3.) porušenie § 152 ods. 1 Zákonníka práce, nakoľko zamestnávateľ nezabezpečoval zamestnancom v zmenách pripadajúcich na sobotu a nedeľu stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti, 4.) porušenie § 152 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko zamestnávateľ nezabezpečoval zamestnancom stravovanie podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa a ani nezabezpečil stravovanie pre svojich zamestnancov v priebehu pracovnej zmeny prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

11. Inšpektor práce v predmetnom protokole v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. nariadil zamestnávateľovi v stanovenej lehote odstrániť zistené nedostatky a trvalo dodržiavať príslušné ustanovenia právneho predpisu. Zároveň v súlade s 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. uložil zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a povinnosť v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na odstránenie nedostatkov doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov.

12. Obsah Protokolu bol dňa 19.05.2017 prerokovaný so splnomocneným zástupcom kontrolovaného subjektu, ktorý sa v stanovisku zo dňa 16.06.2017 vyjadril k záverom obsiahnutým v predmetnom protokole. Uviedol, že počas pracovného týždňa pondelok - piatok zabezpečuje stravovanie teplou stravou. Má vlastné stravovacie zariadenie - kuchyňu a jedáleň, kde zamestnancom podáva teplú stravu formou raňajok a obedov. Keďže fárajúci zamestnanci sa vzhľadom k podmienkam a miestu výkonu práce musia zdržiavať počas celej pracovnej doby v podzemí, majú možnosť stravovania teplou stravou pred sfáraním a po vyfáraní z podzemia. Nakoľko je v legislatíve upravená možnosť stravovania formou „najmä“ teplého jedla, zaviedol aj formu stravovania výdajom mrazenej stravy. Tento systém môžu zamestnanci využiť počas soboty a nedele, resp. v prípade ak im nevyhovuje stravovanie teplou stravou. Mrazenú stravu si zamestnanci môžu vyberať vopred. Z hygienických a bezpečnostných dôvodov zamestnanci nemôžu používať zariadenie na zohrievanie stravy v podzemí. Okrem uvedených foriem stravovania poskytuje fárajúcim zamestnancom desiatové balíčky podľa Výnosu 6/1982 bývalého Federálneho ministerstva palív a energetiky a v zmysle kolektívnej zmluvy. Banské prostredie a podmienky výkonu baníckej práce neumožňujú zamestnancom konzumovať, ani zamestnávateľovi podávať teplé jedlo v podzemí za dodržania hygienických a bezpečnostných podmienok. Uviedol, že finančná náhrada nerieši ani zdravotné hľadisko stravovania a ani nezabezpečí podmienku doplnenia energie pre plnohodnotný výkon pridelených prác. Ustanovenia Zákonníka práce majú prioritne riešiť stravovanie zamestnancov poskytnutím jedla a až následne v prípade, ak z rôznych dôvodov toto zamestnávateľ nemôže zabezpečiť, musí poskytnúť stravné poukážky, resp. finančný príspevok.

13. K vyjadreniu žalobcu zaujal stanovisko žalovaný v Dodatku č. 1 zo dňa 16.06.2017, v ktorom zotrval na zistených nedostatkoch uvedených v bodoch 1) až 4) predmetného protokolu a jednotlivé body ponechal nezmenené. Dodatok č. 1 prevzal dňa 16.06.2017 splnomocnený zástupca žalobcu.

14. Zákon č. 125/2006 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/> Z.z. o inšpekcii práce v § 1 ustanovuje, že tento zákon a/ upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b/ vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu, c/ ustanovuje práva a povinnosti inšpektora a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

14.1. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, písm. b/ vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a/ a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv.

14.2. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

14.3. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

14.4. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

14.5. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

14.6. Podľa § 14 ods. 5 veta prvá zákona č. 125/2006 Z.z. jedno vyhotovenie protokolu inšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

14.7. Podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov.

14.8. Podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

14.9. Podľa § 141 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu: vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

14.10. Podľa § 141 ods. 7 Zákonníka práce náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca.

14.11. Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

14.12. Podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

14.13. Podľa § 152 ods. 5 Zákonníka práce pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 3% z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.

14.14. Podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom

15. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu krajský súd zastáva názor, že preskúmavaný Protokol č. ITN-14-45-2.3/P-E24,A25-17 zo dňa 19.05.2017 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 16.06.2017, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v medziach žaloby v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave, ktorý správny orgán náležite právne posúdil.

16. Inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu. Zistené skutočnosti následne slúžia najmä ako podklad pre ďalší postup správneho

orgánu, teda pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo veci správne konanie. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorého náležitosti stanovuje ust. § 14 zákona č. 125/2006 Z.z. Uvedený protokol predstavuje v následne začatom správnom konaní jeden z dôkazných prostriedkov, nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť.

17. Protokol o výsledku inšpekcie nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný v rámci správneho konania. Súdnou praxou je však ustálené, že napriek uvedenému je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdov v tejto otázke sa vychádza z toho, že protokol o výsledku inšpekcie je vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia povinností ukladá kontrolovanému subjektu povinnosť odstrániť zistené nedostatky v určenom termíne. Týmto určením povinností dochádza k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry kontrolovaného subjektu.

18. Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu. V tomto prípade Protokol č. ITN-14-45-2.3/P-E24,A25-17 zo dňa 19.05.2017 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 16.6.2017 takéto uloženie povinností, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov, obsahuje. To znamená, že predpísaným spôsobom žalovaný autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že mu uložil povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie môže následne viesť k uloženiu sankcie. Svojím charakterom je teda spôsobilý vyvolať ním požadované účinky, t.j. vynútiť si splnenie uloženej povinnosti a nepochybne tak cielene zasiahnuť do žalobcovej sféry práv a povinností. Uvedené vychádza z názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v uznesení pod sp. zn. 1Sžo 162/2007 zo dňa 02.12.2008.

19. Súd v tejto súvislosti však konštatuje, že uvedené určenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia žalobcu. Možnosť súdneho prieskumu je teda limitovaná týmto rozsahom a súd sa v zásade môže zaoberať len správnosťou zistení ohľadne porušenia povinností žalobcu, ktoré viedli k uloženiu povinností vynútiteľných uložením sankcie. Len uloženie týchto sankcií predstavuje pri protokole zásah do sféry kontrolovaného subjektu a robí protokol spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.

20. Predmetom tohto konania je prieskum Protokolu o výsledku inšpekcie práce v znení Dodatku č. 1, ktorý je iba podkladom pre následné rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bude vyslovené prípadné porušenie právnych predpisov a tomu zodpovedajúca sankcia a ktoré bude samo o sebe spôsobilé súdneho prieskumu. V rámci takéhoto súdneho prieskumu rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým eventuálne bude zavŕšené správne konanie, sa potom súd bude zaoberať správnosťou skutkových a právnych záverov správneho orgánu, otázkou dostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj prípadnej preskúmateľnosti rozhodnutia s poukazom na vysporiadanie sa s námietkami žalobcu vznesenými počas konania.

21. Žalobca v podanej žalobe namietal, že predmetný Protokol o výsledku inšpekcie práce vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Krajský súd k tejto žalobnej námietke uvádza, že z podanej žaloby nevyplýva, v čom žalobca vidí nesprávne právne posúdenie veci, žalobca neuviedol, akým spôsobom žalovaný zákonné ustanovenia v danej veci nesprávne vyložil a aplikoval. Tak isto nie je zo žaloby zrejmé, v čom vidí žalobca nedostatočne zistený skutkový stav a čo bolo potrebné v rámci dokazovania doplniť, t.j. či boli kontrolovaní zamestnanci nedostatočne vypočutí, prípadne či bolo potrebné za účelom riadneho zistenia skutkového stavu vykonať ďalšie dôkazy. Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca ani vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole nenamietal žalovaným zistené skutočnosti, tieto nepoprel a v konečnom dôsledku iba zdôvodnil, z akého dôvodu a na základe ktorých dokumentov vo vzťahu k zamestnancom postupoval tak, ako bolo v priebehu kontroly zistené.

22. Žalobca ďalej v podanej žalobe vytkol žalovanému, že ho svojím konaním uviedol do omylu, keď v predchádzajúcom období bola u neho vykonaná taktiež kontrola v oblasti prekážok na strane zamestnanca, pričom za tej istej skutkovej situácie a právnej úpravy neboli zistené nedostatky a kontrola (11.11.2016) bola ukončená záznamom, na rozdiel od predmetnej kontroly, ktorá je predmetom tohto konania, pri ktorej boli nedostatky zistené a bol vydaný protokol.

23. Krajský súd dáva za pravdu žalobcovi, že za posledných 12 mesiacov bola u žalobcu vykonaná inšpekcia práce oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ktorá bola ukončená záznamom zo dňa 11.11.2016 bez zistenia nedostatkov, čo vyplýva aj z predmetného Protokolu. Inšpektorát práce však pri výkone predmetnej kontroly nebol viazaný zisteniami predchádzajúcej inšpekcie vykonanej v kontrolovanom subjekte. Naviac, z Protokolu o výsledku inšpekcie práce, ktorý je predmetom prieskumu v danom prípade, nevyplýva, ktorá časť pracovnoprávnych vzťahov bola predmetom inšpekcie v predchádzajúcom období, pričom aj zo záznamu predloženého žalobcom je nepochybné, že v rámci predošlej inšpekcie boli predložené iné doklady a kontrola bola vykonaná na inej vzorke zamestnancov. Závery predchádzajúcej inšpekcie práce tak podľa súdu nemožno aplikovať aj na skutočnosti zistené žalovaným v rámci kontroly, ktorá je predmetom tohto konania.

24. Pokiaľ ide o nedostatky zistené v bodoch 1.) a 2.) Protokolu v znení Dodatku č. 1 (porušenie § 13 ods. 3 a § 141 ods. 2 písm. a) bod 1 v spojení s § 141 ods. 7 Zákonníka práce), žalobca v podanej žalobe poukázal na skutočnosť, že výkon práva má byť v súlade s dobrými mravmi, pričom táto povinnosť sa má vzťahovať nielen na zamestnávateľa, ale aj na zamestnancov. Namietal, že nemôže byť na ťarchu zamestnávateľa, aby zamestnancovi za trojhodinové ošetrenie v zdravotníckom zariadení bola vyplatená náhrada mzdy za celý pracovný deň. Krajský súd k tejto námietke uvádza, že v priebehu kontroly bolo predložené potvrdenie zamestnanca o vyšetrení - ošetrení v zdravotníckom zariadení, podpísané vedúcim pracovníkom dňa 28.03.2017, na ktorom je od príslušného lekára uvedená doba vyšetrenia v zdravotníckom zariadení dňa 29.03.2017 v čase od 7,00 hod. do 14,00 hod. - celodenné ošetrenie nutné, pričom z predložených dokladov bolo zistené, že zamestnávateľ uznal zamestnancovi prekážku v práci len v rozsahu 3,75 hod. a na zvyšný pracovný čas pracovnej zmeny v rozsahu 3,75 hod. mu dal neplatené voľno. K uvedenému krajský súd v zhode s názorom žalovaného vyjadreným v protokole a dodatku uvádza, že zamestnávateľ nie je oprávnený v zmysle ustanovení Zákonníka práce posúdiť sám dĺžku trvania ošetrenia/vyšetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení a poskytnúť mu tak náhradu mzdy len za čas schválený zamestnávateľom, resp. vedúcim zamestnancom. Zamestnávateľ nemôže domnienku o dĺžke ošetrenia brať ako relevantný doklad k výpočtu náhrady mzdy, nakoľko ide len o jeho subjektívny názor. V danom prípade uvedený zamestnanec mal na základe predloženého dokladu na deň 29.03.2017 prekážku v práci riadne schválenú vedúcim zamestnancom deň pred jej uskutočnením a predložil aj relevantný doklad o jej dĺžke trvania s výslovným uvedením celodenné ošetrenie nutné. Námietka žalobcu tak nie je dôvodná.

25. Žalobca ďalej k bodom 3.) a 4.) Protokolu v znení Dodatku č. 1 (porušenie § 152 ods. 1 a 2 Zákonníka práce) v podanej žalobe namietal nevysporiadanie sa žalovaného so všetkými jeho tvrdeniami v priebehu inšpekcie. Poukázal na skutočnosť, že stravovanie počas sobôt a nedieľ je riešené poskytovaním mrazenej stravy a poskytovaním balíčkov, pričom v tejto súvislosti poukázal na stanovisko MPSVaR zo dňa 07.11.2002, podľa ktorého je takéto stravovanie vhodnejšie ako poskytovanie finančného príspevku. Krajský súd k tomu uvádza, že námietky žalobu v priebehu inšpekcie boli irelevantné. Stanovisko MPSVaR zo dňa 07.11.2002 nie je z hľadiska inšpekcie práce záväzné, pričom v predmetnom stanovisku nie je ani uvedené, akým spôsobom má kontrolovaný subjekt stravovanie zabezpečovať. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, z listín predložených žalobcom v priebehu inšpekcie, zo zápisníc o podaní informácie spísaných s vybranými zamestnancami vrátane riaditeľa odboru riadenia výroby a riaditeľky odboru ľudských zdrojov dňa 07.04.2017, ako aj zo samotných vyjadrení žalobcu vyplýva, že zamestnanci so stálym pracoviskom v podzemí majú zabezpečované stravovanie poskytnutím jedného teplého jedla vo vlastných stravovacích zariadeniach len pred pracovnou zmenou alebo po nej, pričom počas zmien v sobotu a v nedeľu majú stravovanie zabezpečené len formou desiatových balíčkov a popredu si môžu vybrať mrazenú stravu, ktorú si ale v podzemí nemajú ako ohriať. Pracovníci so stálym pracoviskom v podzemí majú presne stanovené časy fárania k dobývaciemu priestoru a späť na povrch v jednotlivých pracovných zmenách a počas prestávok na jedenie a odpočinok podľa vyjadrení zamestnancov nie je možné fáranie zamestnancov na povrch za účelom stravovania v jedálni. Z uvedeného je tak nesporné, že zamestnancom so stálym pracoviskom v podzemí zamestnávateľ nezabezpečoval počas sobôt a nedieľ stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Rovnako tak v danom prípade nebola zo strany zamestnávateľa dodržaná podmienka Zákonníka práce, aby bolo poskytnuté jedno teplé jedlo v priebehu pracovnej zmeny. Poskytovanie mrazenej stravy bez možnosti túto si v priebehu pracovnej doby v podzemí tepelne upraviť nemožno podľa súdu považovať za splnenie podmienky poskytovania jedného teplého jedla v priebehu pracovnej doby, ktoré zodpovedá zásadám správnej výživy. Ide o mrazenú stravu vydávanú zamestnancom, avšak

zamestnávateľ jej ohrev v priebehu pracovnej doby žiadnym spôsobom nezabezpečuje a zamestnanci pracujúci v podzemí túto možnosť z technických a bezpečnostných dôvodov nemajú. Skutočnosť, že žalobca zamestnávateľom poskytuje desiatové balíčky nad rámec zákona, nezbavuje zamestnávateľa povinnosti poskytovať zamestnancom pracujúcim v podzemí jedno teplé jedlo v priebehu pracovnej zmeny.

26. Inšpektori práce v danom prípade boli povinní vychádzať výlučne z ustanovení Zákonníka práce v oblasti zabezpečovania stravovania, ktorý neobsahuje žiadne výnimky pre stravovanie zamestnancov pracujúcich v podzemí, kde by zamestnávateľ nebol povinný dodržiavať podmienku stravovania zodpovedajúceho zásadám správnej výživy a zabezpečenia teplej stravy počas pracovnej zmeny. Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ zamestnávateľ nemá možnosť z dôvodu pracovných podmienok zabezpečiť zamestnancom na pracovisku v priebehu pracovnej doby riadne stravovanie, ust. § 152 ods. 5 a 6 Zákonníka práce umožňujú zamestnávateľovi za účelom splnenia si povinnosti zabezpečiť zamestnancom riadne stravovanie poskytovať stravovacie poukážky, resp. finančný príspevok.

27. Krajský súd záverom uvádza, že Protokol o výsledku inšpekcie práce obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti na jeho obsah v súlade s § 14 zákona č. 125/2006 Z.z. Protokol je jasný, určitý a zrozumiteľný. Žalovaný v ňom uviedol skutočnosti, ktoré zistil v priebehu inšpekcie, odcitoval právny predpis, na základe ktorého rozhodol, jednoznačne vymedzil skutky, ktoré sa kladú žalobcovi za vinu, konštatoval porušenie povinností zo strany žalobcu, uviedol, z akých dôkazov vychádzal, tieto vyhodnotil, vysporiadal sa i s námietkami žalobcu v priebehu inšpekcie a zrozumiteľne uviedol, aké opatrenia na odstránenie zistených porušení musí žalobca prijať. Zistené nedostatky sú následne uvedené aj v Dodatku č. 1 k tomuto Protokolu, v ktorom sa inšpektor práce náležite vysporiadal s vyjadrením žalobu k jednotlivým bodom protokolu. Nemožno sa tak stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že predmetný Protokol je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný v Protokole o výsledku inšpekcie v znení Dodatku č. 1 na základe zistenia porušenia povinností dôvodne uložil žalovanému ako kontrolovanému subjektu povinnosť odstrániť zistené nedostatky v určenom termíne.

29. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.

30. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

31. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.

32. Senát krajského súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý

sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.